Zo slovenskej tlače ● September (I.) 2011

Kúzla s maďarskou kartou - Dzurinda o Maďarsku mlčí - Maďarská menšina sa chce na Slovensku cítiť doma - Chystajú demonštrácie proti Orbánovej vláde - Gašparovič odpovedal na list Schmitta o Esterházyho minulosti - Rada Európy by mala začať monitorovať Maďarsko - Fidesz bude loviť voličov za hranicami

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Rozpustili obecnú samospráva v Mlynkoch

10. septembra 2011 - (tasr)

Poslanci obecného zastupiteľstva v severomaďarskej obci Mlynky (Pilisszentkereszt), v ktorej sa väčšina obyvateľstva hlási k slovenskej národnosti, rozhodli o rozpustení samosprávy. Dôvodom boli nezhody medzi poslancami, starostom a notárkou v hospodárskych aj národnostných otázkach. „Dalo sa očakávať, že nevydržia celý volebný cyklus. Viedlo k tomu všeličo. Čiastočne sa to týka aj národnostného života obce, ale skôr ide o ekonomické záležitosti - hospodárenie s majetkom a podobne,” povedal dnes pre TASR člen Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Imrich Fuhl. Návrh na rozpustenie predložil 8. septembra na schôdzke samosprávy poslanec Jozef Havelka. Svoju iniciatívu, ktorú podporila väčšina poslancov, odôvodnil tým, že zastupiteľstvo nedokáže spolupracovať so starostom Józsefom Lendvaiom ani s obecnou notárkou Szilviou Baranyákovou. Lendvai kandidoval na post starostu ako nezávislý kandidát s podporou Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz. V obci žije vyše 2000 obyvateľov. „Pána starostu už netreba predstavovať nikomu, však on bol ten, ktorý nás vyháňal zo slovenského domu onoho času, už aj vtedy bol vo funkcii. S pani notárkou je zas taký problém, že teraz pred sčítaním obyvateľstva sa v úvodzovkách postarala o to, aby sme medzi sčítacími komisármi nie veľmi mali ani na ukážku Slováka v takej obci, kde viac ako polovica ľudí sa aj oficiálne hlási za Slováka,” dodal Fuhl.

http://novezamky.sme.sk/c/6050020/madarsko-

pre-narodnostne-nezhody-rozpustili-samospravu.html

Fidesz sa pustil do bánk

Vládnuca strana chce, aby ľudia s hypotékami v cudzej mene

mohli splatiť úvery výhodnejšie.

12. septembra 2011 - (tasr)

Maďarská vládnuca strana Fidesz navrhla nové riešenie problémov domácností s úvermi v zahraničnej mene, ktoré tvrdo zasiahne bankový sektor. Podľa jej návrhu by Maďari s úvermi v eurách a vo švajčiarskych frankoch mohli svoje dlhy splatiť predčasne pri fixnom kurze, ktorý bude pre banky výrazne nevýhodný. Plán Fideszu, o ktorom informoval šéf parlamentnej frakcie strany János Lázár, spôsobil koncom uplynulého týždňa pokles kurzu forintu a akcií. Podľa Lázára by Maďari s hypotekárnymi úvermi v eurách mohli dlh splatiť v kurze 250 forintov za euro a úver vo frankoch v kurze 180 forintov k franku. Stratu by museli znášať banky. Plán, ktorý ešte musí schváliť vláda, ako aj parlament, je najnovším z radu nezvyčajných krokov maďarskej vlády, ktorá už kvôli zníženiu rozpočtového schodku zaviedla špeciálnu daň pre banky a ďalšie sektory ekonomiky či fakticky znárodnila peniaze zo súkromných dôchodkových fondov. Väčšina analytikov návrh ihneď kritizovala. Podľa nich by takýto krok Budapešti spôsobil bankám obrovské straty a sú presvedčení, že je aj v rozpore s pravidlami Európskej únie. „Ak sa k projektu pripojí veľký počet ľudí, nie je vylúčené, že banky budú potrebovať aj kapitálové injekcie,“ povedal Gábor Ambrus zo spoločnosti 4Cast v Londýne. Navyše jednostranný krok maďarskej vlády by mohol prinútiť zahraničné banky prehodnotiť svoje pôsobenie v Maďarsku, dodal. Státisíce maďarských domácností si pred finančnou krízou zobrali vtedy výhodné hypotekárne úvery v zahraničných menách, najmä vo švajčiarskych frankoch. V roku 2008 však nastúpila finančná kríza, Maďarsko muselo požiadať Medzinárodný menový fond o pomoc a kurz forintu sa prepadol. Do dnešných dní vzrástol kurz švajčiarskeho franku oproti maďarskej mene zhruba o tretinu a Maďari už nedokázali úvery splácať.

Krátka spomienka zo zmiešaného územia

10. septembra 2011 - (jozefkuric.blog.sme.sk)

Je dobré narodiť sa a vyrastať na národnostne zmiešanom území, napríklad slovensko-maďarskom. Môže to byť celkom dobrá škola tolerancie, pokým do pahrieb intolerancie nedúchajú extrémisti z oboch, niekedy aj viacerých strán. Takáto škola si vyžaduje veľkú dávku empatie, lebo bez nej sa na človeka lepia predsudky, ako tenké pavučiny počas babieho leta. Niežeby ľudia na takýchto miestach nemali predsudky, majú a vždy aj mali, no snažili sa ich však liečiť spolunažívaním. Samozrejme, že niekedy to zaškrípalo, dokonca sa napáchalo aj pár historických krívd, ale potom znova nastala renesancia vzťahov. Obe strany sa učili spolu žiť a vyrovnávali sa s minulosťou. Pokojne by sa to dalo nazvať aj akulturáciou, ktorá nadväzovala až na staré uhorské tradície. Moja pamäť siaha do 80. rokov 20. storočia, na život v slovensko-maďarskom pohraničí. Spomínam si na dobré vzťahy, na Maďarov, žijúcich vedľa Slovákov. Možno som mal len šťastie na ľudí, ale to by musela byť veľká náhoda, pretože som ich poznal mnoho. Od rovesníkov, až po ľudí na prahu života. Áno stávalo sa, že slovenský katolík vyčítal maďarskému kalvínovi protestantskú ignoráciu rímskeho pápeža, no kalvín mu okamžite vracal úder posmechom nad celou plejádou katolíckych svätých. Keď však boli ich pozemské dni zrátané, oboch pochovali na tom istom cintoríne, a poslednú poctu im vyjadrili obe strany. Áno, sem-tam poslal Slovák Maďara za Dunaj, Maďar Slováka zase do hôr, ale dôkazom, že to obe strany nemysleli vážne, bolo množstvo skutočných priateľstiev a aj zmiešaných manželstiev. Keď Slovák škodoradostne ponúkol Maďara pohárikom ostrej domácej pálenky, on sa mu odvďačil väčšou dávkou pálivej papriky v domácich klobáskach. A tak sa obaja zadúšali od páľavy v gágoroch, a po slzách prichádzal smiech. Názvy, až na obecné tabule, boli vždy dvojjazyčné. A tak každá krčma bola „hostincom”, ale aj „vendéglő”, a naozaj nikomu neprekážalo ani to, keď pri výčapnom pulte zaznelo ako prvé „jó napot” alebo „tessék”. Možno vznikali malé jazykové prekážky, ale vždy sa našla spoločná reč, hlavne pri krčmovom stole. 90. roky boli už iné, také trocha napäté. Možno to znie už ako klišé, ale za ten stres na zmiešaných územiach mohli politici, a to ako slovenskí, tak aj maďarskí, domáci aj zahraniční. Oni strhávali liečivé náplaste z celiacich sa historických rán, oživovali mýty a narúšali tak fungujúcu symbiózu. Raz boli predmetom sváru dvojjazyčné tabule, raz socha svätcov. Inokedy zase časová dotácia slovenčiny v školách s vyučovacím jazykom maďarským, potom územno-správne členenie a maďarská univerzita. Raz sa ozval Štrasburg, potom zase Budapešť. Keď Bratislava náhodou mlčala, do cezhraničných sporov zasiahla, od slovensko-maďarských hraníc vzdialená Žilina, a zrazu bol problémom aj obyčajný pozdrav „jó napot” v obchodoch. Na oboch stranách sa tak zapaľovali uhlíky nebezpečného nacionalizmu, a niekedy mal človek - súčasník pocit, že sa približujeme k plameňom Balkánu. Našťastie horúce hlavy vychladli, a to hlavne preto, že hlavní prilievači do ohňa postupne stratili reálnu politickú silu a často aj morálny kredit. Ak sa nám v blízkej budúcnosti podarí odobrať zapaľovače aj od zostávajúcich nacionalistických pyromanov a bezprízorných náckov, opäť bude všetko tak ako má byť. Predmetné územia budú naďalej zmiešané, a napriek tomu jednotné.

Maďarský expert: USA mohli sotva zabrániť

teroristickému útoku z 11. septembra

10. septembra 2011 - (tasr)

Spojené štáty mohli sotva zabrániť sérii teroristických útokov z 11. septembra 2001. Išlo o jedinečný a neopakovateľný čin, povedal v rozhovore riaditeľ maďarského Inštitútu pre stratégiu a obranu Univerzity národnej obrany Miklósa Zrínyiho Péter Tálas. Na margo otázky, či podľa jeho názoru USA spravili všetko pre to, aby predišli útokom, k akým došlo 11. septembra 2001, Tálas poznamenal, že dodatočne vysvitlo, že bolo k dispozícii množstvo relevantných informácií. „Bolo to ale také, ako keby ste museli vo veľmi krátkom čase vyložiť obrovské puzzle alebo uhádnuť čísla v stávkovej hre. Dodatočne sa z toho neuveriteľného množstva informácií, ktoré produkovali jednotlivé tajné služby a iné špecializované orgány, nepodarilo presne a obozretne dostať to, čo by bolo potrebné,” konštatoval. „Myslím si, že z tohto pohľadu USA neurobili všetko, ale treba podotknúť, že pred 11. septembrom 2001 si politici ani verejnosť nedokázali takýto útok ani len predstaviť. Išlo o jedinečný a neopakovateľný čin. Bolo to ako zemetrasenie s magnitúdou desať. Teoreticky vieme, že môže nastať, ale ešte sme ho nezažili a preto ho považujeme za nepravdepodobné,” dodal. Podľa slov Tálasa bol 11. september najväčším teroristickým útokom, po ktorom sa svet zmenil v troch oblastiach: pre USA sa terorizmus stal kľúčovou otázkou, po prvý raz čelil svet globálnemu terorizmu a boj proti terorizmu sa stal na niekoľko rokov prioritou číslo jeden. „Dnes by už nebolo možné takýto teroristický čin zopakovať. Zmeny, ktoré napríklad USA v oblasti svojej vnútornej bezpečnosti uplatnili, sú bezpochyby v rozhodujúcej miere výsledkom 11. septembra,” zdôraznil expert na bezpečnostnú politiku. Na margo otázky teroristickej hrozby voči Maďarsku podotkol, že táto krajina je súčasťou Európy, ktorej teroristické ohrozenie v porovnaní s inými časťami sveta nie je veľké. „V rámci Európy čelia najväčšej hrozbe Grécko, Španielsko, Francúzsko a Veľká Británia. Neznamená to, že by v Maďarsku nedošlo k pokusom o teroristický útok. Európskemu policajnému úradu Europol v období rokov 2006-2010 Maďarsko nahlásilo štyri pokusy extrémnej pravice o teroristický čin, z nich tri boli zmarené,” pripomenul. K otázke zmien po roku 2001 v Maďarsku povedal, že jeho krajina sa pridružila k medzinárodnej protiteroristickej koalícii. Následkom toho rozvíjala svoje protiteroristické inštitúty, sprísnila príslušné ustanovenia trestného zákonníka a prispôsobila sa príslušným koordinačným činnostiam Európskej únie a NATO. Tálas ale dodal, že samotná teroristická hrozba v Maďarsku je naďalej veľmi nízka.

Dzurinda o Maďarsku mlčí

11. septembra 2011 - (Radovan Krčmárik - Pravda)

Ministerstvo zahraničných vecí pod vedením Mikuláša Dzurindu nemieni reagovať na dohodu maďarských vládnych strán, že v Maďarsku budú môcť voliť aj cudzinci s maďarským občianstvom. Rezort plánuje počkať, kým návrh neschváli maďarský parlament. Podľa odborníkov je to však iba ďalší prejav „pštrosej politiky” slovenskej diplomacie. Sú presvedčení, že Slovensko by malo protestovať. Diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Jána Kubiša dohoda medzi maďarskou stranou Fidesz a kresťanskými ľudovcami neprekvapila. „Je to len pokračovanie toho, čím sa naši maďarskí partneri nikdy netajili. Krok za krokom postupujú k tomu, aby si vytvárali exteritoriálne väzby s Maďarmi žijúcimi mimo štátu. Taká politika je škodlivá,” komentoval Kubiš s tým, že slovenská strana by už mala prelomiť mlčanie. „S poľutovaním musím konštatovať, že rezort diplomacie nič nerobí. Už dávno sme tieto otázky mali dôrazne nastoľovať v rámci Európskej únie. Radšej však zatvárame oči a klopíme uši.” Slovenská diplomacia zlyhala aj podľa bývalého veľvyslanca v Maďarsku Štefana Markuša, ktorý pripomenul, že naši južní susedia o tejto otázke hovoria už najmenej pol roka. Napriek tomu slovenská strana nič nepodnikla. „Čo teraz? Už sa nedá nič robiť. Maďarský parlament to určite schváli,” povedal Markuš. „Slovenská vláda musí dať najavo, že s postupom Maďarska nesúhlasí. Musí vyvinúť väčšiu aktivitu v rámci európskych inštitúcií,” zdôraznil politológ Juraj Marušiak. Aj keď sa slovenskej diplomacii vyčkávacia taktika neosvedčila, pretože nepriniesla nijaké ústupky na maďarskej strane, ministerstvo zahraničných vecí pod vedením Mikuláša Dzurindu (SDKÚ) sa jej naďalej drží. „Počkáme si na návrh zákona, ktorý bude predložený do parlamentu,” vyhlásil hovorca rezortu Ľuboš Schwarzbacher. Aj podľa predsedu Mostu-Híd Bélu Bugára je zatiaľ predčasné reagovať: „Ide len o rozhodnutie maďarských strán. Treba počkať, aké to volebné právo presne bude.” Kritickejší bol však Bugárov stranícky kolega Gábor Gál. „Volebné právo má patriť daňovým poplatníkom Maďarskej republiky. Čiže občanom, ktorí tam platia dane,” vyhlásil včera v parlamente. „Nepovažujeme tento krok za správny a Slovensko bude musieť určite konať,” tlmočila názor strany SaS tajomníčka jej predsedu Richarda Sulíka Tatiana Tóthová. Čo by Slovensko malo konkrétne podniknúť, však nespresnila. Odborníci upozorňujú, že problémom maďarského návrhu volebného práva nie je to, že umožní voliť maďarským občanom z iných krajín. Tak to funguje aj v iných štátoch, Slovensko nevynímajúc. Aj na našich parlamentných voľbách sa môžu zúčastniť slovenskí občania zo zahraničia. Podľa odhadov je ich podiel asi sedem percent z celkového počtu voličov. Podobné právo majú aj zahraniční Francúzi, Íri, Taliani či Chorváti. Dokonca majú možnosť voliť si zástupcov priamo zo svojich radov. Skutočným problémom je podľa expertov neštandardný spôsob, ako Maďarsko toto štátne občianstvo ponúka. „Znepokojujúce je, že ho poskytuje masovo veľkému počtu obyvateľov susedných štátov, ktorí nemajú žiadne reálne väzby s Maďarskom,” vysvetlil Marušiak. V podobnom duchu sa vyjadril aj poslanec SDKÚ Pavol Kubovič, ktorý je aj vedúcim stálej delegácie Národnej rady v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. „Nie je dôležité, či zahraniční Maďari budú mať volebné právo, ale na základe čoho sa stali maďarskými občanmi,” podčiarkol. Ako dodal, Rada Európy nedávno síce vyhodnotila, že v Maďarsku niet čo monitorovať, lebo je to demokratická krajina, no súhlasila, aby dianie v Maďarsku naďalej sledovali dve jej pozorovateľky. Do zasadnutia monitorovacieho výboru Rady Európy v októbri možno naformulovať aj otázky, ktoré členov rady v súvislosti s vývojom v Maďarsku zaujímajú. To je podľa Kuboviča priestor, kde by Slovensko mohlo sporné otázky otvoriť a využiť pritom spojencov z iných krajín, kde žije početná maďarská menšina. Europoslanec Boris Zala (Smer) zase tvrdí, že sa touto témou bude zrejme zaoberať Európsky parlament, ktorý tvrdo kritizoval už aj schválenú maďarskú ústavu. Strane Most-Híd sa v piatok podarilo získať 44 poslaneckých hlasov, takže bude môcť napadnúť zákon o štátnom občianstve na Ústavnom súde.

Solymos: Maďarská menšina sa chce na Slovensku cítiť doma

11. septembra 2011 - (sita)

Maďarská menšina sa chce podľa predsedu poslaneckého klubu Most-Híd Lászlóa Solymosa na Slovensku cítiť doma, ako rovnocenní občania s tými právami, ktoré si myslia, že im prislúchajú. „Neprišli sme na lodiach a na vlaku, ale jednoducho máme tu korene, tu žijú naši predkovia, žili tu stáročia. Treba vytvoriť pre všetkých také podmienky, aby spoločnosť a každý jeden človek v spoločnosti si vedel nájsť svoje miesto, aby sa ľudia cítili komfortne a doma. Človek by prežil aj na kuse chleba za deň a na vode. To znamená, že prežiť sa dá všelijako a všetko, ale tu nejde o to, prežiť. Samozrejme, že maďarská menšina by prežila, ale jednoducho my tu chceme žiť v komforte,” povedal v rozhovore Solymos. Podľa Solymosa v národnostnej otázke trošku chýba empatia z jednej aj z druhej strany. „Teda zo strany väčšinového národa, aj zo strany menšiny. Občas sa treba vžiť do myšlienok alebo do stavu toho druhého, aby sme vedeli pochopiť reakcie a pochopiť ich myšlienky. To je veľmi dôležité pre celú spoločnosť aj pre politikov,” uviedol. Zároveň upozornil, že veľkú úlohu zohráva aj neznalosť. „Nepoznáme sa. Veľakrát takí, ktorí nepoznajú situáciu, nepoznajú ako to funguje v realite, riešia veci nevhodným spôsobom. Žijeme v 21. storočí, žijeme v EÚ, v schengenskom priestore, nemáme hranice. Niekde sme postúpili. Treba v tomto priestore vytvoriť také podmienky a taký život pre každého jedného, aby sa cítil komfortne. Vždy sa nájdu extrémisti aj na jednej aj na druhej strane, ktorí nevedia ísť dopredu. Je len na nás ako nastavíme spoločnosť, ako budeme spolunažívať,” zdôraznil. Národnostná téma je podľa Solymosa špecifická. Keďže Most -Híd má ako jediná strana v parlamente a koalícii v programe obšírnejšie obsiahnutú národnostnú problematiku, tak diskusia vyzerá tak, že diskutuje s koaličnými partnermi a Most-Híd je na jednej strane a „oni sú niekde vedľa nich”.

Na sneme Most-Híd zhodnotí fungovanie v koalícii

10. septembra 2011 - (sita)

Fungovanie strany Most-Híd vo vládnej koalícii a rozvoj a stav miestnych štruktúr strany bude na programe piateho snemu strany Most-Híd, ktorý bude dnes v Košiciach. Strana má v súčasnosti približne 4 500 členov vo všetkých okresoch Slovenska. V každom okrese však nemá vytvorené okresné organizácie. Pomer Maďarov a Slovákov v členskej základni je približne 7:3 v prospech Maďarov. Zo 79 okresov Most-Híd nemá okresné štruktúry v 19-tich. V Nitrianskom kraji nemá okresných funkcionárov v okresoch Topoľčany a Zlaté Moravce. V Banskobystrickom kraji nemá Most-Híd okresného predsedu alebo koordinátora v okresoch Žarnovica, Krupina, Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica, Detva, Brezno a Poltár. V Trenčianskom kraji okresné štruktúry najmenšej koaličnej strane chýbajú v okresoch Myjava a Považská Bystrica, v Žilinskom kraji v Bytči, Čadci a Kysuckom Novom Meste. V Prešovskom kraji strana nemá stále vybudované štruktúry v okresoch Levoča, Bardejov, Stropkov, Medzilaborce a v Košickom kraji v Sobranciach. Založenie novej strany ohlásili exčlenovia Strany maďarskej koalície (SMK) 9. júna 2009, 14. júna začali zbierať podpisy, ktoré na zaregistrovanie strany požaduje zákon. Za 11 dní ich zozbierali 30-tisíc a 3. júla ministerstvo vnútra stranu zaregistrovalo. Prvý snem strany Most-Híd sa konal 11. júla 2009 v Šamoríne. Predsedom sa stal Béla Bugár.

Pavol Hrušovský: Volebné právo pre zahraničných Maďarov

je európsky precedens

10. septembra 2011 - (tasr)

Zavedenie volebného práva pre zahraničných Maďarov je nešťastný európsky precedens, ktorý určite nepomôže slovensko-maďarským vzťahom. Myslí si to podpredseda parlamentu a šéf klubu KDH Pavol Hrušovský. „Obávam sa, že môže vyvolávať skôr zhoršovanie medzištátnych vzťahov ako ich zlepšenie,” povedal pre TASR. Hrušovský nechce dopredu predvídať, aké môže mať tento krok Maďarska následky, ale vníma ho veľmi vážne. „A tomu treba prispôsobiť ďalšie politické postoje SR k tejto problematike,” dodal. Poslanec SaS Martin Poliačik považuje zavedenie volebného práva pre zahraničných Maďarov za neštandardný prvok v rámci Európy. Aký bude mať dopad na medzištátne vzťahy, nevie odhadnúť. Poukázal zároveň, že slovensko-maďarská hranica je tam, kde je a pravidlá prijaté v Maďarsku budú platiť na území tejto krajiny a nie na Slovensku. O udelení volebného práva zahraničným Maďarom rozhodli frakcie vládnucich strán - Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP). Forma voľby - či budú môcť hlasovať na stranícke kandidátky, alebo budú voliť svojich kandidátov - zatiaľ nie je jasná a rozhodne sa o tom neskôr. Podľa origo.hu sa však zdá, že voľbu z kandidátky poslanci frakcií podporujú viac. Frakcie tiež rozhodli, že parlamentné voľby v Maďarsku budú jednokolové a v zákonodarnom zbore budú mať zastúpenie aj menšiny žijúce v Maďarsku. Doteraz boli parlamentné voľby dvojkolové. Mandáty v zhruba 200-člennom zákonodarnom zbore budú rozdelené rovnakým pomerom z individuálnych volebných obvodov a z celoštátnej kandidátky.

Kúzla s maďarskou kartou

5. septembra 2011 - (László Barak - Új Szó - parameter.sk)

Zrejme nemá zmysel pochybovať o tom, že niekto z Orbánovho vládneho kabinetu alebo ako vlastnú iniciatívu niektorý z poslancov dvojtretinovej aliancie Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) na jesennom zasadnutí predloží návrh zákona, ktorý zahraničným Maďarom (v maďarčine už jestvuje posmešné spojenie, ktoré by sme mohli preložiť ako „kolónie zaMov“) zaručí volebné právo. Rovnako je nepochybné, že nacionalisti susedných krajín ihneď znova neomylne zavetria akútnu maďarskú hrozbu, pričom nie v každom štáte bude mať vyvolaná hystéria rovnaký stupeň. Ovzdušie bude otrávené priamo úmerne od zisku očakávaného politickými dobrodruhmi. Môžeme si však byť na betón istí, že cirkus bude najintenzívnejší na Slovensku. Nedal by som však ruku do ohňa za to, že hlavné číslo predvedie generálny predstaviteľ hungarofóbie na Slovensku Ján Slota. O tento titul sa nepochybne bude uchádzať aj Robert Fico spolu so svojím dvorným historikom a udatným Maďarobijcom Dušanom Čaplovičom, ale skvelé kúzla s maďarskou kartou ovládajú aj černokňažníci z KDH a aj mnohí ekvilibristi zo strany súčasného ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu. Budú aj fackovací panáci. Jedným bude Strana maďarskej koalície. Politici tejto strany na čele so svojím predsedom Józsefom Berényim sa už teraz hlásia na túto, na prvý pohľad nepopulárnu rolu. Vedia však oni veľmi dobre, že pre mimoparlamentnú stranu je úloha fackovacieho panáka na otvorenom javisku darom od boha. Je to vlastne takmer jediný efektívny spôsob, ako sa dostať do zorného poľa cteného publika, teda voliča. A na Slovensku, aj v maďarských záhumienkoch mal vždy šancu ten, ktorému bolo ubližované a ktorého bolo treba poľutovať. Prečo by inak Berényi už teraz básnil o budúcom kráľovskom gambite, keď všetky „kolónie zaMov“ dostanú volebné právo...? Úlohu druhého fackovacieho panáka dostanú pridelenú slovenskí Maďari. Pritom nie všetci, lepšie povedané máloktorí sú vnukmi Juraja Dóžu, takže sa skôr starajú o to, aby im každý dal konečne pokoj. Lenže symbolické plamene doma a za hranicami rozdúchavanej hungarofóbie môžu priškvŕknuť a aj priškvaria zadky rovnako tomu, kto sa len skromne a tichučko hlási k maďarskej národnosti, ako aj tomu, kto sa hrdo bije do pŕs. Preto ten, kto si myslí, že to Maďarov ešte viac upevní vo viere otcov, lebo trpieť je dobré, je buď idiot, podliak alebo chorý. Pretože úsilie vyhnúť sa fackám, skutočnej alebo domnelej bezmocnosti, teda utrpeniu, tento spôsob bude skôr či neskôr viesť k myšlienkam na odchod. Možno, že budú utekať aj do Maďarska. Ale môžu si zvoliť aj dobrovoľnú asimiláciu, prispôsobenie sa väčšine. A následne môže byť komunita tunajších „zaMov“ zdecimovaná tak, ako tomu bolo po II. svetovej vojne. Hlavne preto by sa mali slovenskí „zaMovia“ stavať rezervovane k manipulačným pokusom politikov o domestifikáciu a volebné právo, ktoré sú sprevádzané hlasnými národnými heslami. Nuž a možno by sa mali vystríhať aj toho, aby neobrátili proti sebe sympatie daňových poplatníkov „materskej krajiny“... Možno pozornosti „zaMov“ zaslepených borbou za volebné právo ušiel výsledok ostatného prieskumu, ktorý dokazuje, že väčšina maďarských daňových poplatníkov v „materskej krajine“ nepokladá za odôvodnené, dokonca vyslovene odmieta, aby „zaMovia“ rozhodovali o ich osude. Tí, ktorí sa na dôsledky svojich rozhodnutí budú pozerať spoza hraníc, prípadne iba sprostredkovane.

Maďari chystajú najväčší protest proti Orbánovi

8. septembra 2011 - (tasr)

Maďarské zoskupenie Milión ľudí za slobodu tlače pripravuje na 23. októbra mohutnú masovú opozičnú demonštráciu proti „Orbánovmu režimu”, vyhlásil v komerčnej rozhlasovej stanici Klubrádió hlavný organizátor demonštrácie Péter Juhász. Podľa jeho slov chcú uskutočniť najväčšiu demonštráciu po zmene režimu, na ktorú vyzvali všetky demokratické opozičné strany a hnutia i ich prívržencov. „Z vládnutia v uplynulom roku vyplynulo, že premiér Viktor Orbán sa snaží vybudovať režim, ktorý sa mnohým nepáči. Nemožno dopustiť, aby ho vybudoval, pretože sa zdá, že ten režim je nedemokratický, je proti ľuďom a je nespravodlivý,” dodal Juhász. Poznamenal, že riadenie štátu má v rukách jediná strana, ktorá dosadzuje všade svojich ľudí až na najnižšie posty. Orbán prakticky buduje režim jednej strany. „Na výbere rečníkov podujatia ešte pracujeme. Chceme si byť istí, že od zmeny režimu bude toto najväčšia demonštrácia,” konštatoval organizátor.

Maďari chystajú rozsiahle demonštrácie proti Orbánovej vláde

9. septembra 2011 - (čtk)

Maďarsko čaká koncom septembra a začiatkom októbra vlna protestných akcií proti pravicovej vláde premiéra Viktora Orbána. Odbory a mimovládne organizácie chystajú na 29. septembra v Budapešti „štrajk posediačky” a od 3. októbra sa majú v celej krajine konať ďalšie demonštrácie a štrajky proti vládnym opatreniam, ktoré údajne okliešťujú práva zamestnancov. Organizátori protestov sa chcú usilovať o spravodlivejšie rozdelenie verejného bremena, o odstránenie retroaktívnych zákonov, o konzultáciu so sociálnymi partnermi pred prijatím nového zákonníka práce, o ústavnú ochranu osôb odchádzajúcich do predčasného dôchodku a o obnovenie garantovaného práva na štrajk. Akčná skupina doteraz združuje 70 odborových a mimovládnych organizácií. Počas protestov má byť čiastočne obmedzená doprava v uliciach. Predseda odborov poriadkových síl a vodca aktivistov Peter Kónya novinárom povedal, že pôjde o boj za „demokraciu, sociálnu bezpečnosť a ochranu ľudských a zamestnaneckých práv”. Od konca roku 1990 údajne v maďarskej spoločnosti nevzniklo tak silné hnutie.

Ivan Gašparovič odpovedal na list Pála Schmitta

o Esterházyho minulosti

8. septembra 2011 - (tasr)

Slovenský prezident Ivan Gašparovič odpovedal na list maďarského prezidenta Pála Schmitta, v ktorom reagoval na jeho slová o osobe politika Jánosa Esterházyho. Hlava štátu vo svojej odpovedi vyjadrila ľútosť nad obsahom listu maďarského partnera. „Úcta k demokratickým hodnotám a historickým faktom mi nedovoľujú podporovať hagiografický obraz politika Jánosa Esterházyho, vytváraný časťou historikov a politikov vo Vašej krajine,” napísal Gašparovič. Podľa najvyššieho ústavného činiteľa nikto nespochybňuje postoj Eszterházyho, ktorý sa v máji 1942 nepripojil k aklamácii za deportačný zákon. Toto morálne gesto však prezident nepovažuje za jediné a určujúce kritérium na posúdenie jeho celej politickej činnosti. „Nemožno zabudnúť, že predtým hlasoval za všetky dovtedajšie protižidovské právne normy,” pripomenul. Prezident pokračoval, že dnešná moderná slovenská spoločnosť odvodzuje svoju demokratickú súčasnosť od ideí protifašistického Slovenského národného povstania z roku 1944 a od demokratických tradícií medzivojnového Československa. Ako ďalej v liste uviedol, „vzhľadom na uvedené som presvedčený, že osoba Jánosa Esterházyho by sa nemala v našich bilaterálnych vzťahoch politicky inštrumentalizovať”. Priestor treba preto podľa slovenského prezidenta prenechať historikom a archívom oboch krajín na skutočne komplexné, racionálne a objektívne posúdenie politického pôsobenia tohto slovenského politika maďarskej národnosti. V závere listu Gašparovič konštatoval, že na budúcich stretnutiach uvíta výmenu názorov na akékoľvek témy, vrátane názorov na hodnoty, ktorými sa riadi súčasný politický život v našich krajinách. Augustové vyjadrenie slovenského prezidenta k osobe Jánosa Esterházyho, ktorého v rozhovore pre slovenský protifašistický dvojtýždenník Bojovník označil za vyznávača Hitlera a fašizmu, vyvolalo v Maďarsku ostrú reakciu. Maďarské ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie, v ktorom odmietlo Gašparovičov prejav. Vyjadrilo ľútosť, že činnosť grófa Esterházyho - ktorý zomrel mučeníckou smrťou - na záchranu ľudí sa opäť stala predmetom politiky.

Bola to sabotáž?

Nie je vylúčené, že za pretrhnutím hrádze v Ajke bol úmysel

9. septembra 2011 - (tasr)

Nie je možné vylúčiť, že za tragickým pretrhnutím hrádze hlinikárne v maďarskej Ajke je úmyselný trestný čin. S odvolaním sa na závery expertízy to dnes vyhlásil v Budapešti predseda parlamentného vyšetrovacieho výboru z Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik Lajos Kepli. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Kepli avizoval, že sa obráti na Národný úrad pre vyšetrovanie (NNI), aby získal informácie, ktoré by ukázali opodstatnenosť predpokladu, že stenu hrádze niekto vyhodil do vzduchu. V uplynulých desiatich mesiacoch sa podľa Kepliho vo výbore objavilo niekoľko verzií príčiny pretrhnutia hrádze. Medzi nimi je aj predpoklad úmyselného trestného činu. Kepli zdôraznil, že doposiaľ sa táto hypotéza nezverejnila, pretože bolo najskôr treba uspokojivo objasniť ostatné alternatívy. „Máme dôvod domnievať sa, že nešlo o náhodnú udalosť. Expert na materiálové štruktúry totiž tvrdí, že hrádza odkaliska musela dostať zásah, aby sa z nej kus na severnej strane vytrhol. Vylúčili sme verziu, že to spôsobilo vlnobitie veľkého množstva kalu a nepotvrdila sa ani verzia zlomu podložia, ako to prezentovala hlinikáreň,” argumentoval Kepli. Vzhľadom na to, že sa objavila alternatíva trestného činu, na budúci týždeň by Kepli chcel konzultovať s vyšetrovateľmi NNI, či vôbec hľadali a či nenašli stopy hmoty, ktorá by mohla potvrdiť hypotézu o explózii. Ako dodal, podľa jeho informácií v tomto prípade existuje aj podnet od obyvateľstva, že mohlo ísť o explóziu. Ekologická katastrofa na západe Maďarska v župe Veszprém, pri ktorej sa 4. októbra 2010 pretrhla hrádza odkaliska s jedným miliónom kubických metrov toxického červeného kalu, si vyžiadala desať obetí a vyše 120 ľudí utrpelo zranenia. Približne 400 domov bolo zničených. Obrovské škody boli spôsobené najmä v obciach Kolontár a Devecser; zlikvidovaný bol celý ekosystém rieky Marcal.

M. Fronc: Rada Európy by mala začať monitorovať Maďarsko

11. septembra 2011 - (sita)

Rada Európy by mala podľa poslanca KDH Martina Fronca začať monitorovať Maďarsko. „V Rade Európy, kde už v minulosti zaznieval návrh na monitorovanie Maďarska a jeho krokov, či dodržiava demokratické pravidlá. V Parlamentnom zhromaždení Rady Európy by som taký návrh podporil,” povedal Fronc v súvislosti s tým, že v Maďarsku budú môcť voliť aj zahraniční Maďari s maďarským občianstvom. Podľa medializovaných informácií sa na tom dohodli vládne strany Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana. Fronc upozornil, že ide o zložitú procedúru. Návrh musí podať skupina minimálne 20 poslancov, potom to prejde cez politické grémium. „Som pripravený o tom hovoriť s ľuďmi v našej politickej skupine EPP,” uviedol Fronc. Parlamentné zhromaždenie bude zasadať v októbri. Rada Európy sa vyjadruje k tomu, ako ktoré krajiny dodržiavajú demokratické princípy a dáva odporúčania pre výbor ministrov, aby prijal isté rozhodnutia. Možnosť voliť pre zahraničných Maďarov znamená podľa Fronca nárast zlých vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom. „Aj tak už nie sú dobré, skôr napäté. Slovensko by malo v tomto smere už konať, ale štandardne, európsky,” zdôraznil s tým, že nechce vstupovať do kompetencií ministra zahraničných vecí.

Most-Híd napadne zákon o občianstve s pomocou SaS a SDKÚ

9. septembra 2011 - (tasr)

Strane Most-Híd sa podarilo vyzbierať dostatok podpisov potrebných na napadnutie zákona o štátnom občianstve na Ústavnom súde. Pomohli mu k tomu 12 poslanci SDKÚ, nezávislý Andrej Ďurkovský a takmer všetci poslanci SaS. „Výnimkou je Kamil Krnáč, s ktorým sme sa dohodli, že to nepodpíše kvôli tomu, že sa vzdá mandátu (má sa stať šéfom NBÚ) a štyria Obyčajní ľudia,” povedal na pôde parlamentu poslanec Mostu-Híd Gábor Gál. Teší ho, že sa našlo dosť poslancov, ktorí si myslia, že zákon, na základe ktorého ziskom maďarského občianstva žiadateľ stráca slovenské, nemá čo robiť v slovenskom právnom poriadku. Most-Híd považuje právnu normu z dielne minulej vlády Roberta Fica (Smer) za protiústavnú a nevykonateľnú, čo píšu aj v podaní. „Obsahom podania je hlavne to, že tento zákon je v rozpore s ústavou a dokonca aj s medzinárodnými dohovormi. Je nevykonateľný a navyše je aj diskriminačný, lebo vytvára dve skupiny obyvateľov. Tých, ktorí mohli nadobudnúť druhé štátne občianstvo bez ujmy pred Ficovou novelou a teda teraz ho majú, a tých, ktorí toto spraviť nemôžu,” priblížil Gál. Dodal, že stav, ktorý spôsobilo prijatie Ficovho zákona nikomu neprospieva. „Lebo zbavuje našich občanom štátneho občianstva bez toho, aby takýto prejav vôle oni mali,” vysvetlil.

O dvojakom občianstve

12. septembra 2011 - (Marián Dudek - Týždeň)

Fakt, že dnešné Slovensko odoberá niektorým ľuďom občianstvo proti ich vôli, je všeobecne známy. Ale obeťami nie sú len ti, ktorých postihol Ficov protizákon, reagujúci na udeľovanie občianstva zahraničným Maďarom. V legislatíve máme ešte od čias socializmu iné podivné dedičstvo. Netušil som, že by z toho mali byť problémy: keď sa nám v USA narodil náš malý Šimon, stal sa po otcovi slovenským občanom a narodením v USA i Američanom. Po pár mesiacoch som začal ležérne vybavovať Šimonkovi slovenský rodný list - komplikácie som nepredvídal, zdalo sa mi, že času je dosť. Na slovenskom konzuláte ma však nepríjemne schladili: Keďže matka dieťaťa je Ruska, Šimon sa stane na základe zmluvy so Sovietskym zväzom po troch mesiacoch automaticky občanom Ruska. Ostal som ako obarený. Nechcelo sa mi veriť, že sa naša domovina takto ľahkomyseľne zbavuje svojich občanov. Na internete som však pomerne ľahko zistil, že zmluvy so ZSSR o zamedzení dvojakého občianstva máme dokonca dve -jednu z roku 1958 a jej vylepšenie z roku 1981. Tú druhú podpísal normalizačný minister vnútra Jaromír Obzina, ktorého súdili v Česku za akciu Asanácia. Podľa rovnakej zmluvy sa môže ruský občan stať slovenským, až keď ho mať Rus nadobro prepustí z objatia a bumážkou podporí pred slovenskými úradmi. Platí to i v opačnom garde. A platilo by to i pre Šimona -keď nestihneme tie tri mesiace, cesta k slovenskému občianstvu by bola náročná a dlhá. Možno by ho raz volali i na vojnu v Rusku a bol by tam hľadanou osobou za vyhýbanie sa brannej povinnosti. Ostávalo mi niekoľko týždňov na zložitú operáciu - získať notársky overené a postilované (to jest overené ústredným orgánom cudzieho štátu), do slovenčiny preložené dokumenty o rodičoch a dieťati a poslať ich i s poplatkami na príslušný slovenský konzulát. Ďalšia jóbovka nedala na seba dlho čakať, akurát tak dlho, že do zaklapnutia pasce ruského občianstva zostávalo pár dní: Doklady sa vrátili z Osobitnej matriky v Bratislave, lebo podľa ich výkladu zmluvy so ZSSR musia obaja rodičia prísť osobne na konzulát, a tam podpísať vyhlásenie o voľbe občianstva. Pre nás to znamená letieť štyri hodiny na tritisíc kilometrov vzdialený konzulát v situácii, keď máme doma novorodenca a všetkých starých rodičov na inom kontinente. Skôr, ako som kúpil letenky, privstal som si o štvrtej ráno houstonského času a napriek skepse nášho konzulátu som po telefóne presvedčil matriku, že bude stačiť papier s podpisom pred miestnym notárom, ktorý sme im už raz poslali. Teraz už som mal teoreticky všetko, čo treba na „voľbu občianstva”. Do termínu určenia občianstva zostávalo pár dní. Ak to nestihnem, Šimon je na Slovensku aj tak vítaný - ako zahraničný turista, s ohlasovacou povinnosťou na cudzineckej polícii, maximálne na tri mesiace pobytu, bez zdravotného poistenia a sociálneho zabezpečenia. Netuším, či by vôbec mohol raz nastúpiť do škôlky a do školy. Letel som radšej na Slovensko i s dokladmi osobne. Všetko dobre dopadlo a Šimon je Slovák. Aspoň občianstvom, tie ostatné atribúty identity sa nedajú presadiť na úrade. Šimon zatiaľ o ničom nevie a užíva si rovnaké dojčenské mlieko v oboch domovinách. Krajiny, ktoré majú zmluvy o zamedzení dvojakého občianstva so Slovenskom, sú tri: Rusko, Poľsko a Maďarsko, vo všetkých prípadoch ide o zmluvy z komunistických čias. Bolo medzi nimi i Mongolsko, no túto zmluvu sme pred tromi rokmi vypovedali s odôvodnením, že je protiústavná a v rozpore s európskou legislatívou. Ministerstvo vnútra v správe pre vládu z roku 2006 vyhlásilo i zmluvu s Ruskom za odporujúcu európskej legislatíve, veď aj vyzerá ako z tej istej východnej tvorivej dielne. Nedávno mi však riaditeľka príslušného odboru napísala, že Slovensko na základe konzultácií s ruskou stranou prihliadne k ich záujmu a zmluvu nezrušíme. Rusko by totiž malo menšiu kontrolu nad svojim košiarom a niekto by mohol nadobudnúť slovenské občianstvo bez vedomia svojich úradov. Poznáte starý vtip, ako išli československí súdruhovia na výmenu názorov do Moskvy, kde im názory súdružsky vymenili za správne? Česi ako druhý dedič ČSSR sa zmluvy so ZSSR striasli v predchádzajúcom termíne, dá sa to totiž spraviť len raz za päť rokov. Slovensko to v marci tohto roku opäť prešvihlo. Už vyše roka lobujem u poslancov, ministerských úradníkov a médií za zrušenie zmluvy s Ruskom a som za zrušenie i tých ďalších dvoch, s Poľskom a Maďarskom. Komplikujú život rodičom v zmiešaných pároch a sú v rozpore s európskym právom. Beriem to ako pokus, čo dokáže presadiť občan proti systému, aj ako službu ďalším postihnutým - a službu Slovensku, ktoré má na viac.

Gábor Gál: Volebné právo pre zahraničných Maďarov

nie je dobré riešenie

9. septembra 2011 - (tasr)

Volebné právo pre zahraničných Maďarov nie je podľa poslanca Mostu-Híd Gábora Gála dobré riešenie. „Volebné právo má patriť daňovým poplatníkom Maďarskej republiky. Čiže občanom, ktorí tam platia dane,” vyhlásil dnes v parlamente Gál. Reagoval tak na rozhodnutie frakcií vládnucich strán - Maďarského občianskeho zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) dať toto právo zahraničným Maďarom. Forma voľby - či budú môcť hlasovať na stranícke kandidátky, alebo budú voliť svojich kandidátov - zatiaľ nie je jasná a rozhodne sa o tom neskôr. Podľa origo.hu sa však zdá, že voľbu z kandidátky poslanci frakcií podporujú viac. Frakcie tiež rozhodli, že parlamentné voľby v Maďarsku budú jednokolové a v zákonodarnom zbore budú mať zastúpenie aj menšiny žijúce v Maďarsku. Doteraz boli parlamentné voľby dvojkolové. Mandáty v zhruba 200-člennom zákonodarnom zbore budú rozdelené rovnakým pomerom z individuálnych volebných obvodov a z celoštátnej kandidátky.

Zahraniční Maďari dostanú právo voliť, rozhodla frakcia Fideszu

V parlamente budú mať zastúpenie aj menšiny žijúce v Maďarsku

8. septembra 2011 - (tasr)

Zahraniční Maďari, ktorí získajú maďarské občianstvo, dostanú právo voliť. Parlamentné voľby v Maďarsku budú jednokolové a v zákonodarnom zbore budú mať zastúpenie aj menšiny žijúce v Maďarsku. Na svojom trojdňovom výjazdovom zasadnutí v Hajdúszoboszló o tom dnes rozhodli frakcie vládnucich strán - Maďarského občianskeho zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP). Podľa maďarského spravodajského servera origo.hu koncepciu nového volebného systému predložil účastníkom stretnutia János Áder. Frakcie hlasovaním rozhodli, že podľa nového zákona sa doterajšie dvojkolové parlamentné voľby zmenia na jednokolové. Mandáty v zhruba 200-člennom zákonodarnom zbore budú rozdelené rovnakým pomerom z individuálnych volebných obvodov a z celoštátnej kandidátky. Frakcie tiež definitívne rozhodli o tom, že zahraniční Maďari, ktorí získajú maďarské občianstvo, budú mať právo voliť. Forma voľby - či budú môcť hlasovať na stranícke kandidátky, alebo budú voliť svojich kandidátov - zatiaľ nie je jasná a rozhodne sa o tom neskôr. Podľa origo.hu sa však zdá, že voľbu z kandidátky poslanci frakcií podporujú viac. Novinkou je, že na základe Áderovho návrhu poslanci oboch frakcií súhlasili s tým, aby parlamentné mandáty popri zahraničných Maďaroch dostali aj menšiny žijúce v Maďarsku. Argumentom pre takýto krok podľa účastníkov zasadnutia bola obava z nespokojnosti v prípade, ak by dostali mandáty zahraniční Maďari a domáca menšina nie.

Orbána zrejme budú môcť voliť

aj zahraniční Maďari, SNS sa desí

8. septembra 2011 - (tasr / tvnoviny.sk)

Do maďarských parlamentných volieb sa budú môcť zapojiť zrejme aj zahraniční Maďari. Dohodli sa na tom maďarské vládne strany. Kým podľa skorších ohlasov analytikov by to bola hrozba skôr pre samotnú Budapešť, SNS sa obáva o osud Slovenska. „Ak môže maďarská menšina na južnom Slovensku voliť zástupcov v maďarskom parlamente, ide o začatie procesu začleňovania južného Slovenska do jedného celku - veľkého Maďarska,” uviedla strana vo svojom stanovisku. Práve SNS však prispela k tomu, že chýbajú údaje o počte Maďarských občanov na Slovensku. Strana totiž podporila zákon, ktorý získanie iného občianstva trestá stratou slovenského, ale zároveň neposkytol nástroje, ako „cudzieho” občana odhaliť. Stačí, aby sa nepriznal. Je navyše otázne, čo by malo byť motiváciou pre zahraničných Maďarov, aby sa do volieb zapojili. Strany im zrejme budú musieť sľúbiť nejaké výhody, a to by ešte viac načrelo do už aj tak prázdnej štátnej pokladnice Maďarska. O maďarské občianstvo požiadalo podľa skorších informácií asi 70-tisíc zo zhruba 3,5 milióna zahraničných Maďarov (okolo 1,5 milióna by malo žiť v USA).

Fidesz bude loviť voličov za hranicami

9. septembra 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Vládna strana Fidesz premiéra Viktora Orbána definitívne potvrdila, že volebné právo v maďarských parlamentných voľbách budú mať aj krajania zo susedných štátov, ktorí získali maďarské občianstvo na základe nového zákona o dvojakom občianstve. Napriek tomu, že v dnešnom Maďarsku nežijú a nikdy nežili. Fidesz má v parlamente viac ako dvojtretinovú väčšinu, takže ak sa strana pre niečo rozhodne, je to hotová vec. Fidesz uvažuje o volebnom práve krajanov už roky v nádeji, že v nich získa masu nových oddaných voličov. Otvorene však o ňom začal hovoriť až po vlaňajších parlamentných voľbách z obavy, že by tým vyvolal odpor v samotnom Maďarsku. Podľa výsledkov prieskumu agentúry Medián zverejnených na začiatku augusta veľmi výrazná väčšina občanov Maďarska volebné právo pre krajanov odmieta. Proti bolo až 77 percent opýtaných, dokonca aj medzi voličmi Fideszu má volebné právo pre Maďarov zo susedných štátov len tridsaťpercentnú podporu. Vo vládnej strane bol napriek tomu už dlhšie spor už len o to, v akej forme sa budú môcť krajania do maďarských volieb zapojiť. Poslanecký klub Fideszu napokon na svojom včerajšom zasadaní rozhodol o čiastočnej zmene maďarského volebného systému. Ten síce bude aj ďalej kombinovať pomerný a väčšinový systém, bude však len jednokolový. Krajania sa zapoja len do tej časti volieb, ktorá prebieha podľa pomerného systému. Fidesz sa však stále nerozhodol, či svoj hlas odovzdajú na kandidátky politických strán z Maďarska rovnako ako ostatní voliči, alebo si oddelene od nich do budapeštianskeho parlamentu zvolia svojich vlastných zástupcov spoza hraníc. Okrem krajanov majú mať v budapeštianskom parlamente zaistené miesto aj národnostné menšiny z Maďarska vrátane tamojších Slovákov. Podľa internetových novín Origo chcú poslanci Fideszu túto otázku konečne vyriešiť z obavy, že by vyvolalo škandál, ak by svojich poslancov mali krajania, ale menšiny z Maďarska nie. Stále však nie je jasné, ako parlamentné zastúpenie domácich menšín vyriešia, väčšina z nich nemá dosť príslušníkov na to, aby svojich zástupcov do parlamentu dostali v riadnych voľbách.

Fidesz dá právo voliť zahraničným Maďarom

9. septembra 2011 - (Pravda)

V Maďarsku budú môcť voliť aj zahraniční Maďari s maďarským občianstvom. Ako informoval maďarský spravodajský portál origo.hu, dohodli sa na tom včera vládne strany Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana. Zatiaľ však nie je rozhodnuté, či zahraniční Maďari budú voliť straníckych kandidátov, alebo budú mať svojich. Politológ Michal Horský hodnotí najnovšie zámery Budapešti ako naplnenie predpovedí, že bez ohľadu na zahraničné súvislosti vláda Fideszu v Budapešti otvorí nielen problém dvojakého občianstva, ale aj volebného práva pre zahraničných Maďarov. „Takýto zákon zatiaľ v európskych krajinách nemá obdobu. Slovensku neostáva nič iné, iba na to primerane reagovať v koordinácii s ďalšími krajinami, kde žije výrazná maďarská menšina,” nazdáva sa Horský. Slovenských politikov správa zaskočila. Poslanec KDH Martin Fronc označil získanie volebného práva pre zahraničných Maďarov za vážny krok, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou zhorší vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom. „Myslím si, že sa tento problém presunie aj do európskych inštitúcií a dostane sa to na pretras do Rady Európy,” povedal Fronc. Poslanec zahraničného výboru parlamentu za SDKÚ Pavol Kubovič sa nechcel priamo k iniciatíve vládnych strán v Maďarsku vyjadrovať. Zdôraznil však, že je dôležité, aby európske inštitúcie konečne pochopili, čo sa deje a konali voči Maďarsku tak, aby jeho zákony a predpisy boli v súlade s dohovormi, ktoré samotná Maďarská republika podpísala. Líder SNS Ján Slota povedal, že maďarská reprezentácia len potvrdila predpoklady, o čo v skutočnosti maďarským politikom ide. „Ak môže maďarská menšina na južnom Slovensku voliť zástupcov v maďarskom parlamente, ide o začatie procesu začleňovania južného Slovenska do jedného celku - veľkého Maďarska,” vyhlásil Slota. Predseda klubu Mostu László Solymos bol zatiaľ pri komentovaní volebného práva zahraničných Maďarov zdržanlivý. Podotkol, že ak o tom maďarský parlament rozhodne, tak to bude mať vplyv na spoločenský a politický život v Maďarsku, nie na susedné krajiny. Kriticky však poznamenal, keby bol maďarský občan, prekážalo by mu, že v krajine kde žije, by rozhodovali o jeho budúcnosti ľudia, ktorí v nej nežijú. Otázkou je, ako problém volebného práva zahraničných Maďarov ovplyvní na Slovensku stále otvorenú otázku zákona o dvojakom občianstve. Koaličné strany okrem Mostu - Híd chcú na ďalšiu schôdzu parlamentu predložiť zákon, ktorým sa má zamedziť, aby slovenskí občania pri nadobudnutí občianstva druhého štátu, neprišli o slovenské občianstvo. Na konkrétnom riešení sa však nevie vládna koalícia zhodnúť s Mostom - Híd. Podľa Fronca problém volebného práva urýchli prijatie slovenského zákona o dvojakom občianstve.

Ján Slota k zisku volebného práva

zahraničnými Maďarmi

8. septembra 2011 - (sns.sk)

Zahraniční Maďari, ktorí získajú maďarské občianstvo, dostanú právo voliť zástupcov do maďarského parlamentu - dnes o tom už oficiálne rozhodli vládnuce politické strany Maďarska. Tento krok urobili napriek tomu, že celá vyspelá Európa protestovala voči tejto ich hanebnej iniciatíve. Maďarská politická reprezentácia týmto len potvrdzuje predpoklady SNS, o čo v skutočnosti ide maďarským politikom - ak môže maďarská menšina na južnom Slovensku voliť zástupcov v maďarskom parlamente, ide o začatie procesu začleňovania južného Slovenska do jedného celku - veľkého Maďarska. Ak tu nechceme mať onedlho situáciu ako v rokoch 1938 - 39 v bývalom Československu s odtrhnutím Sudet, mala by sa súčasná vláda konečne zobudiť, prestať kolaborovať s Hídom a Budapešťou, a konečne sa začať venovať aj národnoštátnym záujmom Slovenskej republiky a začať chrániť naše záujmy i naše územie.

Po karanténe

9. septembra 2011 - (Marián Repa - Pravda)

Polročná karanténa, počas ktorej bolo Maďarsko ako predsednícka krajina EÚ pod drobnohľadom zahraničia, neumožňovala Orbánovi, aby naplno presadzoval svoje pôvodné zámery, uplynula. A tak Orbán pokračuje vo valcovaní. Zrejme aj s vedomím toho, že Brusel má momentálne vážnejšie problémy, urobil včera to, čím sa vyhrážal už dávnejšie. Rozhodol, že umožní zahraničným Maďarom hlasovať v maďarských voľbách. Vo vzťahu k susedným krajinám, kde žije početná maďarská menšina, a predovšetkým k Slovensku, ide o bezprecedentný krok. Ten by mal konečne prebudiť aj našu doteraz letargickú a evidentne neopodstatnene ústretovú diplomaciu. Vyjadrenia typu, že všetko v maďarsko-slovenských vzťahoch je v poriadku, pretože tie sa po nástupe novej vlády a vďaka krokom ministra zahraničia Mikuláša Dzurindu upokojili, už v tejto situácii neobstoja. Z maďarského pohľadu je pochopiteľné, že predstava, ako si Fidesz vďaka volebnému právu krajanov upevní moc, je pre orbánovcov lákavá a nedokážu jej odolať. Zo slovenského pohľadu je neakceptovateľné, že jeho obyvatelia budú ako občania Maďarska voliť svojich zástupcov v Budapešti a slovenské štátne orgány na nich nebudú mať takmer žiadny dosah. Navyše namieste je aj otázka: Čo bude po maďarskom dvojakom občianstve a volebnom práve pre krajanov nasledovať?

Orbán chce pustiť k voľbám už aj našich Maďarov

9. septembra 2011 - (Pavel Novotný - hnonline.sk)

Orbán napĺňa sľub, že zahraničným Maďarom dá rovnaké práva, ako majú občania Maďarska. Poslanecký klub jeho strany Fidesz včera rozhodol, že Maďari s dvojakým občianstvom dostanú právo voliť. Pre Fidesz to nebude problém presadiť - v parlamente má jasnú väčšinu. Premiérka Iveta Radičová i ďalší naši lídri však viackrát naznačili, že s volebným právom pre našich občanov nesúhlasia. S možnosťou, že by Slováci mohli v Maďarsku voliť, naše zákony vôbec nerátajú. Podľa legislatívy z dielne expremiéra Roberta Fica automaticky stratí naše občianstvo ten, kto dostane pas iného štátu. „Človek, ktorý bude voliť v Maďarsku, náš zákon neporuší. Tento krok Maďarsko však nepochybne porušuje slovenské štátne záujmy,“ povedal pre HN právnik a bývalý premiér Ján Čarnogurský. S odpoveďou na krok Fideszu chce naša vláda počkať, kým nebude známe presné znenie zákona. „Počkáme si na návrh, ktorý bude predložený do parlamentu,“ reagoval pre HN hovorca našej diplomacie Ľuboš Schwarzbacher. S takýmto kontroverzným zákonom majú problém nielen tzv. čisto slovenské strany, ale aj Most-Híd. „Vedeli sme, že Orbán to tam chce mať. Nemyslíme si však, že je to dobré,“ potvrdil pre HN Bugár. U Orbána to pritom v žiadnom prípade nejde o náhle a nečakané rozhodnutie. O svojom úmysle dať volebné právo zahraničným Maďarom hovoril niekoľkokrát už v minulosti. Dôležité je podľa neho najmä to, ako sa dokáže domáce obyvateľstvo s Maďarmi z okolitých krajín zblížiť a navzájom spolupracovať. „Myslím, že z tohto pohľadu je najprirodzenejším nástrojom právo voliť,“ potvrdil pred pár týždňami v diskusnej relácii maďarskej televízie Orbán. Jeho vládny Fidesz teraz úlohu splnil. Poslanecký klub najsilnejšej maďarskej strany včera na trojdňovom výjazde v kúpeľnom mestečku Hajdúszoboszló odklepol, že voliť budú aj Maďari s trvalým pobytom v zahraničí a dvojakým občianstvom. Zostáva už len doriešiť niekoľko vecí. Zatiaľ nie je jasné, či zahraniční Maďari budú môcť hlasovať na stranícke kandidátky alebo budú voliť svojich kandidátov. Rozhodnúť sa o tom má neskôr. Zdá sa však, že voľbu z kandidátky poslanci frakcií podporujú viac. Zákon musí odklepnúť parlament, v ktorom má Fidesz jasnú väčšinu. O návrhu by mali zákonodarcovia hovoriť v októbri. Poslanci Fideszu a jeho koaličných partnerov z radov kresťanských demokratov odsúhlasili návrh maďarského poslanca Jánosa Ádera, ktorého Fidesz vypracovaním zákona poveril. „Jednou z možností je, že by Maďari v zahraničí volili do maďarského parlamentu osobne na konzulátoch,“ citovala Ádera agentúra MTI. Konzuláty však podľa neho nie sú technicky schopné voľby zvládnuť. Preto by malo byť možné zriadiť dočasné volebné obvody, čo však vyžaduje dohodu so štátmi, kde by sa tak malo stať. Najväčšie problémy by pritom Maďarov s veľkou pravdepodobnosťou čakali práve na Slovensku. Druhou možnosťou je elektronická voľba a ako poslednú Áder uviedol korešpondenčnú voľbu. Maďarský europoslanec pripomenul, že podobný zákon má veľká väčšina členských štátov Európskej únie. To však nie je všetko, na čom sa maďarskí vládni poslanci včera dohodli. Zastúpenie v parlamente budú mať podľa nich aj menšiny žijúce v Maďarsku. Argumentom pre takýto krok podľa účastníkov zasadnutia bola obava z nespokojnosti v prípade, ak by dostali mandáty zahraniční Maďari a domáca menšina nie. Parlamentné voľby sa pritom zúžia z dvoch kôl na jedno. Áder tiež navrhol, aby sa počet poslancov znížil z doterajších 386 na 200, najviac však na 210. O právo našich občanov voliť v Maďarsku sa pritom postaral jeden z najhorúcejších sporov medzi Bratislavou a Budapešťou. Naši politici sa obávajú, že Orbán tak do rúk dostane páky, aby zasahoval do vnútorných vecí Slovenska. „Zdá sa, že to prijmú. Ja nechcem, aby občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti boli zapojení do rôznych šarvátok medzi maďarskými politickými stranami,“ dodal prednedávnom Bugár.

OTP Banku zahltili maďarskí rodičia

8. septembra 2011 - (Sme)

Pred pobočkami OTP Banky na juhu Slovenska sa od začiatku školského roka tvoria veľké rady. Rodičia si húfne otvárajú účty, aby získali podporu 80 eur z maďarskej Nadácie Gábora Bethlena, napísal denník Új Szó.

Krajania a klientela

8. septembra 2011 - (Peter Morvay - Sme)

OTP má slušnú šancu stať sa bankou s najvyšším nárastom počtu nových klientov za tento rok. Je však pravdepodobné, že to nedosiahne presvedčivosťou svojej reklamy a tobôž nie kvalitou svojich služieb. Bude sa naopak tešiť z výsledkov učebnicového príkladu politického klientelizmu a navyše aj politického pokrytectva. Časť občanov Slovenska (Rumunska atď.) totiž nemá na výber a smie si vytvoriť účet v OTP a len v OTP. Teda aspoň ak chce získať školské dotácie na deti navštevujúce maďarskojazyčné školy a škôlky vyplácané krajanom v susedných štátoch maďarskou vládou. Tieto dotácie Budapešť vypláca na základe krajanského zákona už roky, vláda Viktora Orbána však podmienky ich vyplácania výrazne zmenila. Na Slovensku doteraz dotácie dostávali školy, odteraz ich budú dostávať priamo rodičia. Zmenili sa organizácie, ktoré budú na Slovensku prijímať žiadosti rodičov o dotácie, postarajú sa o ich distribúciu a prídu si pritom na pekné peniaze z prevádzkových nákladov (noví distribútori patria do košiara SMK). A rodičia môžu od tohto roku peniaze dostať len na bankový účet, a to len na bankový účet zriadený v OTP. Ide zhruba o 80 eur na dieťa, čo pre mnohé rodiny nie je zanedbateľná suma. Prvé dve zmeny odporujú slovensko-maďarskej dohode o aplikovaní krajanského zákona na Slovensku a Budapešť ich prijala jednostranne v rozpore s diplomatickými zvyklosťami. Horšie však je, že ďalšie dve nielen nepomáhajú menšinovým Maďarom, ale im skôr škodia, tá posledná veľmi. Na Slovensku to pre tunajších Maďarov znamená zbytočnú šikanu, v Rumunsku, kde má OTP len málo pobočiek, však musia krajania na zriadenie účtu často cestovať aj cez pol župy. Obe zmeny však veľmi dobre poslúžia klientele maďarskej vládnej strany, ku ktorej patrí aj OTP. Jej šéf a spolumajiteľ má k Fideszu a Orbánovi veľmi blízko, je to taký maďarský Široký či Brhel. Nejde o to, že chce Budapešť podporovať maďarskú firmu, bolo by ešte celkom pochopiteľné, ak sa vláda akejkoľvek krajiny snaží, aby sa peniaze tamojších daňových poplatníkov vyplácané do zahraničia aspoň čiastočne do krajiny pôvodu vrátili. Orbánovci však OTP nepreferujú preto, lebo je maďarská, ale preto, lebo je „ich” a pomáhajú jej aj za cenu toho, že krajanom škodia. Treba si na to spomenúť vždy, až sa budú opäť oháňať tým, ako bránia záujmy svojich súkmeňovcov.

Orbán Amerike: Nevšímajte si, čo hovorím

Kritizoval svojho predchodcu za klamstvá, diplomatom však priznal, že robí to isté.

8. septembra 2011 - (Peter Morvay - Sme)

WikiLeaks zverejnil aj rad amerických diplomatických depeši týkajúcich sa Maďarska. Tie však u našich južných susedov nevyvolali taký škandál ako na Slovensku či v Česku. Aj keď tiež obsahovali zaujímavé vyjadrenia domácich politikov vrátane premiéra Viktora Orbána. „Nestarajte sa o to, čo hovorím v kampani, aby ma zvolili,” povedal Orbán diplomatom podľa depeši pred voľbami v roku 2006. Podľa internetových novín Origo, ktorý hlásenia zverejnil, tým chcel súčasný premiér zahraničie upokojiť, že jeho predvolebné sľuby nie sú totožné s jeho ozajstnými zámermi. Orbánove sľuby americkí diplomati označovali za populistické. Rok 2006 sa však do maďarskej histórie zapísal zverejnením prejavu z Öszódu, v ktorom vtedajší premiér Ferenc Gyurcsány priznal, že v vo volebnej kampani klamal. Orbán (na snímke SITA/AP) za to Gyurcsánya tvrdo kritizoval a požadoval jeho demisiu. Podľa depeši sám priznal, že robí to isté. „Nikdy som ľuďom neklamal,” tvrdil pritom Orbán pre CNN v septembri 2006 po Gyurcsányovej obhajobe, že klamú všetky strany. „Nemienime sa venovať dennodenne sa objavujúcim ďalším kapitolám amerického zábavného priemyslu,” reagoval najprv na depeše Orbánov hovorca. Sám premiér sa v utorok vyjadril miernejšie: „Aj dnes zahraničným diplomatom hovorím, aby si nevšímali, čo hovorím a všímali si len to, čo robím,” tvrdil Orbán na tlačovke.

Vraj americký zábavný priemysel...

Cesta do hlbín duše stredoeurópskeho politika

8. septembra 2011 - (Miriam Zsilleová - Sme)

Iba vymeníte mená a názov krajiny. Slovensko, Česko, Maďarsko. Depeše z WikiLeaks sú poučnou cestou do hlbín duše stredoeurópskeho politika, ktorý má na jednu vec zásadne dva názory. Českého expremiéra Mirka Topolánka netrápia správy amerických diplomatov o korupcii v politike, o úplatkoch jeho kamaráta Marka Dalíka. Politik, ktorý boj s korupciou pred voličmi zakaždým označil za najdôležitejší bod volebného programu, reagoval na obsah depeši bez emócií. „Necháva ma to celkom chladným,” odkázal médiám. Čo na tom, že krajinu, ktorú viedol, označili diplomati za najskorumpovanejšiu v strednej Európe. Chladným ostáva i jeho predchodca v úrade Jiří Paroubek. Ten amerických diplomatov presviedčal, že proti americkému radaru osobne nič nemá, hoci v rovnakom čase chcel na protest proti nemu držať aspoň symbolickú hladovku. Pritom o radar vlastne nešlo, ale o voličov, ktorí ho nechceli. Keby im povedal pravdu, opustili by ho a prešli ku komunistom. Za to ten radar nestál. A nielen to. Paroubek si vraj nechcel pokaziť vzťahy so slovenským premiérom Robertom Ficom, ktorému sa radar tiež nepáčil. Aj maďarský premiér Viktor Orbán vodu káže a víno pije. Amerických diplomatov upokojoval, že to, čo pred voľbami hovorí Maďarom, nemyslí vážne. Keď pri klamstve pristihli Orbánovho predchodcu Gyurcsánya, vyšli Maďari masovo do ulíc. Teraz len zatvoria noviny, keď to čítajú. Podobne dokážu politici v našich zemepisných šírkach reagovať, keď majú depeše vysvetliť. Zatĺkajú a zatĺkajú. Topolánek hovorí o kaši, Orbánov hovorca o výmysle amerického zábavného priemyslu. Pritom copyright na obsah depeši si zaslúžia výhradne stredoeurópski expremiéri.

V. Orbán: V Maďarsku funguje

najstabilnejší politický systém v Európe

8. septembra 2011 - (tasr)

Politický systém v Maďarsku je najstabilnejším v Európe, čo je obrovskou šancou uprostred krízy, tvrdí maďarský premiér Viktor Orbán. Vyhlásil to v stredu večer v meste Hajdúszoboszló, v prvý deň schôdze frakcie vládnych strán Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP). „Ak sa zrýchli reorganizácia a obnova krajiny, tak v neskoršej pokojnejšej medzinárodnej hospodárskej atmosfére budeme môcť očakávať odznenie krízy na najpriaznivejšej štartovacej pozícii,” citoval Orbána v maďarskej verejnoprávnej televízii MTV jeho hovorca Péter Szijjártó. Podľa jeho vyjadrenia Orbán v prejave vyzdvihol nutnosť premeny systémov vzdelávania, zdravotníctva a samosprávy. V týchto oblastiach bude mať frakcia Fidesz-KDNP kľúčovú úlohu, povedal premiér. Predseda maďarskej vlády sa domnieva, že kríza eura potrvá ešte dlhé roky. Parlamentná frakcia Fidesz-KDNP sa preto musí pripraviť na podobne intenzívnu zákonodarnú činnosť, ako tomu bolo doposiaľ. Výjazdové zasadanie frakcie vládnych strán dnes pokračuje rokovaním o novom volebnom systéme a systéme justície.

Nápady zlacneli, rozum zdražel

7. septembra 2011 - (Tibor Ferko - Sme)

Minister kultúry Daniel Krajcer k impozantnému projektu obnovy hradov pribalil nedávno aj hľadanie či priamo obnovu hradu na košickej Hradovej. V tejto veci sme už čítali polemiku v denníku (SME 13. 7., resp. 17. 6.), no nik sa neobťažoval otázkou, či na známom kopci v pozadí Košíc hrad naozaj aj stál. Autor maďarskej historickej štúdie píše, že tu „nikdy nestál hrad a omylom pomenovali vrch Berech na Hradovú” (in: Felvidék Újság 21. 8.1939). Komu nevonia maďarský výklad, nech si prečíta zistenie českého historika F. Vorlíčka, ktorý píše, že „rímsky prefekt (...) žil 300 rokov pred obdobím, do ktorého Bonfinius, autor povesti [o hrade], Cassiovu existenciu na hrade pri terajších Košiciach udáva,” (in: Jubilejná kniha mesta Košíc 1928). Nemali by najskôr lokálni historici prevetrať archívy, lebo archeológ, ktorý pred rokmi v jame kutral, nepreukázal dosiaľ nález identický so zvyškami hradu. So Sándorom Máraim sa tiež roztrhlo vrece. Kalligram má v rámci EHMK edičný program, v ktorom sprístupní zvyšok dosiaľ v slovenčine nevydaných diel. Maďarská komunita v Košiciach, respektíve jej nonprofit organizácia má vlastný Máraiho projekt, v ktorom sa hovorí aj o potrebe premenovať košické letisko s pridaním mena tohto spisovateľa. Píše sa o tom v najnovšom vydaní (č. 8/2011) nezávislého Maďarského časopisu Kassai Figyelő / Košický pozorovateľ. Nič proti Máraimu ani proti Figyelő, ale v spojení s článkom Lászlóa Tőkésa „Területekért jogokat / Práva za územia” sa nielen letisko s menom spisovateľa zbytočne komplikuje, aj keď sa ponúka preto, lebo „v kruhu cudzincov prichádzajúcich do Košíc je veľká zvedavosť o Máraiho osobnosť”. Z kruhov povolaných v novom vedúcom personálnom skupenstve EHMK počuť dokonca o snahe zriadiť Máraiho štvrť na osi ulice, kde spisovateľ býval, až po jeho sošnú podobu v kresle. Čo také by tam ešte mohlo byť, aby sme „cudzincov zvedavých na jeho osobnosť” dostatočne upútali? Vážne na veci je to, že Sándor Márai nie je akciový tovar na výpredaj v jedinom roku. Ponúkaním na rôzne spôsoby sa len profanuje myšlienka jednej užitočnej tematickej skupiny EHMK. Tak ako je potrebné súborné dielo tohto košického rodáka po slovensky vydať, by sa nemala otupiť kritická pozornosť ani k jeho šovinistickým či protislovanským excesom, ako je napríklad v knihe Zem, zem pertraktovaná Horná zem, ktorú „bez opýtania vydali na pospas českému ä slovenskému miniimperializmu” (s. 340). Aj géniovia vnímajú dakedy dejiny iba zo sedla svojho triumfujúceho vlastenectva.

Maďarský umelecký súbor dostane na starosť R. Chmel

7. septembra 2011 - (sita)

Rozhodovať o príspevku na činnosť maďarského umeleckého súboru Ifjú Szivek bude od decembra vicepremiér pre ľudské práva a národnostné menšiny. Tým je v súčasnosti Rudolf Chmel. Vyplýva to z návrhu novely zákona o divadelnej činnosti, ktorú parlament posunul do druhého čítania. Dôvodom na zmenu je podľa ministra kultúry Daniela Krajcera to, že jeho rezort už v oblasti podpory kultúry národnostných menšín od 1. novembra 2010 nemá žiadnu pôsobnosť. Novela tak má zabezpečiť súlad zákona o divadelnej činnosti s ostatnými právnymi predpismi tak, aby pri konaní podľa neho „nedochádzalo k nedôvodnému zásahu do práv a právom chránených záujmov umelcov ako subjektov súkromného práva”. Návrh zákona súvisí so zmenou zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorá priniesla prenos kompetencií ministerstva kultúry v oblasti podpory kultúry národnostných menšín na vicepremiéra pre ľudské práva a národnostné menšiny. Dušanovi Jarjabkovi zo Smeru sa navrhovaná zmena nepáči, podľa neho takýto prechod umeleckého súboru môže zvádzať k mnohým absurdnostiam. Ak môže Ifjú Szivek prejsť pod podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, čata delostrelcov, tanková rota či vrtuľníkový roj by mohli byť podľa Jarjabka priamo pod prezidentom.

Parlamentný výbor chce zbaviť Gyurcsánya imunity

6. septembra 2011 - (sita)

Imunitný výbor maďarského parlamentu navrhol zrušenie imunity bývalému premiérovi Ferencovi Gyurcsányovi v súvislosti s jeho údajným prekročením právomocí pri výstavbe zábavného komplexu. Informoval o tom predseda výboru György Rubovszky. Gyurcsánya už od roku 2009 vyšetrujú v súvislosti s údajným prekročením právomocí, ktorého sa mal dopustiť vo funkcii premiéra pri zadávaní projektu na stavbu obrovského zábavného komplexu Sukoró pri jazere Velence ležiacom medzi Budapešťou a Balatonom. Nejasnosti sa týkajú pozemkov, pri výmene ktorých údajne štát utrpel značné škody. Gyurcsány všetky obvinenia odmieta. Sám expremiér už požiadal o zbavenie imunity, aby mohol „obhájiť seba a svoju politiku na súde”.

Maďarský festival vína

7. septembra 2011 - (Ján Blažej / Ľubomír Jurina - Profit)

Dvestodesať najlepších maďarských vinárov dostalo právo zúčastniť sa na dvadsiatom ročníku Budapeštianskeho medzinárodného festivalu vína. Uskutoční sa od 7. do 11. septembra v uličkách i na námestiach Budínskeho hradu nad mestom. Budapešť pripravuje každoročne veľkolepú slávnosť, ktorú bude tento rok počas piatich dní tvoriť päťdesiat rozličných podujatí. Napríklad v osobitnom stane budú za zatvorenými dverami záujemcovia degustovať a hodnotiť najlepšie vína z 12. ročníka medzinárodnej vinárskej súťaže VinAgora. V hodinových intervaloch sa budú striedať pri piatich rozličných vzorkách pätnásťčlenné skupinky. Uskutoční sa opäť aj populárna vínna univerzita pre znalcov i laikov. Najlepší vinári venujú svoje vína do charitatívnej dražby. Výťažok sa použije na projekty pripravované Rádom maltézskych rytierov v Maďarsku. Popri špičke z domácej produkcie na podujatí hosťujú zahraniční vinári. Tentoraz to budú vinári z piatich francúzskych vinárskych regiónov vrátane Champagne. Na 10. septembra pripravili pestrý krojovaný slávnostný sprievod na oslavu vinobrania, ktorý bude tento rok venovaný chvále tokajských vín. Hostí čakajú aj veselé súťaže, napríklad v plnení fliaš vínom či zátkovaní a nálepky s menom záujemcu. Popri ukážkach toho najlepšieho z produkcie maďarských vinárov sa dostane k slovu v reštauráciách na hrade i v podhradí aj povestná maďarská gastronómia, kultúra a umeleckí remeselníci. Predávať budú najmä poháre, krčahy a karafy na víno. Festival vína otvoria galakoncertom symfonickej hudby a počas piatich dní sa uskutoční viacero koncertov klasickej hudby, folklórne podujatia a dokonca aj džez. Denná vstupenka vyjde na 2 500 forintov (približne 8,9 eura) a je v nej aj krištáľový pohár na degustáciu a bezplatný vstup do Maďarskej národnej galérie a Budapeštianskeho historického múzea. Päťdňová vstupenka je za sedemtisíc forintov (približne 24,8 eura). Kto bude mať počas 20. ročníka festivalu dvadsiate narodeniny, má vstup zadarmo.

Podľa Bruselu maďarské vlády

zvýšením imania Malévu porušili predpisy

6. septembra 2011 - (tasr)

Európska únia (EÚ) v nadchádzajúcich dňoch zverejní rozhodnutie, ktorým zvýšenie základného imania v maďarskej leteckej spoločnosti Malév štátom označí za zakázanú podporu, informoval dnes maďarský ekonomický server napi.hu. Rozhodnutie, ktoré kvôli maďarskému predsedníctvu mešká vyše polroka, by podľa informácií servera mohlo byť zverejnené už v nadchádzajúcich dňoch. V ňom Brusel uvádza, že maďarské vlády porušili európske predpisy poskytnutím štátnych prostriedkov v uplynulých rokoch rádovo vo výške 100 miliárd forintov (360,2 milióna eur) leteckej spoločnosti, ktorá sa dostala do finančných problémov a ktorá priebežne vykazuje straty. Preverenie štátnej podpory Európskou úniou iniciovali konkurenčné nízkonákladové letecké spoločnosti, poznamenáva napi.hu. Priamym následkom rozhodnutia únie môže byť, že spoločnosť Malév, v ktorej vlastní štát 95 %, bude musieť vrátiť doterajšiu štátnu podporu, čo je v súčasnej situácii Malévu nemožné. Spoločnosť nebola schopná v uplynulom desaťročí ani pod jedným vedením hospodáriť so ziskom. Minulý rok uzavrel Malév so stratou 25 miliárd forintov a tento rok dosiahne strata aj podľa najoptimistickejších odhadov 8 - 10 miliárd forintov. V uplynulých mesiacoch podiel Malévu na budapeštianskom Letisku Ferenca Liszta klesol až na 36 %, predtým nikdy nebol nižší než 40 %. V médiách sa objavili informácie, že sa pracuje na plánoch zriadenia podstatne menšej spoločnosti Malév, ktorá by so 400 zamestnancami a 12 lietadlami nahradila terajší Malév s 1000 zamestnancami a 24 lietadlami. Experti v tejto súvislosti pre server uviedli, že by to bola aj na európske pomery beznádejne malá spoločnosť”. Účinne fungujúca letecká spoločnosť by podľa nich mala mať 26 až 30 lietadiel.

Prieskum: Víťazom volieb by sa stal Smer-SD,

SNS by ostala za bránami parlamentu

6. septembra 2011 - (tasr)

Najsilnejšia politická strana Smer-SD by sa stala suverénnym víťazom parlamentných volieb, ak by sa konali koncom augusta. Vyplýva to z prieskumu agentúry MVK, ktorý sa uskutočnil v dňoch 23. až 29. augusta na vzorke 1038 respondentov. Strana Roberta Fica by so ziskom 36,1 percenta hlasov obsadila v parlamente 70 kresiel. Na druhom mieste skončila podľa prieskumu SDKÚ-DS s 13,2 percenta (26 poslancov), nasleduje KDH s 9,9 percenta hlasov (19 poslancov) a Most-Híd, ktorý by od voličov získal 9,7 percenta hlasov (18 kresiel). Ako posledná by brány parlamentu prekročila strana SaS, ktorú by podľa prieskumu volilo 8,7 percenta voličov, čo znamená, že liberáli by mali v NR SR 17 zástupcov. Za bránami zákonodarného zboru by ostala súčasná opozičná strana SNS, ktorej by svoj hlas odovzdalo 4,2 percenta voličov. Pod hranicou zvoliteľnosti sú aj SMK (3,9 percenta) a ĽS-HZDS (3,2 percenta). Finančný príspevok za získané hlasy by dostala aj Strana zelených (tri percentá). Novovznikajúci subjekt poslanca Igora Matoviča by vo voľbách získal dve percentá hlasov. Respondenti v prieskume odpovedali na otázku: „Keby sa už tento víkend konali voľby do Národnej rady SR, ktorej strane alebo hnutiu by ste dali svoj hlas?” Viac ako 15 percent opýtaných uviedlo, že by sa na voľbách určite nezúčastnili a ďalších 19,3 percenta nevedelo, či by sa zúčastnili, resp. koho by v nich podporili.

Ľudia dôverujú Ficovi, Slota podľa nich kazí úroveň politiky

7. septembra 2011 - (tasr)

Najdôveryhodnejším slovenským politikom je podľa najnovšieho prieskumu agentúry MVK predseda Smeru Robert Fico. Za politika, ktorý spôsobuje vážne problémy a najviac kazí úroveň slovenskej politiky, ľudia označovali najčastejšie predsedu národniarov Jána Slotu. Agentúra MVK prieskum vykonala v dňoch 23. až 29. augusta tohto roka na vzorke 1038 respondentov. Opýtaní mohli na otázku, ktorých politikov považujú za serióznych, takých, ktorým možno veriť, odpovedať tri mená. Za Robertom Ficom, ktorého do trojice najdôveryhodnejších radilo 33,2 percenta ľudí, sa umiestnila premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) s 25,7 percenta hlasov. Trojicu politikov, ktorí majú dôveru slovenskej verejnosti, uzatvára prezident Ivan Gašparovič, ktorý v prieskume získal 18,8 percenta. Za prezidentom nasleduje predseda strany Most-Híd Béla Bugár a bývalý minister vnútra Robert Kaliňák (Smer). Ján Slota kazí úroveň slovenskej politiky podľa takmer 41 percent respondentov. Ďalším v poradí je predseda najsilnejšej koaličnej strany SDKÚ Mikuláš Dzurinda s 23,9 percenta hlasov. V tesnom závese sa umiestnila premiérka Iveta Radičová. K politikom, ktorí spôsobujú vážne problémy a kazia úroveň politiky u nás, ju zaradilo 23,3 percenta respondentov. Do prvej päťky sa v tomto hodnotení dostal aj minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) a Robert Fico. Za expremiérom v rebríčku nasleduje Richard Sulík (SaS) a Vladimír Mečiar (HZDS).

Smer sa rozhodol, pokúsi sa Radičovú odvolať

5. septembra 2011 - (Pravda)

Opozičný Smer sa prvýkrát od volieb pokúsi odvolať predsedníčku vlády Ivetu Radičovú. Pôvodne o tom uvažoval už v máji, napokon si však počkal až do jesene. Dôvodom rozhodnutia rozšíreného predsedníctva strany, na ktorom boli aj poslanci a predstavitelia tieňovej vlády Smeru, sú viaceré kauzy vládnej koalície spojené s korupciou a klientelizmom. Jednou z nich je aj prenájom budovy pre košické daňové úrady od firmy okresného funkcionára SDKÚ Ondreja Ščurku. Premiérka sa k tomu stále nevyjadrila, vraj chcela počkať na návrat ministra financií Ivana Mikloša zo zahraničia. „Svojím mlčaním zakrýva túto kauzu napriek siláckym vyjadreniam, ktoré mala v minulosti,” vyhlásil šéf Smeru Robert Fico:

http://spravy.pravda.sk/smer-sa-rozhodol-pokusi-sa-radicovu-odvolat

-fzv-/sk_domace.asp?c=A110905_161920_sk_domace_p23

Radičová bude čeliť prvému pokusu o odvolanie, iniciuje ho Smer

5. septembra 2011 - (tasr)

Premiérka Iveta Radičová bude po prvý raz od nástupu na čelo kabinetu čeliť na pôde parlamentu pokusu o odvolanie z funkcie. Mimoriadnu schôdzu parlamentu, ktorej jediným bodom bude návrh na vyslovenie nedôvery premiérke, iniciuje strana Smer. Ako vysvetlil po rokovaní rozšíreného Predsedníctva Smeru líder strany Robert Fico, dôvodom tohto kroku je nielen kauza Daňového riaditeľstva, ale aj „celková neschopnosť premiérky riadiť vládu a dôsledky, ktoré tým Slovensku spôsobila”. Fico je presvedčený, že Slovensko stráca na funkčnosti, ako príklad uviedol situáciu v armáde, školstve a zdravotníctve:

http://spravy.pravda.sk/radicova-bude-celit-prvemu-pokusu-o-odvolanie

-iniciuje-ho-smer-p7p-/sk_domace.asp?c=A110905_161920_sk_domace_p23

Ján Slota: Spojené štáty európske

by boli cestou do pekla

5. septembra 2011 - (sns.sk)

V týchto dňoch zaznieva v Európskej únii pri úvahách zo zúfalstva nezdaru pri riešení rúcania sa eurozóny myšlienka vytvorenia Spojených štátov európskych. Vytvorenie takéhoto útvaru, ktoré je zrejme myšlienkou globalizátorov dnešného sveta, by bolo pre národné štáty jednoznačnou cestou do pekla, predovšetkým tých menších ako Slovensko alebo Česko. Náš národ by sa v takom superštáte rozplynul v priestore ako para. Spojené štáty európske pre SNS znamenajú len fikciu. Na riešenie procesu rozpadávania sa eurozóny a postupného krachu niektorých krajín nepodporujeme ani inštitút spoločného európskeho dlhopisu, „eurobondu“, ktorý ekonómovia definujú ratingom najslabšej krajiny eurozóny, čiže dostal by úverový rating Grécka. Ide o prepadlisko pre európsku ekonomiku, v súperení s tou svetovou by ju to okamžite položilo. Centrála Európskej únie zatiaľ nepredviedla žiadne významnejšie riešenia v akejkoľvek oblasti, úradníci EÚ by sa preto mohli konečne zobudiť, neplakať nad situáciou, ktorú celé roky kryli a nezaoberali sa ňou, ale mali by prísť konečne s tým, čo sa od nich očakáva - s efektívnymi riešeniami tejto európskej krízy a ponúknuť aj návrhy na prevenciu, aby onedlho nepadali ekonomiky ďalších krajín. Pretože riešenie nazývané euroval riešením rozhodne nie je a Slovensko je už v tejto chvíli medzi len malým počtom krajín, ktoré prostredníctvom svojich nekompetentných vlád projektu eurovalu veria a vidia v ňom zmysel. SNS euroval nikdy podporovať nebude a vždy budeme presadzovať, aby sa naše peniaze vracali našim ľuďom a nie lenivým krajinám, ktoré ovládajú nezodpovední socialisti.

Nepoctivo o občianstve

3. septembra 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Míting proti Ficovmu zákonu o občianstve o dôveryhodnosť pripravilo to, že jeho oficiálni organizátori a hlavní rečníci boli Ficovi duchovní bratia z maďarskej strany. Rečníci a účastníci štvrtkového mítingu za dvojaké občianstvo mali pravdu v tom, že požadovali zrušenie Ficovho zákona odoberajúce slovenské občianstvo každému, kto si požiada aj o občianstvo ďalšieho štátu. Tým sa však aj všetky pozitíva mítingu skončili. Aj keď ho oficiálne organizovali občianske združenia, bol to opäť najmä stranícky míting SMK. Podobne ako pri väčšine akcií prívržencov dvojakého občianstva na Orbánov spôsob navyše išlo pod zámienkou protestu proti slovenskému zákonu skôr o kampaň na popularizáciu maďarského občianstva a nábor nových Orbánových voličov. O zvyšok hodnovernosti protest definitívne pripravili jeho organizátori a hlavní vystupujúci. Jeden z oficiálne uvádzaných organizátorov, hnutie Za zachovanie maďarskej identity, často spolupracuje pri organizácii rôznych podujatí na miestnej úrovni s SMK. Za jeden zo svojich hlavných cieľov označuje boj proti „ultraliberálnym” a protinárodným vplyvom na tunajšiu maďarskú menšinu. Za ďalšieho z organizátorov, združenie Za lepšie Komárno, rečnil Károly Less, vystupujúci na spoločných akciách s extrémistickým Jobbikom. Less zároveň zastupuje aj Zväz Maďarov, usilujúci podľa svojich zmätených vyhlásení o obnovu autority svätoštefanskej koruny v Karpatskej kotline a zjednotenie maďarského národa pod jej mocou. Aj na mítingu Less v duchu obľúbenej rétoriky maďarských (slovenských atď.) nacionalistov nezabudol varovať pred zapredancami a zradcami ukrývajúcimi sa v radoch národa. Nie práve šťastnou kapitolou je vystúpenie dvoch slovenských demokratov a politológov Miroslava Kusého a Grigorija Mesežnikova. Postaviť sa na stranu ústavnosti a menšín, ktorým upierajú ich práva, je statočné a sympatické. Škoda však, že vo svojich vystúpeniach vynechali kritiku aj druhej strany, nepripomenuli prítomným problematickosť Orbánovho dvojakého občianstva, ktoré má ďaleko k štandardnému európskemu riešeniu, za ktoré sa vydáva. Je ťažké brať vážne niekoho ako nezávislého analytika, ak sa raz za čas premení na nekritického aktivistu vystupujúceho na straníckych mítingoch. (Ako Kusý povedal, do Komárna ho pozval ďalší z rečníkov, šéf SMK József Berényi.) Oprávnený boj proti slovenskému nacionalizmu navyše stráca všetok zmysel aj účinok, ak sa preň spoja s tými, čo uvažujú rovnako ako Fico a jeho politickí spojenci, len v inom jazyku a ktorí na rozdiel od slovenského expremiéra ešte nezískali dostatočnú moc, aby svoje predstavy vnútili ostatným (nadšene však podporujú Orbánovo rúcanie demokracie v Maďarsku). Mesežnikovi na mítingu chýbali slovenskí demokrati, tí však v tomto prípade možno mali len lepší vkus než on. Alebo lepšie informácie.

Slota: Euroval je zločin. Zdaňte banky a monopoly

„Maďarská armáda cvičí prechod cez Dunaj“

5. septembra 2011 - (sita)

„Vítame, že politici zo SaS nepodporia zločin na slovenskom národe. Sme presvedčení, že aj Smer-SD bude sociálnou demokraciou a nepodporí okrádanie slovenského národa. Je neskutočné, keď Íri mienia vyčleniť šesť miliárd eur na krytie hypoték najchudobnejších. My sme ako národ na hranici biedy a ideme zachraňovať tých, ktorí majú päťnásobne vyššie penzie ako Slováci,” vyhlásil dnes Slota na tlačovej besede po rokovaní predsedníctva strany. Platenie Grécku sa podľa Slotu nedá ničím ospravedlniť. „To, čo hovoria z SDKÚ-DS a KDH, že to je jediná šanca ako nebyť vystrnadení z eurozóny, je obrovské klamstvo. Slováci majú pätinové zárobky v porovnaní so západnou Európou. Je nenormálne, keď penzisti v Grécku majú 1 000 eur. Je to hádzanie peňazí do čiernej diery,” zdôraznil Slota. Podľa neho už teraz je jasné, že Grécko padne, pôjde do bankrotu, pretože neplní podmienky. „Peniaze nepôjdu Grékom, ale nemeckým a francúzskym bankám, ktoré nezodpovedne požičiavali ešte nezodpovednejším Grékom, socialistom,” dodal. SNS je za to, aby boli zdanené banky, či veľké monopoly, aby sa vykryli diery v štátnom rozpočte. Je proti tomu, aby sa brali „drobné našim chudákom a dávali sa do Grécka.” Ak naši lekári a zdravotné sestry budú za tú istú robotu zarábať toľko ako ich kolegovia v západnej Európe, potom môžeme pomáhať iným.

Líder národniarov sa opäť pustil do SMK a Most

http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1199397

Líder národniarov tiež kritizoval politikov SMK a Mosta-Híd za zhromaždenie v Komárne proti súčasnému slovenskému zákonu o štátnom občianstve. „Je nepopísateľnou drzosťou, ako vystupujú politici SMK a Mosta-Híd. Ich vystupovanie je také, ako keby prišli z Budapešti. Smutnejšie je, že ich prišli podporiť Miroslav Kusý a Grigorij Mesežnikov, nositelia marxistických až boľševických ideológií,” vyhlásil. V zhromaždení neviala podľa Slotu ani jediná slovenská vlajka. Všetky boli maďarské. Ďalšia drzosť prišla podľa Slotu od maďarského prezidenta, ktorý v Rumunsku vyzýval, aby sa ľudia masovo hlásili k maďarskému občianstvu. „To je dôkaz, o čom SNS roky hovorí. Oni s úsmevom idú za tým, aby Trianon zmizol z povrchu zemského. Blížia sa k tomu míľovými krokmi,” zdôraznil.

Fidesz odmietol partnerstvo s Bugárovcami

5. septembra 2011 - (sita)

Strana Most-Híd nemá podľa predsedu poslaneckého klubu Lászlóa Solymosa žiadne kontakty s maďarskou stranou Fidesz. „Skúsili sme nadviazať korektný partnerský vzťah hneď po parlamentných voľbách, ale už aj pred nimi. Naša snaha bola odmietnutá. Je to rozhodnutie Fideszu. My to teraz neriešime. Považujeme to za otázku, ktorú musia riešiť oni,” povedal pre agentúru SITA Solymos. Zároveň zdôraznil, že Most-Híd bol stranou Fidesz jednoznačne odmietnutý a v tomto momente to nemá ako riešiť. „Mrzí nás to, pretože to je zbytočná vec. Nie je to na prospech veci. Máme veľmi veľa vecí, v ktorých by sme vedeli nájsť partnersky spoločnú reč. A je to na škodu veci,” dodal. Dôvody odmietania Mosta-Híd stranou Fidesz možno vidieť podľa Solymosa v nedávnom vyjadrení predsedu maďarského parlamentu Lászlóa Kövéra, ktorý hovoril o stranách, ktoré kolaborujú v krajinách, kde žije maďarská menšina, so stranami väčšinového národa. „Neviem, čo to v ich ponímaní znamená. My partnerskú spoluprácu za kolaboráciu nepovažujeme. V žiadnom prípade,” vyhlásil. Podľa neho treba vytvoriť na Slovensku korektné vzťahy. „Na to potrebujeme partnerov. Niekedy nás mrzí, ako napríklad pri zákone o dvojakom občianstve, či pri zákone o jazykoch menšín, u našich koaličných partnerov cítime istú nedôveru k určitej menšine. Tá nedôvera by tu nemala byť, lebo inak sa nevieme pohnúť dopredu. Keď sa budeme dívať na seba s nedôverou, tak nikdy sa nevieme tak zblížiť, aby sme problémy eliminovali na minimum,” tvrdí Solymos. Strana Most-Híd nedostáva podľa Solymosa ani pozvánky na rokovania Fóra poslancov Karpatskej kotliny. „Vidíme tam problém s tým, že to patrí pod maďarský parlament. Inak nie,” uviedol. Podľa neho „iný problém v stretávaní poslancov maďarskej národnosti, vo výmene informácií a nadväzovaní spolupráce nie je,” dodal.

Pápežský vlak bude miestom pútnickej svätej omše

Vlak bývalého pápeža je na okružnej jazde

po Maďarsku, Poľsku, Česku a Slovensku.

7. septembra 2011 - (tasr)

Pápežský vlak blahoslaveného Jána Pavla II. bude v nedeľu (11. 9.) stáť na železničnej stanici v Banskej Bystrici, „kde sa stane miestom výnimočnej pútnickej svätej omše”. Informovala hovorkyňa biskupského úradu Zuzana Juhaniaková. Svätá omša vo vlaku sa začne o 10.00 h a celebrovať ju bude Mons. Ján Krajčík, dekan banskobystrickej farnosti. Pápežský vlak TOTUS TUUS môžu záujemcovia v Banskej Bystrici navštíviť v nedeľu už od 8.00 h a po svätej omši až do 15.00 h. V sobotu (10. 9.) bude Pápežský vlak stáť na nákladnej stanici vo Zvolene. Podľa slov Juhaniakovej tam bude možnosť prehliadky vlaku v rovnakom čase od 8.00 do 15.00 h. Pápežský vlak blahoslaveného Jána Pavla II. je v tomto roku na okružnej jazde po krajinách V4. Na Slovensko príde z Poľska v piatok (9. 9.) a sprievodný program je usporiadaný v mestách Prešov, Košice, Zvolen, Banská Bystrica a 12. septembra v Štúrove. Vlak pokračuje do Maďarska a odtiaľ do Česka.

Maďarsko si od Fínska prevzalo dva vrtuľníky Mi-8

7. septembra 2011 - (tasr)

Na vrtuľníkovej základni v maďarskom Szolnoku odovzdali dnes dva vojenské vrtuľníky Mi-8, ktoré v rámci medzinárodného programu Severoatlantickej aliancie darovalo maďarskej armáde Ministerstvo obrany Fínska. Maďarský minister obrany Csaba Hende na podujatí, na ktorom sa zúčastnil štátny tajomník fínskeho ministerstva obrany Marcus Rantala, vyhlásil, že Maďarsko zaradením týchto dvoch transportných vrtuľníkov urobilo ďalší dôležitý krok k ďalšiemu rozvoju schopností maďarskej armády. Fínsky hosť podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI ocenil úzku vojenskú spoluprácu svojej krajiny s Maďarskom, ktorej dobrým príkladom je afganská misia NATO. Rantala pripomenul, že Fínsko v uplynulých 38 rokoch používalo celkom desať vrtuľníkov Mi-8 s veľkou spokojnosťou. Fínsko tieto stroje ponúklo počas vlaňajšieho neformálneho summitu ministrov obrany Európskej únie v meste Palma de Mallorca medzinárodným vojskám, ktoré sa zúčastňujú afganskej misie NATO. Vrtuľníky spolu s náhradnými dielmi doviezli z Fínska 25. augusta nákladným lietadlom typu An-124 Ruslan na vojenskú leteckú základňu v Pápe. Odtiaľ ich previezli autami do Szolnoku. Obe ruské Mi-8, ktoré sú transportnými vrtuľníkmi strednej triedy, boli vyrobené v roku 1985 a vlani ich úplne obnovili. Maďari ich budú využívať na domáci výcvik Vzdušnej poradnej skupiny, ktorá sa pripravuje na afganskú misiu.

R1 stavajú aj Maďari a Česi

8. septembra 2011 - (Eva Bullová - Pravda)

Cestovanie z Bratislavy do Banskej Bystrice sa už o tri týždne zrýchli. Po otvorení prvých troch úsekov rýchlostnej cesty R1, financovanej cez súkromný PPP projekt, zostane dokončiť už len obchvat Banskej Bystrice. Jazdiť by sa po ňom malo od júla budúceho roka. Dokončiť cestu za Nitrou pomáhajú stavebnej spoločnosti Granvia Construction okrem slovenských aj zahraničné firmy. Medzi 2 600 pracovníkmi stavby tak miestami počuť češtinu či maďarčinu. „Na výstavbe R1 participovali aj Stavby mostov Praha, Strabag či maďarský Beton Épito, ktorý postavil mosty,” potvrdil zdroj z prostredia stavebných firiem. Zo slovenských spoločností to boli Cesty Nitra a Inžinierske stavby Košice, ktoré mali na starosti povrchovú úpravu vozoviek. „Stavebné firmy nám poskytli technicko-hospodárskych pracovníkov, ktorí pracovali napríklad na výstavbe mostov či zabezpečili iné stavebné úkony,” potvrdila hovorkyňa spoločnosti Granvia Construction Lenka Kubejová. Rýchlostná cesta je už takmer hotová. „V súčasnosti sa realizujú už len posledné dokončovacie práce, najmä budovanie krajníc, odvodňovacích žľabov, svahovanie, zahumusovanie, hydroosev svahov cestného telesa, montáž oplotenia a oživovanie informačného systému rýchlostnej cesty,” vymenovala Kubejová. Celkom 46-kilometrový úsek bude pre vodičov sprejazdnený 28. septembra. Podľa plánu budú otvorené len dva úseky, 13 kilometrov dlhá cesta Nitra - Selenec a 19-kilometrová Selenec - Beladice. Koncom júla mala byť sprístupnená cesta Beladice - Tekovské Nemce, ale pre daždivé počasie ju otvoria spoločne so spomínanými dvoma. Na poslednej, štvrtej časti R1, obchvate Banskej Bystrice, teraz dokončujú výstavbu nosných konštrukcií mostov. „Na celej trase obchvatu bola skončená výstavba oporných múrov a začíname so stavbou protihlukových stien. Na časť novovybudovanej cesty bol v uplynulom období položený asfalt,” pokračuje Kubejová. Práce na severnom obchvate Banskej Bystrice zabezpečuje v priemere 420 ľudí. Výstavbu a financovanie cez PPP projekt dohodol s firmou Granvia v roku 2009 ešte bývalý minister dopravy Ľubomír Vážny (Smer). Štát za projekt zaplatí počas 30 rokov vyše 3,9 miliardy eur. Cena sa skladá z dvoch častí - z ceny stavebných prác a z ročných platieb za dostupnosť cesty. Budúci rok sa len cena za dostupnosť vyšplhá na 140 miliónov eur. Terajší minister dopravy Ján Figeľ (KDH) odsudzoval financovanie výstavby ciest takýmto spôsobom. Podľa neho bolo viac ako predražené. Preto sa v súčasnosti vyberá staviteľ cez verejné obstarávanie a peniaze čerpá štát z eurofondov.

Dovoz z Maďarska by mohol znížiť ceny obilnín

8. septembra 2011 - (sita)

Ceny obilnín sú prevažne stabilné, no vplyvom nadprodukcie a dovozu z Maďarska by mohli ich ceny v najbližšom období mierne klesnúť. Vyplýva to zo správy Cenového burzového výboru Komoditnej burzy Bratislava (KBB). „Ceny olejnín sú v miernom poklese, k čomu prispieva aj blížiaci sa zber slnečnice,” doplnil predseda burzovej komory Pavol Scholtz:

http://www.24hod.sk/dovoz-z-madarska-by-mohol

-znizit-ceny-obilnin-cl172900.html

Rast maďarskej ekonomiky sa spomalil

8. septembra 2011 - (sita)

Medziročný rast maďarského hrubého domáceho produktu (HDP) v druhom kvartáli tohto roka sa podľa konečných údajov spomalil na úroveň 1,5 %. Tento údaj je v súlade s predbežným odhadom. Informoval o tom vo štvrtok štatistický úrad krajiny. Medziročný rast v druhom štvrťroku bol 1,5 % podľa neupravených aj podľa kalendárne upravených údajov. V prvom kvartáli bol rast podľa neupravených údajov 2,5 % a podľa kalendárne upravených 2,4 %. Medzikvartálne maďarská ekonomika v druhom štvrťroku tohto roka stagnovala, čo naznačoval aj predbežný odhad. Rast HDP za apríl až jún sa spomalil v dôsledku slabšieho príspevku čistého exportu a oslabenia investícií, informoval štatistický úrad. Poľnohospodárstvo k rastu ekonomiky pridalo 0,6 % a konečná spotreba domácností medziročne vzrástla o 0,1 %. „Pozitívny údaj o spotrebe domácností je trochu prekvapením, ale situácia by sa mohla v blízkej budúcnosti ľahko zhoršiť. Prudký medziročný pokles investícií nanešťastie odzrkadľuje pochmúrny výhľad maďarskej ekonomiky,” povedal Dániel Bebesy z Budapest Fund Management. „Naša prognóza pre celý rok zostáva na úrovni zhruba 2 %, keďže spotreba bude utlmená, vládne výdavky budú obmedzené a export by mohol oslabiť,” poznamenal György Barta, analytik CIB.

Orbán tvrdí, že krajina dlh 4 miliardy eur splatí

6. septembra 2011 - (tasr)

V októbri a v novembri tohto roka splatí Maďarsko dve väčšie splátky štátneho dlhu v celkovej sume 4 miliárd eur, pričom ďalšie nebude čerpať, vyhlásil dnes na mimoriadnej tlačovej besede v Lovasberényi predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. Podľa jeho slov vláda na svojom výjazdovom zasadaní prerokovala v prvom rade otázky zadlženia štátu a aj eurozóny. „Naše nedávne analýzy sa potvrdili, európska situácia je vážna. Zadlženie je súčasne dôvodom aj výsledkom krízy. Šancu na úspech majú iba tie krajiny, ktoré sú schopné dostať sa zo špirály zadlženia. Ostatných čakajú ťažké roky,” cituje Orbánove vyjadrenie internetové vydanie maďarského denníka Magyar Nemzet. „Európske hospodárstvo v poslednom období spomaľuje, napriek tomu sa nevzdávame svojho cieľa. Preto sme dnes prijali rozhodnutie o ďalšom znížení štátneho dlhu. V októbri a v novembri splatíme dve väčšie splátky, pričom ďalšie pôžičky nebudeme čerpať,” povedal Orbán, podľa ktorého jeho vláda znížila doteraz mieru zadlženia z 82 % HDP na 77 %, pričom sú odhodlaní znížiť túto mieru o ďalšie štyri %. Uvedená čiastka splátky bude zložená z 3 miliárd eur z valutovej rezervy a 1 miliardy z akcií zahraničných podnikov, ktoré sa dostali do rúk štátu v priebehu reformy dôchodkového systému. Orbán dodal, že rok 2011 bol z tohto pohľadu úspešný a že Maďarsko nepôjde gréckou cestou. Vláda mieni zvýšiť účinnosť výberu daní, vplyvom čoho by do štátnej pokladne malo pribudnúť 40 miliárd forintov (144,1 milióna eur) a ďalších 40 miliárd forintov by malo byť ušetrených z úplného zastavenia obstarávania pre riadenie štátu, povedal minister národného hospodárstva György Matolcsy. Tým by čiastočne vyrovnali tohtoročný schodok rozpočtu spôsobený nižším hospodárskym rastom. Podľa Matolcsyho Maďarsko reaguje na spomalenie globálnej ekonomiky zrýchlením reorganizácie krajiny. Okrem účinnejšieho výberu daní medzi dnes prijatými opatreniami vlády figuruje aj zvýšenie dane z hazardných hier, spotrebnej dane z tabaku, alkoholu a nafty.

Maďarská vláda sa pokúša zaplátať dieru v rozpočte

5. septembra 2011 - (tasr)

Maďarská vláda začala dnes na dvojdňovej výjazdovej schôdzke v Lovasberényi rokovať v druhom čítaní o návrhu štátneho rozpočtu pre budúci rok, ako aj o opatreniach na zaplátanie diery vo výške 100 miliárd forintov (360,2 milióna eur) v tohtoročnom štátnom rozpočte. Informovala o tom maďarská tlačová agentúra MTI. Kabinet podľa MTI má prerokovať aj situáciu v realizácii hospodárskych programov, akým je aj program Kálmána Szélla, ktorého cieľom je zníženie zadlženia štátu. Hovorca predsedu maďarskej vlády Péter Szijjártó v tejto súvislosti povedal, že ministri budú hovoriť aj o reforme vysokého školstva a o vplyvoch medzinárodnej hospodárskej krízy na maďarskú ekonomiku. Premiér Viktor Orbán minulú stredu v maďarskom verejnoprávnom rozhlase avizoval opatrenia, ktorými chce vláda znížiť o ďalších niekoľko % štátny dlh. Podľa jeho slov opatrenia by mali byť financované opäť z prostriedkov získaných reorganizáciou dôchodkového systému. Na druhý deň Orbán v komerčnej televízii TV2 povedal, že na zaplátanie diery v štátnom rozpočte zrejme pristúpia k zvýšeniu dane z hazardných hier a spotrebnej dane z alkoholu a cigariet. Ku koncu týždňa premiér pred novinármi konštatoval, že bude potrebné zaviesť ochranné opatrenia v prospech ekonomicky najzraniteľnejších skupín spoločnosti a v súvislosti so špekuláciami v oblasti vracania DPH podčiarkol nutnosť zlepšenia účinnosti výberu dane. Zadlženosť Maďarska je v súčasnosti 81 % hrubého domáceho produktu (HDP). Predseda maďarskej vlády v júni povedal, že túto mieru zadlženia znížia v rámci jedného kroku na 77 %.

Maďarský priemysel rástol v júli len mierne

7. septembra 2011 - (sita)

Maďarská priemyselná produkcia v júli medziročne vzrástla o 0,3 %. Vyplýva to z predbežných neupravených údajov, ktoré v stredu zverejnil maďarský štatistický úrad. V júni priemysel krajiny oslabil o 1,4 %. Analytici, ktorých vo svojom prieskume oslovila agentúra Reuters, očakávali, že priemyselná produkcia Maďarska v júli posilní o 1,3 %. V medzimesačnom porovnaní podľa upravených údajov priemysel krajiny v júli vzrástol o 0,8 % po poklese o 0,6 % v predchádzajúcom mesiaci. „Údaje o exporte boli priaznivejšie než v júni. Pokračoval však pokles produkcie telekomunikačných zariadení a spotrebnej elektroniky,” povedal Miklós Schindele zo štatistického úradu. „Priaznivý trend bol v automobilovom sektore,” dodal.

Eustream a OVIT podpísali memorandum o porozumení

9. septembra 2011 - (wbn / pr)

Eustream, slovenský prevádzkovateľ prepravnej siete a Országos Villamostávvezeték (OVIT), člen skupiny MVM, ktorá je kľúčovým hráčom v energetike Maďarska, podpísali memorandum o porozumení. Ide o ďalší krok v projekte slovensko-maďarského prepojenia. Obaja partneri projektu, spoločnosť Eustream na slovenskej strane a OVIT na maďarskej strane podpísali memorandum o porozumení, ktorým deklarujú silnú podporu pri pokračovaní projektu. Spoločný záujem, zakotvený v memorande, je základným predpokladom pre úspech celého projektu. Obe spoločnosti sa dohodli na detailoch ďalšej spolupráce, stanovili si kľúčové míľniky dôležité pre plynulú realizáciu a financovanie prepojenia. V snahe zaručiť kontinuitu projektu uzavrel OVIT so spoločnosťou FGSZ dohodu o spolupráci. “Eustream oceňuje vzájomnú dohodu našich maďarských partnerov o spolupráci na technických častiach projektu. Pre nás je teraz najdôležitejšie plynulé pokračovanie projektu podľa stanoveného plánu,” zdôraznil Andreas Rau, predseda predstavenstva spoločnosti Eustream. „OVIT je pripravený realizovať projekt slovensko-maďarského prepojenia a podpis memoranda o porozumení s Eustreamom sa stal kľúčovým medzníkom v spolupráci našich spoločností,” uviedol Sandor Nagy, predseda predstavenstva spoločnosti OVIT. Eustream a OVIT plánujú uvedenie plynovodu do prevádzky od 1. januára 2015. Na valnom zhromaždení 6. septembra 2011 maďarská elektrárenská spoločnosť Magyar Villamos Müvek (MVM), ako majiteľ OVIT-u, rozhodla o zvýšení základného imania spoločnosti o 2 miliardy forintov. Z OVIT-u následne vyčlenia novú spoločnosť (Magyar Gáz Tranzit Zrt.), ktorá zrealizuje slovensko-maďarské prepojenie plynovodov. Nová spoločnosť bude vykonávať činnosť na základe licencie OVIT-u. Projekt prepojenia prepravných sústav Slovenskej republiky a Maďarska je životaschopný a ekonomicky realizovateľný. Vybudovanie prepojenia je jednou z najvyšších priorít pre obe strany, ako aj pre národné vlády a Európsku komisiu. Niet pochýb, že projekt významne prispeje k európskej energetickej bezpečnosti a diverzifikácii prepravných trás. Dodatočná cezhraničná kapacita pomôže k zlepšeniu likvidity trhu s plynom a k zvýšeniu bezpečnosti dodávok zemného plynu do stredoeurópskeho regiónu. Projekt je spolufinancovaný z Európskeho energetického programu pre obnovu (EEPR). Plánovaný plynovod s dĺžkou asi 115 kilometrov bude spájať vysokotlakové prepravné systémy medzi Veľkými Zlievcami na slovenskej strane a maďarskou obcou Vecsés na predmestí Budapešti. Celkové investičné náklady značne prevyšujú sumu 100 miliónov eur. Plánovaná finančná podpora v rámci plánu EEPR je 30 miliónov eur. Strategický význam projektu pre Slovensko spočíva aj v zabezpečení prístupu Slovenska k pripravovaným projektom ako Nabucco, South Stream alebo LNG terminál v Chorvátsku.

EUSTREAM, a. s., (www.eustream.sk) je prevádzkovateľ prepravnej siete a prepravca zemného plynu s kapacitou viac ako 90 miliárd m3/rok s celkovou dĺžkou prepravného systému 2 270 km. Eustream garantuje prístup do slovenského prepravného systému transparentným a nediskriminujúcim spôsobom a zabezpečuje komplexné služby v oblasti prepravy zemného plynu. K jeho obchodným partnerom patria medzinárodné energetické spoločnosti.

Országos Villamostávvezeték ZRt. (www.ovit.hu) OVIT, člen skupiny MVM, má v maďarskej energetike široké portfólio činností. Spoločnosť už šesť desaťročí vykonáva výstavbu, údržbu a rozvoj rozvodov vysokého napätia a trafostaníc. Aktivity OVIT-u sa tradične zameriavajú na maďarskú národnú energetickú sieť a elektrárne. Pravidelne uzatvára zmluvy s domácimi dodávateľmi elektriny, veľkými priemyselnými spotrebiteľmi a so zahraničnými partnermi na realizáciu stavieb a úlohy spojené s údržbou, obnovou a rozvojom.

Podnik na stavbu prepojenia plynovodov medzi SR a MR

6. septembra 2011 - (tasr)

So základným imaním 2 miliardy forintov (7,2 milióna eur) založí maďarská energetická spoločnosť Villamostávvezeték Zrt. (OVIT) podnik na výstavbu a prevádzkovanie maďarského úseku severojužného prepojenia plynovodov medzi Slovenskom a Maďarskom. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI o tom dnes rozhodlo mimoriadne valné zhromaždenie OVIT-u. Na valnom zhromaždení maďarská elektrárenská spoločnosť Magyar Villamosmüvek (MVM), ako majiteľ OVIT-u, rozhodla o zvýšení základného imania OVIT-u o 2 miliardy forintov s tým, že z OVIT-u vyčlenia novú spoločnosť Magyar Gáz Tranzit Zrt., ktorá zrealizuje maďarsko-slovenské prepojenie plynovodu. Plyn by novým plynovodom, ktorý bude postavený medzi Veľkým Krtíšom a maďarským Vecsésom, mal prúdiť od 1. januára 2015. Plynovod bude mať na slovenskej strane dĺžku 20 kilometrov a na maďarskej strane 95 kilometrov. Projekt slovensko-maďarského plynárenského prepojenia je súčasťou plynárenského koridoru, tvoreného sústavou navzájom prepojených jednotlivých projektov. Tento severojužný plynárenský koridor má spájať terminály v Chorvátsku a Poľsku a prechádzať všetkými krajinami V4 a Chorvátskom. Riešenie získalo aj podporu Európskej komisie, ktorá vyhodnotila tento projekt ako strategický a prepojenie podporí i finančne v rámci Európskeho energetického programu obnovy (EEPR) sumou 30 miliónov eur. Medzinárodnú dohodu o projekte plynárenského prepojenia Slovenska a Maďarska podpísali predsedníčka vlády SR Iveta Radičová a maďarský premiér Viktor Orbán v Bratislave 28. januára.

Hľadá sa ideálny prisťahovalec. Zn. najlepšie Slovák

5. septembra 2011 - (lenc.blog.sme.sk)

Slovenská republika starne a tak sa hľadajú spôsoby, ako tomu zabrániť. Vláda sa preto rozhodla prezentovať dokument, ktorý by mal byť manuálom k tomu, ako to dosiahnuť. Stratégia migračnej politiky Vlády Slovenskej republiky pripomína skôr nevydarený inzerát, než spôsob, ktorým chce štát uspieť v „globálnej súťaži o talenty”. Bolo by isto zaujímavé vedieť v akom prostredí ministerstvo vnútra pripravovalo predmetný dokument, z akých podkladov vychádzal minister pri jej prezentácii. Strohé a večne sa opakujúce konštatovanie o zlyhaní multikulturalizmu, o ktorý sa na Slovensku doposiaľ nik úprimne neusiloval, je len chabou výhovorkou:

http://lenc.blog.sme.sk/c/274708/Hlada-sa

-idealny-pristahovalec-Zn-najlepsie-Slovak.html

Interpelácia na Rudolfa Chmela,

podpredsedu vlády slovenskej republiky

7. septembra 2011 - (Dušan Čaplovič - Info Rusyn)

„Vážený pán podpredseda vlády, obraciam sa na Vás s písomnou interpeláciou vo veci meškajúceho financovania grantov pre národnostné menšiny a etnické skupiny v roku 2011, najmä rusínskej národnostnej menšiny, ako aj vysvetlenia účelovej metodiky financovania. Predovšetkým chcem vedieť, podľa akého kľúča boli prerozdelené prostriedky z celkovej finančnej čiastky 4 milióny eur, medzi jednotlivé národnostné menšiny a etnické skupiny. Napríklad v tom, že maďarská národnostná menšina mala schválených 2 320 000 eur, čo je až 58 % z celkovej čiastky, a rusínska národnostná menšina dostala vyčlenených len 212 tisíc eur. Absolútne sa neprihliadalo na odporúčania RE a OBSE, a to výraznejšiu pozornosť venovať menšinám a etnickým skupinám, ktoré nemajú svoje materské štáty, konkrétne v našom prípade rómskej a rusínskej národnostnej menšiny a ktoré, celkom prirodzene, nemôžu dostávať zo svojich materských štátov, ako je to napríklad s podporou maďarskej národnostnej menšiny. Práve v predchádzajúcom období rokov 2006 - 2010 sme akceptovali toto odporúčanie medzinárodných ustanovizní a organizácií, čo bolo v zahraničí, okrem nášho južného suseda, veľmi pozitívne hodnotené. Žiaľ, postupovalo sa podľa jediného číselného ukazovateľa, sčítania ľudu z roku 2001, a nie napríklad aj podľa počtu obcí. Predovšetkým sa však zabudlo na faktor existencie či neexistencie materského štátu konkrétnej národnostnej menšiny, ale aj na skutočnosti, že sa v období totalitných režimov zastrašovala a násilne likvidovala napríklad rusínska národnostná menšina, kým maďarská národnostná menšina dostávala výraznú podporu. Rusínska národnostná menšina sa začala revitalizovať až po roku 1989 a jej východiská demokracie boli úplne rozdielne, ako u iných preferovaných národnostných menšín. A práve v tomto ohľade je treba vnímať a akceptovať Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín. Treba tiež pripomenúť, že rusínska národnostná menšina v zmysle Zákona č.524/2010 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ÚV SR / Výzvy podpredsedu vlády SR / predložila 168 projektov. Avšak doposiaľ rusínske organizácie na svoj účet, konkrétne k 18.08.2011, nedostali z Úradu vlády žiadne finančné prostriedky. Celá dotačná politika je v súčasnosti tak zbyrokratizovaná, že nielen rusínska národnostná menšina má problémy, ale podľa informácií, všetky národnostné menšiny a etnické skupiny. Pripomínam, že rok sa začína 1. januárom, a nie až po uplynutí 8 mesiacov v kalendárnom roku. Kým v minulosti sa prostriedky z dotačnej sféry ÚV SR prideľovali štvrťročne, popritom sme mali náročné konzultácie, v zmysle neexistujúcich kompetencií s vedúcim ÚV SR a ním prebyrokratizovaným prístupom a každoročným menením podmienok, okrem roku 2006, keď ich môj predchodca Pál Csáky minul jednorazovo, ešte pred nástupom novej vlády 4. júla 2006. Pokiaľ viem, kompetencie podpredsedu vlády sa po roku 20I0 aj v tejto oblasti výrazne posilnili. Som presvedčený, že terajšie problémy vyplývajú z nerešpektovania špecifík potrieb jednotlivých národnostných menšín, ich jedinečnosti, ako aj existujúcej byrokracie a administratívnych nedostatkov. Viem, že nebola dostatočne preskúmaná situácia v jednotlivých obciach Slovenska, a tak sa podmienky maďarskej národnostnej menšiny automaticky uplatnili aj na občanoch iných národností, najmä rusínskej národnostnej menšiny. Taktiež nie je riešená požiadavka Rusínskej obrody na Slovensku, a to v zmysle záznamu z 22. januára 2009. Napokon, vážený pán podpredseda, ste boli požiadaný listom zo dňa 15. marca 2011 o doriešenie týchto problémov, na ktoré ste nereagovali konkrétnymi skutkami, čo sa odrazilo aj v existujúcich návrhoch na granty pre rusínsku národnostnú menšinu. A to už nechcem vysloviť podozrenie, že terajšie aktivity v otázke financovania rusínskej národnostnej menšiny majú aj politický podtón. Očakávam vašu úprimnú odpoveď na moju interpeláciu v zákonom určenom termíne.

S pozdravom,

Doc. PhDr. Dušan Čaplovič, DrSc.,

poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Bratislava 18. augusta 2011.”

Občianske združenie s názvom Svetové združenie Slovákov v zahraničí

má vážne problémy s vyúčtovaním dotácií

Úrad odstupuje od zmluvy o spolupráci

9. septembra 2011 - (uszz.sk)

To, čo avizoval predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Vetrák na svojej prvej tlačovej konferencii vo februári tohto roku, sa stalo skutočnosťou. Správa následnej finančnej kontroly Úradu vlády SR č. 5/2011 na takmer 120 stranách plných nedostatkov, porušení zákona a finančnej disciplíny zo strany bývalého vedenia ÚSŽZ, vymenúva na viac ako 30 stranách aj vážne nedostatky vo vyúčtovaniach dotácií Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ) a jeho predsedu Vladimíra Skalského, čo v konečnom dôsledku bude pravdepodobne znamenať povinnosť zo strany V. Skalského vrátiť neoprávnene použité dotácie do štátneho rozpočtu vo výške niekoľko tisíc eur. ÚSŽZ pripomína, že SZSZ len od samotného úradu od roku 2006 získalo dotácie vo výške viac ako 150 000,- eur (cca 4,5 mil. Sk). V uvedenej sume nie sú zarátané ďalšie dotácie, ktoré mu boli udelené napríklad Ministerstvom kultúry SR, a ktorých sa správa následnej finančnej kontroly ÚV SR netýka. Navyše, podľa informácií z Matice slovenskej, V. Skalský má nevyrovnané záväzky aj voči tejto inštitúcii, ktorá zvažuje proti nemu podanie na súd. Aj v tomto roku ÚSŽZ schválil SZSZ dotácie vo výške 8 820 eur, ktoré však nebudú poskytnuté, pokiaľ V. Skalský neodstráni nedostatky vo vyúčtovaniach, resp. nevráti peniaze do štátneho rozpočtu. Túto politiku nulovej tolerancie zaviedol na ÚSŽZ až jeho súčasný predseda M. Vetrák. Na základe výsledkov finančnej kontroly sa M. Vetrák rozhodol vypovedať zmluvu o spolupráci so SZSZ uzavretú bývalou predsedníčkou ÚSŽZ v roku 2007, ktorá priznávala privilegované postavenie tomuto občianskemu združeniu oproti iným, a to aj v oblasti dotácií. ÚSŽZ nechce, aby jeho dobré meno bolo spájané s ktorýmkoľvek subjektom, ktorý je známy svojim netransparentným financovaním a nevyrovnanými záväzkami voči štátnemu rozpočtu. K vypovedaniu zmluvy o spolupráci so SZSZ nabádajú M. Vetráka aj samotní Slováci zo zahraničia a 6. júla 2011 ho k tomu otvorene vyzval aj jeho zbor poradcov zložený z uznávaných osobností slovenského zahraničia.

Slovákom v Užhorode už slúži zrekonštruovaná budova

4. školy a prvé Slovenské kultúrne centrum na Ukrajine

6. septembra 2011 - (uszz.sk)

Milan Vetrák, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ďalej ÚSŽZ), absolvoval v dňoch 1. - 3. septembra 2011 zahraničnú pracovnú cestu na Ukrajine. Kľúčovým bodom pestrého programu delegácie ÚSŽZ, ktorú okrem M. Vetráka tvorili Martin Štrbka, dočasne poverený riadením teritoriálneho, informačného, mediálneho, medzinárodného a kultúrneho odboru (TIMMKO) a Ida Čechová, ekonomická expertka ÚSŽZ, bolo slávnostné otvorenie zrekonštruovanej budovy 4. všeobecno-vzdelávacej školy s vyučovacím jazykom slovenským a ukrajinským v Užhorode, ako aj sprístupnenie a uvedenie do činnosti prvého Slovenského kultúrneho centra na Ukrajine so sídlom v Užhorode. Súčasťou dvojdňového programu pracovníkov ÚSŽZ boli stretnutia so zástupcami krajanských spolkov a inštitúcií v obciach Zakarpatska, v ktorých s rôznym stupňom úspešnosti a pozitívneho dosahu národného povedomia aktivizuje svoju rozmanitú, najmä však vzdelávaciu a kultúrnu činnosť, slovenská menšina. Na akte otvorenia zrekonštruovanej budovy 4. školy s vyučovacím jazykom slovenským a Slovenského kultúrneho centra, rámcovaným kultúrnym programom a slávnostným nástupom žiakov na nový školský rok 2011/2012, sa zúčastnili primátor mesta Užhorod Viktor Pogorelov, veľvyslanec Slovenskej republiky na Ukrajine Pavol Hamžík, predseda Výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport Národnej rady SR Dušan Čaplovič, predseda ÚSŽZ Milan Vetrák, predseda Matice slovenskej Marián Tkáč, generálny konzul SR v Užhorode Marián Sládeček a ďalší oficiálni hostia a predstavitelia mesta a oblasti na čele s gubernátorom Alexandrom Ledidom. V príhovoroch V. Pogorelov a P. Hamžík ocenili úsilie vlád oboch krajín a súčinnosť zainteresovaných inštitúcií, vďaka ktorým najmladšia generácia Slovákov žijúcich na Ukrajine dostáva dôstojný priestor na rozvíjanie vzťahu k rodnému jazyku, pestovanie duchovných hodnôt, pričom predĺženou rukou ich ľudského a neskôr i profesijného rastu v zachovávaní slovenskosti sa môžu bezprostredne stať ich aktivity v Centre slovenskej kultúry, ktoré sa stáva jedinečným a dôležitým miestom vzdelanosti a kultúry Slovákov žijúcich v Užhorode i celom Zakarpatsku.

Na slávnosti zneli slovenské básne

V rámci kultúrneho programu sa prezentoval národný folklórny súbor detskej školy umenia z ukrajinskej obce Seredné Slovenka a spevácke trio zo slovenského Stajčína Zaričanka. Čerství prváčikovia školy a moderátorka vystúpili s básňami v slovenčine, aby po prívetoch maturantov školy odovzdal primátor Užhorodu V. Pogorelov symbolický kľúč od školy a oficiálni predstavitelia Slovenska a Ukrajiny slávnostne prestrihli pásku. Za zrodom jedinej školy s vyučovacím jazykom slovenským na Ukrajine, v ktorej nastúpilo do aktuálneho nového školského roku v 11 triedach takmer 300 žiakov, stála ešte v roku 1996 Oblastná kultúrno-osvetová organizácia Matica slovenská. Škola bola už od roku 2004 samostatným vzdelávacím zariadením a v školskom roku 2007/2008 ju absolvovali prví maturanti, ktorí majú možnosť pokračovať v štúdiu na katedre slovanských jazykov Užhorodskej univerzity, prípadne na inej vysokej škole na Slovensku či Ukrajine. Treba však zdôrazniť, že slovenčina sa vyučuje fakultatívne aj na iných základných školách v obciach v okolí Užhorodu, napr. v obci Storožnica, Seredné, Turie Remety či Linec. Vzájomná spolupráca v oblasti menšinového školstva a kultúry medzi Slovenskom a Ukrajinou je pozitívnym príkladom podpory slovenského, ukrajinského a rusínskeho etnika za hranicami. Spoločný záujem v tejto oblasti je obomi stranami vysoko vyzdvihovaný a hodnotený, čo napokon odznelo aj v neformálnych debatách hostí po slávnostnom akte otvorenia zrekonštruovanej budovy školy a kultúrneho centra v Užhorode. Z celkového pohľadu vyplýva, že na rekonštrukčné práce na novopridelenú budovu pre 21. školu s vyučovacím jazykom slovenským a Slovenské kultúrne centrum v Užhorode, ktoré sa začali pred necelými štyrmi rokmi z finančných prostriedkov Slovenska a Ukrajiny, bolo prostredníctvom rozpočtu ÚSŽZ poskytnutých postupne viac ako 550 000 eur.

Slováci v Zakarpatsku chcú viac pozornosti

Milan Vetrák a pracovníci ÚSŽZ sa po recepcii na počesť Dňa Ústavy Slovenskej republiky v priestoroch Generálneho konzulátu SR v Užhorode spoločne s veľvyslancom SR Pavlom Hamžíkom venovali počas neformálneho stretnutia s predstaviteľmi krajanských spolkov problémom, sprevádzajúcich v rôznej miere život slovenskej menšiny na Ukrajine. Pretrvávajú najmä v oblasti vzdelávania, učitelia si stále ťažkajú na už chronický nedostatok učebníc v slovenčine, čím zákonite trpí aj kvalita samotnej výučby slovenského jazyka, o ktorý je, mimochodom, záujem aj u detí z čisto ukrajinských rodín. Ak sa v tomto kontexte situácia nezlepší, hrozí klesajúci trend v počte prihlásených žiakov nielen v užhorodskej škole s vyučovacím jazykom slovenským, ale aj v slovenských školách s fakultatívnou výučbou slovenčiny na vidieku. Napokon, delegácia ÚSŽZ sa počas ďalšieho programu svojho pobytu v Zakarpatsku o tom presvedčila v otvorených debatách s predstaviteľmi obcí, spolkov, najmä však s riaditeľmi škôl v obciach Turie Remety, Storožnica, Seredné a Linec. Obzvlášť inšpirujúcimi boli aj postrehy na stretnutí predsedu ÚSŽZ M. Vetráka so zástupcami Katedry slovenského jazyka a literatúry Užhorodskej univerzity. S otvorením historicky vôbec prvého Slovenského kultúrneho centra na Ukrajine, ktoré sa vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti bude v Užhorode riadiť osobitým štatútom, vnímajú naši krajania šancu i priestor nielen na realizáciu svojich prevažne kultúrnych, vzdelávacích a vydavateľských projektov (pričom viaceré sú financované z dotačného systému ÚSŽZ), ale aj na účinnejší a výsledkami ešte hmatateľnejšie podporený duchovný rozmer kvalitatívnej kultivácie národného povedomia tých Slovákov žijúcich na Ukrajine, ktorí s rôznou mierou úspešnosti čelia prirodzenému asimilačnému procesu. Preto očakávajú, že im Slovenské kultúrne centrum ústretovo otvorí dvere i krajanskú žičlivosť v takom rozmere, aby si pri všeobecne dobrej vôli všetkých zainteresovaných v ňom našli v programovom itinerári miesto spolky s rôznymi aktivitami i prínosom, a to nielen iba priamo z Užhorodu, ale celého Zakarpatska.

Maďari vyhlásili vojnu obezite

Zvýšili ceny za kalorické potraviny

6. septembra 2011 - (tvnoviny.sk)

V Maďarsku už niekoľko dní platí nová daň na nezdravé potraviny. Tá zvýšila ceny čipsov, čokolád ale aj energetických nápojov. Niektorí zahraniční výrobcovia potravín preto zvažujú odchod z Maďarska. Každý piaty človek v Maďarsku trpí obezitou. A podobne ako vo väčšine európskych a amerických krajín ich stále pribúda. Odhaduje sa, že približne 50 % Maďarov má nadváhu. No a preto vznikla takzvaná hranolková daň. „Sama som zvedavá, či ľudia začnú nakupovať zdravšie veci viac,” uviedla predavačka Ágnes Valánszki. Zákazníci tvrdia, že nemajú nič proti vyššej dani, ľudia budú kupovať zdravšie veci. Jeden zo študentov zase povedal, že to už nebude pre neho, lebo to bude drahšie. Nová daň sa týka potravín, ktoré majú vyšší podiel tuku, cukru a soli než je stanovená úroveň. Cena potravín považovaných za príčinu srdcovo-cievnych ochorení a obezity sa zvýši o takmer pol eura. Aplikovať sa bude na balené potraviny, vrátane zmrzliny. No najviac zrejme na energetické nápoje a tyčinky, pretože obsahujú kofeín. „Myslím si, že výrobcovia budú meniť pri niektorých produktoch zloženie,” povedal zástupca hypermarketu Attila Fodor. Podobnú daň zaviedli, alebo chystajú, aj iné európske krajiny. Napríklad Fínsko špeciálne zdaňuje sladkosti a sýtené nápoje. Maďarsko si od nej sľubuje okrem zdravšieho života obyvateľov aj 70 miliónov eur ročne navyše v štátnej pokladni.

Bratia zdolávajú svet pešo, prešli už 19-tisíc kilometrov

5. septembra 2011 - (tasr)

Maďari Ferenc Ivanics (35) a jeho brat István (29) sú už štvrtý rok na ceste okolo sveta. Krajinami putujú pešo, pričom toto ich dlhodobo plánované dobrodružstvo začalo 15. júla 2007, kedy iba po vlastných nohách vyrazili zo svojich domovov. Od začiatku cesty stihli zodrať už osem párov obuvi a čelili aj ozbrojenému prepadu. Muži prekonali už 19-tisíc kilometrov podľa portálu blikk.hu, ktorý o dvojici dobrodruhov včera (4.9.) informoval, sú títo kočovníci už v polovici svojej strastiplnej cesty naprieč svetom. „Stále sa našiel niekto, kto naše cestovateľské plány podporil a tak sme čoskoro mali k dispozícii aj poriadny ruksak, stan či pohodlnú obuv,“ hovorí starší Ferenc. Muži prešli pešo západnou Európou, z reštaurácií im poskytli stravu a na oplátku potom týmto podnikom urobili reklamu, keď ich spomenuli vo svojom cestovateľskom blogu. Po zdolaní južnej časti Európy čakala na bratov africká púšť. „Na Sahare nie je najväčším strašiakom teplo, ale skôr vietor, ktorý vám zanesie piesok pod oblečenie. A ešte je dosť nepríjemným aj fakt, že kým sa dostanete od jedného ľuďmi obývaného územia k druhému, musíte často absolvovať aj 15 dní chôdze,“ tvrdí István. Muži sa chránili aj pred maláriou. Robili to tak, že po západe slnka nevystrčili zo svojho stanu ani nos. Najväčšie nebezpečenstvo Maďarom hrozilo v Paname. „Urobili sme tú chybu, že sme zišli z hlavnej mestskej cesty a prepadla nás skupina tínedžerov, ktorí nám na hlavy mierili zbraňami. Našťastie to pre nás dopadlo dobre a zbavili sme sa ich skôr, ako sme čakali,“ už s úsmevom spomína István. Muži si náklady na cestovanie, vrátane dennej réžie, kryjú tým, že sa príležitostne zamestnajú napríklad ako nájomní robotníci. Momentálne sa nachádzajú na ostrove Martinik a čakajú, kým sa im podarí dať dokopy ďalšie peniaze, aby mohli vo svojej ceste pokračovať.

Pri nehode autobusu v Maďarsku sa zranilo 14 ľudí

10. septembra 2011 - (tasr)

Vodič kamióna, ktorý sa na diaľničnom obchvate M0 okolo Budapešti zrazil s menším rumunským autobusom, podľa predbežných výsledkov vyšetrovania polície zaspal. Pri nehode utrpelo zranenia 14 ľudí, z nich dvaja ťažko. Maďarská tlačová agentúra MTI uviedla, že kamión pri výjazde z diaľnice do Pécelu v piatok krátko pred polnocou narazil do prívesu autobusu, ktorý následne vbehol do priekopy a prevrátil sa. V autobuse cestovalo 19 pasažierov. Na miesto nehody vyslali deväť sanitiek, záchranári zranených previezli do troch nemocníc. Všetci zranení boli z autobusu.

Nehoda autobusu si vyžiadala jednu obeť a 21 zranených

5. septembra 2011 - (tasr)

Jedna obeť a 21 zranených je bilancia nehody autobusu, ktorá sa stala dnes ráno v severomaďarskej Novohradskej župe. Podľa polície vozidlo po zrážke s divou zverou zbehlo do priekopy a prevrátilo sa, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. K nehode autobusu na pravidelnej linke medzi Šalgótarjánom a Budapešťou došlo medzi obcami Szurdokpüspöki a Jobbágyi. Jeden cestujúci zomrel na mieste nešťastia a 21 ľudí sa zranilo. Prípad vyšetruje župná polícia, povedala hovorkyňa Éva Dankóné Nagyová.

Z idúceho autobusu MHD v Budapešti vyletelo okno

7. septembra 2011 - (tvnoviny.sk)

Z idúceho autobusu MHD v Budapešti vypadlo ešte koncom minulého týždňa okno, informuje dnes (7. 9.) na svojich internetových stránkach denník Blikk. Našťastie počas incidentu sa nikomu nič nestalo, ale ako to je už dávnejšie známe, vozidlá mestskej hromadnej dopravy, ktoré brázdia ulice metropoly Maďarska, sú už po horizonte životnosti a nachádzajú sa v zlom dezolátnom stave, konštatuje denník. Aj z minulosti sú známe prípady nehôd vozidiel MHD, ktoré zapríčinil práve ich zlý technický stav. Napríklad asi pred mesiacom cestujúcich zavalili uvoľnené dvere Ikarusu 280. Podľa facebookovej stránky BKV-figyelő, ktorá pod drobnohľadom sleduje situáciu v budapeštianskej MHD, príčinou tejto nehody bola korózia dverí.

Pri severomaďarskom meste Hatvan

zaznamenali menšie zemetrasenie

8. septembra 2011 - (tasr)

Pri severomaďarskom Hatvane sa krátko po polnoci slabšie triasla zem. Otrasy s magnitúdom 2,3 pocítili aj obyvatelia, uviedla maďarská tlačová agentúra MTI. Podľa Celoštátnej ochrany proti katastrofám nikto bezprostredne nehlásil nijaké škody. Epicentrum zemetrasenia, ktoré nastalo o 00.38 h, bolo približne desať kilometrov na sever od Hatvanu. Otrasy zeme zaznamenali predtým v Maďarsku 11. júla. Zemetrasenie pri severomaďarskom meste Oroszlány s magnitúdom 3,7 vtedy spôsobilo menšie materiálne škody.

V Maďarsku padol ďalší teplotný rekord

5. septembra 2011 - (tasr)

Po sérii denných teplotných rekordov v auguste v Maďarsku dnes padol ďalší. Pri Túrkeve - 150 kilometrov juhovýchodne od Budapešti - namerali 34,8 stupňa Celzia. Informovala o tom Celoštátna meteorologická služba (OMSZ). Doterajší najteplejší 5. september bol v roku 1984, keď zaznamenali 34,2 stupňa Celzia. V závere teplého dňa však krajinu zasiahol studený front, ktorý v oblastiach Győru a Segedína sprevádzali búrky a nárazový vietor. OMSZ vydala na viaceré regióny Maďarska najnižšiu - žltú výstrahu pred búrkami.

Policajti zhabali drogy za desiatky miliónov forintov

7. septembra 2011 - (tasr)

Maďarskí policajti zhabali v uplynulom týždni prírodné aj syntetické drogy v hodnote niekoľkých desiatok miliónov forintov, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Hovorca Celoštátneho veliteľstva polície (ORFK) György Makula podľa MTI povedal, že pri tejto akcii spolupracovali policajti Peštianskej župy, Hajducko-Bihorskej župy a kriminalisti Národného úradu vyšetrovania (NNI). Počas série záťahov zadržali celkom 11 ľudí. V Solymári odhalili v byte 73 sadeníc marihuany, na inom mieste našli 40 litrov halucinogénnej látky ketamín. Vo dvoch budapeštianskych bytoch a vo dvoch nehnuteľnostiach v Törökbálinte objavili drogové laboratóriá.

V maďarskej žiadosti o vydanie Roháča chýbalo zneužitie zbrane

5. septembra 2011 - (tasr)

Slovenské orgány činné v trestnom konaní už vyše mesiaca preverujú ďalšiu žiadosť maďarského Národného úradu vyšetrovania (NNI) o vydanie podozrivého Slováka Jozefa Roháča, ktorý je však už vo vyšetrovacej väzbe v Maďarsku. Napísal to maďarský denník Magyar Nemzet, podľa ktorého novšia žiadosť o vydanie Roháča bola nutná, pretože zrejme kvôli procesnej chybe chýba v dokumentoch zmienka o trestnom čine zneužitia strelivom a strelnou zbraňou. Experti pre denník uviedli, že v prípade trestných činov namierených proti ľudskému životu vykonaných so zbraňou musí byť uvedený krok súčasťou procesu podozrievania. Podozrievať ho totiž môžu iba z trestného činu, ktorý je uvedený v žiadosti o jeho vydanie. Ako príklad experti uviedli, že Roháča obžalovali predtým z pokusu o atentát voči podnikateľovi Zoltánovi Seresovi v roku 1997. Síce kvôli nedbanlivej starostlivosti o dôkazy ho vlani v máji súd spod obžaloby oslobodil, ale odsúdil ho za spáchanie trestného činu zneužitia výbušnín na odňatie slobody. Denník pripomína, že Roháč si vymeraný trest dovtedy odsedel vo vyšetrovacej väzbe a vrátil sa na Slovensko. Budínsky ústredný obvodný súd rozhodol 20. apríla o vzatí Roháča do vyšetrovacej väzby. Podľa Hlavnej prokuratúry hlavného mesta Roháča zadržali v súvislosti s prípadom trestného činu úkladnej vraždy. Muža, ktorý je podozrivý zo zabitia mediálneho magnáta Jánosa Fenyőa z roku 1998, previezli zo Slovenska 18. apríla do Budapešti. Auto mediálneho magnáta rozstrieľal samopalom doposiaľ neznámy ozbrojený páchateľ na budínskej strane Margitinho ostrova, keď podnikateľ čakal na križovatke pri semaforoch. Páchateľ z miesta činu ušiel. Očití svedkovia videli iba terénne vozidlo a utekajúceho muža, ktorý pod jednou bránou zahodil kabát, čiapku a zbraň. V čiapke našli maďarskí kriminalisti vlas, ktorého DNA je údajne zhodné s DNA Roháčovou.

Maďari idú po slovenskom zločincovi

6. septembra 2011 - (tasr)

Maďari už po druhý raz žiadajú našu krajinu o vydanie nebezpečného Slováka Jozefa Roháča napriek tomu, že už niekoľko mesiacov sedí u nich vo vyšetrovacej väzbe. Môže za to kuriózna chyba maďarských vyšetrovateľov, o ktorej včera priniesol informácie denník Magyar Nemzet. Naši južní susedia Roháča, prezývaného Potkan, podozrievajú z brutálnej vraždy známeho maďarského mediálneho magnáta. Rodáka z Levíc, ktorý je podozrivý z vraždy maďarského šéfa mediálneho impéria Jánosa Fenyöa z roku 1998, previezli úrady do Budapešti ešte v apríli tohto roku. Naši vyšetrovatelia napriek tomu majú už mesiac na stole ďalšiu žiadosť svojich maďarských kolegov o jeho vydanie. Tá však bola podľa maďarského Národného úradu vyšetrovania viac než nevyhnutná. V pôvodných dokumentoch procesu totiž chýbala zmienka o tom, že pri vražde páchateľ použil strelnú zbraň. Roháča môžu podľa maďarských predpisov podozrievať iba z činu, ktorý je uvedený v tejto žiadosti. Úrady preto o podozrivého Slováka radšej požiadali ešte raz. Jozef Roháč, prezývaný Potkan alebo Čapička, je pritom na Slovensku známy v dôsledku viacerých vrážd a únosov, ktoré sa mu pripisujú. Všetky vraždy vraj zrealizoval profesionálne a bol úspešný, až pokým nenarazil na maďarskú justíciu. Auto mediálneho magnáta Jánosa Fenyőa v roku 1998 rozstrieľal samopalom neznámy ozbrojený páchateľ na budinskej strane Margitinho ostrova, keď podnikateľ čakal na križovatke pri semaforoch. No Vrah z miesta činu ušiel. Očití svedkovia celého incidentu videli iba terénne auto a utekajúceho muža. Ten pod jednou bránou zahodil kabát, čiapku aj zbraň. Práve v jeho čiapke našli maďarskí kriminalisti vlas, ktorého DNA je údajne zhodná s tou Roháčovou. Nešlo však o jediné podozrenie, ktorého tieň padol na Roháča u našich južných susedov. Maďarskí experti uviedli, že ho už v Maďarsku v roku 1997 obžalovali z pokusu o atentát na podnikateľa Zoltána Seresa. Kvôli nedbanlivému zbieraniu dôkazov ho však musel súd vlani v máji spod žaloby oslobodiť. Napriek tomu ho odsúdil za zneužitie výbušnín. Denník pripomína, že Roháč si vymeraný trest dovtedy odsedel vo vyšetrovacej väzbe a potom sa vrátil na Slovensko. Roháč, ktorý je jedným z organizátorov leopoldovskej vzbury, mal v našom podsvetí údajne povesť jedného z najlepších odborníkov na nástražné výbušné systémy.

Bezdomovci v Maďarsku zmizli v rovnakom čase

7. septembra 2011 - (tasr)

Štyria bezdomovci, ktorých telesné pozostatky našli 11. augusta zakopané na poli budapeštianskeho predmestia Csepel, zmizli v rovnakom čase v januári, informoval dnes maďarský denník Magyar Hírlap. Kriminalisti Národného úradu vyšetrovania (NNI) podľa denníka vyšetrujú viacero prípadov zmiznutí. O niekoľkých ľuďoch z kruhu známych Macedónčana Alexandra N., ktorý je v prípade zainteresovaný, totiž dlhší čas nič nevedno. Navyše, na poli, kde našli telá bezdomovcov, našli niekoľko ľudských tkanív, ktoré nepatria ani jednému zo štyroch zakopaných. Magyar Hírlap poznamenáva, že policajtov priviedol na jahodové pole so zakopanými pozostatkami tiel po určitej zvláštnej dohode Alexander N. Odvtedy ho však začali spájať aj s ďalším prípadom vraždy, ktorá sa stala vlani. Maďarská polícia objavila zakopané telá 11. augusta. Polícia sa pôvodne domnievala, že páchateľom je úžerník srbského pôvodu. Úžerník pravdepodobne pochovával obete zaživa. Jeho zámerom mohlo byť varovanie. Políciu zalarmovala jedna z obetí, ktorej sa podarilo vyslobodiť.

.
.
.
.
.
.
.
....................................................................................................................................