Zo slovenskej tlače ● November 2012 ● Monitor

Európa podľa Orbána - Lámanie chleba - Tokaj s rešpektom: Maďarsko prehralo spor so SR - Už našli AntiOrbána - Bajnaiho hnutie Spolu 2014 boduje v prieskumoch - Novým partnerským mestom Nitry sa stal Veszprém - Maďarsko diskriminuje sudcov pre penzijný vek - Mosty si vyžiadajú otvorenie medzištátnej zmluvy - Sloboda médií (aj) v Maďarsku upadá - Orbán má recept na krízu: Predaj pasov

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

http://www.facebook.com/plugins/likebox.php?href=http://www.facebook.com/pages/oslovmahu/147596498672668&width=310&colorscheme=light&show_faces=true&connections=3&stream=true&header=false&height=555#

Esej - Európa podľa Orbána

11. novembra 2012 - (Juraj Marušiak - pravda.sk)

Juraj Marušiak (1970) vyštudoval históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a v roku 2003 obhájil PhD. z odboru teória politiky. Od roku 1996 pôsobí v Ústave politických vied Slovenskej akadémie vied. Venuje sa problematike dejín Slovenska v 20. storočí a problematike medzinárodných vzťahov v regióne strednej a východnej Európy po roku 1989. V rokoch 2002-2003 absolvoval štipendium Lane’a Kirklanda vo Varšave na odbore východoeurópskych štúdií Varšavskej univerzity.

Kam smeruje Maďarsko 56 rokov po krvavom potlačení povstania proti stalinskej diktatúre? Hoci sa krajina stala samozrejmou súčasťou EÚ, politika súčasného premiéra nebezpečne balansuje na hrane demontáže demokracie. Posledné zvyšky odporu bojovníkov revolúcie, v ktorej sa masy Maďarov prihlásili k európskemu demokratickému dedičstvu, boli zlikvidované práve 10. a 11. novembra 1956. V lete a na jeseň tohto roku však maďarský premiér Viktor Orbán sformuloval svoje programové predstavy, ktorými sa od tohto dedičstva odkláňa. Svoju dlhodobú víziu takzvanej „národnej politiky a formy vlády“ Orbán načrtol už bezprostredne po parlamentných voľbách pred dvoma rokmi a v ústave z roku 2011. V letných a jesenných mesiacoch tohto roku sa však stala zreteľnejšia aj Orbánova predstava budúcnosti Európy vrátane „novej strednej Európy“, o ktorej hovorí napríklad štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Maďarska Zsolt Németh. Vystúpenia Viktora Orbána počas letnej školy maďarskej mládeže v rumunskom Baile Tusnad a na pôde Zväzu podnikateľov a zamestnávateľov v júli i jeho neskoršie vystúpenia v septembri a októbri predstavujú ideologický a programový rámec politiky vládnucej strany Fidesz v stredno- a dlhodobej časovej perspektíve. Jeho podstatou je spochybnenie povojnového usporiadania západnej Európy, založeného na princípoch liberálnej demokracie a sociálneho partnerstva. Podľa Orbána sa kľúčovým princípom zjednotenia a mobilizácie spoločnosti stáva opätovne silná vláda, ktorej ideológiu legitimizuje nacionalizmus. Hoci otvorene nespochybňuje samotný princíp integrácie Európy, je odporcom jej politického rozmeru. Kľúčovým aktérom európskej politiky má byť národný štát. Práve Orbán však presadzuje chápanie národa aj mimo územia národného štátu, keďže maďarský zákon o dvojakom občianstve presúva hranice politického národa ponad štátne hranice. Platí to aj pre oblasť ekonomiky, keď Orbán tvrdí, že „neexistuje centrálne, jednotné riešenie hospodárskej krízy“, čo môže zahŕňať aj oslabenie súčasnej úrovne ekonomickej integrácie.

Jednota garantovaná silou

Orbán sa otvorene hlási k delegatívnej demokracii, založenej na charizmatickom vodcovstve. Zosobnená moc nemá predstavovať občiansku spoločnosť a slobodných jednotlivcov, ale má spájať národ chápaný ako prirodzené spoločenstvo. V liberálnej demokracii je národ spoločenstvom slobodných a navzájom si rovných ľudí, ktorých spolupatričnosť je podľa Ernesta Renana predmetom „každodenného plebiscitu“. Pre Orbána však príslušnosť k národu ako k politickému spoločenstvu, zjednocovanému na princípe sily, nie je daná slobodnou voľbou jednotlivca, ale jeho narodením. Moc má podľa Orbána reprezentovať líder, prípadne vedúca sila, nie politické inštitúcie a súbor kodifikovaných pravidiel, čo vytvára priestor pre autoritatívne vládnutie. Hoci verbálne odmieta odstránenie demokracie, diskusiu o jej alternatívach považuje za legitímnu: „Teraz ešte zatiaľ netreba budovať nové politické systémy, ale v strednej Európe je potrebné vybudovať nové hospodárske systémy… dúfam, že Pán Boh nám pomôže a nebudeme musieť vymyslieť namiesto demokracie politické systémy iného typu, ktoré potom treba zaviesť v záujme hospodárskeho prežitia.“ Demokraciu však Orbán spája skôr s negatívnymi konotáciami. Novým zjednocujúcim princípom spoločnosti nemá byť ani občianska rovnosť, ani rozmanitosť alebo neokorporatívny princíp zastúpenia organizovaných záujmov, ani idea sociálnej spravodlivosti, ale národná lojalita. Ručiteľom takto chápanej jednoty nie je dobrovoľný súhlas či spoločenská zmluva, ale vedúca sila, pôsobiaca v období medzi parlamentnými voľbami: „Ak existuje sila, ktorá sa uberá dobrým smerom, existuje zomknutosť. Ak neexistuje sila, všetko ide kade-tade.“ Preto namiesto parlamentarizmu Orbán vidí budúcnosť v silnom prezidiálnom systéme. Orbánove predstavy štátu so silnou výkonnou mocou, legitimizovanou nacionalizmom, majú korene v medzivojnovom myslení. Priamo ho obhajuje, keď tvrdí, že Európa „v skutočnosti žije do dnešných dní v tieni druhej svetovej vojny“. Vo svojej apologetike nacionalizmu odmieta jeho podiel na jej rozpútaní. Príčinami druhej svetovej vojny boli podľa neho snahy prebudovať spoločnosť podľa jedinej idey, ignoruje však to, že jednou z tých ideí bol práve nedielny a egoistický nacionalizmus. Ak na jednej strane sú princípy neoliberalizmu prioritou hospodárskej politiky Maďarska, Orbán zároveň požaduje posilnenie úlohy štátu v ekonomike. Štát sa má stať opätovne významným organizátorom ekonomického života, uplatňujúcim nástroje ekonomického dirigizmu vo vzťahu k sociálne odkázaným. Pritom Orbán vysiela jasné signály, že znižovať zadlženosť a zvyšovať konkurencieschop­nosť krajiny sa podľa neho nepodarí bez obmedzenia či rezignácie na model liberálnej demokracie a bez uplatňovania autoritatívnych mechanizmov. Podmienenie sociálnej pomoci prijatím akéhokoľvek zamestnania sa môže týkať nielen dlhodobo nezamestnaných s nízkou vzdelanostnou úrovňou, ale aj vysokoškolsky vzdelaných, ktorí v prípade nezamestnanosti budú donútení vykonávať prácu, ktorá nezodpovedá ich úrovni kvalifikácie. Hoci nie je zrejmé, ako sa budú uvedené zásady uskutočňovať, postavenie zamestnancov voči zamestnávateľom má byť tak garantované aj štátnym donútením. Orbán sa zásadne nelíši od iných stredoeurópskych apologétov neoliberalizmu, ktorí tvrdia, že nezamestnanosť a chudoba sú v prvom rade výsledkom osobného zlyhania jednotlivca.

Nová stredná Európa?

Na kongrese Európskej ľudovej strany (EPP) v októbri maďarský premiér tvrdil, že potrebujeme „viac Európy“. Domácemu publiku však dáva najavo, že európska integrácia nepredstavuje nevyhnutnú súčasť národno-štátnych záujmov Maďarska. Proces európskej integrácie po roku 1990 sa niesol v znamení spájania európskeho Západu a Východu ako umelo od seba oddelených častí jedného socio-kultúrneho celku. Naopak, Orbán opätovne konštruuje rozdiely medzi západnou a východnou Európou. Spochybňuje platnosť hodnôt západného civilizačného modelu pre strednú Európu, hoci nespochybňuje členstvo Maďarska v EÚ a existenciu spoločného hospodárskeho systému. No vo svojich júlových prejavoch nezdôrazňoval výlučne štátny záujem Maďarska, prípadne maďarského etnika, ale budúcnosť Maďarska vidí v posilnení stredoeurópskej spolupráce. Prostredníctvom stredoeurópskej identity sa vymedzuje aj voči západoeurópskemu politickému a sociálnemu modelu. Za jej hlavné meradlo Orbán označuje úspešnú ekonomickú transformáciu, zvládnutie finančnej krízy a znižovanie štátneho dlhu. Úspechom je podľa Orbána odbúravanie sociálneho štátu, ktoré prebieha v tomto regióne intenzívnejšie ako v západnej Európe. Práve to má podľa neho predstavovať civilizačný impulz, vychádzajúci zo strednej Európy. Pripomína to neoliberálnu rétoriku v strednej Európe z čias rozširovania EÚ v rokoch 2002 - 2006 a ktorá predstavuje aj súčasnú agendu Richarda Sulíka či Ivana Mikloša. Preto nie je vylúčené, že sa Fidesz pokúsi zopakovať neúspešný pokus bratov Kaczyńských a českej ODS vytvoriť formálnu, prípadne neformálnu platformu spolupráce stredoeurópskych konzervatívnych, euroskepticky orientovaných strán. Zatiaľ predovšetkým verbálne vymedzovanie sa voči západnej Európe vytvára predpoklady na prípadný rozchod FIDESZ-u s Európskou ľudovou stranou. Orbán síce varoval „pred tým, aby sme zapreli západnú Európu“, siaha však po celom katalógu výhrad eurofóbnych síl. Západ obviňuje z „pohŕdania východnou polovicou kontinentu“ či paternalistického a direktívneho vzťahu voči strednej Európe. Usilovne pracuje s rétorikou krívd a celým spektrom mýtov o európskej byrokracii, vrátane už povestného zakrivenia uhoriek. Argumentmi v prospech pokračovania spolupráce s EÚ sú už len geografická blízkosť a hospodárske väzby. Civilizačnú blízkosť a hodnotové väzby tak nahradili vypočítavé a pragmatické záujmy, ktoré sa však prehodnocujú podstatne jednoduchšie.

Nielen rečnícka figúra

Bezprostredným cieľom Orbána je posilnenie úlohy strednej Európy v EÚ. V júli naznačil snahu oslabiť etnocentrickú líniu aj pred zástupcami maďarských menšinových komunít v zahraničí. Len ťažko si však možno predstaviť „veľmi silnú, v dejinách vari ešte nebývalú stredoeurópsku spoluprácu“ v najbližšom štvrťstoročí, ak o dva mesiace na zhromaždení národnej spolupatričnosti v obci Ópusztaszer tvrdil, že môže existovať iba jedna vlasť, ktorá „je schopná zjednotiť všetkých Maďarov na oboch stranách trianonskej hranice do jediného spoločenstva“. Stredoeurópska spolupráca nie je možná, ak nehovoríme o štátnej hranici, ale o hraniciach „trianonských“, „versailleských“ alebo „curzonovských“. Rovnako čudné sa to zdá, ak premiér vyznamenáva človeka za porušovanie zákonov susedného štátu. Je to prípad Ilony Tamásovej z Rimavskej Soboty, ktorá pre voľbu maďarského občianstva prišla o občianstvo slovenské. Ďalšou prioritou Orbána je posilnenie vzťahov s Ruskom a Čínou, predovšetkým v oblasti ekonomiky. No na pozadí Orbánovej predstavy o politickom režime - po ekonomickom zblížení môže nasledovať aj zbližovanie politické. Napokon, autoritatívnym sklonom Orbána zodpovedajú aj jeho medzinárodné aktivity. Po kauze Ramila Safarova pred parlamentnými voľbami maďarský premiér nezabudol vysloviť podporu gruzínskemu autoritatívnemu prezidentovi Michailovi Saakašvilimu. Orbánove vyjadrenia o Maďaroch ako o „poloázijských odvodeninách“ v danom kontexte svedčia o tom, že za legitímnu alternatívu považuje aj projekt eurázijskej spolupráce navrhovaný Ruskom. Nejde teda len o rečnícku figúru na prilákanie voličov radikálnej pravice. Svedčí o tom aj miesto, kde spomínané slová odzneli. Ak by išlo o ústretové gesto voči voličom Jobbiku, Orbán by si zvolil iný čas a priestor, súvisiaci s maďarskými národným tradíciami. Stalo sa to však pred zástupcami ekonomických elít krajiny.

Súťaž o priazeň Ruska

Orbánove predstavy o budúcnosti Maďarska a Európy predstavujú čiastočne obhajobu ideí z obdobia pred druhou svetovou vojnou. Vo vystúpeniach určených pre zahraničie tentoraz Orbán upúšťa od etnocentrizmu a konfrontácie so susedmi. To však neznamená, že tento prvok z agendy Fidesz-u zmizol. Základným princípom maďarskej, prípadne stredoeurópskej „Sondernweg“ (inej cesty - pozn. red.) je oscilovanie medzi Západom a Východom, pričom stredná Európa by mala mať s Ruskom lepšie vzťahy ako jej západní susedia. Nová maďarská politika má byť - prinajmenšom vo svojich ideologických základoch - podstatne nezávislejšia od EÚ a Západu ako dosiaľ. „Viac Európy“ v Orbánovom ponímaní teda neznamená zjednocovanie zahraničnej politiky európskych štátov, ale súťaženie o priazeň Ruska. Orbán už nespája Západ s pokrokom, ako to dominovalo v stredoeurópskom myslení od čias osvietenstva, či už v pozitívnom alebo v negatívnom zmysle. Pokrok spája s úspechom ruského, prípadne čínskeho modelu transformácie. Predstavuje to zásadný zlom v hlavnom prúde maďarského verejného diškurzu, ktorý sa po celé obdobie 20. storočia hlásil k západnej civilizácii. Výnimku predstavovala iba extrémna pravica a ľavica. No Orbán spochybňuje aj základné piliere smerovania strednej Európy po roku 1989, orientovanej na politickú a ekonomickú integráciu so Západom a prevzatie modelu liberálnej demokracie. Namiesto zjednotenia nastoľuje nacionalizmus, namiesto libertariánstva - hodnoty poriadku a tradičných inštitúcií, akými sú národ a rodina, namiesto solidarity - princíp individuálnej zodpovednosti a štátneho donútenia. Ponúka tak osobitú verziu revolučného konzervativizmu, ktorý sa v strednej Európe tradične pokúšal o získanie opory v Rusku. Maďarsko bude v najbližšom období naďalej zainteresované na členstve v EÚ, čo však už v prípade Orbána menej vyplýva z jeho politickej identity a oveľa viac z logiky očakávaných dôsledkov. Záujem Maďarska o európsku integráciu sa bude odvíjať od toho, do akej miery bude napomáhať riešeniu maďarských vnútorných problémov. Tie budú mať v domácej politike prioritu. Zrejme aj Orbánove predstavy o Európe spôsobili, že na poslednom kongrese Európskej ľudovej strany (EPP) už nebol zvolený za jej podpredsedu. Prípadné snahy o prehĺbenie stredoeurópskej spolupráce a oslabenie etnocentrizmu v zahraničnej politike by však Slovensko malo efektívne využiť na stabilizáciu slovensko-maďarských vzťahov v bilaterálnom i vnútroštátnom kontexte. Súčasné slovenské vládne elity i Orbán na to disponujú dostatočne širokým mandátom voličov.

Orbán ako inšpirácia?

Vzorce autoritatívnej modernizácie pri pokračujúcom okliešťovaní sociálnych funkcií štátu sa stávajú čoraz príťažlivejšími aj mimo Maďarska. Platí to aj pre Slovensko, aj keď zatiaľ viac v rovine intuitívnej ako programovej. Týka sa to populárneho volania po takzvanej daňovej demokracii (podmieňovanie volebného práva platením daní) či snáh obmedziť volebné právo majetkovým alebo vzdelanostným cenzom. Časť voličov označuje za „idiotov“ nielen publicista Lukáš Krivošík, ale údajne sa v podobnom duchu o nich vyslovil aktér, vystupujúci v knihe Toma Nicholsona Gorila pod menom Oligarcha. A napokon, povinnú predvolebnú registráciu voličov ešte v roku 2009 nenavrhol žiadny extrémista, ale popredný komentátor denníka Sme Peter Schutz. Teda presne to, za čo v súčasnosti čelí kritike európskych inštitúcií aj Orbán a proti čomu inicioval protestnú hladovku maďarský expremiér Ferenc Gyurcsány. Prípadný Orbánov úspech sa teda môže stať inšpiráciou aj pre ďalšie európske štáty. Jeho politika (zatiaľ) balansuje na hrane demontáže demokracie, ale Maďarsko je stále demokratickým štátom. No Orbán svojimi koncepciami legitimizuje (budúce) autoritárske zriadenie a vytvára preň zodpovedajúce ideologické krytie. Preto sú jeho idey a rozhodnutia pre osud demokracie v strednej Európe nebezpečnejšie ako napríklad správanie rumunského premiéra Victora Ponta, ktorý v lete 2012 arogantne ignoroval ústavný súd. Jeho motivácia bola totiž vyložene účelová. Orbán efektívne využíva v Európe všadeprítomný strach z budúcnosti a odcudzenie občanov od politiky. V strednej Európe sa k tomu pridáva aj pocit prehry, keďže postkomunistická transformácia priniesla nielen nesporné úspechy, ale aj reálne neúspechy v podobe nezvládnutých sociálnych dôsledkov zmien a mravného marazmu. Kombinácia ekonomického neoliberalizmu a štátneho dirigizmu v občianskej sfére s konzervatívnym ideologickým náterom však myšlienkovú a ekonomickú stagnáciu Európy neprekonajú. Nepredstavujú panaceum na jej problémy, ale skôr analgetikum alebo anestetikum. Precitnutie z orbánovskej autoritatívnej narkózy však môže byť bolestivé.

Maďarsko necíti povinnosť prijať euro, tvrdí Viktor Orbán

10. novembra 2012 - (sita)

Maďarsko nemá povinnosť prijať spoločnú európsku menu a urobiť tak teraz by bolo nezodpovedné, povedal v rozhovore pre nemecký denník Handelsblatt maďarský premiér Viktor Orbán. Urobil tak deň pred štvrtkovým stretnutím s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou v Berlíne. Podľa kontroverzného maďarského lídra Budapešť necíti iba na základe podpisu prístupovej zmluvy s Bruselom povinnosť vstúpiť do spoločnej menovej únie, hoci v dokumente takýto záväzok je. „V čase, keď sme podpisovali prístupovú zmluvu, bola eurozóna úplne iným miestom. Záväzok vstúpiť do menovej únie preto nemôže byť automatický,” povedal Orbán v rozhovore pre zajtrajšie vydanie Handelsblatt, ktorého úryvky zverejnili v stredu večer. Maďarský líder zároveň poukázal na juhoeurópske krajiny, ktoré podľa neho prijali euro priskoro. „Neboli na to pripravené. Neurobíme rovnakú chybu,” dodal rodák zo Székesfehérváru.

Osobné údaje maďarských voličov v zahraničí budú chránené

9. novembra 2012 - (sita)

Maďarská vláda chce v rámci novozavedenej registrácie voličov zaručiť ochranu zahraničným Maďarom, o ktorých osobné údaje by sa mohli zaujímať orgány v domovských krajinách. Tlačovej agentúre MTI to v piatok povedal podpredseda maďarskej vlády Zsolt Semjén, podľa ktorého Budapešť sleduje politiku neposkytovania informácií o držiteľoch dvojakého štátneho občianstva žiadnej krajine, čo sa bude vzťahovať aj na proces registrácie voličov. Ako ďalej konštatoval, právne kroky proti držiteľom maďarského občianstva môžu zahraničné orgány podniknúť iba vtedy, ak je možné dokázať, že oň požiadali. Agentúra v tejto súvislosti poukazuje na aktuálny výrok slovenského premiéra Roberta Fica, podľa ktorého po zavedení registrácie voličov v Maďarsku bude verejne známe, ktorí občania Slovenska požiadali o maďarské občianstvo a mali by tak prísť o to slovenské. Maďarský parlament prijal v októbri novelu zákona, ktorá zavádza povinnú registráciu voličov pred hlasovaním v celoštátnych voľbách. Legislatíva presadzovaná vládnou stranou Fidesz vyvolala protesty zo strany opozície, keďže podľa nej obmedzuje politickú slobodu Maďarov.

Lámanie chleba

K dosiahnutiu autonómie chýba Maďarom už len niekoľko (k)rokov

7. novembra 2012 - (Daniela Devínska - Extra plus)

Ak príde na lámanie juhoslovenského chleba, budeme sa len bezmocne pozerať, ako nám ho odtŕhajú od úst. K autonómii, samospráve alebo nezávislosti rozhodovania maďarskej národnostnej menšiny o sebe chýba už len niekoľko (k)rokov v čase a priestore. Zákon o menšinových samosprávach a zákon o postavení národnostných menšín sú už dávno pripravené, nedávno boli aj odprezentované verejnosti na južnom Slovensku. V súčasnosti prebieha implementácia zákona o používaní jazykov národnostných menšín, v skutočnosti druhého štátneho jazyka a jeho odbornej terminológie vo verejnej správe na juhu republiky. Celý proces smerujúci k vrcholnej nezávislosti maďarskej menšiny na južnom území SR môže prebehnúť do ôsmich až desiatich rokov. Koľkí z nás majú informácie, kedy môže vzniknúť autonómia? Koľkí z nás vedia, aké zákony sú na to potrebné? Väčšina z nás iba vníma, že sa opäť schvaľujú akési zákony pre maďarskú menšinu, ale o tom, aké súvislosti spolu vytvárajú, už nemáme prehľad ani dostatok poznatkov. Preto väčšina z nás nevie, že tu nejaké riziko môže existovať a ako sme k nemu blízko. Kým sa nás citeľne a bytostne netýkajú kroky etnickej menšiny, nevyhodnocujeme situáciu ako rizikovú. Ak však príde na lámanie juhoslovenského chleba, budeme sa len bezmocne pozerať, ako nám ho odtŕhajú od úst. Tretí sektor sa o národnú otázku nestará a pre tento cieľ nie sú podchytené ani masy obyvateľov. Politické strany s výraznejšou národnou orientáciou sú z parlamentného diania vyradené, iné subjekty nemajú dostatočné kompetencie ani silný hlas, alebo sú príliš roztrieštené. Dnes nekonáme a zajtra bude neskoro. Nápad vládneho Smeru-SD dosadiť za splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny príslušníka maďarskej minority je ideálnym riešením, ako umocniť používanie druhého štátneho jazyka na južnom Slovensku a zosilniť maďarizačný tlak už aj na slovenské obce s drvivou väčšinou Slovákov. Tento krok Smeru, jeho neschopnosť odstrániť protiprávny stav a zaviesť zákony zrovnoprávňujúce väčšinovú kultúru s etnickou menšinou, nás vedie míľovými krokmi k osamostatneniu južného Slovenska. Splnomocnenec prostredníctvom zákona o používaní jazykov národnostných menšín prikazuje slovenským obciam, kde má minorita na juhu používať iný ako štátny jazyk. Tento zákon má za úlohu zaviesť používanie etnického jazyka predovšetkým v regiónoch so slovenskou väčšinou, rozšíriť oblasť jeho používania, zmeniť dobrovoľnosť jeho používania na príkaz a tým mu dať taký istý status, aký má štátny jazyk. Zákon o menšinových jazykoch nie je zďaleka naplnený. Slovenské dediny a mestá na južnom Slovensku, v ktorých žije minimálne 15 percent príslušníkov maďarskej menšiny, ale aj obce s menšinovým slovenským obyvateľstvom ešte stále neprodukujú všetky písomnosti, tlač, názvy a oznamy dvojjazyčne, úrady nevybavujú občanov aj v menšinovom jazyku, pretože neovládajú odbornú terminológiu. Ale strach z premárnených (k)rokov ich ženie konať dvadsaťštyri hodín denne. A tak majú už dnes slovensko-maďarskí úradníci na južnom Slovensku na stole terminologické slovensko-maďarské slovníky. Ani Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR akosi ešte stále nie je ochotné podriadiť sa zákonu o menšinových jazykoch a povoliť umiestňovanie aj maďarských názvov na staničné budovy v duchu nekonečného súcitu s maďarskou menšinou a ignorancie zákona o dráhach. Nátlak na kompetentné orgány vyvíjajú utláčaní príslušníci už niekoľko rokov. No podľa ústretového postoja viacerých zainteresovaných strán slovenských a českých železničných spoločností si môžu povedať, že na tento krok sa im oplatilo čakať. Týmto sa značkovacie procesy maďarskej menšiny na južnom Slovensku a proces uplatňovania druhého potenciálneho štátneho jazyka priblížia k svojmu záveru. Cieľom pritom nemusí byť definovanie maďarského jazyka ako štátneho, na začiatok a z opatrnosti sa môže nazývať aj regionálny jazyk v zátvorke so statusom štátneho jazyka. Predškolské, základné, stredné a vysokoškolské vzdelávanie maďarskej menšiny vo svojom jazyku je geograficky pokryté na celom území južného Slovenska. Tento proces sa z geografického hľadiska skončil vlaňajším vznikom Ústavu maďarského jazyka a kultúry na Prešovskej univerzite. Vzdelávanie maďarskej minority na všetkých stupňoch v zmysle zákona o vzdelávaní menšín je v tejto dobe podľa platnej slovenskej legislatívy takmer pokryté. Zostáva doriešiť kompetenciu miestnych samospráv v oblasti stredného školstva. Súčasné narúšanie samostatnosti škôl s cieľom centralizácie kompetencií ministrom školstva sú iba kozmetické úpravy, ako ich samotní maďarskí menšinoví politici označili. A nemôže do nich zasiahnuť ani zrušenie aktuálneho statusu komárňanskej univerzity. O kultúrnej autonómii maďarskej menšiny na Slovensku v praxi dnes už nemusíme vôbec pochybovať. Treba ju však ešte zafixovať tak, aby nebola závislá od politickej svojvôle. Preto uzrel svetlo sveta systém nezávislého financovania kultúry maďarskej menšiny, ktorého „nezávislosť” sa skrýva pod navrhovaným vytvorením Úradu na podporu kultúry národnostných menšín v rámci návrhu zákona o financovaní kultúry národnostných menšín. Tento zákon mal byť realizovaný už v programovom vyhlásení vlády Mikuláša Dzurindu v roku 2002. Aj keď bol jeho návrh pripravený, nestalo sa tak. Odvtedy len o chlp unikal svojmu naplneniu, a to zásluhou vlád s akou-takou národnou orientáciou a občanov, ktorí dali svoj mandát práve im. Naposledy s návrhom nezávislého financovania maďarskej menšiny pracoval Chmelov úrad, strana Most-Híd predstavila jeho konkrétnu podobu v roku 2010. Na to, aby mohlo fungovať nezávislé rozhodovanie a financovanie maďarskej menšiny na celom území južného Slovenska, musia byť zriadené orgány, ktoré raz prevezmú kompetencie a finančné hospodárenie. Ak sa schváli zákon o menšinových samosprávach, reorganizuje sa tým verejná správa a vytvorí sa systém menšinových samospráv. Most-Híd navrhuje vybudovanie celoštátnych a regionálnych národnostných samospráv. Na túto právnu úpravu úzko nadväzuje zákon o postavení národnostných menšín, ktorý nateraz iba prešľapuje na mieste. Naposledy ho mala vo svojom programovom vyhlásení opäť Dzurindova vláda v roku 2002, nebol však ani predložený. Zatiaľ ešte silná káva aj pre slovenských Európanov. Bugárovci chcú navrhnúť tento zákon ako uznanie a uplatnenie zákazu majorizácie národnostných menšín na Slovensku, to znamená úplné politické a právne zrovnoprávnenie predstaviteľov maďarskej menšiny s väčšinovým obyvateľstvom. Ak im ho súčasná vládnuca strana neodmietne, v mene pokoja v dome, tolerancie, slobody, demokracie a ďalších znásilnených,,europojmov”, môže byť schválený v takej podobe, v akej ju v súčasnosti ešte nebude možné naplniť. To však zatiaľ ani nie je potrebné, jeho sila a účinok sa prejaví v momente vyhlásenia autonómie. Bez vyriešenia kompetencií a peňazí sa budúce menšinové samosprávy nezaobídu. Pre vznik autonómnej oblasti južného Slovenska je pre menšinu najdôležitejšia kultúrna a vzdelávacia oblasť, ako to vyprodukoval durayovský mozog. Má pravdu, je to úplná podstata výchovy a orientácie obyvateľstva k svojej identite národnej, kultúrnej a jazykovej. Správne predpokladá, že tú im nezabezpečí ani politická či územná autonómia. Tie prídu prirodzene po kultúrnej a vzdelávacej samospráve. Napokon, ak budú existovať menšinové samosprávy, môžu vytvárať územné celky s inými samosprávami (dokonca aj so zahraničnými) ako napríklad súčasné Združenie miest a obcí Žitného ostrova, ktoré už predstavuje prvok územnej autonómie s právomocami, kompetenciami a nárokmi. Do hazardnej hry o južné Slovensko môže tento etnický živel zapojiť aj sociálny a bezpečnostný systém z Maďarska, ako ho ponúkol predseda maďarského parlamentu, a pitné zdroje na juhu krajiny v držbe miestnych samospráv v maďarských rukách sa ľahko môžu stať predmetom vydierania. Pred predložením zákonov v parlamente je dôležitý verejný diškurz na tému autonómia, ktorý vlastne už prebieha. Za každú cenu musí v spoločnosti stále žiť. Najprv sa hovorí o národnostných samosprávach a ak si na ne obyvateľstvo postupne zvykne a politikov otupia, príde čas na ich schvaľovanie. Na vrcholný výstup maďarskej národnostnej menšiny k autonómii je dostatok subjektov, personálu, energie, hodnôt aj vôle. Každú hodinu je etnická masa k svojmu cieľu bližšie a my k nemu spejeme spolu s ňou. Otázkou je, kam zavedie menšinu autonómia a aké budú konečné dôsledky. Pre nás existuje už len jediná možnosť - mobilizácia všetkých Slovákov vo všetkých národných subjektoch.

Stretnutie Priateľov kohézie v Bruseli

9. novembra 2012 - (tasr)

Premiér Robert Fico sa v utorok 13. novembra zúčastní v Bruseli na stretnutí Priateľov kohézie. Kľúčovým motívom je rozpočet Európskej únie na roky 2014-2020. Schôdzka nadviaže na októbrový bratislavský summit, pričom cieľom predstaviteľov krajín politiky súdržnosti je podporiť snahy o neznižovanie príspevkov na vyrovnávanie regionálnych rozdielov. Na prvom plenárnom rokovaní sa zúčastnia aj zástupcovia európskych sociálnych partnerov. TASR o tom informoval tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR. Hostiteľom stretnutia je predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz. Spoluorganizátormi sú poľský a portugalský premiér Donald Tusk a Pedro Passos Coelho. Prvý summit Priateľov kohézie sa uskutočnil v Bukurešti v júni. Druhé stretnutie bolo 5. októbra v Bratislave z iniciatívy Roberta Fica. Do skupiny Priateľov kohézie patrí Slovensko, Maďarsko, Česká republika, Poľsko, Bulharsko, Cyprus, Estónsko, Grécko, Litva, Lotyšsko, Malta, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko a Španielsko. Pripája sa aj Chorvátsko ako budúci člen EÚ. Cieľom kohéznej politiky je zmierňovanie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi EÚ a podpora hospodárskeho rastu. K ich najsilnejším protihráčom patria tzv. Priatelia lepšieho míňania - Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko, Fínsko, Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko. Ich prioritou je výrazne znížiť objem európskeho rozpočtu vrátane kohéznej politiky. Priatelia kohézie podpísali v Bratislave spoločnú deklaráciu, týkajúcu sa eurorozpočtu. Jednoznačne podporujú návrh Európskej komisie (EK) predstavený minulý rok. Z celkového objemu viac ako jeden bilión eur sa na politiku súdržnosti vyčleňuje 339 miliárd eur. To predstavuje oproti predchádzajúcemu obdobiu ich zníženie o 4,5 % alebo 15,8 miliardy eur.

Tokaj s rešpektom

8. novembra 2012 - (Jozef Sedlák - Pravda)

Tokaj je len jeden, leží v Maďarsku aj na Slovensku. Vie to každý trochu znalý vinár, ale napriek tomu Budapešť desaťročia podnikala pokusy, aby víno kráľov zostalo v pamäti sveta výlučne ako víno z Maďarska. Začalo sa to v roku 1965, keď sa zo Slovenska vyviezli výberové tokajské vína do Rakúska. Československo vtedy sklonilo hlavu a od roku 1967 posielalo do Maďarska 100-tisíc litrov vína zo slovenských tokajských vinohradníckych obcí. Do sveta išli ako maďarské… Keď vznikla Slovenská republika, spory o Tokaj sa rozhoreli nanovo. Maďarsko spochybňovalo výmeru, počet vinohradníckych obcí, technológiu výroby vína. Ak dohoda, tak výlučne podľa predstáv Maďarska, kde sa nachádzala väčšia časť tokajských vinohradov. Maďarov rozpálil do biela prvý slovenský zákon o vinohradníctve a vinárstve, kde pri výmere vinohradov svietilo číslo 908 hektárov. Keď sa stal ministrom v prvej Dzurindovej vláde Zsolt Simon, dohodol sa so svojím maďarským kolegom na výmere 565 hektárov. A opäť sa rozhoreli vášne. Blčali nepretržite, napriek tomu, že sa ich usilovali tlmiť emisári z Bruselu vyzývajúci k dohode. Maďari hrali vabank a súdili sa o zápis Vinohradnícka oblasť Tokaj, ktorý Brusel priznal Slovensku. Teraz spor prehrali dva razy - s Európskou komisiou a tým aj so Slovenskom. Čo to znamená? To, že zvíťazil rozum, to, že slávne víno sa rodí aj na Slovensku a výmera Vinohradníckej oblasti Tokaj je 908 hektárov. To, že víno, ktoré sa urodí u nás, je víno s rešpektom priznaným Bruselom.

Maďarsko prehralo spor so SR o označení Vinohradnícka oblasť Tokaj

8. novembra 2012 - (tasr)

http://www.scribd.com/doc/112546614/Tokaj-Rozsudok

Súdny dvor EÚ dnes oznámil, že Všeobecný súd zamietol žalobu Maďarska podanú proti zápisu označenia „Vinohradnícka oblasť Tokaj” pre Slovensko v databáze E-Bacchus. Tento zápis totiž nemožno napadnúť, pretože sa vykonával automaticky na základe ochrany, ktorú toto označenie požívalo v EÚ ešte pred zavedením databázy. Vinohradnícky región Tokaj sa nachádza v Maďarsku i na Slovensku. Na žiadosť Slovenska Európska komisia (EK) zapísala chránené označenie pôvodu „Vinohradnícka oblasť Tokaj” do zoznamov akostných vín vyrobených vo vymedzených regiónoch, ktoré uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie 17. februára 2006 a 10. mája 2007. Dňa 31. júla 2009, iba deň pred zavedením elektronického registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení vín (databáza nazývaná E-Bacchus), bol uverejnený nový zoznam akostných vín vyrobených vo vymedzených regiónoch. Tento zoznam obsahoval zmenu požadovanú Slovenskom v chránenom označení pôvodu uverejnenom v predchádzajúcich zoznamoch. Do tohto nového zoznamu bolo teda zapísané chránené označenie pôvodu „Tokajská/Tokajské/Tokajský vinohradnícka oblasť”. Na základe nového zoznamu bolo chránené označenie pôvodu „Tokajská/Tokajské/Tokajský vinohradnícka oblasť” zapísané v databáze E-Bacchus pre vinohradnícky región Tokaj nachádzajúci sa na Slovensku. Dňa 30. novembra 2009 Slovensko zaslalo EK list, v ktorom ju žiadalo o nahradenie v databáze E-Bacchus chráneného označenia pôvodu „Tokajská/Tokajské/Tokajský vinohradnícka oblasť” chráneným označením pôvodu „Vinohradnícka oblasť Tokaj”. V tejto súvislosti daný členský štát uviedol, že označenie pôvodu „Tokajská/Tokajské/Tokajský vinohradnícka oblasť“ bola zapísaná do zoznamu akostných vín vyrobených vo vymedzených regiónoch omylom a že vo vnútroštátnej právnej úprave, na základe ktorej sa má zápis do zoznamu vykonať, sa v skutočnosti nachádza označenie „Vinohradnícka oblasť Tokaj”. Po tom, ako sa EK ubezpečila, že ku dňu zavedenia databázy E-Bacchus sa v predmetnej slovenskej právnej úprave skutočne uvádzalo označenie „Vinohradnícka oblasť Tokaj”, zmenila v súlade so žiadosťou Slovenska informácie uvedené v tejto databáze. Maďarsko túto zmenu napadlo. Maďarsko sa obrátilo na Všeobecný súd, pričom požadovalo zrušenie zápisu vykonaného komisiou v databáze „E-Bacchus” chráneného označenia pôvodu „Vinohradnícka oblasť Tokaj” pre Slovensko.

Označenie vín bolo v súlade s platnou právnou úpravou

Všeobecný súd vo svojom rozsudku v prvom rade rozhodol, že označenia vín, ktoré sú už chránené podľa právnej úpravy EÚ platnej pred zavedením databázy E-Bacchus, sú automaticky chránené podľa právnej úpravy platnej po zavedení tejto databázy. Zavedenie uvedenej databázy tak nezmenilo povahu ochrany týchto označení vín, takže ich ochrana vôbec nezávisí od ich zápisu v databáze. Všeobecný súd ďalej uviedol, že ochrana označení vín poskytovaná právnou úpravou únie v znení platnom pred zavedením databázy E-Bacchus sa zakladala na označeniach vín, ako vyplývali z právnych úprav členských štátov. Všeobecný súd konštatoval, že slovenská právna úprava účinná 1. augusta 2009, v deň zavedenia databázy E-Bacchus, na ktorej sa zakladá ochrana Spoločenstva označení vín, pokiaľ ide o vinohradnícky región Tokaj na Slovensku, obsahovala len označenie „Vinohradnícka oblasť Tokaj”, takže jedine toto označenie pôvodu mohlo byť v tom čase chránené v EÚ. Všeobecný súd spresnil, že nesprávne uverejnenie chráneného označenia pôvodu „Tokajská/Tokajské/Tokajský vinohradnícka oblasť” v úradnom vestníku nič nezmenilo na tom, že podľa slovenskej právnej úpravy, ktorá je ako jediná relevantná, požívalo 1. augusta 2009 ochranu len označenie „Vinohradnícka oblasť Tokaj”. Všeobecný súd rozhodol, že tým, že zápis označenia „Vinohradnícka oblasť Tokaj” bolo chránené právom únie už pred jeho zápisom v databáze E-Bacchus, tento zápis nemôže vyvolávať právne účinky. Keďže v súlade so Zmluvou Všeobecný súd preskúmava zákonnosť len tých aktov orgánov EÚ, ktoré zakladajú právne účinky, zamietol žalobu Maďarska ako neprípustnú.

L. Csatáryho si mohli v Košiciach pomýliť s menovcom, vraví obhajca

8. novembra 2012 - (tasr)

Počas vyšetrovania vysvitlo, že v roku 1944 bol v Košiciach aj iný muž s priezviskom Csatáry, preto bolo potrebné vyjasniť, či vo výpovediach svedkov si Lászlóa Csatáryho nepomýlili s druhým Csatárym, informoval dnes v Budapešti súdom určený obhajca podozrivého muža Gábor Horváth. Ako uviedla agentúra MTI, po dnešnom výsluchu 97-ročného podozrivého z vojnových zločinov na Budapeštianskej vyšetrovacej prokuratúre Horváth povedal, že Csatáry musel vypovedať kvôli novým okolnostiam prípadu. Podľa určitých informácií totiž veliteľom väznice mladistvých v Košiciach bol iný muž s priezviskom Csatáry. Podozrivý Csatáry naďalej popiera, že v Košiciach nosil čiernu uniformu. Podľa obhajcu je možné, že zločiny páchal druhý Csatáry v čiernej uniforme, a teda výpovede sa týkajú jeho. „Po uplynutí takého dlhého obdobia je to dnes problematické vyjasniť,” dodal. Csatáry a jeho obhajca teraz čakajú na dokumenty, ktoré by potvrdili, že v októbri 1944 bol prevelený do Budapešti. To by podľa Horvátha dokazovalo, že po väčšinu obdobia inkriminovaných udalostí sa už podozrivý ani nenachádzal v Košiciach. Výsluchy budú pokračovať v decembri, dodal obhajca. Maďarská prokuratúra 22. septembra nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala (SWC) vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944. Maďarská polícia 97-ročného muža zadržala 18. júla, Budínsky ústredný súd v ten istý deň nariadil domácu väzbu podozrivého. Csatáry podľa SWC zohral kľúčovú úlohu pri deportácii 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili, a čelí aj obvineniu z pomáhania pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944. Csatáry bol v tom čase ako vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997.

Orbán podporil Írsko pred nadchádzajúcim predsedníctvom v EÚ

8. novembra 2012 - (tasr)

Maďarsku mimoriadne záleží na tom, aby Európska únia robila politiku, ktorá je „priateľská voľnému obchodu”. Európska ekonomika bude totiž v budúcnosti úspešná iba v prípade, že bude čo najviac otvorená a bude sa snažiť o voľný obchod s viacerými významnými subjektmi svetovej ekonomiky. Vyhlásil to dnes v Budapešti maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý rokoval s írskym partnerom Endom Kennym. Podľa tlačovej agentúry MTI Kenny predstavil Kenny predsedovi maďarskej vlády program nadchádzajúceho predsedníctva v Rade Európskej únie, ktoré Írsko preberie na obdobie prvého polroka 2013. Írsky premiér zdôraznil, že s radosťou prijme skúsenosti maďarského predsedníctva z prvého polroka 2011, aj keď túto úlohu jeho krajina nebude vykonávať prvýkrát. Orbán vyjadril podporu írskemu predsedníctvu, ktoré podľa jeho slov bude naklonené voľnému obchodu. Priority írskeho predsedníctva sú v súlade s okruhmi, ktoré sú dôležité aj pre Maďarsko, konštatoval maďarský premiér. Podľa Kennyho by bolo dobré, keby sa počas terajšieho cyperského predsedníctva podarilo uzavrieť rokovania o rozpočtovom rámci EÚ na roky 2014-2020, takže írske predsedníctvo by mohlo riešiť aj ďalšie dôležité otázky. Írsky premiér vyzdvihol význam kohézneho fondu a vyjadril nádej, že financie na podporu poľnohospodárstva sa nebudú znižovať, pretože agrárny sektor je podľa neho dôležitý z hľadiska zamestnanosti a rozvoja ekonomiky, navyše výroba potravín bude mať vo svete stále väčší význam. Kenny s Orbánom hovorili aj o rozširovaní EÚ. Záujmom Írska je, aby došlo počas jeho predsedníctva k pokroku v prípade krajín, ktoré sa usilujú o vstup do EÚ, konštatoval Kenny.

Maďarič: Maďarsko pre nás v oblasti mediálnych zákonov určite nie je vzorom

8. novembra 2012 - (tasr)

Slovensko nemieni nasledovať príklad Maďarska v oblasti zmeny mediálnych zákonov. Minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) tak reagoval na správu Medzinárodného tlačového inštitútu (IPI). Ten v pondelok zverejnil zoznam „Europe Watch List” na základe monitorovania médií. Podľa neho sú Bielorusko, Maďarsko, Turecko a Ukrajina znepokojujúcimi príkladmi úpadku slobody médií v Európe. V Maďarsku podľa IPI zostávajú v platnosti mediálne zákony prijaté v roku 2010, ktoré stanovujú obmedzujúce podmienky pre obsah a zavádzajú vysoko centralizovaný systém regulovania pod kontrolou premiéra, najmä v prípade štátnej tlačovej agentúry, verejnoprávneho rozhlasu a televízie. Inštitút tiež poukázal na narastajúce obavy z toho, že aj ďalšie krajiny bývalého východného bloku budú nasledovať príklad Maďarska pri prehodnocovaní a tvorbe vlastných mediálnych zákonov. „Nielen v tejto oblasti, ale ani v iných oblastiach Maďarsko nie je pre nás vzorom. Špeciálne by som vyzdvihol ich ústavu, ktorú som osobne kritizoval a bola tiež predmetom medzinárodnej kritiky,” konštatoval Maďarič pre TASR. Zároveň potvrdil, že jeho rezort nechystá v tomto období žiadne zmeny v tlačovom zákone. Zdôvodnil to tým, že sa nedávno zásadne prepracoval po 40 rokoch jeho platnosti. Stalo sa tak počas prvej vlády Roberta Fica v roku 2008. V roku 2011 bol novelizovaný, pričom sa upravilo hlavne právo na odpoveď. „Treba nechať takémuto novému predpisu aplikačnú prax, aby sme možno niekedy v budúcnosti mohli uvažovať o nejakých úpravách, ale v tejto chvíli určite nie,” deklaroval Maďarič.

Semjén: O registrovaní sa zahraničných Maďarov k voľbám sa daná krajina nedozvie

9. novembra 2012 - (tasr)

Maďarská vláda bude dbať na to, aby v procese volebnej registrácie zahraničných Maďarov sa tieto údaje nedostali do rúk krajiny, v ktorej príslušníci maďarskej menšiny žijú. Vyhlásil to dnes v Budapešti maďarský vicepremiér Zsolt Semjén. Podpredseda vlády zodpovedný za národnú politiku podľa tlačovej agentúry MTI konštatoval, že maďarská vláda od začiatku zdôrazňovala, že Maďarsko nevydá žiadnej krajine informácie o občianstve a to sa týka aj procesu volebnej registrácie. „V procese volebnej registrácie budeme dbať na to, aby občania krajín, v ktorých hrozia prípadné postihy za prijatie maďarského občianstva, sa mohli Maďari zaregistrovať tak, aby o tom daná krajina nezískala žiadne informácie,” zdôraznil Semjén. Vicepremiér dodal, že zo skutočnosti, že niekto má maďarské občianstvo, právne nič nevyplýva, problém vzniká iba vtedy, ak dotyčnému dokážu, že o maďarské občianstvo sám požiadal. Semjén vo štvrtok na konferencii médií Karpatskej kotliny informoval, že o maďarské občianstvo doposiaľ požiadalo 330.000 zahraničných Maďarov, z nich 300.000 už zložilo občiansku prísahu. Zdôraznil, že je reálne, že do konca volebného cyklu bude 500.000 nových držiteľov maďarského občianstva s hlasovacím právom. Predseda vlády SR Robert Fico 10. októbra na otázku, či Slovensko nemá obavy zo získania volebného práva zahraničných Maďarov, reagoval, že v súčasnosti nikto - ani maďarská strana - nechcú povedať, ktorí slovenskí občania maďarskej národnosti požiadali o maďarské štátne občianstvo. „Najnovšie prichádza do úvahy predbežná registrácia voličov, čo je veľmi kontroverzný inštitút. To je ale vnútorná vec Maďarska,” zdôraznil s tým, že takýto register sa potom musí zverejniť a na jeho základe sa bude vedieť, kto zo slovenských občanov získal aj maďarské štátne občianstvo. Tým pádom ale stratí slovenské.

Maďari už našli AntiOrbána

9. novembra 2012 - (Ivan Drábek - Pravda)

Lepší štart si maďarský expremiér Gordon Bajnai ani nemohol želať. Volebné združenie Spolu 2014, ktorého vznik ohlásil len pred dvoma týždňami, je už najmocnejšou silou opozície. Ak by sa voľby konali túto nedeľu, skončilo by na druhom mieste hneď za vládnucim Fideszom. Bajnaiho združenie v čerstvom prieskume agentúry Medián odsunulo na tretiu priečku socialistov, ktorí sa od zmeny režimu striedali pri moci s pravicovými vládami. Najsilnejšiu ľavicovú stranu však centristické hnutie Spolu 2014 nepovažuje za protivníka, ale za možného spojenca v úsilí skoncovať s Orbánovým režimom. „Ak by Spolu 2014 išlo do volieb samostatne, tak by porazilo socialistov,” glosoval prekvapujúce výsledky prieskumu politológ Gábor Török. „Ak by išli spolu, predstihli by Fidesz,” dodal vo svojom blogu. Hoci Fidesz za dva a pol roka od svojho volebného triumfu stratil veľkú časť svojich stúpencov, ani jeden z doterajších prieskumov nedával demokratickej opozícii vyhliadky na to, aby ho porazila. Návratom predchodcu premiéra Orbána na politickú scénu sa situácia mení. Bajnaiho hnutie by spolu so socialistami získalo o dve percentá viac hlasov ako Fidesz. Za Spolu 2014 stojí 14 percent Maďarov. U rozhodnutých istých voličov má dokonca až 22-percentnú podporu. Napriek raketovému štartu Bajnaiho čakajú ešte neľahké chvíle pri zjednocovaní rozdrobenej demokratickej opozície, ktorá až do jeho príchodu nemala jasného lídra. „Nechceme byť súpermi, ale spojencami strán, ktoré si želajú zmenu,” upokojoval na včerajšej tlačovej konferencii socialistov i zelených, ktorým od založenia Spolu 2014 poklesli preferencie. „Celkovo budeme potrebovať dvaapolmiliónový voličský tábor na to, aby sme dokázali zosadiť súčasný režim a zabrániť mu, aby z menšinového postavenia vydieral budúcu vládu,” citoval ho spravodajský portál denníka Népszabadság. „A to sa bez socialistov a ich 1,2 milióna voličov nedá,” dodal. Otázku formy budúcej predvolebnej koalície ponecháva Bajnai zatiaľ otvorenú. Nejde len o to, že bude musieť opatrne obrusovať hrany medzi jednotlivými opozičnými zoskupeniami, ktoré nechcú stratiť svoju samostatnosť v taviacom kotle protiorbánovského spojenectva, ale - ako sám pripomína - pravidlá hry pre budúce voľby Fidesz ešte stále dorába. „Musíme vyhrať na cudzom ihrisku,” zdôvodnil Bajnai, náruživý futbalový brankár, svoju vyčkávaciu taktiku v súboji s futbalovým útočníkom Orbánom. O tom, či prijme rolu spoločného premiérskeho kandidáta demokratickej opozície, je podľa neho do leta 2013 predčasné uvažovať. Napriek tomu mnohí analytici sú presvedčení, že odporcovia súčasného režimu už v jeho osobe našli svojho Antiorbána. Kým Spolu 2014 začína Fideszu dýchať na krk, Bajnai už v popularite Orbána vysoko poráža. Od minulého mesiaca jeho obľúbenosť o sedem percent vzrástla na súčasných 41 percent. V rebríčku popularity sa zaradil na druhé miesto, tesne za prezidenta Jánosa Ádera. Orbán je medzi politikmi až deviaty s 29 percentami.

Medián: Bajnaiho hnutie Spolu 2014 sa stalo najvýznamnejšou opozičnou silou

8. novembra 2012 - (tasr)

Volebné hnutie Spolu 2014 expremiéra Gordona Bajnaiho, ktoré vzniklo iba v októbri, sa podľa prieskumu maďarského inštitútu Medián vykonaného koncom októbra stalo najvýznamnejšou opozičnou silou. V prieskume realizovanom pre maďarský týždenník Heti Világgazdaság hnutie Spolu 2014 podporilo 14 percent respondentov, vládny Fidesz získal 22-percentnú podporu a za opozičnú Maďarskú socialistickú strana (MSZP) sa vyjadrilo iba desať percent opýtaných. Ultrapravicový Jobbik podporil rovnaký pomer voličov ako MSZP. Ochranársku stranu Politika môže byť iná (LMP) by volili podľa Mediánu tri percentá respondentov, Demokratickú koalíciu (DK) expremiéra Ferenca Gyurcsánya jedno percento voličov. Významná časť sympatizantov Bajnaiho hnutia sú ľavicoví voliči. Vyše 40 percent z nich pôvodne volilo MSZP, 36 percent však predtým nepodporovalo ani jednu stranu. „Vstupom hnutia Spolu 2014 na politickú scénu podpora demokratických opozičných síl stúpla takmer na 30 percent,” konštatuje Heti Világgazdaság. Rebríček popularity politikov vedie prezident János Áder, druhý je Bajnai, ktorého popularita od konca jeho pôsobenia vo funkcii premiéra postupne rástla. V máji Bajnai predbehol v tomto rebríčku terajšieho predsedu vlády Viktora Orbána, ktorý v októbri obsadil deviatu priečku. Volebné hnutie Spolu 2014 založil predseda Hnutia vlasť a pokrok Gordon Bajnai spolu s predsedom Maďarského hnutia Solidarita Péterom Kónyom a predsedom Spolku milión ľudí za slobodu maďarskej tlače (Milla) Péterom Juhászom.

Nové politické hnutie v Maďarsku boduje v prieskumoch

8. novembra 2012 - (sita)

Novozaložené maďarské opozičné hnutie pod názvom Spoločne 2014 skončilo v prieskume verejnej mienky na druhom mieste. Podľa prieskumu agentúry Medián zverejneného vo štvrtok na prvom mieste je stále vládne hnutie Fidesz, ktorého podpora však klesla na 22 percent. Hnutie Spoločne 2014, ktoré združuje tri opozičné zoskupenia, by volilo 14 percent opýtaných. Predbehlo tak Socialistickú stranu a ultrapravicovú stranu Jobbik, ktoré obe skončili s desiatimi percentami. Počet nerozhodnutých voličov síce klesol, no stále predstavuje až 37 percent. Zoskupenie Spoločne 2014 založili tri opozičné hnutia - občianska iniciatíva Milla (Jeden milión za slobodu tlače v Maďarsku), Hnutie maďarskej solidarity a asociácia Vlastenectvo a pokrok. Jeho vznik ohlásil bývalý premiér a predseda zoskupenia Gordon Bajnai 23. októbra. Hlavným cieľom novej koalície je poraziť vládnu stranu Fidesz v blížiacich sa voľbách, ktoré sa uskutočnia začiatkom roka 2014. Spoločne 2014 sa bude usilovať o vytvorenie „normálnej, demokratickej a európskej spoločnosti” a zjednotenie odporcov pravicovo-konzervatívnej vlády premiéra Viktora Orbána. Nová koalícia je otvorená a pridať k nej sa môžu aj ďalšie skupiny a hnutia zdieľajúce rovnakú ideológiu.

Fidesz: Ľavica musí byť v panike, keď začína so špinavou kampaňou tak zavčasu

9. novembra 2012 - (tasr)

Maďarská ľavica musí byť vo veľkej panike, keď už teraz, rok a pol pred parlamentnými voľbami, začína s diskreditačnou kampaňou, vyhlásila dnes na tlačovej konferencii v Budapešti hovorkyňa vládnej strany Maďarský občiansky zväz-Fidesz Gabriella Selmecziová. Narážala tak na rysujúcu sa spoluprácu stúpencov bývalých premiérov Gordona Bajnaiho a Ferenca Gyurcsánya. Neviem, aký bude politický verejný život v Maďarsku, ak viac ako jeden a pol roka pred voľbami ľavica, socialisti, koalícia Gyurcsány-Bajnai, začína s takouto diskreditačnou, ohováračskou kampaňou, cituje maďarská tlačová agentúra MTI slová hovorkyne v reakcii na publikáciu, ktorá je podľa Fideszu plná poloprávd a tvrdení, ktoré nezodpovedajú pravde. Gabriela Selmecziová na ilustráciu uviedla, že v publikácii nechýba podozrenie istého provládneho poslanca, že bije ženy, aj keď čosi podobné vyšlo nedávno najavo o jednom z poslancov opozičných socialistov. Starosta budapeštianskej štvrte Józsefváros Máté Kocsis, ktorý šéfuje parlamentnému výboru pre poriadkové otázky, zasa upozornil, že text vyvoláva u čitateľa mylný záver o neschopnosti maďarských poriadkových síl garantovať bezpečnosť občanov. Gabriella Selmecziová informovala prítomných novinárov, že právnici vládnej strany tlačovinu skúmajú a nevylúčila, že vec posunú do právnej roviny. Maďarský expremiér Gordon Bajnai, ktorý v októbri na protivládnej masovej demonštrácii oznámil návrat do politiky a vytvorenie volebnej platformy Spolu 2014, sa podľa skorších vyjadrení predstaviteľov Fideszu neusiluje skorým začiatkom kampane o súťaž s úradujúcim predsedom vlády Viktorom Orbánom, ale s lídrom opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Attilom Mesterházym, ktorý by zrejme chcel byť kandidátom MSZP na post premiéra. Zakladateľmi volebného hnutia Spolu 2014, o ktorého vzniku Bajnai informoval, sú skupina zo spoločenskej siete Facebook Milión ľudí za slobodu maďarskej tlače (Milla), Hnutie maďarská Solidarita a Spolok domov a pokrok. Prvým subjektom, na ktorý sa obrátia so snahou zapojiť ho do spolupráce, bude parlamentná liberálna opozičná strana Politika môže byť iná (LMP). Gyurscányova mimoparlamentná Demokratická koalícia (DK) medzi prvými vôbec signalizovala hnutiu Spolu 2014 podporu.

Bajnaiho volebné hnutie Spolu 2014 začne rokovať s LMP

8. novembra 2012 - (tasr)

Volebné hnutie Spolu 2014 začne o možnostiach spolupráce rokovať najskôr s opozičnou ochranárskou stranou Politika môže byť iná (LMP), vyhlásil dnes v Budapešti predseda skupiny zo sociálnej siete Facebook Milión ľudí za slobodu maďarskej tlače (Milla) Péter Juhász. Milla je jedným z troch zakladajúcich subjektov hnutia. Podľa tlačovej agentúry MTI Juhász povedal, že hnutie sa spojí s predstaviteľmi LMP ešte pred ich kongresom koncom budúceho týždňa. Dodal, že Milla považuje LMP za svojho „prirodzeného spojenca” v úsilí o zmenu politickej kultúry v Maďarsku. V reakcii na novinársku otázku Juhász konštatoval, že hnutie Spolu 2014 si ešte musí vyjasniť svoj vzťah k Maďarskej socialistickej strane (MSZP), zatiaľ teda nedokáže odpovedať na to, kedy iniciuje stretnutie so socialistami. Hnutie však podľa jeho slov v súčasnosti nemá nič do činenia s Demokratickou koalíciou (DK) expremiéra Ferenca Gyurcsánya, ktorý odmietol spoluprácu s Millou. Expremiér Gordon Bajnai, predseda združenia Vlasť a pokrok, ktorý je ďalším z trojice zakladateľov nutia Spolu 2014, poznamenal, že MSZP so svojím táborom 1,2 milióna voličov musí zohrať dôležitú úlohu pri výmene vlády Viktora Orbána, k čomu však bude potrebných vyše tri milióny voličov. V súvislosti s hnutím Spolu 2014 Bajnai zdôraznil, že zámerne nechce zakladať stranu, podľa neho je totiž potrebné nájsť riešenie, ku ktorému sa pri zachovaní svojej identity môžu viaceré subjekty pripojiť, vrátane umiernenej pravice. Na založení volebného hnutia Spolu 2014 sa okrem Bajnaiho združenia Vlasť a pokrok a skupiny Milla sa podieľalo aj Maďarské hnutie Solidarita. Cieľom spolupráce týchto organizácií v rámci volebného hnutia, ktorého založenie oznámili 23. októbra, je vymeniť terajšiu Orbánovu vládu.

Rada ľudskej dôstojnosti hodnotila situáciu Maďarov zbavených občianstva SR

7. novembra 2012 - (tasr)

Hodnotenie situácie príslušníkov maďarskej menšiny žijúcich na Slovensku, ktorí prišli o občianstvo SR po tom, čo prijali maďarské občianstvo, bolo hlavnou témou dnešnej budapeštianskej schôdze maďarskej Rady ľudskej dôstojnosti. Predseda rady Zoltán Lomnici na tlačovej besede, na ktorej boli prítomní štyria príslušníci maďarskej menšiny zo Slovenska, ocenil, že výbor národnej spolupatričnosti maďarského parlamentu v utorok vyjadril podporu rade a podporil aj petíciu, ktorú v tejto záležitosti rada pripravila pre Európsky parlament. Erzsébet Dolníkova vyjadrila vďaku za podporu, ktorú v tejto situácii po prijatí slovenského „protizákona“ rada poskytla Maďarom, ktorí na Slovensku prišli o slovenské občianstvo. Reformovaný duchovný Gyula Kassai pripomenul, že nemá trvalé bydlisko, nemôže voliť v SR, začalo sa voči nemu priestupkové konanie a musel zaplatiť pokutu. Pedagóg István Fehér vyjadril nádej, že príde čas, kedy v Európskej únii prestane platiť dvojaký meter a zdôraznil, že sa nemieni vzdať slovenského občianstva. Študent práva László Gubík povedal, že je potrebné zrušiť úpravu zákona o občianstve prijatú v roku 2010, čím by sa situácia ľahko vyriešila. Poslanci NR SR sa súčasný zákon o štátnom občianstve, ktorý presadila ešte prvá vláda Roberta Fica (Smer-SD), usilovali zmierniť niekoľkokrát, vždy však neúspešne. NR SR schválila novelu zákona o štátnom občianstve v máji 2010 ako reakciu na maďarský zákon, ktorý zjednodušuje udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom. Podľa schválenej úpravy je strata štátneho občianstva SR možná v dvoch prípadoch, dovtedy sa tak mohlo stať iba prepustením zo štátneho zväzku SR na vlastnú žiadosť. Po novom občan SR automaticky stráca slovenské občianstvo, ak dobrovoľne požiada o iné. Strata sa nevzťahuje na nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva v súvislosti s uzavretím manželstva alebo narodením.

Maďarsko: Súd v kauze série vrážd Rómov vypočul súdnych znalcov z odboru chémie

7. novembra 2012 - (tasr)

Na Tribunáli okolia Budapešti vypočutím súdnych znalcov z odboru chémie dnes pokračoval proces so štvoricou mužov obvinených zo série vrážd Rómov, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Senát vypočúval expertov v súvislosti s útokmi, ktoré páchatelia vykonali zápalnými fľašami. Proces pokračuje v piatok. Pri útokoch v Kisléte a v Tiszalöku zomrel jeden človek, v Nagycsécsi sa stali obeťou útoku dvaja a v Tatárszentgyörgyi zahynul muž a jeho päťročný syn. Vo viacerých prípadoch zaútočili páchatelia zápalnými fľašami, pri ktorých zranili niekoľko ľudí. Vystrelili 78-krát, pričom ohrozili životy dovedna 55 ľudí. Súdny proces so štyrmi obvinenými zo série útokov na Rómov, ktoré vykonali v období rokov 2008-2009, sa začal za mimoriadnych bezpečnostných opatrení vlani 25. marca.

Maďarská vláda: USA považujeme naďalej za svojho strategického spojenca

7. novembra 2012 - (tasr)

Maďarsko považuje Spojené štáty aj naďalej za svojho strategického spojenca a snaží sa o to, aby dvojstranné vzťahy zostali naďalej silné. V reakcii na znovuzvolenie Baracka Obamu do funkcie prezidenta USA to dnes vyhlásil zástupca štátneho tajomníka úradu maďarskej vlády zodpovedný za zahraničné mediálne vzťahy Ferenc Kumin. V maďarskom verejnoprávnom rozhlase Kumin povedal, že maďarská vláda aj počas prezidentskej kampane viackrát zdôrazňovala uvedené ciele nezávisle na tom, či vo vedení USA dôjde po voľbách k zmenám. Podľa jeho slov zrejme nedôjde ani k zmene základného smerovania Spojených štátov - môžu však nastať zmeny na určitých pozíciách, ktoré sú dôležité z pohľadu posudzovania Maďarska. Ako príklad uviedol post šéfa rezortu americkej diplomacie. Zároveň poznamenal, že i keď je maďarská vláda pravého stredu politickým smerovaním bližšie k republikánom, bolo by chybou v plnej miere posudzovať americké strany podľa systému európskych strán.

Maďarskí socialisti zablahoželali staronovému americkému prezidentovi

Maďarská socialistická strana (MSZP) „zo srdca” blahoželá staronovému prezidentovi z radov demokratov Barackovi Obamovi k jeho víťazstvu v prezidentských voľbách v USA, uvádza sa vo vyhlásení socialistov zverejnenom dnes maďarskou tlačovou agentúrou MTI. Predseda MSZP Attila Mesterházy napísal, že Obamovi gratuluje k tomu, že získal ďalšie štyri roky na dokončenie začatých reforiem a na realizáciu veľkých plánov. Líder ľavičiarov vyzdvihol Obamov cit pre zodpovednosť voči tým, ktorí majú ťažký osud, ako aj jeho zaviazanosť k demokracii. Obamova zahraničná politika podľa Mesterházyho udáva Spojeným štátom smer, ktorý môže prospieť nielen USA, ale celému svetu.

Gašparovič: Za Obamu sa zlepšili komunikačné vzťahy medzi USA a EÚ

7. novembra 2012 - (tasr)

Prezident SR Ivan Gašparovič rešpektuje rozhodnutie voličov Spojených štátov amerických, ktorí v utorkových prezidentských voľbách rozhodli o ďalšom štvorročnom pokračovaní mandátu Baracka Obamu. „Som presvedčený, že si vybrali prezidenta s perspektívou zlepšenia domácich aj zahraničných vzťahov,” reagoval dnes pred novinármi. Ako dodal, za predchádzajúceho pôsobenia Obamu sa zlepšili najmä komunikačné vzťahy medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou. „Som rád, že prezident Obama pri mojom poslednom stretnutí s ním v New Yorku povedal, že SR patrí medzi ich najspoľahlivejších partnerov a že v týchto intenciách budeme pokračovať ďalej,” konštatoval Gašparovič s tým, že Slovensku sa ako členovi NATO, ale aj únie spolupracovalo s USA veľmi dobre. Podľa rozsiahleho prieskumu, ktorý sa uskutočnil ešte pred utorkovým hlasovaním, mal Obama oproti Mittovi Romneymu veľmi silnú podporu napríklad vo Francúzsku, v Nemecku, v Británii, ale aj v Španielsku. Gašparovič si myslí, že je to aj výsledok vyhodnotenia pôsobenia jeho predchodcu Georgea Busha k svetovej politike. „Obama má predsa len liberálnejšie názory, pokiaľ ide o riešenie svetových problémov aj pri nasadení armády Spojených štátov v spolupráci so Severoatlantickou alianciou,” podotkla slovenská hlava štátu. Prvý černošský prezident USA Obama bol do Bieleho domu zvolený druhýkrát napriek tomu, že krajinu vedie v najťažších ekonomických časoch od veľkej hospodárskej krízy, ktorá vypukla v roku 1929 a bola poznačená vysokou nezamestnanosťou a neistou budúcnosťou.

Slovenský premiér Fico: Rešpektujem voľbu amerických voličov

V amerických prezidentských voľbách zvíťazil súčasný prezident USA Barack Obama. Na výsledok volieb reagoval predseda slovenskej vlády Robert Fico (Smer-SD). „Mnohí sa ma pýtali už pred voľbami na to, ako sa pozerám na tieto voľby a komu držím palce. Ja som odpovedal, že je to výber amerických voličov a každá krajina si vyberá svojho vlastného prezidenta. „Americkí voliči sa rozhodli pre súčasného prezidenta Baracka Obamu, ktorý politicky je určite bližší mojej strane ako jeho protikandidát. Ale opäť sa obmedzím len na konštatovanie - rešpektujem voľbu amerických voličov,” uviedol premiér Fico.

Lajčák: Zvolenie Obamu je trojnásobne dobrá správa

Opätovné zvolenie amerického prezidenta Baracka Obamu je podľa slovenského šéfa diplomacie Miroslava Lajčáka trojnásobne dobrá správa. V prvom rade preto, lebo jeho štýl zahraničnej politiky je prijímaný na Slovensku aj v Európe so sympatiami. „Je to politika, ktorá dáva prednosť hľadaniu kompromisu a spoločným aktivitám pred jednostrannými krokmi alebo pred tlačením partnerov do akcií,” konštatoval dnes pred novinármi. Rovnako tak partneri Spojených štátov už vedia, s kým majú do činenia, keďže Obamov tím je už sformovaný, takže už nemusí niekoľko mesiacov získavať nové skúsenosti. „Aj oni presne vedia, čo je na stole. Urgentných tém je veľa a už dosť dlho sa čakalo na tieto voľby, takže sa môže hneď pristúpiť k práci,” dodal Lajčák. Na druhej strane vzájomné vzťahy medzi USA a Slovenskom sú v súčasnosti už na takej vysokej úrovni, že v podstate podľa ministra nie je dôležité, kto je v Bielom dome. „Rešpektujeme rozhodnutie amerických voličov. Ale z pohľadu zahranično-politického je dobré, že budeme pokračovať,” uzavrel.

Novým partnerským mestom Nitry sa stal Veszprém

7. novembra 2012 - (tasr)

Dohodu o spolupráci medzi Nitrou a maďarským mestom Veszprém podpísali dnes primátori oboch miest Jozef Dvonč a Gyula Porga. K podpisu došlo na mimoriadnom rokovaní nitrianskeho mestského zastupiteľstva. V dohode sa obe strany zaviazali k rozvoju spolupráce medzi samosprávami, podnikateľskými subjektmi, inštitúciami v oblasti kultúry, vedy, školstva, cestovného ruchu a športu. Veszprém i Nitra okrem toho budú podporovať iniciatívy na vytváranie kontaktov medzi organizáciami a jedincami, ktorí v daných oblastiach pôsobia. „Obe strany budú venovať tiež osobitnú pozornosť vzájomnému rozširovaniu znalosti v oblasti národného a kultúrneho dedičstva oboch miest využívajúc pritom príslušné samosprávne a štátne inštitúcie,” uvádza sa v podpísanej dohode. Nadviazanie spolupráce iniciovala slovenská strana po tom, ako mesto Nitra na základe svojej stratégie začalo uzatvárať partnerské zmluvy s mestami v štátoch, ktoré susedia so Slovenskom. „Rokovanie o spolupráci medzi mestami sa začalo už pred pár rokmi, ale až minulý rok v lete Nitru prvýkrát navštívil primátor Veszprému Gyula Porga a onedlho na to aj primátor Nitry Dvonč zavítal do Veszprému. Mestá majú veľa spoločných čŕt, Veszprém je takisto sídlom biskupstva, univerzity a regiónu. Spolupráca sa už začala na úrovni kultúry a cestovného ruchu, keď sa regionálna organizácia cestovného ruchu z Veszprému zúčastnila na konferenciách zameraných na rozvíjanie spolupráce a načrtli sa prvé vízie vzájomnej spolupráce na úrovni cestovného ruchu,” uviedla Katarína Čepeláková z Mestského úradu v Nitre. Ako pripomenula, na podujatí Dni partnerských miest sa už zúčastnil aj umelec z Veszprému, ktorý Nitranom predviedol hru na tradičných maďarských nástrojoch. „Mesto Veszprém prejavilo záujem spolupracovať s Nitrou aj v rámci sociálnej oblasti a naše nadané rómske deti by chceli začleniť do programu hudobného vzdelávania. Pripravuje sa tiež spolupráca medzi umeleckými školami,” pokračovala Čepeláková. Mesto Veszprém je, rovnako ako Nitra na Slovensku, jedno z najstarších maďarských miest. Je sídlom župy Veszprém a arcibiskupstva. Podobne ako Nitra je vystavené na siedmich kopcoch. V minulosti tu boli korunované maďarské kráľovné. Univerzita už v súčasnosti spolupracuje s nitrianskou Univerzitou Konštantína Filozofa (UKF). Spolupráca medzi mestami prebieha aj v oblasti cestovného ruchu. V obciach Jásd a Szápár v župe Veszprém žije slovenská menšina.

Veľké inštitúcie nalejú miliardy do mladých ekonomík. Aj Slovensku

9. novembra 2012 - (čtk)

Tri multilaterálne finančné inštitúcie vytvorili spoločný akčný plán, ktorý má pomôcť krajinám strednej a juhovýchodnej Európy rýchlejšie sa zotaviť z hospodárskej krízy. Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), Európska investičná banka (EIB) a Svetová banka (SB) tak vybraným krajinám vrátane Slovenska uvoľní viac ako 30 miliárd eur. Plán, na ktorom sa inštitúcie dohodli, je koncipovaný na dva roky. Ide o podobnú pomoc, akú tieto globálne banky poskytli aj po finančnej kríze rokov 2008 a 2009. „Je to priama odpoveď na pretrvávajúce dôsledky, ktoré majú problémy v eurozóne na mladé európske ekonomiky,” uviedli inštitúcie v spoločnom vyhlásení. „Tento plán, ktorý nadväzuje na úspech podobnej iniciatívy z roku 2009, krajinám vo východnej Európe pomôže riešiť ekonomické problémy, ktorým čelia, a naštartovať trvalý rast,” uviedla šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová v správe, ktorú fond zaslal ČTK. MMF bude podľa Lagardeovej poskytovať pomoc hlavne na makroekonomickej úrovni. EBOR už počas finančnej krízy iniciovala vznik takzvanej Viedenskej iniciatívy, ktorej zmyslom bolo ochrániť bankový sektor v strednej Európe pred dôsledkami rýchleho oddlžovania v materských bankách z eurozóny. Teraz je EBRD pripravená poskytnúť strednej Európe v rokoch 2013 a 2014 spolu štyri miliardy eur. Najväčšiu časť pomoci dodá EIB, a to 20 miliárd eur. Zhruba 6,5 miliardy eur poskytne Svetová banka. Inštitúcie majú v pláne podporiť iniciatívu v súkromnom aj verejnom sektore, vrátane infraštruktúry, podnikových investícií a finančného sektora. Pomoc pôjde do Albánska, Bosny a Hercegoviny, Bulharska, Českej republiky, Chorvátska, Estónska, Macedónsko, Maďarska, Kosova, Lotyšska, Litvy, Čiernej Hory, Poľska, Rumunska, Srbska, na Slovensko a do Slovinska. „Tieto krajiny urobili kľúčové zmeny na fiškálnom i bežnom účte, zvýšili úspory domácností a zlepšili bilanciu bánk. Stále ale čelia vážnym ťažkostiam, vrátane pokračujúceho vplyvu problémov v eurozóne,” uvádza správa, ktorú inštitúcie vydali. Sľúbená suma presahuje 24,5 miliardy eur, ktorú organizácie poskytli v rámci predchádzajúceho akčného plánu. Vtedy pomoc reagovala na dopady globálnej finančnej krízy rokov 2008 a 2009. EBOR sa zameriava na pomoc mladým trhovým ekonomikám v Európe a severnej Afrike. Banka očakáva, že tieto krajiny tento rok ako celok vykážu rast hrubého domáceho produktu o 2,7 percenta, na budúci rok im predpovedá rast o 3,2 percenta. Chorvátsko, Maďarsko, Srbsko a Slovinsko sa ale tento rok nevyhnú recesii.

Maďarsko má v MOL-e 1,5 miliardy eur, mohlo by podiel predať

7. novembra 2012 - (sita)

Maďarská vláda môže predať svoj 21,2-percentný podiel v ropnej a plynárenskej spoločnosti MOL. Pristúpiť k tomu môže v prípade, ak sa zhoršia podmienky pri získavaní finančných prostriedkov na trhu. V stredu to povedal minister hospodárstva Gyorgy Matolcsy. Vláda kúpila podiel v podniku MOL od ruskej spoločnosti Surgutneftegaz v júli minulého roka v snahe o zvýšenie energetickej bezpečnosti za približne 85 eur na akciu, čiže celková hodnota transakcie predstavovala takmer 2 mld. eur. Podľa prepočtu agentúry Reuters je súčasná hodnota podielu na základe stredajšej trhovej ceny 1,5 mld. eur. Maďarsko musí v budúcom roku prefinancovať dlhopisy za približne 7,2 mld. USD a musí tiež splatiť úver Medzinárodnému menovému fondu (MMF) v hodnote 5,9 mld. USD. MOL je medzinárodnou integrovanou ropno-plynárenskou skupinou v strednej a východnej Európe so sídlom v Budapešti. Svoju činnosť vykonáva v Európe, na Blízkom východe, v Afrike a v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov. Na Slovensku pôsobí maďarský MOL prostredníctvom rafinérskej spoločnosti Slovnaft, a.s., v ktorej drží 98,4 % akcií.

Maďarsko diskriminuje sudcov pre penzijný vek, rozhodol súd

6. novembra 2012 - (sita)

Najvyšší európsky súd rozhodol, že zníženie penzijného veku sudcov v Maďarsku predstavuje nezákonnú diskrimináciu na základe veku. Európska komisia dala prípad zníženia veku odchodu do dôchodku u maďarských sudcov zo 70 na 62 rokov na súd. Komisia požiadala Európsky súdny dvor (ESD) so sídlom v Luxemburgu o zhodnotenie, či maďarská vláda rešpektuje nezávislosť súdnictva požadovaného právnymi normami únie. ESD v utorok rozhodol v neprospech Maďarska. Súd tiež uviedol, že radikálna zmena nedala sudcom dostatok času na plánovanie ich odchodu do dôchodku. Maďarská vláda uviedla v utorok po rozhodnutí ESD v stanovisku, že rozhodnutie súdu berie na vedomie, no poznamenala, že ústavný súd v Budapešti už zákon o penzijnom veku sudcov v júli anuloval, čím dal za pravdu domácim i zahraničným kritikom, podľa ktorých takéto opatrenie ohrozovalo nezávislosť maďarskej justície. Maďarské ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že sa k veci viac nebude vyjadrovať.

Maďarská firma predávala prifarbené bravčové mäso nielen do Švédska

6. novembra 2012 - (tasr)

Maďarská spoločnosť Filetto predávala prifarbené bravčové mäso ako hovädzie nielen do Švédska. Falzifikát hovädzieho mäsa našiel maďarský Národný úrad bezpečnosti potravinového reťazca (Nébih) aj v maďarskom veľkoobchode, uviedol dnes maďarský denník Magyar Nemzet. Nébih pri preverovaní nemenovaného maďarského veľkoobchodu na základe prepravných dokumentov spoločnosti Filetto našiel prifarbené bravčové mäso, ktoré bolo označené ako hovädzie, pričom ako krajinu pôvodu tovaru uvádzali Poľsko. Úrad preveruje, kam sa ešte falošné hovädzie mohlo distribuovať, napísal Magyar Nemzet. Švédske orgány zistili v polovici októbra, že maďarský podnik exportoval do Švédska niekoľko ton falošného hovädzieho mäsa. Pri preverení tovaru vysvitlo, že ide o lacnejšie bravčové mäso napustené farbivom. Riaditeľ maďarského Úradu pre bezpečnosť potravín a krmiva György Pleva vtedy povedal, že preverili celý sortiment uvedenej firmy, a vyhlásil, že prifarbené bravčové mäso sa v Maďarsku zrejme nedostalo do obchodov. Zdôraznil, že je nebezpečné zameniť tieto mäsá. Ak sa totiž bravčové pripraví ako hovädzie, pri neúplnom prepečení môžu parazity nachádzajúce sa v bravčovom mäse spôsobiť konzumentom vážne ochorenia. Kauza s prifarbeným mäsom vypukla aj na Slovensku, 25. októbra začal košický policajný vyšetrovateľ trestné stíhanie vo veci zločinu poškodzovania spotrebiteľa. Distribútorská spoločnosť so sídlom v Košiciach totiž dodala 1. októbra na základe faktúry firme so sídlom v Bratislave mäso s označením Hovädzia sviečková 2/3 LBS o hmotnosti 418 kilogramov s dátumom spotreby do 14. septembra 2014 v sume 5821 eur s DPH. Na mäse bola uvedená zdravotná značka HU 574 EK.

Mäso predané vo Švédsku, v SR aj v Maďarsku bolo napustené rovnakým farbivom

Bravčové mäso, ktoré prifarbili a predali ako hovädzie do Švédska, na Slovensko, ale aj veľkoobchodu v Maďarsku, bolo napustené rovnakými látkami. Zatiaľ nie je jasné, kto tak urobil. Farbivo v množstve, v akom bolo v týchto prípadoch aplikované, nie je zdraviu škodlivé, vyplýva z výsledkov vyšetrovania maďarského Národného úradu bezpečnosti potravinového reťazca (Nébih), ktoré dnes zverejnil maďarský denník Magyar Nemzet. Prifarbené bravčové mäso ako hovädzie mäso predávali podľa informácií Magyar Nemzetu maďarské spoločnosti Filetto a Viking Food, ktoré tovar nakupovali od producenta v poľskom Krakove. Zatiaľ stále nie je známe, kto je zodpovedný za falzifikát. Nébih podľa denníka už ukončil preverovanie prifarbeného mäsa, ktoré našli v Maďarsku. Má k dispozícii aj laboratórne testy slovenského partnerského úradu. Podľa výsledkov testov mäso v prípade Švédska, Slovenska i Maďarska bolo napustené rovnakým farbivom. Na obale mäsa s pôvodom z Poľska figuruje povoľovacie registračné číslo istého maďarského podniku na spracovanie mäsa, v ktorom vykonali už dve kontroly. Tie však vyvrátili podozrenie, že by podnik mal čokoľvek do činenia s touto kauzou. Švédske orgány v polovici októbra zistili, že maďarský podnik exportoval do Švédska niekoľko ton falošného hovädzieho mäsa. Pri preverení tovaru vysvitlo, že ide o lacnejšie bravčové mäso napustené farbivom.

Čistý zisk Magyar Telekom posilnil o vyše 10 percent

8. novembra 2012 - (sita)

Maďarský telekomunikačný operátor Magyar Telekom v treťom štvrťroku dosiahol rast čistého zisku o 10,8 %, hoci sa očakávalo, že zisk firmy oslabí. Spoločnosť za tretí štvrťrok vykázala čistý zisk 14,77 mld. forintov (HUF). Analytici oslovení v prieskume portálu portfolio.hu predpovedali, že bude na úrovni 11,73 mld. HUF. Tržby telekomunikačného operátora za júl až september klesli o 1,3 % na 150 mld. HUF, čo je v súlade s očakávaniami. Magyar Telekom uviedol, že jeho tržby za celý tento rok pravdepodobne budú lepšie v porovnaní s jeho vlastnou prognózou, ktorá ráta s ich poklesom v rozsahu do 2 %. Operátor sa takto vyjadril preto, že jeho tržby za január až september posilnili o 0,9 % na 442 mld. HUF. Základný zisk EBITDA za prvý až tretí kvartál po úprave o jednorazové náklady však oslabil o 2,9 % na 182 mld. HUF.

Zisk firmy Richter klesol o viac ako polovicu

6. novembra 2012 - (sita)

Maďarská farmaceutická firma Richter za tretí kvartál vykázala čistý zisk 8,97 mld. forintov (HUF), pričom v rovnakom štvrťroku vlaňajška bol v sume 20,64 mld. HUF. Spoločnosť tak nenaplnila očakávania analytikov oslovených v prieskume portálu portfolio.hu, ktorí odhadovali, že jej zisk za júl až september bude v objeme 10,31 mld. HUF. Firma v utorok zároveň uviedla, že jej tržby za január až september tohto roka posilnili o 3,6 %. Výraznejšie však vzrástli jej náklady, čo viedlo k poklesu čistého zisku o viac ako 50 %. Generálny riaditeľ podniku Richter Erik Bogsch uviedol, že jeho spoločnosť za tento rok stále očakáva prevádzkovú ziskovú maržu na úrovni 15 až 16 %. Znamená to, že ráta s poklesom oproti roku 2011, kedy táto marža bola vo výške 20,2 %. Dôvodom predpokladaného oslabenia marže je rozširovanie obchodnej siete firmy Richter v západnej Európe.

Mosty si vyžiadajú otvorenie medzištátnej zmluvy

5. novembra 2012 - (Igor Stupňan - Pravda)

Ponad rieku Ipeľ mali o tri roky stáť dva nové mosty. Projekt na medzištátnej úrovni dohodla ešte bývalá vláda. Dnes však maďarská strana plánuje len jeden most a nie je isté, či aj ten sa stihne vybudovať. Pre zmenu projektu bude treba otvoriť medzištátnu zmluvu, odobriť ho bude musieť aj Brusel. V pláne bolo prepojenie obcí Chľaba a Ipolydamásd a tiež Pastovce a Vámosmikola. Mosty sa mali financovať najmä z európskych peňazí, zvyšok zo štátnych rozpočtov obidvoch krajín a na slovenskej strane spoluúčasť nitrianskej župy predstavuje päť percent. Každý z mostov mal vyjsť na niečo vyše 5 miliónov eur. Maďarská strana chce teraz stavať len most v Chľabe s rozpočtom za 11 miliónov eur a druhý odložiť. Programovacie obdobie Bruselu na roky 2007 až 2013 sa pomaly končí. Oprávnenie čerpať zdroje je do konca júna 2015. Nitriansky župan Milan Belica pochybuje aj o termíne dostavby v roku 2015. „Podľa nášho názoru je takýto termín úplne nereálny, pretože nová situácia si vyžaduje nielen zásadnú zmenu medzivládnej dohody, ale aj nový súhlas Bruselu. Nitriansky samosprávny kraj by bol navyše vystavený neprijateľným rizikám, ktoré nevie ovplyvniť, pretože nie je lídrom projektu,” hovorí župan Belica. Tvrdí, že sa už obrátil na naše veľvyslanectvo v Bruseli. „Ak si maďarská strana verí a naozaj to zvládne, tak jej potom zatlieskam a budem rád,” dodal župan. Hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa hovorí, že v prípade, ak bude potrebné zmluvu otvoriť, tak to ministerstvo urobí. Karty sú však podľa neho na strane nitrianskej župy a tá musí ministerstvo s takouto požiadavkou osloviť. „To sa doteraz nestalo,” poznamenal Kóňa. Upozornil, že nemajú informáciu ani podnet od župy alebo od maďarskej inštitúcie, že mosty sa nedajú pripraviť a postaviť v súlade s medzivládnou dohodou a treba v nich niečo meniť. Prečo sa náklady na stavbu mosta zvýšili z 5 na vyše 11 miliónov eur zatiaľ nikto neozrejmil. „Nebudeme komentovať cudzie zámery. My vieme len to, že radikálne zmeny pôvodného projektu, s ktorými prišla maďarská strana, môžu viesť k tomu, že ho zastupiteľstvo kraja neschváli,” reagoval župan Belica. Odborník na eurofondy Ivan Kuhn z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika by hneď nevidel problém v predražení mosta, ak k tomu došlo vo fáze prípravy ešte pred samotným verejným obstarávaním. Predpokladá však, že Brusel spozornie a bude dávať pozor na samotný priebeh tendra. Podľa Belicu bol kraj od začiatku iniciatívny, hoci nie je lídrom projektu, tým je maďarská strana. Požadoval od nej, aby pripravila riadnu partnerskú zmluvu, vymedzujúcu časové a investičné rámce, ale do dnešného dňa sa nič také nestalo. Namiesto toho prišiel podľa župana návrh maďarskej strany postaviť len jeden most, dvakrát taký drahý, ako pôvodne dva zamýšľané mosty. Napriek tomu župa už začala s vykupovaním pozemkov na slovenskej strane. Lídrom projektu je Maďarská republika zastupovaná agentúrou NIF, ktorá plní podobnú úlohu ako na Slovensku Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu.

Ľudia na mosty čakajú roky

5. novembra 2012 - (Andrej Barát - Pravda)

Obyvatelia okolitých dedín zdržanie výstavby oboch mostov vnímajú citlivo. Niektorí čakali skoro celý život, že budú mať konečne bližšie k príbuzným na druhej strane hranice. Podľa pôvodných plánov sa mal jeden most postaviť medzi dedinami Chľaba a Ipolydamásd a druhý medzi obcami Pastovce a Vámasmikola. Z pastovského mosta však zišlo. Pastovčania to podľa starostu Ota Mészárosa znášajú veľmi zle. „Tí starší sa na to pozerajú so slzami v očiach. Berú to tak, že sa nového mosta už nedožijú. Robíme na tom moste už desať rokov, už to vyzeralo nádejne a z ničoho nič prišla zmena.” Pôvodný drevený most v roku 1944 v Pastovciach podmínovala nemecká armáda. Hneď po vojne ho nahradila menšia drevená lávka, no tú zakrátko strhla povodeň. Extrémne povodne v roku 2010 podľa starostu Mészárosa zasiahli do projektu nových ipeľských mostov. „Voda v Ipli vtedy vystúpila veľmi vysoko. Ľudia zo Slovenského vodohospodárskeho podniku museli prehodnotiť technické normy a museli prerobiť oba mosty tak, aby ustáli takú veľkú vodu. To si vyžiadalo obrovské navýšenie rozpočtu a z peňazí, ktoré na to poskytla Európska únia, sa dal postaviť už len jeden most. Vybral sa ten v Chľabe, ten náš sa odložil o ďalšie roky,” vysvetlil starosta. Brzdou projektu je aj to, že dediny nemajú pod budúcim staveniskom ešte celkom vyrovnané pozemky. Potvrdila to starostka Chľaby Henrieta Kosznovszka. „Celé sa to ťahá, nevieme, či sa začne stavať v najbližších rokoch. Kým sa most nepostaví, ľudia to budú musieť obchádzať asi 30 kilometrov.” Rodiny podľa nej spájal do roku 2010 starý most postavený ešte kvôli Vodnému dielu Gabčíkovo. Otváral sa len 15-krát do roka. „Obce museli platiť colnému úradu náklady za každé jedno otvorenie. A kým sme stihli vstúpiť do únie a ľudia by si užívali voľný prechod, most sa musel strhnúť,” dodala starostka. Podmyla ho voda a bol nebezpečný. Výstavbu mosta pri Chľabe a neskôr aj pri Pastovciach skomplikuje ešte jeden faktor. Pri oboch obciach sú významné hniezdiská vtákov a ochranári preto povolili stavebné práce len počas šiestich mesiacov v roku, keď tam vtáky nehniezdia.

Jobbik žiada zrušenie luxusných dôchodkov komunistických pohlavárov

5. novembra 2012 - (tasr)

Opozičné ultrapravicové Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik požaduje zrušenie luxusných dôchodkov bývalých komunistických pohlavárov. Príslušný návrh zákona predložia poslanci Jobbiku dnes v parlamente, informovala agentúra MTI. Pred budapeštianskym domom bývalého komunistického ministra vnútra Bélu Biszka, ktorý v roku 1956 riadil čistky po krvavom potlačení maďarskej revolúcie, demonštrovala v nedeľu večer stovka prívržencov Jobbiku. Medzi zhromaždenými boli niekoľkí oblečení v uniformách pripomínajúcich rovnošaty zakázanej maďarskej gardy. Účastníci protestného zhromaždenia pred bydliskom 91-ročného Biszka zapálili sviečky na pamiatku obetí potlačenia revolúcie po 4. novembri 1956, ktorých podľa slov podpredsedu Jobbiku Előda Nováka bolo takmer 400. „Nestačí len to, že zodpovední neboli potrestaní: zostali zachované aj luxusné dôchodky bývalých komunistických pohlavárov a takýto dôchodok dostáva aj Biszku,” povedal Novák pred novinármi a zdôraznil, že jeho strana požaduje zverejnenie zoznamu agentov, zakázanie verejných funkcií bývalým komunistickým vodcom a zrušenie luxusných dôchodkov pre nich. Demonštrácia sa skončila bez incidentov. Niekdajší maďarský minister vnútra a popredný predstaviteľ štátostrany Biszku čelí podozreniu z vojnového zločinu proti ľudskosti. Polícia ho zadržala 10. septembra kvôli streľbe do davu v roku 1956 v Budapešti a v Salgótarjáne. Biszku, ktorý ako šéf rezortu vnútra v roku 1956 riadil čistky po krvavom potlačení maďarskej revolúcie, po zadržaní popieral vinu a odmietal vypovedať. Žalobu na podozrivého podali poslanci Jobbiku na základe vlani prijatého zákona o nepremlčateľnosti trestných činov proti ľudskosti.

Maďarský fotograf T. Schild vystavuje v Bratislave krásnych cigánov

3. novembra 2012 - (tasr)

Ďalšiu výstavu s rómskou tematikou v rámci festivalu Mesiac fotografie otvorili dnes v bratislavskom Múzeu kultúry Maďarov na Slovensku. Autor Tamás Schild ju nazval Moji krásni cigáni. „Výstava neakceptuje biedu tohto etnika, ale iným estetickým pohľadom ho prezentuje formou krásna, vznešenosti a dôstojnosti. Cigáni sú vo svojich príbytkoch v osade fotografovaní pri normálnom dennom svetle bez použitia blesku a iného osvetlenia, maximálne pri sviečkach. Je to výber z veľkého dlhodobého cyklu fotografa,” na vernisáži povedal kurátor výstavy Gábor Hushegyi. V kolekcii asi 30 farebných fotografií sú prevažne portréty ľudí rôzneho veku. Tí v detskom sú usmievaví a hraví, starší sa tvária vážnejšie. Jedna matka naraz kojí dve malé deti, iná s obnaženým veľkým bruchom čaká potomka, ďalšia má svojho malého v náručí. Aj mládežníci či početná rodina sú slušne oblečení a iní, ako ich zobrazujú nielen bulvárne médiá. „Fotografia nie je nástroj, ktorý zmení svet, ale v malom môže pomôcť. Cigáni, to je vážna politická problematika v rôznych krajinách. Ak sa mi aspoň u niektorých fotografovaných podarí získať ich pocit dôstojnosti, som spokojný,” zdôvodnil 54-ročný maďarský autor. Výstava potrvá do 27. januára 2013.

Matolcsy: Nevzdáme sa boja proti zadlženiu Maďarska

6. novembra 2012 - (tasr)

Maďarská vláda a parlamentné frakcie vládnych strán Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) sa nevzdajú boja proti zadlženiu Maďarska až dovtedy, kým tento „oslobodzovací boj proti dlžobám“ nevyhrajú. Vyhlásil to dnes v parlamente maďarský minister hospodárstva György Matolcsy. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI minister, ktorý postoj vlády prezentoval namiesto premiéra Viktora Orbána, v diskusii o dôvodoch vysokého štátneho dlhu zdôraznil, že ten, koho ťažia dlžoby, nie je slobodným človekom. K otázke dôvodov enormného zadlženia Maďarska povedal, že v období rokov 2002-2010 mala krajina vlády, ktoré presadzovali záujmy bánk a veľkých podnikov a tieto vlády spoločne zadlžili Maďarsko. Matolcsy zdôraznil, že ak by v roku 2010 nedošlo k politickému obratu v Maďarsku, tak by krajinu postihol osud Grécka a bolo by potrebné znížiť dôchodky, mzdy a podporu rodín. Ak by Orbánova vláda v roku 2002 pokračovala vo vládnutí, do roku 2010 by dlh štátu klesol na 45 percent HDP. V súčasnosti je tesne pod hranicou 80 percent. Bývalý ľavicový expremiér Ferenc Gyurcsány, ktorý je teraz nezávislým poslancom, konštatoval, že Orbánova terajšia vláda znížila dlh krajiny o tri až štyri percentá, pričom zlikvidovala desať percent finančných úspor. Predseda opozičného Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik Gábor Vona vyjadril presvedčenie, že zadlženie štátu nie je otázkou uplynulých ôsmich rokov, ale viacerých desaťročí. Podľa poslanca opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Imre Szekeresa nie je pravda, že v období rokov 2002-2010 - v čase ľavicových vlád - vzrástol dlh štátu z 53 na 80 percent. Skutočný rast dlhu vplyvom rozhodnutí vlád socialistov bol podľa Szekeresa iba päťpercentný a tento rast využili na stimulovanie rozvojových programov, vďaka ktorým Maďarsko odovzdali v roku 2010 v relatívne dobrom hospodárskom stave. Zvyšné rozdiely rastu dlhu štátu pripísal ľavicový poslanec zlému systému podpory bývania, ktorý zaviedla predchádzajúca Orbánova vláda, a vplyvom hospodárskej krízy v roku 2008.

L. Kövér: Vzťahy Maďarska a Saudskej Arábie sa dostali na novú úroveň

5. novembra 2012 - (tasr)

Vzťahy Maďarska a Saudskej Arábie sa v zmysle princípu strategického otvárania maďarskej zahraničnej politiky v uplynulých vyše dvoch rokoch vyvíjali priaznivo a dostali sa na novú úroveň. Vyhlásil to dnes v Budapešti predseda maďarského parlamentu László Kövér, ktorý prijal predsedu Poradného zhromaždenia Saudskej Arábie Abdalláha Ál aš-Šajcha. Podľa agentúry MTI Kövér pripomenul, že maďarský premiér Viktor Orbán vlani v októbri dal počas návštevy najväčšej blízkovýchodnej krajiny impulz na budovanie vzájomných vzťahov a už aj v tomto roku usporiadali niekoľko dôležitých hospodárskych stretnutí predstaviteľov Maďarska a Saudskej Arábie. „Sme na prahu uzavretia dohôd, ktoré poskytnú rámec pre ďalšie posilnenie spolupráce,” povedal šéf maďarského parlamentu, ktorý ako príklad uviedol dohody o zamedzení dvojitého zdanenia či o ochrane investícií. Aš-Šajch ocenil zintenzívnenie spolupráce s Maďarskom a vyjadril sa v prospech ďalšieho posilnenia vzájomných vzťahov. Pod vedením predsedu Maďarskej obchodnej a priemyselnej komory Lászlóa Parragha odcestuje ešte v novembri do Saudskej Arábie delegácia maďarských podnikateľov, dodal Kövér.

Maďarsko sleduje s obavami snahy libanonskej vlády o zachovanie stability

6. novembra 2012 - (tasr)

Maďarsko sleduje s úctou a s obavami snahy predsedu libanonskej vlády a jeho kabinetu o zachovanie stability Libanonu. Vyhlásil to dnes v Budapešti predseda maďarského parlamentu László Kövér, ktorý prijal libanonského premiéra Nadžíba Míkátího. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Kövér označil vzťahy svojej krajiny s Libanonom za strategicky dôležité. Dodal, že tieto vzťahy sú v súlade s otvorením maďarskej zahraničnej politiky v roku 2010 a ich posilňovanie je v duchu cieľov susedskej politiky Európskej únie. Míkátí povedal, že je mimoriadne dôležitá podpora Maďarska a medzinárodného spoločenstva v záujme toho, aby sa Libanonu podarilo zachovať demokraciu a aby Libanon nebol vtiahnutý do konfliktov svojho regiónu.

Prieskum - Šampiónmi v sporení v regióne sú Slováci a Poliaci

5. novembra 2012 - (tasr / Slovenská sporiteľňa)

Šampiónmi v sporení v strednej a východnej Európe (SVE) sú Poliaci a Slováci, ktorí sú schopní odkladať si 15 %, resp. 12 % svojho mesačného príjmu. Rakúšania, Nemci a Česi si odkladajú 9 % výplaty, Briti iba 7 %. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu, ktorý pre Slovenskú sporiteľňu zrealizovala spoločnosť IMAS. „Sporenie je pre ľudí prirodzená potreba a v čase neistého výhľadu do budúcnosti naberá na význame. Už niekoľko rokov počúvame najprv o finančnej kríze, potom o hospodárskej kríze, napokon o dlhovej kríze i o kríze štátov. To ovplyvňuje správanie sa ľudí a tí v čase neistoty sporia ešte väčšiu časť svojho príjmu, ako v dobrých časoch. Pokým v roku 2008 Slováci sporili 4 % svojho príjmu, v tomto roku to bolo 9,5 %. Po zarátaní sporení v dôchodkových pilieroch ušetrili takmer 12 % svojho disponibilného príjmu,” povedala Mária Valachyová, analytička Slovenskej sporiteľne Pravidelné sporenie je dôležité až pre tri štvrtiny obyvateľov SVE, najobľúbenejšie produkty sú vkladné knižky a stavebné sporenie. Vzťah k týmto produktom je však v rámci jednotlivých krajín rôzny. Rakúšania (82 % opýtaných), rovnako ako Poliaci (62 %) obľubujú vkladné knižky, každý druhý Čech má uzatvorené stavebné sporenie a Maďari preferujú najmä rôzne druhy životného poistenia (38 %). Slováci sú zodpovední, pravidelné sporenie považuje za dôležité až 67 % z nich, čo je v porovnaní s minulým rokom nárast o jeden percentuálny bod. Priemerný Slovák mesačne sporí 88 eur, čo je medziročne o jedno euro menej. Rovnako platí, že ženy (74 % opýtaných) považujú sporenie za dôležitejšie ako muži (60 % opýtaných). V porovnaní so situáciou spred niekoľkých rokov, význam sporenia vzrástol až pre 30 % ľudí. Slováci nemajú peniaze na rozhadzovanie, 80 % z nich si dvakrát premyslí, na čo použije každý cent, a až tri štvrtiny sa snažia sporiť vždy, keď im zostane nejaká hotovosť. Zo širokej ponuky bánk sa najväčšej obľube tešia práve sporiace účty - využíva ich viac ako polovica opýtaných (52 %). Druhou výraznou skupinou je životné a kapitálové poistenie, ktoré uzatvorilo až 44 % respondentov, čo je v porovnaní s minulým rokom nárast až o 7 percentuálnych bodov. V rebríčku ďalej nasleduje stavebné sporenie, dôchodkové sporenie a vkladné knižky. Aj napriek vysokej dostupnosti bankových služieb, viac ako tretina (38 %) účastníkov prieskumu priznala, že peniaze šetrí v hotovosti, doma alebo v trezore. Rovnako ako v minulosti, hlavným dôvodom sporenia je byť finančne zabezpečený pre prípad núdze - motivuje to odkladať si časť peňazí až 93 % opýtaných. Približne 73 % Slovákov si odkladá peniaze, aby si mohli niečo dovoliť v budúcnosti, alebo na väčšie nákupy. Na zabezpečenie v dôchodkovom veku, alebo pre možnosť ísť do dôchodku o niečo skôr, sporí až 61 % opýtaných, čo je nárast v porovnaní s minulým rokom o 6 percentuálnych bodov. S množstvom peňazí, ktoré sú schopní ušetriť, je spokojných iba 26 % opýtaných, naopak, nespokojných je až 43 % Slovákov. Pokiaľ ide o plány na najbližších päť rokov, 77 % Slovákov si myslí, že aj v budúcnosti budú schopní sporiť rovnakú sumu, alebo ešte viac, ako teraz.

Sloboda médií upadá v Bielorusku, Maďarsku, Turecku a na Ukrajine

5. novembra 2012 - (tasr / ipi)

Bielorusko, Maďarsko, Turecko a Ukrajina sú znepokojujúcimi príkladmi úpadku slobody médií v Európe. Uviedol to Medzinárodný tlačový inštitút (IPI), ktorý dnes zverejnil zoznam „Europe Watch List” na základe monitorovania médií. Jeho cieľom je upozorniť na tento trend a bojovať proti nemu. Štyri štáty sú na zozname, zverejnenom na webovej stránke IPI. Ten bude poukazovať na prípady z celého európskeho kontinentu, ktoré majú dopad na slobodu médií. Zoznam budú tvoriť správy od IPI, ktorý podporuje slobodu tlače po celom svete, a od jej pobočky SEEMO (Organizácie médií juhovýchodnej Európy), ktorá sa zaoberá otázkami slobody tlače v krajinách juhovýchodnej časti Európy. Zoznam sa bude dopĺňať o ďalšie štáty, ak bude potrebné. V posledných rokoch sa pozorovatelia sústreďovali na časti sveta, kde bujnie cenzúra a kde žurnalistov bežne väznia, útočia na nich a zabíjajú. Európa, ktorej mnohé krajiny sú už dlho vnímané ako bašty slobody prejavu, však zažíva úpadok v otázkach slobody médií. V Bielorusku sa podľa západných pozorovateľov konali nedávne prezidentské a parlamentné voľby v atmosfére zastrašovania novinárov. Na mnohých žurnalistov, ktorí robili reportáže z protestov po treťom znovuzvolení prezidenta Alexandra Lukašenka v decembri 2010, útočili. Novinári tam bežne zažívajú aj prenasledovanie a trestné stíhanie za kritiku vlády. Ukrajina takisto mnohokrát porušila slobodu médií pred parlamentnými voľbami z 28. októbra. Znepokojenie vyvolala diskusia parlamentu o návrhu na znovuzavedenie kriminalizácie očierňovania. Toto opatrenie bolo minulý mesiac stiahnuté, ale pozorovatelia sa obávajú jeho opätovného predloženia. Napriek zlepšeniu po oranžovej revolúcii v roku 2004 sa sloboda médií zhoršila od zvolenia Viktora Janukovyča za prezidenta v roku 2010: zosilnel ekonomický tlak na nezávislé médiá a ich prenasledovanie. Veľké obavy stále vyvoláva beztrestnosť útokov na novinárov. V Turecku dochádza k nárastu v počte väznených novinárov; začiatkom tohto roka ich bolo takmer 100. Krajina má tak čelné postavenie vo väznení novinárov na svete. Tento počet už klesol na 76, z nich väčšina je za mrežami pre falošné obvinenia zo šírenia propagandy teroristických organizácií. Medzi žurnalistami však prevláda atmosféra strachu a autocenzúry. V Maďarsku zostávajú v platnosti mediálne zákony prijaté v roku 2010, ktoré stanovujú obmedzujúce podmienky pre obsah a zavádzajú vysoko centralizovaný systém regulovania pod kontrolou premiéra, najmä v prípade štátnej tlačovej agentúry, verejnoprávneho rozhlasu a televízie. Narastajú obavy, že ďalšie krajiny bývalého Východného bloku budú nasledovať príklad Maďarska pri prehodnocovaní a tvorbe vlastných mediálnych zákonov.

Komentár: Úpadok slobody médií

6. novembra 2012 - (Ľubomír Jaško - aktuality.sk)

Najnovšia správa Medzinárodného tlačového inštitútu nie je v hodnotení slobody médií v Európe optimistická. Inštitút na základe monitorovania správ uverejnil Europe Watch List. V skupine štátov, kde sloboda médií upadá, sa spolu s Bieloruskom, Ukrajinou a Tureckom ocitlo aj Maďarsko. V súvislosti so situáciou médií sa doteraz Európa považovala viac za tradičnú baštu slobody. S cenzúrou alebo perzekúciou novinárov boli spájané iné regióny. Situácia sa mení a dokonca v zdanlivo demokratických režimoch prestáva byť mediálna sloboda samozrejmosťou. V Bielorusku sa podľa západných pozorovateľov konali nedávne prezidentské a parlamentné voľby v atmosfére zastrašovania novinárov. Novinári tam bežne zažívajú prenasledovanie a trestné stíhanie za kritiku vlády. Ukrajina porušila slobodu médií hlavne pred parlamentnými voľbami z 28. októbra. Znepokojenie vyvolala diskusia parlamentu o návrhu na kriminalizáciu očierňovania. V súvislosti s Tureckom je evidovaný nárast počtu väznených novinárov. Začiatkom tohto roka ich bolo takmer sto. V Maďarsku zostávajú v platnosti mediálne zákony prijaté v roku 2010, ktoré stanovujú podmienky pre obsah a zavádzajú centralizovaný systém regulácie pod kontrolou premiéra, najmä v prípade štátnej tlačovej agentúry, verejnoprávneho rozhlasu a televízie. Sloboda médií nie je nejakou špeciálnou slobodou či výsadou pre večne nespokojných novinárov, ktorí bez hanby (a s fotoaparátom či mikrofónom) naháňajú slávnych a mocných, ktorým to akože vadí a pritom sa mediálnemu záujmu tajne tešia. Mediálna sloboda súvisí s jedinou nedeliteľnou slobodou. Postihy voči novinárom nikde neudierajú ako blesk z jasnej oblohy. Vždy súvisia so spoločenskou atmosférou. Na novinárov je „dovolené“ útočiť, ak v spoločnosti prevládne falošný mýtus alebo sa presadí dominantný jedinec. Stačí málo, a väčšina uverí tomu, že novinári sú naozaj tými, ktorí len otravne komplikujú národnú jednotu alebo iný veľký projekt. Toto sú len tie najvýraznejšie (a škandálne) hriechy proti slobode médií. Mediálna sloboda je však ohrozovaná aj priebežne, viac nenápadne, veľmi šikovne a všade. Pri pohľade na aktuálne slovenské kauzy vidno, ako tento konflikt vyzerá, ak prebieha viac-menej civilizovane, za asistencie paragrafov a bez krvi či fyzického násilia. Trestné stíhania nehrozia priamo za názor. Žiadny sudca si nedovolí v zdôvodnení svojho rozhodnutia poukazovať na oficiálnu štátnu ideológiu či dovolený politický postoj. Kamufluje sa s dovolenosťou používať niektoré zdroje informácií a s ochranou dobrého mena. Novinársku odvahu ohrozuje svet sterilných právnych postupov. Chvíľu to vyzerá, akoby sme nežili v každodennej realite, ale vo vymyslenom raji, v ktorom má každý grázel výbornú povesť. Pri snahe vymedziť sa voči všetkým, čo ohrozujú slobodu médií, nemôžu novinári zabudnúť na slobodu uprostred vlastnej profesie. Nezávislosť na zadávateľoch reklamy, vlastníkoch a strachu vo vlastnom vnútri je nezriedka väčšou výzvou ako oslobodenie uväznených kolegov alebo odvaha napísať protivládny text. Je zlé, ak sa niekto bojí čosi napísať - v ohrození je sloboda. Zlé je aj to, ak niekto píše viac ako je potrebné - vtedy ide o propagandu a ohrozeným býva kritické myslenie. Mediálna sloboda nie je samoúčelná. Ak by mala znamenať iba slobodu hlásať akúkoľvek hlúposť, bola by nanič. Je významná až vtedy, keď jednoznačne slúži kontrole moci a je nekompromisne na strane tých, ktorí sa nedokážu sami brániť.

SNS: Slovenská republika by o rozdelení vôd Dunaja nemala ani rokovať

6. novembra 2012 - (tasr)

Slovenská republika by vôbec nemala začať rokovania o odovzdaní polovice vôd Dunaja, ako o to žiada štátny tajomník maďarského ministerstva rozvoja vidieka Zoltán Illés. Naopak, mala by žiadať od Maďarska ospravedlnenie za „sabotovanie pôvodného projektu Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, keďže dôvody výhrad sa vôbec nepotvrdili”. V reakcii na Illésove vyhlásenia to dnes uviedol prvý podpredseda Slovenskej národnej strany (SNS) Rafael Rafaj. Illés 5. novembra pre maďarskú verejnoprávnu televíziu povedal, že vlády Maďarska a Slovenskej republiky by mali rokovať o tom, kedy a pri ktorom riečnom kilometri by slovenská strana odovzdala Maďarsku polovicu vôd toku Dunaja. Illés dodal, že ani jedna strana nemá v rukách prostriedok, ktorým by si mohla vynútiť zmenu, je možné spoliehať sa iba na dobrú vôľu vo vzájomnom vzťahu SR a Maďarska. „Podľa SNS nejde o spor technický, ale politický. Kameňom v Orbánovej (maďarský premiér, pozn. TASR) topánke je skutočnosť, že medzištátna Zmluva o spoločnej výstavbe Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN) z roku 1977 opätovne potvrdila hranice po uvedení SVD do prevádzky v súlade s trianonským rozhodnutím,” reaguje Rafaj. „Otváranie sporu o Gabčíkovo a vodnú hranicu vníma SNS ako ďalšiu provokáciu cez trójskeho koňa revízie trianonskej mierovej zmluvy,” dodáva. Slovensko by podľa neho malo jednoznačne trvať na dokončení projektu sústavy vodných diel (SVD) podľa pôvodných plánov a zmluvy z roku 1977 a v zmysle rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu a o otázkach typu rozdelenia vôd Dunaja ani nerokovať. „Ak by Slovensko poslalo Maďarsku polovicu vôd Dunaja v čase povodne, asi by horúce hlavy v Budapešti rýchlo vychladli. Slovenská národná strana pevne dúfa, že slovenská vládna ryba neskončí na ďalšom maďarskom háčiku a nezačne rokovania o odovzdaní polovice vôd Dunaja,” uzatvára Rafaj.

Medzištátnu zmluvu o spoločnom vybudovaní a prevádzkovaní SVDGN podpísali vlády vtedajšieho Československa a Maďarska v roku 1977. Proti systému hrádzí na Dunaji sa zodvihla v roku 1980 silná vlna protestov zo strany Maďarov. Maďarsko v roku 1989 prerušilo práce na stavbe priehrady Nagymaros. V roku 1992 vtedajšie Československo prehradilo Dunaj a odviedlo na svoje územie 83 % vody rieky. Spor strany spoločne predložili Medzinárodnému súdnemu dvoru (MSD) v Haagu. Ten v roku 1997 v rozsudku zaviazal obe strany, aby rokovali a prijali nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie cieľov pôvodnej zmluvy z roku 1977.

Z. Illés: Maďarsko by so SR malo rokovať o odovzdaní polovice vôd Dunaja

5. novembra 2012 - (tasr)

Vlády Maďarska a Slovenskej republiky by mali rokovať o tom, kedy a pri ktorom riečnom kilometri by slovenská strana odovzdala Maďarsku polovicu vôd toku Dunaja. Vyhlásil to dnes v relácii maďarskej verejnoprávnej televízie štátny tajomník ministerstva rozvoja vidieka Zoltán Illés, ktorý je zodpovedný za ochranu životného prostredia. Podľa jeho slov otázkou je, ako možno u dvoch členských krajín Európskej únie vynútiť iné riešenie, pretože najmenej polovica vôd toku Dunaja prislúcha Maďarsku. Illés dodal, že ani jedna strana nemá v rukách prostriedok, ktorým by si mohla vynútiť zmenu, je možné spoliehať sa iba na dobrú vôľu vo vzájomnom vzťahu SR a Maďarska. Medzištátnu zmluvu o spoločnom vybudovaní a prevádzkovaní Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN) podpísali vlády vtedajšieho Československa a Maďarska v roku 1977. Proti systému hrádzí na Dunaji sa zodvihla v roku 1980 silná vlna protestov zo strany Maďarov. Maďarsko v roku 1989 prerušilo práce na stavbe priehrady Nagymaros. V roku 1992 vtedajšie Československo prehradilo Dunaj a odviedlo na svoje územie 83 % vody rieky. Spor strany spoločne predložili Medzinárodnému súdnemu dvoru (MSD) v Haagu. Ten v roku 1997 v rozsudku zaviazal obe strany, aby rokovali a prijali nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie cieľov pôvodnej zmluvy z roku 1977. Ako poukázala hovorkyňa š. p. Vodohospodárska výstavba Diana Migaľová Baschierová, v apríli 1995 bola uzavretá dohoda medzi oboma vládami o niektorých dočasných technických opatreniach a o prietokoch do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja.” Vodohospodárska výstavba si plní všetky povinnosti vyplývajúce z tejto dohody,” reagovala pre TASR. Priblížila, že stav vody sa vyhodnocuje na dennej a mesačnej báze. „Na základe týchto výsledkov sa určuje púšťanie vody do starého koryta Dunaja a Mošonského ramena. Momentálne do starého koryta Dunaja a do Mošonského ramena púšťame väčší objem vody, než ako nám ukladá spomínaná dohoda,” poukázala. Slovenská strana je však podľa jej slov pripravená urobiť korekciu zmluvy tak, aby sa našli riešenia, ktoré budú vyhovovať obom krajinám.

Maďari chcú viac. Má Dunaj dosť vody pre nich i pre Slovákov?

5. novembra 2012 - (tasr)

Vlády Maďarska a Slovenskej republiky by mali rokovať o tom, kedy a pri ktorom riečnom kilometri by slovenská strana odovzdala Maďarsku polovicu vôd toku Dunaja. Vyhlásil to dnes v relácii maďarskej verejnoprávnej televízie štátny tajomník ministerstva rozvoja vidieka Zoltán Illés, ktorý je zodpovedný za ochranu životného prostredia. Podľa jeho slov otázkou je, ako možno u dvoch členských krajín Európskej únie vynútiť iné riešenie, pretože najmenej polovica vôd toku Dunaja prislúcha Maďarsku. Illés dodal, že ani jedna strana nemá v rukách prostriedok, ktorým by si mohla vynútiť zmenu, je možné spoliehať sa iba na dobrú vôľu vo vzájomnom vzťahu SR a Maďarska. Medzištátnu zmluvu o spoločnom vybudovaní a prevádzkovaní Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN) podpísali vlády vtedajšieho Československa a Maďarska v roku 1977. Proti systému hrádzí na Dunaji sa zodvihla v roku 1980 silná vlna protestov zo strany Maďarov. Maďarsko v roku 1989 prerušilo práce na stavbe priehrady Nagymaros. V roku 1992 vtedajšie Československo prehradilo Dunaj a odviedlo na svoje územie 83 % vody rieky. Spor strany spoločne predložili Medzinárodnému súdnemu dvoru (MSD) v Haagu. Ten v roku 1997 v rozsudku zaviazal obe strany, aby rokovali a prijali nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie cieľov pôvodnej zmluvy z roku 1977. Ako poukázala hovorkyňa š. p. Vodohospodárska výstavba Diana Migaľová Baschierová, v apríli 1995 bola uzavretá dohoda medzi oboma vládami o niektorých dočasných technických opatreniach a o prietokoch do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja.” Vodohospodárska výstavba si plní všetky povinnosti vyplývajúce z tejto dohody,” reagovala pre TASR. Priblížila, že stav vody sa vyhodnocuje na dennej a mesačnej báze. “Na základe týchto výsledkov sa určuje púšťanie vody do starého koryta Dunaja a Mošonského ramena. Momentálne do starého koryta Dunaja a do Mošonského ramena púšťame väčší objem vody, než ako nám ukladá spomínaná dohoda,” poukázala. Slovenská strana je však podľa jej slov pripravená urobiť korekciu zmluvy tak, aby sa našli riešenia, ktoré budú vyhovovať obom krajinám.

Gabčíkovom sa za 20 rokov jeho existencie preplavilo viac ako päť miliónov ľudí

4. novembra 2012 - (tasr)

Cez vodné dielo Gabčíkovo sa za dvadsať rokov jeho fungovania preplavilo vyše 300.000 lodí. Na ich palubách sa pritom nachádzalo viac ako päť miliónov pasažierov. „Môžeme tak povedať, že celé Slovensko prešlo lodnými komorami Gabčíkova,” podotkol splnomocnenec vlády pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros Ladislav Lazár. Vodné dielo si práve túto jeseň pripomína dvadsať rokov od svojho uvedenia do prevádzky. Plavebná komora Gabčíkova je podľa Lazára jednou z najväčších plavebných komôr v Európe vôbec. „Jej šírka je 34 metrov a je to viac, ako má plavebná komora v Panamskom prieplave,” vyčíslil. Vodné dielo zároveň premieňa vodnú energiu na elektrickú a pokrýva približne 10 % spotreby elektrickej energie Slovenska. V rámci výstavby vodného diela už slovenská strana svoju časť, ktorú podľa zmluvy s Maďarskom mala postaviť, dokončila. Maďarská strana však práce na diele zanechala, čo viedlo k sporu oboch štátov, ktorý sa ťahá už roky. Pred 15 rokmi vo veci rozhodol aj Medzinárodný súdny dvor (MSD) v Haagu. Na implementácii rozsudku sa však doteraz krajiny nedohodli.

Dajte nám viac vody v Dunaji, žiadajú Maďari

5. novembra 2012 - (pravda.sk)

Slovensko má odovzdať Maďarsku polovicu vôd toku Dunaja. Vyhlásil to v relácii maďarskej verejnoprávnej televízie štátny tajomník ministerstva rozvoja vidieka Zoltán Illés, ktorý je zodpovedný za ochranu životného prostredia. Zoltán Illés tak opäť otvoril spory okolo vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros. Illés tvrdí, že by o tejto otázke mali rokovať vlády oboch krajín. Podľa slovenských vodohospodárov si Slovensko svoje záväzky plní a do starého koryta momentálne vypúšťa viac vody, ako mu vyplýva z medzinárodnej dohody. Illés argumentuje tým, že najmenej polovica vôd z dunajského toku patrí Maďarsku. Keď však vtedajšie Československo v roku 1992 prehradilo Dunaj bez toho, aby sa dokončil úsek na maďarskej strane, na slovenské územie sa údajne odviedlo až 83 percent dunajskej vody. Illés, ktorý zodpovedá za ochranu prírody, si je však vedomý toho, že ani jedna strana nemá v rukách prostriedok, ako by si mohla vynútiť zmenu. Preto sa podľa neho možno spoliehať len a na dobrú vôľu a ochotu oboch štátov. To, že Maďarsko nemá páky na to, aby svojho severného suseda k niečomu tlačilo, potvrdil Pravde i vedúci ústavu medzinárodného a európskeho práva Paneurópskej vysokej školy Miroslav Slašťan. „Pokiaľ Maďarsko nedostavia stupeň Nagymaros, Slovensko môže urobiť jednostranné opatrenia, ktoré pokladá za nevyhnutné. Maďarsko nielenže nerešpektuje medzinárodnú zmluvu, ale doposiaľ nerešpektuje ani rozsudok Medzinárodného súdneho dvora. Ten hovorí, že Maďarsko musí dostavať Nagymaros. Až od toho by sa mohla rozvíjať úvaha o rozdelení starého a nového toku,” vysvetlil Slašťan. Prietok vody do Dunaja a jeho Mošonského ramena rieši slovensko-maďarská dohoda z apríla 1995. Splnomocnenec vlády pre Gabčíkovo Ladislav Lazár, ktorý je zároveň riaditeľom štátneho podniku Vodohospodárska výstavba, pripomína, že Slovensko si plní všetky povinnosti z tejto dohody. Stav vody sa pravidelne vyhodnocuje. Na základe týchto výsledkov sa určuje púšťanie vody do starého koryta Dunaja a Mošonského ramena. „Momentálne do starého koryta Dunaja a do spomenutého ramena púšťame väčší objem vody, než ako nám ukladá spomínaná dohoda,” tlmočila Lazarovo stanovisko hovorkyňa Vodohospodárskej výstavby Diana Migaľová Baschierová. Podľa nej sú však pripravení upraviť zmluvu tak, aby riešenie vyhovovalo obom krajinám. Medzištátnu dohodu o spoločnej výstavbe vodného diela z roku 1977 Maďarsko jednostranne vypovedalo. Po prehradení Dunaja na slovenskej strane 24. októbra 1992 sa Budapešť snažila spusteniu projektu zabrániť. Do sporu sa pokúšala zavliecť celu Európu a neustále stupňovala svoje požiadavky. Vtedajší maďarský štátny tajomník a terajší šéf maďarskej diplomacie János Martonyi žiadal dokonca demoláciu už takmer dokončeného stupňa Gabčíkovo. Keď sa rokovania o probléme presunuli do Bruselu a črtal sa aký-taký kompromis, Maďari prišli s požiadavkou prerušiť všetky práce dovtedy, kým bude hľadať vhodné riešenie trojstranná komisia z expertov Česko-Slovenska, Maďarska a EÚ. Dva dni pred prehradením Dunaja však rokovania o vytvorení takej komisie vinou Maďarska zlyhali. „Vtedy sme sa už necítili byť viazaní maďarskými požiadavkami a rozhodli sme konať na vlastnú zodpovednosť,” spomínal Dominak Kocinger, dlhoročný vládny splnomocnenec pre výstavbu vodných diel na Dunaji. Protesty maďarských ekologických aktivistov sa po prehradení veľrieky niesli pod heslom „Ukradli nám Dunaj”. Československo totiž časť dunajských vôd muselo zo starého koryta odviesť do prívodného kanála, aby Gabčíkovo mohlo uviesť do prevádzky. Podľa katastrofických scenárov to malo mať nedozerné následky nielen na území Maďarska, ale aj Rakúska. Maďarský ekológ László Kárpáti dokonca varoval Viedeň, že vodné dielo Gabčíkovo spôsobí vyschnutie Neziderského jazera. V novembri 1992 sa na žiadosť Budapešti konalo mimoriadne zasadnutie Dunajskej komisie. Maďarsko žiadalo obnoviť dodávky vody do starého koryta v pôvodnom množstve. Česko-slovenská delegácia navrhovala obnoviť dve tretiny pôvodných dodávok, no maďarskej strane to nestačilo. „A tak sme upozornili na prínos výstavby plavebného kanála pre lepšiu splavnosť Dunaja, čo bol i je jeden z nesporných efektov vodného diela,” zdôrazňoval Kocinger. Maďarsko neskôr podalo žalobu Medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu. Žiadalo nielen navrátiť dunajské vody do starého koryta, ale aj „obnoviť Dunaj do stavu pred spustením dočasného riešenia”. Koncom septembra 1997 súd v Haagu vyniesol rozsudok. V prevažnej väčšine otázok potvrdil právne stanovisko slovenskej strany. Odvtedy už 15 rokov - s väčšími či menšími prestávkami - rokujú obe strany o realizácii tohto verdiktu. Dohoda je však stále v nedohľadne. Illés sa teraz z rokovacieho balíka pokúša vytrhnúť jeden jediný problém, a to prietok vody.

Orbán má recept na krízu: Predaj pasov

4. novembra 2012 - (hn)

Podľa britského denníka The Telegraph uvažuje budapeštianska vláda Viktora Orbána, ktorá zápasí s krízou, o predaji pasov. Záujemcovia o maďarský - a teda automaticky aj schengenský pas by museli nakúpiť štátne dlhopisy v určitej výške. Podľa denníka sa uvažuje o minimálnej hranici 250 tisíc eur. Podobný systém už roky funguje v Dubaji. Kto si na území tohto emirátu kúpi nehnuteľnosť v minimálnej výške dva milióny dolárov, dostane automaticky štátne občianstvo. Orbánova vláda však podľa zákulisných informácií uvažuje zatiaľ iba o predaji pasu - záujemcovi by bol v krajine udelený trvalý pobyt, neskôr po splení podmienok by mohol dostať aj občianstvo. Podľa analytikov má maďarská vláda namierené najmä na bohatých Číňanov. Orbán už v minulosti viac krát komunistickej Číne oficiálne ponúkol Maďarsko ako vstupnú bránu do Európy. Oficiálne stanovisko Európskej komisie k tomuto plánu zatiaľ nie je známe, Orbán plán ešte oficiálne nezahlásil.

Obvinení v kauze úniku kalu v Ajke popierajú vinu

5. novembra 2012 - (tasr)

V súdnom procese v kauze úniku jedovatého červeného kalu z odkaliska hlinikárne v Ajke z roku 2010, ktorej pojednávanie dnes pokračuje v maďarskom Veszpréme, popreli vinu všetci z doposiaľ 11 vypočutých obvinených. Proces na Veszprémskom tribunáli pokračuje vypočúvaním ďalších z celkového počtu 15 obvinených. Pri najväčšej ekologickej katastrofe v Maďarsku v roku 2010 zahynulo desať ľudí a vznikli rozsiahle ekologické a materiálne škody. Ako dnes uviedla maďarská tlačová agentúra MTI, tribunál vypočuje všetkých obvinených zrejme do konca tohto týždňa. Prokuratúra obžalovala celkom 15 zamestnancov hlinikárne Magyar Alumínium Termelő és Kereskedelmi (Mal) Zrt., vrátane jej generálneho riaditeľa. Sú obvinení z trestného činu všeobecného ohrozenia z nedbanlivosti so smrteľnými následkami, z trestných činov poškodenia životného prostredia a prírody z nedbanlivosti, porušenia pravidiel hospodárenia s nebezpečným odpadom a všeobecného ohrozenia z nedbanlivosti spôsobiaceho materiálne škody mimoriadne veľkého rozsahu. Očakáva sa, že proces, v ktorom má pred súdom vypovedať 232 poškodených a 132 svedkov, potrvá viac ako rok. Ekologická katastrofa na západe Maďarska, pri ktorej sa 4. októbra 2010 pretrhla hrádza odkaliska a toxický červený kal zalial obce Kolontár, Devecser a Somlóvásárhely, si vyžiadala desať obetí. Ďalších viac ako 200 ľudí vyviazlo so zraneniami. Zničených bolo okolo 400 domov i celý ekosystém rieky Marcal.

Poďte s nami na návštevu maďarského Vyšehradu

3. novembra 2012 - (pluska.sk)

Ak plánujete neskorý jesenný výlet a nechcete cestovať príliš ďaleko, vyberte sa do maďarského Vyšehradu. Mesto, ktoré je od slovenského Štúrova vzdialené iba 30 kilometrov, vás určite zaujme. Jeho dominantou je hrad, pri ktorého návšteve akoby ste sa ocitli v 15. storočí. Mnohí turisti, ktorí objavili čaro Vyšehradu, sa sem vracajú každú sezónu. Tvrdia, že v každom ročnom období má inú podobu. Nie je nič nezvyčajné počuť tu nemčinu, angličtinu či taliančinu. „Je to tu super. Milujem históriu, a tu je toľko zaujímavých vecí,“ zveril sa Alistair (21) z Anglicka, ktorý sa fotografoval s priateľkou pri gilotíne. Hrad Vyšehrad bol v minulosti rezidenciou mnohých maďarských kráľov. Mesto sa prvýkrát spomína pred viac ako tisíc rokmi. Na hrad, kde sídlil aj Matej Korvín, sa dostanete kľukatou turistickou cestou z mestečka Vyšehrad, ktoré leží priamo na brehu Dunaja. Cesta vedie až na vrchol hradného kopca. Zaparkovať môžete za 2 eurá tesne pod krásnou gotickou hradnou bránou. Vstupné do hradu je 6 eur. Neplatí sa akurát v niektoré maďarské sviatky. Počas prehliadky určite vystúpte na najvyššiu Šalamúnovu vežu, z ktorej je krásny výhľad na celé okolie. Na spodnom nádvorí sú okrem stánkov so suvenírmi aj kráľovské tróny, na ktorých sa môžete dať odfotografovať. Môžete si zastrieľať z luku na terč, malé deti povozí koník. Zahraniční turisti si môžu hrad pozrieť s nahratým výkladom v diktafóne. Samotný hrad, ktorý pôsobí ako polozrúcanina, má opravených a zastrešených len niekoľko miestností. To vám však rozhodne prekážať nebude. To, čo sa z interiéru zachovalo, pamiatkový úrad doplnil zaujímavými rekvizitami. Detailne zrekonštruovali napríklad historický lovecký salón. To, ako sa kedysi hradní páni zabávali, vám predvedú voskové figuríny. Pred nimi je bohato prestretý stôl s diviakom na podnose aj množstvo poľovníckych zbraní. V zbrojnici Mateja Korvína nájdete sedemstoročné meče, ktoré tento panovník veľmi obľuboval. Určite vás zaujme aj dobové rytierske oblečenie. Z hradu si môžete domov odniesť nápaditý malý suvenír. Či už koženkový mešec na mince, modro-bielu keramiku, alebo maľovanú bižutériu. Nie sú však najlacnejšie. Je to dominanta Vyšehradu, najvyšší bod hradu. V Strednej Európe patrí k najväčším a najzachovanejším románskym vežiam. Vznikla v 13. storočí pôvodne ako súčasť opevnenia medzi Vodnou baštou na Dunaji a Citadelou na hradnom kopci. V roku 1081 nastali boje o korunu. Kráľ sv. Ladislav zvrhol kráľa Šalamúna a uväznil ho vo veži hradnej pevnosti. Počas historických bojov kontrolovala cestu pri Dunaji. Nielen tú riečnu, ale aj suché cesty v dunajskej úžine či okolité brody. V Citadele, dokončenej v roku 1255, bola dlhých 200 rokov uložená kráľovská koruna kráľa Štefana. V súčasnosti je veža spolu s ostatnými časťami hradu zreštaurovaná a doplnená exponátmi, ktoré informujú o jeho histórii. Málokto vie, že pred príchodom Maďarov bol renesančný hrad využívaný Slovanmi počas Veľkomoravskej ríše. Zaručujú návrat do dávnej histórie. Každoročne sa uskutočňujú začiatkom júla, keď sem zavíta množstvo zvedavcov. Slávnosti otvorí kráľovský sprievod, ktorý víta návštevníkov. Obľúbenou časťou programu sú rytierske turnaje v amfiteátri, ktoré pôvodne zaviedol rytiersky rád sv. Georga. Na súbojoch sa môžete zúčastniť aj vy - so skupinou alebo individuálne. Dostanete rytiersky odev, štít a helmu. K dispozícii máte stredoveké zbrane, ktorými si potom zmeriate sily so súperom. Pozor však, vyzvať na súboj vás môže len kráľ. Medzi významné kultúrne podujatia patria aj kráľovské trhy, počas ktorých môžete ochutnať to najlepšie z maďarských vín na nádvorí hradu. Ak by vám niektoré z nich učarovalo, môžete ho ako darček odporučiť niektorému z vašich priateľov. Vyšehradské hody ponúkajú aj čo-to z tradičnej štipľavej kuchyne. Program spestrujú súboje na koňoch či stredoveké spoločenské tance. Vyšehrad a Nagymaros sa v Európe preslávili aj po tom, čo maďarská vláda odmietla vybudovať na tomto mieste priehradu. Tá mala byť súčasťou Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Maďarom zostali iba základy priehrady, ktoré vidno z hradného kopca Vyšehrad. Odtiaľ uvidíte i veľké domy pri Dunaji. Postavili ich pre robotníkov, ktorí mali budovať vodné dielo. Keď stavbu zastavili, predali ich. Proti výstavbe vodného diela bojovali aktivisti aj živou reťazou, čím stavbu pochovali v jej základoch. Zvíťazili nad politickými plánmi, keďže maďarská strana zastavila výstavbu. Príroda sa zachovala, ale miestnym priehrada občas chýba, veď im mala dať mosty cez Dunaj. Ak potrebujete nabrať sily pred výstupom na hrad, môžete sa občerstviť v miestnych reštauráciách. Ale rátajte s tým, že ceny sú vyššie ako na Slovensku. V luxusnej reštaurácii pri Dunaji si môžete pochutnať na maďarských feferónkach so syrokrémom za 5 eur či na divine v cene od 8 eur. Ako zákusok vám personál hovoriaci anglicky a nemecky odporučí šomló halušky, ktoré stoja 3 eurá. Ak ste skôr milovníkmi národnej kuchyne, zájdite do niektorej čárdy, napríklad v okolí Ostrihomu. Za halászlé zaplatíte 3 eurá a za štipľavý paprikáš 5 eur. Ak sa rozhodnete pre halušky s bryndzou, tie stoja 4 eurá. Ak sa u ubytujete, apartmán v mestečku Vyšehrad stojí pre dve osoby na noc 35 eur a penzión 50 eur. Najdrahšie ubytovanie sme objavili v miestnom Termal hoteli, kde jednoposteľová izba stojí 122 eur. Vyšehrad má naozaj bohatú históriu. Na tomto území žil človek už odpradávna. Najstaršie nálezy objavili pri ústí miestneho potoka. V starom kameňolome našli predmety zo železnej doby. Rimania si na tomto mieste postavili prvé opevnenie a nazvali ho Pone Novata. Zachovali sa tam po nich viaceré náhrobné kamene aj iné predmety. Počas sťahovania národov prešli cez Vyšehrad Góti, Huni, Avari a Slovania. Tí tam pobudli najdlhšie. Význam Vyšehradu vrástol po roku 973. Maďarské knieža Gejza vtedy presťahoval svoje hlavné mesto z Fejérváru do blízkeho Ostrihomu. Keď Belo IV. v roku 1249 presťahoval kráľovský dvor z Ostrihomu do Budína, začal sa na obranu nového hlavného mesta stavať predsunutý hrad vo Vyšehrade. V podhradí vzniklo sídlo, ktoré zaznamenalo najväčší rozmach počas panovania Ladislava IV. a Ondreja III. Neskôr bol Vyšehrad kráľovským dvorom. V roku 1323 sem premiestnili uhorské korunovačné klenoty. Sídlo sa rozvíjalo aj počas vlády Mateja I. Korvína. V roku 1473 začali s výstavbou kráľovského paláca, ktorý stojí dodnes. Po Matejovej smrti však začal Vyšehrad upadať. V roku 1543 získali hrad turecké vojská a v roku 1686 ho vyhodili do povetria. Definitívne ho zničili po kuruckých povstaniach v rokoch 1703 - 1704. O jeho znovuzrodenie sa postaral v roku 1869 farár József Viktorin, ktorý na obnovu hradu vyhlásil zbierku. Ak sa chcete dostať na druhú stranu Dunaja, namiesto obchádzky cez hraničný priechod Salka-Letke nasadnite na kompu. „Plavidlo premáva každú hodinu,“ vysvetlila nám recepčná, keď sme si u nej kupovali lístky na kompu. Cesta z Vyšehradu do Nagymarosu trvá len 10 minút, no na prevoz kompou si počkáte. Keďže kapacita plavidla je 24 áut a 50 ľudí, na prevoz čakajú dlhé rady. Je možné, že vás sprievodca už na palubu nepustí a vám sa ujde až miesto v ďalšej skupine. Pre dospelých aj deti stojí lístok 1 euro. Ak sa chcete previezť cez Dunaj aj s autom, zaplatíte ďalšie euro. Podľa miestnych turisti využívajú kompu tak často, že domáci sa dostanú veľakrát z práce domov až na tretí raz. Sľubované vodné dielo malo priniesť aj most. Priehradu však nedostavali, most nie je a miestni sa musia spoliehať na kompu.

Vica Kerekes: Hodnoty sa časom nemenia

Slovensko-maďarská herečka Vica Kerekes si v snímke 7 dní hříchů zahrala hlavnú ženskú postavu Agnes. Nakrúcanie v malebnom českom pohorí Jeseníky pre ňu bolo splneným snom.

Západné Maďarsko sužujú povodne

6. novembra 2012 - (tasr)

Tretí - najvyšší stupeň - povodňovej pohotovosti platí na szentgotthárdskom úseku západomaďarskej rieky Rába, informoval dnes maďarskú tlačovú agentúru MTI Róbert Gaál z Vodohospodárskeho riaditeľstva Západného Zadunajska. Kvôli prietokom museli uzatvoriť cestu medzi obcami Rátót a Rábagyarmat. Intenzívne protipovodňové ochranné práce vykonávajú vodohospodári v oblasti Csörötneku. Rába už kulminovala okolo polnoci, hladina je však stále takmer 80 centimetrov pod doteraz najvyššie nameranou hladinou rieky. Náhle zrážky zaplavili v Szentgotthárde a Körmende pivnice; v noci nadnes zasahovali na viacerých miestach požiarnici.

Najzaujímavejšie fotky zo Slovenska od Googlu

Pozrite sa na panoramatické snímky našich veľhôr, „kukláčov“, Rómov, hradov alebo zvierat. - Už funguje služba Street View aj na Slovensku. Kamery na špeciálne prispôsobených automobiloch zachytili krásnu, ale aj tienistú stránku našej krajiny. Google rozhodne necenzúroval a unikátne zábery si môže pozrieť ktokoľvek. Fotografiám neunikli úžasne zábery, pre ktoré sa oplatí turistom navštíviť Slovensko, no nachádzajú sa tam aj snímky, ktoré odzrkadľujú tvrdú realitu. - Google Street View:

http://style.hnonline.sk/c3-58235550-kT0000_d-najzaujimavejsie-fotky-zo-slovenska-od-googlu-foto

Zoznámte sa s vojnovým fotoreportérom: Takto fotografoval Picassov kamarát

9. novembra 2012 - (pluska.sk)

V Slovenskej národnej galérii predstavujú práce amerického reportážneho fotografa maďarského pôvodu Roberta Capu. Nafotografoval vylodenie v Normandii či svojho priateľa Picassa. Uvidíte viac ako 100 Capových diel. Zábery, ktoré poskytlo Maďarské národné múzeum, rozdelili do viacerých kapitol. Začínajú sa jeho prvotinami, pokračujú zábermi zo španielskej občianskej vojny, z Číny, 2. svetovej vojny, východnej Európy po 2. svetovej vojne, Izraela, Vietnamu a výstavu končia jeho portréty celebrít. Capa sa preslávil aj odvahou. Nebál sa vyraziť priamo do vojnového terénu, aby priniesol čo najlepší záber. „Ak nie sú vaše fotografie dosť dobré, nie ste dostatočne blízko,“ znie jeho legendárna veta. V roku 1944 vytvoril unikátne zábery z vylodenia spojencov vo francúzskej Normandii. Výstavu si môžete pozrieť do 25. novembra. Robert Capa, vlastným menom Endre Friedmann, sa narodil 22. októbra 1913. Bol to fotograf samouk a chcel byť žurnalistom. Z politických dôvodov odišiel v roku 1931 z Maďarska do Nemecka a o dva roky do Francúzska. Po ťažkom období takmer v úplnej chudobe stretol na jar 1934 v Paríži krajana Andrého Kertésza z Maďarska, ktorý ho učil fotografovať a pomohol mu nájsť prácu. V roku 1936 sa Capa preslávil sériami fotografií z občianskej vojny v Španielsku a začal spolupracovať so známym americkým časopisom Life, kde pracoval aj po vypuknutí 2. svetovej vojny. V roku 1947 založil s priateľmi medzinárodnú fotografickú agentúru v Paríži. Stretával sa tu s umelcami ako Pablo Picasso, Ernest Hemingway či John Steinbeck. Príležitostne sa vracal k práci vojnového reportéra, čo sa mu stalo osudným. Zomrel v roku 1954 pri dokumentovaní bojov za oslobodenie Francúzskej Indočíny, keď stúpil na nášľapnú mínu.

E. Varholíková by mohla Vianoce stráviť v domácom väzení

9. novembra 2012 - (Košický korzár)

Košičanka Eva Varholíková-Rezešová, ktorá je vo vyšetrovacej väzbe v Budapešti, by Vianoce možno mohla stráviť so svojou rodinou. A to v hlavnom meste Maďarska, kde by sviatky v rámci domáceho väzenia trávila v prenajatom apartmáne. Eva Varholíková spôsobila 21. augusta na maďarskej diaľnici M3 tragickú dopravnú nehodu, pri ktorej zahynuli 4 ľudia. Podľa maďarskej polície pritom mala v krvi okrem alkoholu aj stopy omamných látok. Odvtedy je vo vyšetrovacej väzbe a jej rodina sa snaží pre ňu vybaviť trvalý pobyt v Maďarsku. Našli pre ňu už aj vhodný apartmán pri dunajskom nábreží v Budapešti, v ktorom by sa by mohla uchýliť do domáceho väzenia. Či sa rodine Rezešovcov podarí dosiahnuť Evin presun do domáceho väzenia, je zatiaľ otázne, keďže maďarská justícia jej predchádzajúc žiadosť v septembri zamietla. Vyšetrovaciu väzba jej pritom skončí 23. decembra. Podľa týždenníka Plus 7 dní je inštitút domáceho väzenia v Maďarsku možný len pre už odsúdených ľudí. U Košičanky by išlo o preventívne opatrenie. „Súd ju môže prepustiť z vyšetrovacej väzby za určitých podmienok. Jednou z nich môže byť nariadenie, že nesmie opustiť krajinu, prípadne konkrétnu adresu svojho pobytu v Maďarsku. Toto opatrenie nie je trest. Je to iba dočasný stav, ktorý môže platiť do chvíle, kým súd vynesie právoplatný rozsudok,” uviedol pre týždenník bratislavský trestný právnik. Na E. Varholíkovú by sa tak podľa neho mohol vzťahovať tzv. súdny zákaz opustenia domova, počas ktorého by nesmela zmeniť miesto pobytu a pravidelne by sa hlásila tamojšej polícii. To by malo byť garanciou, že neutečie z Maďarska. U našich južných susedov sa trest formou domáceho väzenia môže uložiť maximálne na dva roky v prípade, že ide o nedbanlivostný trestný čin s hornou sadzbou trestu vo výške päť rokov. Ak sa však rozsudok u E. Varholíkovej nedostane do tejto klasifikácie, domáce väzenie s výhľadom na Dunaj bude pre ňu len nevyslyšaným želaním. Rodina Rezešovcov sa k týmto informáciám pre náš denník nevyjadrila.

S loptou do neba

11. novembra 2012 - (Otto Kovarik - ttokovarik.blog.sme.sk)

Lopta je obľúbená hračka detí. Nikdy neomrzí, lebo dobrá lopta je guľatá. Za čias môjho detstva boli veľmi žiadané maďarské lopty. Nebola to žiadna loptová invektíva. Volali sa tak preto, lebo sa vyrábali v Maďarsku. U nás sa dali len ťažko zohnať. Rodičia ich kupovali deťom v Győri alebo Budapešti. Bola to jasnočervená gumená lopta s veľkými bielymi bodkami. Nedala sa prehliadnuť - v obchode, na trávniku, v náručí dieťaťa. Maďarská lopta vydržala byť guľatou pri intenzívnej hre iba krátko. Potom sa z nej stalo vajce. Stačilo, ak niekto do nej silnejšie kopol a lopta sa sploštila pri náraze o múr. Alebo keď si v únave niekto na ňu sadol. Sedieť na maďarskej lopte bolo príjemné, zato skazonosné. Poučený (väčšinou niekoľkonásobný) majiteľ lopty musel zhýralca zahriaknuť: Neseď mi na tej lopte, bude z nej vajce. Hrať s vajcom nie je žiadna sranda. Nemali sme to radi, lebo pri futbale s vajcom sa stráca rozdiel medzi dobrým a zlým futbalistom. Umenie hráča sa neukáže. Ba je celkom zbytočné. Lopta si totiž robí, čo chce. Trafíte ju podľa futbalových zákonov správne a ona odletí na druhý dvor (tá hanba!). Alebo ju trafíte úplne zle a tešíte sa z nádherného gólu. Ale keď nebolo nič iné, hrali sme aj s vajcom. Maďarská lopta vydávala nezameniteľný zvuk. Dodnes ho počujem, to duto znejúce toing, keď sa do nej koplo. Rád by som ten zvuk počul znova. Čítaj ďalej:

http://ottokovarik.blog.sme.sk/c/312301/S-loptou-do-neba.html

Ján Nepomuk Bobula vyšiel z dovalovskej chalupy do budapeštianskych palácov

Po vyše sto rokoch po svojej smrti spriatelil Ján Nepomuk Bobula Dovalovcov a budapeštianskych Slovákov. Tí totiž začali pátrať po koreňoch slávnych Slovákov a chceli získať viac informácií aj o rodákovi z Dovalova, ktorý staval Budapešť.

http://www.comp-press-data.hu/Portal/Archives/LUNO/2009/Ln39/l04.pdf

Prešlo 20 rokov od smrti Alexandra Dubčeka, predstaviteľa Pražskej jari

6. novembra 2012 - (sita)

Pred dvadsiatimi rokmi, 7. novembra 1992, zomrel v pražskej nemocnici politik a štátnik Alexander Dubček. Skonal na mnohopočetné zlyhanie orgánov v dôsledku komplikácií po autonehode, ktorá sa stala 1. septembra 1992 na 88. kilometri diaľnice D1 pri českom meste Pelhřimov, keď cestoval z Bratislavy do Prahy na zasadnutie FZ. Vyšetrovanie Dubčekovej smrti skončila polícia vo februári 2000, keď prezentovala, že išlo o tragickú náhodu. Alexander Dubček sa narodil 27. novembra 1921 v Uhrovci pri Bánovciach nad Bebravou a v rokoch 1925-1938 žil s rodičmi, ktorí boli členmi slovenského vysťahovaleckého družstva Interhelpo, v Sovietskom zväze. Vyučil sa za strojného zámočníka a vysokoškolské vzdelanie získal na Vysokej politickej škole pri ÚV KSSZ v Moskve. Od roku 1949 pracoval v rôznych straníckych funkciách, v rokoch 1962-1968 bol členom predsedníctva ÚV KSS. V roku 1968 ho ako predstaviteľa protidogmatického kurzu v strane a bojovníka proti kultu osobnosti zvolili za prvého tajomníka ÚV KSČ. Alexandra Dubčeka považujú Slováci za človeka, ktorý najpozitívnejšie ovplyvnil vývoj slovenskej spoločnosti. S jeho menom sa spája Pražská jar - obdobie českých a slovenských dejín od januára do augusta 1968, ktoré bolo začiatkom obrodného procesu demokratizácie spoločnosti. Ukončila ho okupácia ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. Dubček a ďalší spolupracovníci boli nútení podpísať tajný, takzvaný Moskovský protokol, podľa ktorého sovietske vojská zostali v Československu. Bola upevnená komunistická diktatúra a Dubček bol obvinený z porušovania zásad marxizmu-leninizmu. V apríli 1969 ho odvolali z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ, krátko bol predsedom Federálneho zhromaždenia, v rokoch 1969-70 čs. veľvyslancom v Turecku. V roku 1970 bol vylúčený z KSČ. Nasledujúcich 20 rokov žil v Bratislave politicky sledovaný ako osobnosť, ktorá sústreďovala okolo seba demokratické, antinormalizátorské sily. Po novembri 1989 sa vrátil do politiky, bol predstaviteľom Verejnosti proti násiliu (VPN), v rokoch 1989-90 predsedom Federálneho zhromaždenia a od roku 1992 členom a predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska. V roku 1989 Alexandrovi Dubčekovi, ktorý je v zahraničí známy predovšetkým ako politik presadzujúci ideu tzv. socializmu s ľudskou tvárou, udelil Európsky parlament Sacharovovu cenu. V októbri 2008 poslanci NR SR schválili zákon o zásluhách Alexandra Dubčeka, v ktorom stojí, že sa mimoriadne zaslúžil o demokraciu, o slobodu slovenského národa a o ľudské práva. Jeho meno nesie aj univerzita v Trenčíne.

Plakali sme s krajanmi

Najdojímavejšie vystúpenie zažili speváci medzi Slovákmi vo Vojvodine

7. novembra 2012 - (Rytmus života)

Obrovská radosť aj bolesť, taká bola návšteva Božany (62) a Martina Jakubca (28) medzi Slovákmi vo Vojvodine, ktorí trú biedu, no napriek tomu si s krajanmi dokážu zaspievať a dali by im srdce na dlani. Tri dni v nich zanechali hlboký dojem. Božana, vlastným menom Božena Verešová, a Martin Jakubec spievali krajanom v Báčskom Petrovci na záver väčšej akcie podnikateľskej výpravy zo Slovenska. Srbskí Slováci, ktorí zaplnili svoje divadlo v Báčskom Petrovci, spievali s nimi a pri mnohých piesňach aj plakali.,,Božanka spievala po srbsky, veď tam žila vyše dvadsať rokov, a ja slovenské piesne. Keď som spustil Slovensko krásne, všetci mali v očiach slzy, obaja sme boli dojatí,” hovorí Martin Jakubec.,,Tamojší Slováci sú veľmi hrdí,” spomína aj Božana.,,Všetci hovorili krásnou slovenčinou, vôbec som nemusela hovoriť po srbsky. A obdivuhodné je, ako sa vedia v tej biede zabaviť, zaspievať si, akí sú vďační za pozornosť a nesmierne srdeční. Rozdali by sa,” hovorí Božana, ešte stále plná citov, ktorými ich naši krajania vo Vojvodine bohato obsypali. Žijú ťažko. V Novom Sade a okolí ešte stále vidieť zbombardované domy, na vojnové hrôzy však nedokážu zabudnúť ani ľudia.,,Stále počujeme v hlavách sirény. Ani sme sa vtedy neskrývali, iba sme tŕpli hrôzou, lebo sme nikdy nevedeli, kam to padne tentoraz,” tvrdia miestni. Na obnovu všetkých budov, verejných či súkromných, niet peňazí.,,Keď už niekto zarobí 240 eur, tak je tu bohatý. Nevieme, dokedy to takto budeme vládať ťahať,” hovorila spevákom zo Slovenska recepčná v penzióne, kde boli ubytovaní, o chudobe, v ktorej žijú. A vraveli im, že deti, ktoré sa narodili v rokoch vojny, majú cukrovky alebo iné ťažké choroby. Aj preto spevákov veľmi dojalo, keď večer v divadle alebo v klube pre mladých videli domácich, ako si vedia spolu zaspievať. Božana a Martin cestovali do Vojvodiny na vlastné náklady, bez nároku na honorár. Po tom, čo videli, sú radi, že sa tak rozhodli.,,City, tá neopísateľná atmosféra, to bol náš honorár. Hneď by som išiel znova,” vyznáva sa Martin.

Na vrcholnom snemovaní krajanov v Bratislave

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/149-aktuality1-aktuality1/881-na-vrcholnom-snemovani-krajanov-v-bratislave

M. Lajčák: Nebudeme deliť Slovákov na obľúbených a menej obľúbených. - D. Čaplovič: Ste neoddeliteľnou súčasťou našich dejín, ale aj prítomnosti a budúcnosti. - Ivan Gašparovič: Aby ste vedeli ukázať, že ste nezabudli na svoju vlasť a že v krajine, kde žijete, si vás vážia. - Krajanský zákon treba novelizovať

Fotogaléria: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.336736653091984.73884.147596498672668&type=1

Krajania z 21 štátov rokovali v Bratislave

na Stálej konferencii SR a Slováci žijúci v zahraničí 2012

1. novembra 2012 - (uszz.sk)

Krajania zo slovenských komunít z 21 krajín štyroch kontinentov sa v dňoch 30. - 31. októbra zúčastnili v Bratislave na vrcholnom snemovaní Slovákov žijúcich v zahraničí, organizovaným Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2012 sa uskutočnila pod záštitou Ivana Gašparoviča, prezidenta SR. V jednotlivých vystúpeniach jej účastníkov a hostí vrátane predstaviteľov politického, vzdelávacieho, kultúrneho, duchovného a spoločenského života Slovenska, ako aj v následnej názorovo rozmanitej diskusii, Stála konferencia 2012 zhodnotila politiku Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom v zahraničí a aktivity krajanských komunít v období od predchádzajúcej Stálej konferencie 2010 vo viac ako 50 štátoch sveta, v ktorých naši krajania žijú. Účastníci Stálej konferencie 2012 zároveň prezentovali myšlienky a nastolili podnety pre ďalšie upevňovanie národného povedomia a rozvíjanie kultúrnych a duchovných hodnôt Slovákov žijúcich v zahraničí. Tie sa premietli v programových a koncepčných Záveroch Stálej konferencie Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2012, ktorú jej delegáti drvivou súhlasnou väčšinou schválili.

V zmysle platnej Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 ÚSŽZ organizuje Stálu konferenciu Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí jedenkrát za dva roky. Hlavným cieľom Stálej konferencie 2012, ktorá bola v poradí vrcholných rokovaní krajanov už jedenástou, bola diskusia o doterajšom zameraní, o obsahu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí s výhľadom do roku 2015 a prerokovanie podnetov, námetov a návrhov, ktoré môžu prispieť k jej aktualizácii a zlepšeniu, vyjadrených aj v Záveroch Stálej konferencie 2012.

V rokovacej sále bratislavského hotela Bôrik počas dvojdňového snemovania Stálej konferencie 2012 prezentovalo výsledky a skúsenosti práce v oblasti rozvíjania národného povedomia Slovákov žijúcich v zahraničí, podpory slovenského jazyka v kontexte zachovávania kultúrneho dedičstva, vzdelávania, ďalšieho vývoja rôznych foriem autentickej slovenskej subkultúry v krajinách, v ktorých tvoria Slováci národnostnú menšinu, vydavateľskej, mediálnej, duchovnej, spoločenskej a vo všeobecnosti prospešnej činnosti krajanských komunít na prospech slovenskosti naprieč celým krajanským svetom, 89 delegátov z 21 krajín: Austrálie, Českej republiky, Čiernej Hory, Francúzska, Chorvátska, Írska, Kanady, Maďarska, Nemecka, Nórska, Poľska, Rakúska, Rumunska, Srbska, Sýrie, Talianska, Švajčiarska, Švédska, Ukrajiny, USA a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.

Delegáti Stálej konferencie 2012 reprezentovali slovenské spolky, kultúrne a vzdelávacie inštitúcie, kresťanské cirkevné zbory a misie, médiá a ďalšie významné organizácie, prezentujúce a ovplyvňujúce aktivity krajanských komunít Slovákov žijúcich v zahraničí vo vzťahu k upevňovaniu národného povedomia, podpory slovenského jazyka a zveľaďovaniu kultúrnych a duchovných hodnôt v kontexte posilňovania identity slovenskosti v celej jej mnohorakosti, ako aj vo vzťahu k svojej bývalej vlasti či domovine svojich predkov - k Slovensku.

Na Stálej konferencii 2012 sa v prvý rokovací deň 30. októbra zúčastnili a krajanov - delegátov vo svojich príhovoroch oslovili aj predstavitelia politického, kultúrneho, vzdelávacieho, duchovného a spoločenského života Slovenska. Po otvorení Stálej konferencie 2012 Igorom Furdíkom, predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, sa slova postupne ujali Jana Laššáková, podpredsedníčka Národnej rady SR, Miroslav Lajčák, podpredseda vlády SR a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Dušan Čaplovič, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR. Na slávnostnom otvorení snemovania bol prítomný aj Ivan Sečík, štátny tajomník Ministerstva kultúry SR, s prívetom k účastníkom vystúpil aj Marián Tkáč, predseda Matice slovenskej a ďalší, ako aj vrcholní predstavitelia slovenských komunít zo zahraničia a predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský. Delegátov pozdravili aj predstavitelia duchovného života SR - J. E. Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita, predseda Konferencie biskupov Slovenska, z Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku a Miloš Klátik, generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku.

M. Lajčák o vzájomnom dialógu a nedeliteľnosti krajanov

Slovenská komunita v zahraničí sa nachádza v zlomovom bode. Na jednej strane pribúdajú nové komunity migrantov, ktorí sa vysťahovali za prácou v rámci voľného trhu Európskej únie, na druhej strane v tradičných komunitách a organizáciách zahraničných Slovákov dochádza ku generačnej výmene. Podpredseda vlády SR a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák vo svojom príhovore k účastníkom Stálej konferencie 2012 informoval, že na zmenenú situáciu Slovákov v zahraničí by vláda a parlament mali reagovať novelou zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Práve stála konferencia je podľa neho jedným z dôležitých nástrojov dialógu medzi slovenskou stranou a zahraničnými komunitami. „Svet, Európa aj Slovensko prechádzajú dôležitými zmenami, ktoré sa dotýkajú aj našich krajanov. V Európe sa otvoril pracovný trh a sú desiatky tisíc našich občanov, ktorí dnes žijú a pôsobia v zahraničí. Menej sa prejavujú ako krajania v takom klasickom zmysle slova, ale o to viac očakávajú od štátu, že im pomôže pri zabezpečení výučby ich detí v slovenskom jazyku, alebo pri bohoslužbách,“ vyhlásil M. Lajčák. „Druhá výzva je v tradičných destináciách, kde máme silné krajanské komunity. Dochádza ku generačnému zlomu. Generácia krajanov, ktorí vybudovali krajanské hnutie v USA, vo Švajčiarsku, pomaly odovzdáva štafetu, a nie je celkom jasné, komu,“ dodal M. Lajčák. Šéf slovenskej diplomacie využil rokovanie na výzvu krajanským organizáciám, aby sa neoslabovali delením a vnútornými spormi. „Nebudeme deliť Slovákov na obľúbených a menej obľúbených. Chceme stanoviť jasné pravidlá - a tie aj dodržiavať,“ vyhlásil vo svojom prejave M. Lajčák na margo finančnej podpory spoločenských, kultúrnych, duchovných a iných aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí v kontexte udeľovania štátnych dotácií Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. „Potrebujeme jednotnú koncepciu s jasnými pravidlami, ale zároveň to nemôže byť jeden kabát, ktorý bude sedieť všetkým. Úplne iné sú potreby Slovákov v Srbsku, Rumunsku alebo Maďarsku, kým úplne iné v Austrálii alebo vo Švajčiarsku. Očakávam od tejto konferencie, že pomôže naformulovať našu politiku, ale aj zmeniť zákon,“ dodal M. Lajčák s tým, že základnými piliermi tejto politiky by malo byť silné Slovensko, dobre nastavené krajanské politiky a fungujúce krajanské organizácie v zahraničí. Zároveň šéf slovenskej diplomacie upozornil na prínos zaradenia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pod právomoc a pôsobnosť Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Jednak to podľa slov M. Lajčáka umožňuje vymenovať do čela úradu skúsených diplomatov, akým je napríklad aktuálny predseda ÚSŽZ, bývalý veľvyslanec Igor Furdík, jednak rotačný systém ministerstva zahraničných vecí garantuje obmenu, a tým bráni vzniku príliš osobných väzieb, ktoré by favorizovali „jedných a škodili iným”.

D. Čaplovič o význame slovenskosti v krajanských komunitách

Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušan Čaplovič otvoril svoj slávnostný príhovor poukázaním na výročie Deklarácie slovenského národa z Turčianskeho sv. Martina, ktorou sa 30. októbra 1918 osobnosti slovenského národa prihlásili k vznikajúcemu československému štátu. „Tomu štátu, či sa to niekomu páči alebo nepáči, ktorý vytvoril podmienky na to, že máme dnes samostatnú Slovenskú republiku. Že Slováci po roku 1918 prežili, dostali sa do nového štátneho útvaru. Viem, že aj vy, zahraniční Slováci, to vnímate rozlične, ale bol to deň, ktorý otvoril dvere slovenskému národu k dnešnej modernej, demokratickej štátnosti,“ zdôraznil D. Čaplovič. Minister, ktorého predkovia boli Slováci žijúci v srbskej Vojvodine, sa k svojmu dedičstvu prihlásil aj na tomto rokovaní. „Cítim sa ako potomok Slovákov žijúcich v zahraničí,“ vyhlásil D. Čaplovič, ktorý má v úmysle ešte pevnejšiu spoluprácu so Slovákmi žijúcimi v zahraničí aj osobne podporovať: „Predovšetkým to bude výrazná intenzita spolupráce v tejto oblasti napriek tomu, že finančných prostriedkov je oveľa menej, ako bolo v rokoch 2006 - 2010,“ vyhlásil následne D. Čaplovič, ktorý mal vo svojej kompetencii agendu krajanov v zahraničí počas prvej vlády Roberta Fica. Šéf rezortu školstva vo svojom príhovore ďalej uviedol: „Budeme vytvárať podmienky na to, aby aj naša sekcia pre medzinárodnú spoluprácu, kde sa krajanská problematika formuje najmä v oblasti školstva, vytvárala čo najlepšie podmienky a programy na to, aby Slováci, ktorí žijú v zahraničí, ich deti, učitelia, pedagógovia, sa mohli maximálne zapojiť do spoločných programov, ktoré pripravujeme,“ povedal D. Čaplovič. Programy časovo spadajú do obdobia 20. výročia vzniku Slovenskej republiky, ale aj blížiaceho sa 1150. výročia príchodu vierozvestcov sv. Cyrila a sv. Metoda na naše územie. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR štandardne udeľuje ročne okolo 70 štipendií pre štúdium na Slovensku, spolu je aktuálne takmer 300 štipendistov. D. Čaplovič priznáva, že záujem zahraničných Slovákov o štipendiá mnohonásobne prekračuje možnosti rezortu. Ministerstvo ale zároveň organizuje v rámci podpory rozvíjania slovenčiny a upevňovania slovenskosti a vzťahu k samotnému Slovensku pre deti krajanov aj školy v prírode a rôzne jazykové a metodické kurzy pre ich učiteľov. Od Stálej konferencie Čaplovič očakáva podnety na zlepšenie spolupráce: „Malo by ísť o reálne návrhy, ktoré vychádzajú z poznania tej-ktorej krajiny, kde Slováci žijú. Treba podčiarknuť, že Slováci si vždy udržiavali svoju identitu, ale boli aj lojálni k štátu, v ktorom žijú, a to je príkladné,“ dodal D. Čaplovič. „Očakávam od nich podnety v oblasti predškolskej výchovy, materských škôl, ale aj základného a stredného školstva, v oblasti vzdelávania. Tam by sme hľadali možnosti, akým spôsobom by sme na výzvy z tejto konferencie vedeli v roku 2013 a 2014 zareagovať,” dodal šéf rezortu školstva. V minulosti Slovenská republika pomohla napríklad pri rekonštrukcii škôl v srbskom Báčskom Petrovci alebo v ukrajinskom Užhorode. Podľa Dušana Čaploviča udržiavanie kontaktov s komunitami Slovákov žijúcich v zahraničí pomáha krajanom zachovať si svoju identitu, ale na druhej strane aj Slovenskej republike, za ktorú krajania v zahraničí prirodzene v štátoch, v ktorých žijú, aj lobujú. „Za bývalého režimu sa stalo to, že sa stratil akýkoľvek kontakt s krajanmi, čo v niektorých krajinách prinieslo odnárodňovanie,“ poznamenal D. Čaplovič.

S. Zvolenský a M. Klátik o potrebe duchovných posolstiev

S príhovorom počas úvodného dňa Stálej konferencie 2012 vystúpil aj katolícky bratislavský biskup metropolita Stanislav Zvolenský, ktorý vyzdvihol odvahu krajanov udržiavať si „vnútornú zvrchovanosť“ a vlastnú kultúru, ku ktorej podľa neho patrí aj viera. Práve táto „vnútorná zvrchovanosť” podľa neho umožnila slovenskému národu prežiť stovky rokov bez vlastného štátu. Generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Miloš Klátik sa pripojil k výzve ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka, aby sa krajanské organizácie netrieštili. „Keď som v zahraničí, využijem každú príležitosť na ich návštevu a podporu,” konštatoval M. Klátik. Podobne, ako pred ním S. Zvolenský, aj on pripomenul blížiace sa výročie príchodu vierozvestcov na územie Slovenska, ale aj 495. výročia reformácie, kde Martin Luther, podobne ako sv. Cyril a sv. Metod presadzoval šírenie Božieho slova v materinskom jazyku.

V utorok 30. októbra prijal účastníkov Stálej konferencie 2012 vo svojom sídle v Prezidentskom paláci Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej republiky, spoločne so svojou manželkou, prvou dámou SR, pani Silviou Gašparovičovou.

http://www.uszz.sk/ucastnikov-stalej-konferencie-2012-prijal-ivan-gasparovic-s-manzelkou-silviou-v-prezidentskom-palaci-zneli-slovenske-piesne/

Pracovná časť rokovania Stálej konferencie 2012

Pracovné rokovanie Stálej konferencie 2012 bolo počas jej dvoch dní organizované formou plenárnych zasadnutí vo viacerých častiach. S úvodným analytickým príspevkom, v ktorom zazneli obsažné a komplexné hodnotiace informácie z činnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v zmysle plnenia politiky vo vzťahu ku krajanom v období od predchádzajúcej Stálej konferencie 2010, ako aj námetové aspekty ďalšej komunikácie Slovenskej republiky s krajanskými komunitami, vystúpil Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Obsah diskusie ako aj jednotlivé príspevky delegátov boli zamerané na niekoľko tematických okruhov a oblastí. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pripraví následne z prihlásených a odznených príspevkov účastníkov počas Stálej konferencie 2012, ako aj jej diskusnej časti, zborník.

Tematické okruhy a oblasti zamerania Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2012:

- kultúra, kultúrne dedičstvo, médiá a informácie

- vzdelávanie, školstvo, veda a výskum

- záujmovo-umelecké aktivity, mládež a šport

- migrácia v globálnom i európskom rozmere, dopady a vplyv na podmienky udržiavania a rozvoja národnej identity

- legislatíva SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí („pobytový zákon“, zdravotné a sociálne zabezpečenie, osvedčenia Slovákov žijúcich v zahraničí, vzdelávanie a zamestnávanie v SR a pod.).

V závere druhého rokovacieho dňa po diskusii a doplňujúcich návrhoch prijali delegáti Závery Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2012.

Kultúrno-spoločenská súčasť Stálej konferencie 2012

http://www.stv.sk/online/archiv/spravy-stv?id=51025&date=2012-11-04&section=33931#944

Súčasťou Stálej konferencie 2012 boli aj spoločensko-kultúrne sprievodné podujatia: vernisáž výstavy Obrazy dávno zabudnutých predkov Slovákov z Vojvodiny, ktorú pripravilo Art Centrum Chlieb a hry zo Starej Pazovy v priestoroch Hotela Bôrik s inšpiratívnym dramaturgickým i obsahovým posolstvom autora konceptu výstavy režiséra Miroslava Benkua a slávnostné vyhlásenie ankety Najúspešnejšia Slovenka roka 2012 žijúca v zahraničí - spoločensko-kultúrneho projektu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a vydavateľstva STAR Production v utorok 30. októbra vo večerných hodinách v spoločenskej sále Hotela Bôrik.

LIKE / PÁČI SA MI TO / TETSZIK
http://www.facebook.com/plugins/likebox.php?href=http://www.facebook.com/pages/oslovmahu/147596498672668&width=310&colorscheme=
light&show_faces=true&connections=3&stream=true&header=false&height=555#