Zo slovenskej tlače ● August (I.) 2011

Hrozia monsterprocesy - Fidesz chce, občania si neželajú volebné právo pre krajanov - Veľké dlhy, zlá pamäť - Prekáža nám iredentizmus? - Nový spasiteľ sveta: V. Orbán - Úvery vo frankoch sa menia na nočnú moru - Košická Rajka - Občianstvo na súde - V. Orbán chce trestať socialistov za dlh

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

V Maďarsku hrozia monsterprocesy

5. augusta 2011 - (čtk)

Európska tlač má obavy z viacerých rozhodnutí Orbánovej vlády. Prirovnáva ich k časom stalinizmu. Na jeseň chce Fidesz odhlasovať rad takzvaných kľúčových zákonov, ktoré moc vlády ešte viac upevní. Tieto kľúčové zákony môžu byť v budúcnosti zmenené len dvojtretinovou väčšinou. Budú preto stvorené takmer na večnosť, pretože budúce vlády len ťažko takú väčšinu získajú. To sa nepáči tlači v Európe. Orbán chce tiež zúčtovať s niekdajšími vládami, takže hrozí návrat do stalinských časov s vtedy povestnými monsterprocesmi, napísala agentúra DPA. Pred nebezpečenstvom politických monsterprocesov varovala aj ľavicová opozícia v Maďarsku ešte koncom minulého roka. Nedávno ale vláda Viktora Orbána oficiálne oznámila zámer dostať kvôli štátnemu dlhu do väzenia trojicu niekdajších premiérov. V prípade potreby chce presadiť nové zákony so spätnou platnosťou. Termín monsterproces, ako sa označovali ukážkové súdy za stalinských čias, kedy bol rozsudok vopred politicky určený, je tak stále menej scestný. „Zneužitie verejných peňazí a falošné údaje v oficiálnych hospodárskych štatistikách sú trestné činy, ktoré by aj inde v Európe znamenali postavenie pred súd,“ tvrdí maďarský minister spravodlivosti Tibor Navracsics. S nadobudnutím platnosti novej ústavy získa Fidesz navyše aj úplnú kontrolu nad justíciou. Najvyšší sudcovia v krajine budú volení dvojtretinovou väčšinou, ktorú Fidesz má, a ich funkčné obdobie bude vo väčšine prípadov až deväť rokov. Fidesz už podľa DPA kontroluje celú štátnu správu. Nový mediálny zákon navyše umožňuje štátnu cenzúru médií. Diskusia vyvoláva aj nový volebný zákon, ktorý si Fidesz podľa DPA prispôsobil k vlastnému prospechu. To, že Orbán so svojím Fideszom rozkladá v Maďarsku, členskej krajine Európskej únie, právny štát a demokraciu, sotva viedlo k nejakým reakciám z Bruselu. Európska komisia iba kritizovala okrajové aspekty mediálneho zákona, ktoré Budapešť poslušne zmenila. Jasne hovorí len Washington. Ministerka zahraničia USA Hillary Clintonová pri júnovej návšteve nabádala Orbána, aby zachoval deľbu moci.

Volebný hlas krajanom? Maďari sú proti

5. augusta 2011 - (Pravda)

Čo je viac: dve tretiny, alebo tri štvrtiny? Maďarský premiér, ktorý od vlaňajšieho volebného triumfu obhajuje vládnu politiku vôľou občanov premietnutou do dvojtretinovej parlamentnej väčšiny jeho Fideszu, sa v otázke udelenia volebného práva krajanom ocitá v šokujúcej menšine. Až sedemdesiatsedem percent obyvateľov Maďarska je proti zámeru Viktora Orbána umožniť Maďarom žijúcim v zahraničí voliť poslancov do budapeštianskeho parlamentu. V budúcich parlamentných voľbách v roku 2014 by podľa predstáv Fideszu mali dostať možnosť hlasovať aj krajania bez trvalého bydliska v Maďarsku. Väčšina obyvateľov Maďarska s tým však nesúhlasí. Orbánova vláda sa chystá na jeseň presadiť nový volebný zákon. Podpredseda Fideszu Lajos Kósa tento týždeň potvrdil, že otázka udelenia volebného práva krajanom žijúcim v zahraničí je už rozhodnutá. „V roku 2014 budú môcť hlasovať za celoštátne stranícke kandidačné listiny, ak dovtedy získajú maďarské štátne občianstvo,” citoval ho portál origo.hu. Budapešť začala od januára tohto roku udeľovať občianstvo aj tým zahraničným Maďarom, ktorí sa nechystajú usadiť v materskej krajine. Doteraz oň požiadalo vyše stotisíc krajanov, prevažne z Rumunska a Srbska. Orbánova vláda pôvodne zamýšľala tento rok udeliť až štyristotisíc občianstiev. Na základe doterajšieho tempa však znalci odhad zredukovali na dvestotisíc. Celkovo Budapešť predpokladá, že na základe nového zákona prijme občianstvo materskej krajiny asi sedemstotisíc zahraničných Maďarov, čo je približne rovnaký počet, ako si pred časom vybavil krajanský preukaz. Kým proti zjednodušenému udeľovaniu občianstva krajanom až 61 percent obyvateľov Maďarska nenamieta, drvivú väčšinu máta predstava, že by zahraniční Maďari mali aj spolurozhodovať o zložení budapeštianskeho parlamentu. V čerstvo zverejnenom prieskume agentúry Medián iba 15 percent opýtaných bolo za. Pre Orbána je to o to trápnejšie, že ani u voličov jeho strany v tejto otázke nemá väčšinovú podporu. Volebný hlas krajanom by dala len tretina sympatizantov Fideszu, kým takmer dve tretiny sú proti. Podobne nepríjemne musí byť zaskočené aj vedenie extrémistického Jobbiku. Spomedzi sympatizantov tejto ultranacionalistickej strany, ktorá presadzuje, aby krajania mali aktívne i pasívne volebné právo s rezervovanými desiatkami kresiel v budapeštianskom parlamente, iba osemnásť percent je za, o polovicu menej ako pred rokom. Zato voliči socialistov sú v dokonalom súlade s líniou tejto najsilnejšej opozičnej strany, ktorá by chcela podmieniť volebné právo trvalým bydliskom v Maďarsku. Až 95 percent sympatizantov ľavice je jednoznačne proti tomu, aby cudzinci s maďarskou národnosťou rozhodovali o osudoch Maďarska.

Maďari si neželajú volebné právo pre krajanov

5. augusta 2011 - (čtk)

Maďarská vládna strana Fidesz sa na jeseň chystá presadiť nový volebný zákon, ktorý by mal priznať volebné právo etnickým Maďarom žijúcim aj na Slovensku. Proti tomuto zámeru je ale takmer 77 percent obyvateľov Maďarska. Maďarský premiér Viktor Orbán chce sporný volebný zákon presadiť vďaka tomu, že sa v parlamente opiera o dvojtretinovú väčšinu. Orbán, ktorý svoju vládnu politiku vysvetľuje ako vôľu občanov, sa ale podľa serveru Pravda.sk, ocitá v šokujúcej menšine, pretože obyvatelia Maďarska zákon nechcú. V otázke volebných hlasov pre zahraničných Maďarov je však podľa Fideszu aj tak rozhodnuté. „V roku 2014 budú môcť krajania hlasovať o celoštátnych straníckych kandidátnych listinách, ak do tej doby získajú maďarské občianstvo,“ vyhlásil tento týždeň podľa portálu orugo.hu podpredseda Fidesz Lajos Kósa. Maďarsko od januára umožňuje zahraničným Maďarom požiadať o maďarskú štátnu príslušnosť v zjednodušenom konaní na základe etnického pôvodu a znalosti maďarčiny. Už v marci sa nechal Orbán počuť, že volebné právo pre krajanov je „prirodzeným prostriedkom“ maďarskej spolupatričnosti. Orbánov kabinet tento rok zamýšľal udeliť občianstvo až 400-tisíc ľuďom. Odborníci však podľa doterajšieho tempa podávania žiadostí hovoria iba o polovičnom počte. Celkovo ale Budapešť predpokladá, že maďarskú štátnu príslušnosť získa až 700-tisíc krajanov. Odhaduje sa, že mimo Maďarska s desiatimi miliónmi obyvateľov žije v zahraničí asi päť miliónov krajanov. Najviac ich obýva západnú a centrálnu časť Rumunska, juh Slovenska a srbskú Vojvodinu. Proti zjednodušenému udeľovaniu občianstva nič nenamieta 61 percent obyvateľov Maďarska, volebné právo pre krajanov ale nechcú. Podľa posledných prieskumov agentúry Medián by s tým súhlasilo len 15 percent opýtaných. Podľa Orbána je však na celom výsledku sondy najtrápnejšia skutočnosť, že pripravovaný zámer vlády nemá väčšinovú podporu ani medzi voličmi strany Fidesz, pretože dve tretiny sú proti. Zaskočené je aj krajne pravicové Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik). Hlasovať zahraničných Maďarov by nechalo len 18 percent priaznivcov tejto parlamentnej strany, čo je o polovicu menej ako pred rokom.

Veľké dlhy, zlá pamäť

2. augusta 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Vedomé nezodpovedné nakladanie s verejnými financiami možno právom označiť za zločin a hľadať by sa určite mal aj spôsob, aby zaň politici stojaci na čele štátu a zodpovední za takéto „turecké hospodárenie” niesli aj trestnú zodpovednosť. Snaha presadiť niečo podobné však má zmysel len vtedy, ak jej hlavným motívom nie je zastrašenie opozície a zakrytie vlastných chýb. Presne o tom však je už rok trvajúca snaha vlády Viktora Orbána čokoľvek prišiť svojim predchodcom. Vrátane zatiaľ posledného pokusu dostať za zvyšovanie štátneho dlhu pred súd troch sociálno-liberálnych premiérov vládnucich v rokoch 2002 až 2010. So zadlžením Maďarska a nezodpovednou politikou, ktorá za ním stojí, je to totiž trochu zložitejšie. Život na úver zdedila maďarská politická elita spolu s veľkým zahraničným dlhom spred roka 1989. Po väčšinu času po páde komunizmu v ňom pokračovala, nezávisle od toho, kto práve vládol. Výnimkou bola paradoxne prvá sociálno-liberálna vláda, ktorá pod hrozbou štátneho bankrotu prijala Bokrosove úsporné balíčky. Orbán sa prvý raz dostal k moci brutálnou ľavicovo-populistickou kritikou týchto balíčkov, na začiatku svojej prvej vlády však rozumne pokračoval v trende, ktorý balíčky naštartovali a ktorý on sám označoval za zločin proti národu. Zmena, ktorá priniesla nové kolo utrácania a zadlžovania, však nenastala po konci Orbánovej vlády, ale už počas nej. Ďalšie dve socialistické vlády premiérov Medgyessyho a Gyurcsánya potom pokračovali v tom, čo Orbán znovu začal. Keď bolo opäť zjavné, že sa krajina rúti do priepasti a Gyurcsány sa (po slávnom prejave o tom, kam Maďarsko takáto politika doviedla) snažil zaviesť aspoň nejaké reformy a úspory, orbánovci ich z opozície úspešne sabotovali. Po vlaňajšom prevzatí moci Orbán opäť naštartoval utrácanie a zvyšovanie dlhu a zastavili ho až Európska únia a Medzinárodný menový fond. Dnes robí z núdze cnosť a prezentuje sa ako ten najstatočnejší bojovník proti zadlžovaniu. Jednostranným obviňovaním svojich predchodcov sa však len snaží sfalšovať históriu. Nie že by tí nemali maslo na hlave, na lavicu obžalovaných však Orbán a spol. patria rovnako.

Výzva SNS ministrovi Zsoltovi Simonovi:

Prestaňte presadzovať záujmy Maďarska na úkor slovenských!

3. augusta 2011 - (Ján Slota, predseda SNS / sns.sk)

Slovenská národná strana (SNS) vyzýva ministra pôdohospodárstva SR Zsolta Simona, aby začal intenzívne komunikovať s predstaviteľmi Združenia malých pestovateľov a malovýrobcov tokajského vína. Zároveň apelujeme na ministerstvo, aby už ukončilo rokovania s Maďarskom a definitívne rozhodlo o rozlohe tokajskej oblasti. Doterajšie kroky ministra Simona, ktorý nekomunikuje s dotknutými pestovateľmi a výrobcami tokajského vína na Slovensku, neprizýva ich na bilaterálne rokovania s maďarskou stranou a o výstupoch z týchto rokovaní mlčí, vyvolávajú znepokojenie, že minister chce ustúpiť požiadavkám Maďarska a znížiť výmeru tokajským vinohradníkom na Slovensku. Táto situácia je o to podozrivejšia, že v minulom volebnom období takéto spôsoby neboli štandardné - naopak, na všetky rokovania boli prizývaní zástupcovia vlastníkov pôdy, pestovatelia a výrobcovia tokajského vína na Slovensku. SNS vyzýva ministra Simona, aby sa neschovával za svoju hovorkyňu a otvorene informoval nielen dotknuté združenie, ale aj celú slovenskú verejnosť o tom, ako prebiehajú rokovania a kam smerujú. Naše obavy sú oprávnené, pretože máme informácie, ako pán minister Simon postupuje aj v prípade výrobcov bryndze na Slovensku. Sú nám známe jeho kroky, ktoré by v konečnom dôsledku viedli k vymazaniu slovenskej bryndze z Registra označenia pôvodu výrobkov a zemepisných označení Úradu priemyselného vlastníctva SR. Slovenská bryndza je od 16. 7. 2008 zapísaná v registri chránených označení EÚ. Presadením ministrových návrhov a opatrení by sa naša bryndza stala druhovou v EÚ a klesol by jej jedinečný a špecifický význam v Európe! Máme to chápať tak, že minister chce znemožniť, aby malo Slovensko zaregistrovaný výnimočný výrobok? Oprávnene sa pýtame pána ministra, či si na svojom poste takto predstavuje presadzovanie národno-hospodárskych záujmov Slovenska, alebo či jeho konanie je verejne pod vplyvom rôznych lobistov mimo územia SR? SNS bude pozorne sledovať a vyhodnocovať všetky nasledujúce kroky ministra Simona, aby sme na túto otázku dostali odpoveď. Pretože jeho ostatné vyjadrenia v duchu hodnotenia svojej kvázi práce v rezorte pôdohospodárstva, že urobili maximum pre propagáciu domácich výrobkov a domácich potravín, vyznievajú tragikomicky a sú výsmechom do tváre slovenského národa!

„Prekáža nám maďarský iredentizmus?”

Maďarský stroj času

1. augusta 2011 - (Štefan Markuš - Pravda)

Cestovanie v čase pre teoretických fyzikov nie je nezmyslom, hoci technická realizácia takého stroja zostáva na stránkach sci-fi literatúry. Bývalý minister Ján Kubiš nedávno skonštatoval, že dôsledky pasívnej zahraničnej politiky Slovenskej republiky „si ponesieme, až sa naplno začnú prejavovať dôsledky nacionalistickej veľkomaďarskej politiky premiéra Viktora Orbána”. To nabáda k uvažovaniu o tom, že v čom a ako sa dôsledky maďarskej národnej politiky začnú naplno na Slovensku prejavovať. Nebijeme zbytočne na poplach? Pre odpoveď sa treba vrátiť k tohtoročnému Veľkonočnému pondelku a uvedomiť si, čo všetko sa podpisom prezidenta Pála Schmitta pod novou ústavou Maďarska udialo. Schmitt vtedy do televíznych kamier okrem iného povedal: „Táto Veľkonočná ústava je iba preddavkom ku vzkrieseniu Maďarska.” V ten istý deň Maďarská televízia zaradila do svojho programu film režiséra Gábora Koltaya Vráťte mi moje hory! Snímka je o živote sedmohradského spisovateľa Alberta Wassa, ktorý román s rovnakým titulom napísal v roku 1949. Dielo vyšlo aj v nemčine a angličtine. Wass stvárnil iredentu umelecky a nastúpil do „stroja času” s vierou, že na ceste do minulosti vystúpi v niekdajšom historickom Uhorsku. V apríli tohto roka vzlietol do minulosti aj maďarský prezident spolu so svojou dvojtretinovou straníckou posádkou v parlamente. Ktovie, kde a kedy pristanú? Prezidentov preddavok vtedy Slovákov nezaujal. Ktovie prečo? Slovenská vláda sa uspokojila predpoveďou politológov, že národná rétorika v súčasnej Európe už nemá budúcnosť. Nakoniec, o akom vzkriesení sa hovorí za Dunajom? Či možno štáty oživiť dikciou zákona? Maďari však svojou novou ústavou pripravujú akúsi pristávaciu dráhu. Republiku zmenili na Maďarsko / Uhorsko. Tušíme, čo to znamená? Naši južní susedia zmenili názov svojho štátu už niekoľkokrát. Či to bola Maďarská republika rád (1919), Maďarské kráľovstvo (1920), Maďarská ľudová republika (1949) alebo Maďarská republika (1989) - vždy nimi de facto i de iure potvrdzovali aj potrianonské hranice, ktoré po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie zostali „okyptené”. Preto teraz svetu pripomínajú, že maďarský štát od roku 1918 nie je totožný s maďarským národom. Z tejto tézy sa odvíja aj iritujúci výrok štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Zsolta Németha: „Maďarský štát je jediným štátom na svete, ktorý susedí sám so sebou.” Veľkonočná ústava tento stav chce zmeniť. Od nadobudnutia jej platnosti sa „každý Maďar” stáva súčasťou maďarského národa. Ak to od roku 2012 bude naozaj, potom Maďarsko môže expandovať všade tam, kde Maďari žijú. A tých, samozrejme, nájde najmä u svojich susedov. Základný zákon Maďarov bezprecedentne otvára problém iredentizmu. Štatút dvojakého občianstva s volebným právom bude účinným nástrojom pre ich reintegráciu v Karpatskej kotline. Kultúrne, politicky aj územne. Problémom občiansky a liberálne orientovaných demokratov na Slovensku je tristná otázka: „Prekáža nám maďarský iredentizmus?” Predpokladám, že naša vláda a najmä jej rezort zahraničných vecí sleduje vývoj udalostí v Rumunsku. Sedmohradskí Maďari pripravujú európske referendum o autonómii Sikulskej krajiny. Referendum o zmene územno-právneho usporiadania regiónu umožňuje Lisabonská zmluva. Jeho výsledok Európska únia zaradí do svojej agendy za predpokladu, ak sa zaň v siedmich členských štátoch vysloví pozitívne prinajmenšom jeden milión Európanov. Podpisy sa začali zbierať.

Zjavil sa nový spasiteľ sveta: Viktor Orbán

2. augusta 2011 - (Štefan Markuš - jetotak.sk)

Udalosti v Oslo a na ostrove Utöja zatienili program prednášok na tohoročnej Letnej univerzite v Tušnádskych kúpeľoch (Baile Tusnad, Rumunsko). Už motto stretnutia „Zrastie to, čo patrí spolu“ predznamenalo, že nosnou témou konferencie maďarských politických elít Karpatskej kotliny bude nová koncepcia národnej politiky Maďarska. Ona sa nástupom vlády Viktora Orbána vtelila do ikony s názvom „národné zjednocovanie.“ Citlivá téma. Zrejme preto organizátori, prezieravo, tentoraz nepozvali do Tušnádu prezidenta Rumunskej republiky. Za prítomnosti maďarského premiéra najprv rečnil László Tökés (zakladateľ Sedmohradskej maďarskej ľudovej strany a poslanec EP), ktorý hlavnému orátorovi dňa, Orbánovi, naformuloval niekoľko zaujímavých otázok: „Prečo maďarská vláda neprotestovala proti odmietnutiu registrácie jeho ľudovej strany Rumunskými úradmi? Prečo maďarská vláda hlasnejšie nepodporuje úsilie Maďarov za hranicami o územnú autonómiu, a vôbec, aké vzťahy má maďarský predseda vlády s hlavou Rumunského štátu?“ (je všeobecne známe, že Orbán s Bacescom sú priateľmi). Tökés vyhlásil, že Orbán „nedrží opraty pevne v rukách“ a pohrozil mu, že v prípade neúspechu pri presadzovaní štatútu dvojitého občianstva v krajinách Karpatskej kotliny, zahraniční Maďari ho môžu i detronizovať (sic!). Moderátor stretnutia, Zsolt Németh (štátny tajomník MZV MR), potom uviedol Viktora Orbána, a to vyhlásením, že: „Uvedenie zákona o dvojitom občianstve do života nie je koniec procesu, ale jeho začiatok.“ Orbán, prekvapivo ignoroval provokačné otázky rumunského Maďara, Némethovu poznámku však okomentoval. Premiér v priebehu svojej prednášky otvoril pozoruhodné témy. Zmeny, ktoré jeho vláda s trojtretinovou väčšinou v parlamente začala zavádzať, zdôvodňoval svetovou ekonomickou krízou a kolapsom konzumného životného štýlu západného sveta. Orbán je rozhodnutý zachrániť maďarský národ (a s ním celý svet). Nástrojmi sú a budú nové legislatívne normy (menoval mediálny zákon, zákon o bankovej dani, zákon o dvojitom občianstve, novú ústavu a iné). Hlavné tézy prejavu možno zhrnúť nasledovne:

1. Západný svet stoji pred totálnym krachom. Vo svete prebieha zmena epochy a 2/3 revolúcia v Maďarsku bola dôsledkom tejto reality. Podľa Orbána je súčasný západný životný štýl neudržateľný a čoskoro skolabuje. Za prebiehajúcu finančnú krízu je zodpovedný štátny dlh. Príkladom je Grécko, ktoré EÚ zachraňuje a nie je ochotná sa pozrieť pravde do očí a priznať, že Grécko fakticky už zbankrotovalo a svoje dlhy nikdy nesplatí. Po krachu Grécka bude nasledovať Španielsko, Írsko, Portugalsko a Taliansko. USA majú problém a sú odkázané na nové a ďalšie úvery. V Afrike prebiehajú revolúcie. Ale, Čína je stabilná. Nad Západom sa sťahujú tmavé mraky. Orbán vyhlásil, že prebiehajúci ekonomický krach môže mať pre Maďarsko vážne dôsledky a to najmä z hľadiska bankrotu multinárodných peňažných ústavov a následný nárast inflácie. Za svetovú krízu, vraj zodpovedá „spotrebná a udychčaná spoločnosť, ktorá žije z úverov a zožiera svoju budúcnosť.“

2. Maďari chcú bojovať. Nemôžeme zostať zhypnotizovaní, musíme konať - povedal premiér. Musíme vyjsť v ústrety zmenám a štát musí konať. Treba splatiť dlhy, pretransformovať hospodárstvo z hora, a v prvom rade je nutné preorganizovať prospešno-verejnú zamestnanosť a to povolaním späť do práce, predčasne penzionovaných. Ľudí treba umiestniť na trh práce. Štát tieto výzvy dokáže uskutočniť vtedy, keď za ním bude stáť silná spoločnosť, národ. Preto je nevyhnutné nanovo vybudovať maďarstvo. K tomu poslúži predovšetkým zákon o udelení dvojitého štátneho občianstva. Maďarsko, podľa Orbána, zo všetkých európskych štátov prvé rozpoznalo dôležitosť procesu zjednocovania národa a ľudia to spontánne aj vyjadrili, keď 2/3 revolúciou zvolili novú vládu. Proces pokračuje a do diskusie o budovaní nového Maďarska sa zapojili milióny, pretože „Maďari chcú bojovať.“

3. Európa sa bude chodiť k nám učiť. Zápas o nové Maďarsko nebude víťazným pochodom, lebo nie je jednoduché presvedčiť ľudí, aby zmenili svoj životný štýl - povedal. Zmena životného štýlu musí nastať, aj vynútene, lebo inakšie sa z krízy Maďarsko nedostane - tvrdil nezakryte. Orbán spomenul verejne prospešnú zamestnanosť, čo kritici zmien omylom pochopili ako zriaďovanie pracovných táborov. Zmeny nakoniec vyústia do „národnej renesancie“. Tieto ciele sa uskutočnia pomocou znižovania daní, úsporou na dôchodkoch a novou ústavou. Prebieha diskusia medzi starou, úpadkovou západnou politickou elitou a tými, ktorí zmeny presadzujú - povedal Orbán. Podľa neho je vymierajúcim reflexom nasledovať Západ, veď Maďari už teraz o jeden-dva kroky kráčajú pred ním. Navyše, podľa Orbána, Európania od Maďarov budú preberať nápady. Príkladmi sú: mediálny zákon a banková daň, ktoré Západ odkopíruje od Maďarov. „Maďarsko sa musí zrýchleným pohybom vzdialiť od zóny krízy.“ Netreba ľutovať úpadkový Západ, lebo „starý svet“ je väznicou sveta a bol „prinajmenšom miestom vynúteného pobytu pre Maďarsko.“ Vyhlásil, že stredná Európa bude po kríze hlavným motorom hospodárstva a nie južné, či západné štáty Európy. Ak toto rozpoznajú aj štáty Vyšehradskej štvorky, potom sa umožní široká spolupráca medzi rovnako uvažujúcimi, „na základe národných a demokratických síl“.

Inú, háklivú tému otvoril László Tőkés, a to pod heslom „Nech sa Rumuni ospravedlnia.“ „Viktor Orbán, na liečenie bolesti za Trianon, namiesto ospravedlnenia, navrhuje nové budovanie národa“ - povedal sedmohradský biskup reformovanej cirkvi. Vyhlásil, že od zmeny politického systému v strednej Európe, maďarská národná politika nevykázala žiadny pokrok. Uviedol príklady z medzivojnového obdobia, kedy Miklós Horthy, za krátky čas vraj dosiahol výrazné zmeny (zrejme mal na mysli 1. a 2. viedenskú arbitráž). Revolúcia v Rumunsku v r. 1989 bola podľa neho iba pučom a občania sa za dvadsať rokov dostali do hlbokej recesie. Rumunskí Maďari nedostali univerzitu, nedopracovali sa ani k autonómii. Tőkés sa kriticky vyslovil k neúspešnej národnej politike Maďarska a obvinil maďarských aj európskych socialistov, ktorí zmarili referendum o dvojitom občianstve v r. 2005. Orbánovi odporučil, aby neriešil vzťahy medzi maďarskou menšinou a rumunskou väčšinou v Rumunsku, ale principiálne usporiadal vzťahy medzi dvomi krajinami. Rezolútne požadoval, aby Rumuni sa sedmohradským Maďarom ospravedlnili za príkoria, ktoré im od čias Trianonu vykonali. Ku podivu, maďarský premiér sa k horúcej téme Tőkésa nevyslovil. A možno urobil dobre. Štátny tajomník MZV MR, v odpovedi sa zmohol iba na vyjadrenie ľútosti, že hlava Rumunského štátu sa podujatia v Tušnáde nemohla zúčastniť. Poslucháčov ale potešil vyhlásením, že „Traian Bacescu, čoskoro navštívi Maďarsko.“

Čo k tomu dodať? Viktor Orbán vyhlásil zmenu politickej paradigmy. Treba dodať, že maďarskej a to: v usporiadaní štátu, riadení ekonomiky, spolunažívania národov v strednej Európe, krízového manažmentu ekonomiky, v budovaní akejsi imaginárnej spoločnosti a výrazne odlišného politického myslenia. Varuje, že únik z väznice Východu môže skončiť vo väznici Západu. Orbán tvrdí, že robotníci z Maďarska, Poľska, Rumunska a milióny mladých ľudí dodnes veria, že na úpadkovom Západe je lepšie, lebo si ľahšie zarobia na dom, auto, lekársku starostlivosť a na veci, ktoré k životu potrebujú. A v tejto viere sa väčšinou ani nesklamú - hovorí. Aký zázračný prostriedok však môže prilákať Maďarov z upadajúceho Západu späť, do Maďarska? Na svoju rétorickú otázku odpovedá sám: „Moja vláda dostala od národa dvojtretinový mandát, aby takú zázračnú zbraň našla a vyskúšala ju v praxi.“ Banková daň, tlačový zákon, poštátnenie súkromného penzijného fondu, obmedzenie právomoci ústavného súdu, dvojité občianstvo pre Maďarov za hranicami, nová ústava - to sú účinné zbrane, ktoré začnú čoskoro prinášať úspechy. Jolly joker je v rukách nového záchrancu sveta. Západný svet sa nebude stačiť diviť, keď napodobní Harryho Pottera a vytiahne žolíka z rukáva. Populárny maďarský portál Mandiner nazval Orbána Karpatským géniom. Je vízia génia reálna, či fantazmagória? Pravda, vízia o únii stredoeurópskych štátov nie je nová. O federácii štátov v strednej Európe sníval už aj Milan Hodža. Či Orbánom obnovený projekt by mohol mať šancu zachrániť svet v prípade totálneho ekonomického kolapsu západného sveta je skôr otázkou viery ako racionality. Vizionár Orbán však mal aj ideologického predchodcu. Veď už Oswald Spengler (Zánik západu,1922) odmietal jednotu svetového dejinného vývoja a predpovedal rozpad štátov na rad nových uzatvorených kultúr. Od tých čias sa Západ „pochováva“ a napriek tomu západná kultúra nezomiera. Väčšina nadržujeme úpadkovému Západu a jeho štýlu života, či to je podmienený reflex alebo nie. Orbán prestal veriť Západu a fakticky opakuje svoju starú tézu spred desiatych rokov, že predsa „život existuje aj mimo Európskej únie“. Ako reagovať na ohlásenie zmeny Orbánovej politicko-ekonomickej paradigmy? Zdá sa, že racionálne mysliaci svet skôr uprednostní západnú orientáciu a nie smerovania do neznáma, do fiktívneho vákua. Žeby Maďari naozaj chceli bojovať za niečo nevyskúšané a iracionálne? Čas ukáže aké budú skúsenosti z novej cesty. Orbán, položil v Tušnáde základné kamene akejsi centrálnej stavby moci. Treba vyčkať na vykonávací projekt. Legislatívne zmeny v Maďarsku síce už prebiehajú, ale či budú dostatočne účinné, aby zmenili svet, nato odpovie iba plynutie času. A v tom čase sa liečia aj vizionári. Často na psychiatrických klinikách.

Hodno spomenúť v tejto súvislosti obľúbený bonmot Viktora Orbána. Vo svojich rečiach často používa metaforu o dvoch slimákoch, putujúcich po dvoch stranách diaľnice. Jeden z nich zakričí: „Prejdi na druhú stranu?“ „Ja som už na druhej strane, prejdi ty!“ Prechod na rušnej diaľnici je však viac ako nebezpečný.

Stovky ľudí protestovali proti sťahovaniu

maďarského gymnázia v Želiezovciach

1. augusta 2011 - (Péter Buchlovics - STV 2 / Správy-Hírek)

Rodičia, žiaci, členovia občianskych organizácií protestovali v piatok v Želiezovciach proti sťahovaniu miestneho maďarského gymnázia do budovy slovenského gymnázia. Zriaďovateľ, Nitriansky samosprávny kraj, nasťahoval gymnáziá do jednej budovy s odvolaním sa na ekonomické dôvody, podľa vedenia školy a samosprávy sa však mohlo zrodiť aj iné rozhodnutie. V regióne sa spustila petícia proti sťahovaniu, petičný výbor hárky už odovzdal krajskému úradu, kde ich podľa vlastných slov neprijali s nadšením.

Predseda petičnej komisie Róbert Récsei:

- Na kraji sme odovzdali 4 353 podpisov. Podpisy nám ešte stále chodia, no k petícii ich už nevieme pripojiť.

- Želiezovce chceli, aby sa gymnázium spolu so základnou školou dostalo do pôsobnosti mesta, do budovy by nasťahovali aj centrum voľného času a umeleckú základnú školu. Navrhli aj to, že mesto by si nevyužité priestory od kraja prenajalo, z týchto peňazí by sa už dali hradiť prevádzkové náklady, no tento návrh bol odmietnutý.

Primátor Želiezoviec Pán Bakonyi:

- Je to škandál, že žiadosti, listy a návrhy mesta neboli doručené, nedostali sme na ne ani odpoveď.

Red.: - Riaditeľka gymnázia tvrdí, že mestské materiály a návrhy odoslali včas.

Riaditeľka gymnázia Katalin Cserba:

- Prečo sa to nedostalo na miesto určenia? Každý nech si spytuje svoje svedomie.

Red.: - Hovorca kraja tvrdí niečo iné.

Stanislav Katrinec, hovorca, Nitriansky samosprávny kraj:

- Primátor Želiezoviec sa ešte 11. apríla tohto roku osobne zúčastnil na rokovaní školskej komisie zastupiteľstva NSK. Tá si jeho názory a návrhy vypočula, vyhodnotila ich a odporučila zastupiteľstvu postupovať v súlade so zákonom o vyšších územných celkoch a nadväzujúcim zákonom o majetku VÚC. Čiže neprijať návrhy mesta a gymnázium z málo využitej budovy presťahovať.

Red.: - Podľa hovorcu kraja nie je návrh mesta prijateľný aj z toho dôvodu, že v zmysle hygienických predpisov nemôžu byť v školskej budove inštitúcie s rôznou činnosťou. Zároveň zdôraznil, že maďarské gymnázium si naďalej zachová svoju samostatnosť. Petičný výbor zo Želiezoviec však na jeseň plánuje ďalšie protesty.

Švajčiari aj Maďari bojujú proti silnému franku

4. augusta 2011 - (reuters / pravda)

Opačné problémy ako zadlžená eurozóna či USA rieši Švajčiarsko. Krajine od roku 2002 neustále klesá dlh a centrálna banka SNB musí najnovšie brzdiť prudko sa posilňujúci frank. V stredu SNB znížila základnú úrokovú sadzbu na rozpätie 0 až 0,25 z predchádzajúceho 0 až 0,75 percenta. Zároveň ohlásila výrazné zvýšenie prílevu frankov na peňažný trh. Pre stupňujúcu sa dlhovú krízu v eurozóne a obavy o zhoršenie ratingu USA považujú investori frank za istotu. Švajčiarska mena sa posilnila za posledné mesiace o 18 percent oproti euru a 22 percent získala oproti doláru. Lenže podľa centrálnej banky „masívne nadhodnotený” frank ohrozuje ekonomický rast a cenovú stabilitu. Zníženie sadzby prinieslo posilnenie eura aj dolára, ale zrejme nie nadlho. „Tieto opatrenia pravdepodobne nezastavia zhodnocovanie švajčiarskeho franku,” povedal Neil Mellor z Bank of New York s tým, že ho môžu pribrzdiť. Vládu a centrálnu banku vyzvali na kroky proti silnej mene aj švajčiarski vývozcovia. „Je to výborné. Špekulanti by sa mali stiahnuť,” komentoval zníženie úrokov Nick Hayek, šéf výrobcu hodiniek Swatch, ktorý patril k najhlasnejším kritikom dosahu rýchleho posilňovania franku. Silný frank trápi aj Maďarsko. Tisíce domácností, ale aj samosprávy si zobrali pôžičky vo švajčiarskej mene a teraz sa im ich splácanie vo forintoch predražuje. Regionálni politici požiadali premiéra Viktora Orbána, aby zakročil a primal banky k jednoročnému moratóriu na splátky istiny pri pôžičkách vo frankoch so splatnosťou od troch rokov po vydaní v hodnote zhruba 600 miliárd forintov (2,2 miliardy eur). „Sú to väčšinou obligácie vydané na 20 rokov a ak sa začiatok splácania posunie o rok, znamená to nižšiu záťaž počas zvyšných 17 rokov, než by bola pri súčasnom kurze,” vysvetlil György Gémesi, predseda združenia maďarských samospráv, ktorých dlh presahuje 1,5 bilióna forintov.

Úvery vo frankoch sa Maďarom menia na nočnú moru

4. augusta 2011 - (reuters / pravda)

Vyzeralo to ako skvelá ponuka. Namiesto vo forintoch si Maďari brali pôžičky s oveľa nižším úrokom vo švajčiarskych frankoch. Dnes sa to mení na nočnú moru. Po občanoch, ktorí majú hypotéky vo frankoch, to pocítili aj samosprávy. Pád maďarského hospodárstva a s ním spojený pokles hodnoty forintu, vratká pozícia eura a dlhová kríza v Európe spôsobili, že švajčiarsky frank sa stal ostrovčekom stability a rekordne posilňuje (viac v článku Švajčiari aj Maďari bojujú proti silnému franku). To pocítilo v Maďarsku nielen množstvo ľudí, ktorí si zobrali lacnejšie hypotéky vo frankoch, ale aj miestne samosprávy, ktoré urobili to isté v prípade pôžičiek. Miestne úrady sa preto obrátili na premiéra Viktora Orbána, aby pomohol vybaviť u bánk jednoročné moratórium na splácanie istiny z ich dlhopisov vo výške približne 600 miliárd forintov, ktoré vydali vo švajčiarskych frankoch, najmä v období rokov 2007-2008. Požičané peniaze boli určené najmä na spolufinancovanie grantov z eurofondov a mali sa začať splácať po troch rokoch od vydania dlhopisov. Dúfajú, že odsunutie splátok im pomôže prečkať obdobie slabého forintu a splácať začnú pri lepšom kurze, než je teraz. V súčasnosti sa pohybuje približne na úrovni 250 forintov za jeden frank. Podľa Györgya Gémesiho, šéfa združenia miestnych samospráv, sú banky odsunutiu platieb naklonené. Vyplýva to z neformálnych rozhovorov, tvrdí. „Ide prevažne o obligácie na obdobie 20 rokov a ročný odklad splátky istiny zníži náklady v ďalších 17 rokoch splácania, ktoré sú pri súčasnej úrovni kurzu vysoké,” uviedol. Úroky by samosprávy platili naďalej. Na konci roka 2010 mali maďarské samosprávy celkový dlh vo výške 1,46 bilióna forintov. Spoločnosť PricewaterhouseCoopers odhaduje, že tento dlh do konca roka stúpne na 1,83 bilióna forintov. Dlhopisy, vydané miestnymi samosprávami, dosiahli objem 611 miliárd forintov, drvivá väčšina z nich bola vo švajčiarskych frankoch. „Samosprávy dostanú aspoň malý priestor na nadýchnutie, keď sa urobí táto mierna zmena,” uviedol Gémesi. Mnohé samosprávy sa kvôli nedostatku peňazí už stiahli z rozvojových projektov únie, ale predošlé záväzky vo frankoch by im mohli spôsobiť také problémy, že by to ohrozovalo ich schopnosť poskytovať občanom aspoň základné služby.

Maďarom hrozia pre franky a eurá problémy s hypotékami

3. augusta 2011 - (Jozef Tvardzík - sme)

Pre vysoké úroky centrálnej banky si dve tretiny Maďarov zobrali hypotéky vo forintoch a v eurách. Pre slabý kurz ich nevedia splácať. Finančná kríza, ktorá zasiahla Maďarsko pred dvoma rokmi, sa vracia späť ako bumerang. Pre vysoké úrokové sadzby centrálnej banky si vtedy až dve tretiny Maďarov požičali na bývanie pre výhodnejší úrok najmä vo frankoch a v eurách. Upozornil na to portál idnes.cz. Frank sa teraz oproti forintu nebezpečne posilňuje. Maďarom sa preto hypotéky neúnosne predražujú. Týka sa to až 64 percent domácností, ktoré si vzali hypoúver vo frankoch a v eurách a vyše polovice firiem. Rovnaký problém majú pritom aj Poliaci, kde si úver zobralo až 700-tisíc domácnosti, z toho polovica už úvery neplatí. Hlavný ekonóm maďarskej banky K&H Bank Gyôrgy Barcza pre denník The Financial Times povedal, že vláda bude musieť problém riešiť v prípade, ak sa kurz forintu bude dlhodobo držať na úrovni 235 forintov za frank. Tam je už mesiac. Maďarská centrálna banka drží niekoľko rokov najvyššie úrokové sadzby v celej Európe. Naposledy ich znižovala v januári o štvrť percentuálneho bodu na šesť percent.

Posilnenie švajčiarskeho franku

nespôsobuje maďarským bankám problém

2. augusta 2011 - (tasr)

Výsledky aprílových záťažových testov, v rámci ktorých maďarská centrálna banka skúmala, či sú finančné ústavy v krajine schopné absorbovať otrasy spôsobené prudkým posilnením švajčiarskeho franku, stále platia. Uviedol to guvernér centrálnej banky v Budapešti András Simor. Frank dnes opäť posilnil a jeho kurz oproti forintu dosiahol nové maximum 245,73 HUF/CHF. Guvernér pripomenul, že v apríli banka uskutočnila záťažové testy, pri ktorých počítala s podstatne silnejším frankom. Skúmala, či banky „zvládnu” kurz 245 HUF za jeden frank na konci tohto roka a kurz 257 HUF za frank na konci budúceho roka 2012. „Výsledky ukázali, že bankový sektor je schopný absorbovať straty spôsobené posilnením franku na tieto extrémne úrovne. Inými slovami, majú dostatok kapitálu a likvidity, aby zvládli aj extrémnu záťaž,” dodala banka. Prudké posilňovanie švajčiarskeho franku spôsobuje v Maďarsku problémy dlžníkom, ktorí si zobrali úvery v zahraničných menách, pretože zvyšuje ich mesačné splátky. Podľa odhadov až dve tretiny všetkých úverov poskytnutých maďarským domácnostiam sú v zahraničných menách.

Zisk Magyar Telekom sa prepadol o vyše 72 %

4. augusta 2011 - (sita)

Maďarský telekomunikačný operátor Magyar Telekom v druhom kvartáli evidoval medziročný prepad čistého zisku o 72,6 %. Podpísal sa pod to pokles príjmov spoločnosti, nová daň v maďarskom telekomunikačnom sektore a vytvorenie rezervy v sume 10,6 mld. forintov (HUF). Spoločnosť vo štvrtok informovala, že jej čistý zisk za druhý štvrťrok predstavoval 4,4 mld. HUF, pričom v rovnakom kvartáli predošlého roka bol v objeme 15,94 mld. HUF. Analytici oslovení v prieskume finančnej internetovej stránky portfolio.hu predpovedali, že podnik skončí so ziskom 4 mld. HUF. Štvrťročné tržby podniku klesli o 4,6 % na 143,57 mld. HUF. Operátor, ktorý je dcérou nemeckej firmy Deutsche Telekom, vynaložil v sledovanom období 6,3 mld. HUF na daň, ktorú na telekomunikačné odvetvie uvalila vláda v snahe znížiť rozpočtový deficit.

Integrácia alebo marginalizácia?

1. augusta 2011 - (Ábel Ravasz - Sme)

Verejnoprospešné práce majú svoje výhody, ako nástroj integrácie Rómov do väčšinovej spoločnosti však nepostačia. Rozsiahla obnova slovenských hradov s použitím pracovnej sily nezamestnaných. Strojnásobený počet osôb vykonávajúcich aktivačné práce vo Velkom Mederi. Vytvorenie 187 nových pracovných miest pre Rómov v Košiciach, a to najmä formou aktivačných prác. Len nie koľko príkladov z množstva tituliek naznačujúcich rastúci význam verejnoprospešných prác na Slovensku. Nejde však o výslovne domáci fenomén. Pod tlakom globálnej finančnej krízy vlády po celej Európe hľadajú alternatívne zdroje hospodárskeho rastu. Jedno z možných protikrízových opatrení je aj masové zapojenie dlhodobo nezamestnaných do pracovnej činnosti, čím štát môže stimulovať národné hospodárstvo, zmierniť pomer nepracujúcich, umožniť účastníkom udržať si pracovné návyky a tým posilniť ich integráciu do spoločnosti, a pritom realizovať projekty prospešné pre zúčastnené obce. Táto cesta je natoľko atraktívna, že napríklad Viktor Orbán, samohybný premiér Maďarska, už niekoľkokrát označil verejnoprospešnú prácu za jeden zo základných kameňov svojej ekonomickej stratégie. Jeho „maďarský model” považuje dlhodobo nezamestnaných - a zvlášť väčšinu rómskeho obyvateľstva krajiny - za zdroj budúceho hospodárskeho rastu. Ekonomický plán Fideszu ráta s vytvorením 100-tisíc nových verejnoprospešných pracovných miest, najmä pre Rómov. Návrh na zmenu zákona o vzdelávaní obsahuje aj zníženie veku povinnej školskej dochádzky na 16 (alebo možno až na 15) rokov, pričom sa založia nové odborné učilištia a praktické školy. Nezamestnaní by neboli priamo nútení k tomu, aby robili aktivačnú činnosť: trestom za odmietnutie ponuky verejnoprospešnej práce by podľa plánu mal byť ukončenie vyplácania sociálnych dávok. Aby nestratili podporu, museli by teda prijať aj také pracovné možnosti, za ktorými by mali cestovať viac ako tri hodiny. V takýchto prípadoch by vláda pre nich zabezpečila „prechodné ubytovanie” v kontajneroch. Tento plán u mnohých vyvolalo strach z organizovania „pracovných táborov” pre Rómov - najmä keď sa berie do úvahy aj to, že dozor nad veľkými verejnoprospešnými projektmi by mali robiť expolicajti, povolaní z výsluhového dôchodku. Vízia nového modelu teda ráta s tým, že dva z najväčších problémov maďarskej spoločnosti - otázka rómskej integrácie a zrýchlenie hospodárskeho rastu - sa dajú riešiť jedným komplexným programom, dokonca do istej miery sú navzájom súčasťou riešenia. Orbán vyhlásil aj to, že je tu koniec blahobytného štátu, teda spoločnosti založenej na prosperite a spotrebe, a nasleduje éra spoločnosti založenej na práci. Dôsledkom avizovaných krokov by však nakoniec mohlo byť štátom podporovaný rozklad spoločnosti na dve veľké „kasty”: na vzdelanú strednú vrstvu pracujúcu najmä v oblasti služieb a na skupinu nevzdelaných, v drvivej väčšine rómskych pracovníkov, zamestnaných verejnoprospešnou prácou. Je pravda, že dlhodobo nezamestnaní by boli vstupom do pracovného pomeru do istej miery reintegrovaní do spoločnosti: výsledkom by aj v najlepšom prípade bola len marginálna integrácia. V období socializmu tak v Maďarsku ako v Československu väčšina Rómov bola zamestnaná najmä v priemysle. Hoci Rómovia neboli segregovaní na trhu práce, v továrňach vykonávali marginálne práce ako pomocníci, upratovači a podobne. Niet sa čomu čudovať, že začatím modernizačných procesov priemyslu v 80. rokoch sa začalo aj masové prepúšťanie Rómov, čo sa len zrýchlilo po zmene režimu a priamo viedlo k ich pretrvajúcej vysokej nezamestnanosti. Marginálna integrácia, Či už v továrňach alebo verejnoprospešnou prácou, je nesmierne nestabilná. Takto integrované skupiny sú veľmi zraniteľné, lebo hospodárske aj politické zmeny ich môžu takmer okamžite odpojiť od spoločnosti. Príkladom je aj maďarská dedina Tiszabura, kde viac ako 80 percent obyvateľov tvoria Rómovia. Minulý rok ešte takmer 600 z 3000 dedinčanov robilo aktivačnú činnosť: zmena dotačného systému verejnoprospešných prác znamenala to, že od začiatku januára v pracovnom pomere mohli zostať len traja (!). Iná práca v dedine neexistuje. Za príkladom nemusíme vyraziť do Maďarska: v Jarovniciach napríklad žije okolo 4000 Rómov, a takmer štvrtina sa zúčastňuje aktivačných prác. Verejnoprospešná práca má svoje výhody pre štát, pre obce a aj pre nezamestnaných. Pre mnohých sú jediným zdrojom pracovných príležitostí. Slovenský program obnovy hradov zas môže opätovne dokázať, že pracovná sila nezamestnaných sa dá využiť aj užitočne. Vízia riešenia otázky rómskej integrácie vytvorením obrovského množstva verejnoprospešných pracovných miest je už iná vec. Takýmto procesom by vznikla len marginálna a teda dočasná integrácia, ktorej rozpad by bol časom istý. Kvôli demografickým procesom však už nemôžeme plytvať časom. Treba podporiť lokálne projekty na zapojenie nezamestnaných do vykonávania užitočných a naozaj spoločensky prospešných prác. Zároveň si musíme uvedomiť, že to, čo funguje v malom, nemusí byť riešením aj vo veľkom.

Košická Rajka

4. augusta 2011 - (Vanda Jakubová - Plus 7 dní)

Delia svoj život medzi dva štáty. Slovensko a Maďarsko. V prvom pracujú a majú trvalý pobyt, v druhom žijú a zveľaďujú si príbytky. Reč je o hercoch z košického divadla Thália, ktorí si vzali za svoju maďarskú dedinku Göncruszka, vzdialenú desať kilometrov od slovensko-maďarských hraníc. A nie sú sami. Maďarské pohraničie osídľuje čoraz viac Slovákov. Lákadlom sú najmä nízke ceny nehnuteľností a k nim obrovské záhrady. Tak, ako našli výhody bývania v Maďarsku mnohí obyvatelia Bratislavy v blízkej Rajke, siahli po lacnom bývaní i východniari. No kým v Rajke rastú nové domy ako huby po daždi, na východe siahajú Slováci po starších nehnuteľnostiach, ktoré si potom prestavujú. Štyridsať minút cesty: Cesta z Košíc do Maďarska je rovná a rýchla. Len čo zídete z hlavného ťahu na bočné cestičky, takmer v každej ulici nájdete niekoľko domov s ceduľkou Eladó - na predaj. Pôvodní majitelia opustených domov už poväčšine zomreli a ich dediči sa snažia zdedenú nehnuteľnosť čo najlepšie predať. „S rodinou žijem v Miskolci a tento dom som zdedila po starých rodičoch. Je to sedliacky dom s 15-árovou záhradou. Ja sa tu nikdy nevrátim, a tak predávam. Je mi úplne jedno, či to kúpi Slovák alebo Maďar. No naši tu domy nekupujú. Pre nich sú od ruky,” vysvetľuje asi štyridsaťročná Maďarka, ktorá starý zanedbaný domček núka za dvadsaťtisíc eur. „Zdá sa vám to veľa? No veď ste hneď pri hranici. Ak chcete niečo lacnejšie, choďte do vzdialenejších dedín. Určite tam niečo nájdete,” dodáva.

Plná hercov: V dedine Göncruszka vzdialenej približne desať kilometrov od hranice je pomerne ticho. Staré chátrajúce domy striedajú úplne vynovené. Tie si už odkúpili Slováci. Cez deň ich doma nenájdete, sú v práci. Odchádzajú na autách zavčasu ráno do Košíc a vracajú sa až pred zotmením. Výnimku tvoria herci z košickej Thálie. Tí sa do dedinky doslova zamilovali. Prví sa tu udomácnil Attila Bocsárszky, známy aj zo seriálov Keby bolo keby či Ordinácia v ružovej záhrade. Domček si tu kúpil ešte v roku 2004 za neuveriteľných šesťdesiattisíc korún, teda približne dvetisíc eur. „Do opravy som investoval asi desaťtisíc eur a som veľmi spokojný. K domu patrí i osemnásťárová záhrada. Pravdupovediac, ani ju človek celú nestihne obhospodáriť,” vysvetľuje herec. Odvtedy si tu kúpilo ďalšie domy sedem jeho kolegov a ďalší sa chystajú. S dochádzaním do práce problém nemajú. Dohodnú sa a na vystúpenia chodia spoločne autom. „Realita je taká, že tu skutočne žiaden autobus z Košíc nechodí. Každý, kto si tu nehnuteľnosť kúpi, musí rátať s tým, že je odkázaný na auto. Či už sa zvezie spolu so susedom, alebo má vlastné,” opisuje cestovanie ďalšia herečka Nela Nagyová. „Nám to problém nerobí. Navyše, v dedine je už obrovská komunita Slovákov a možno i to, že sme tu 'cudzinci`, nás všetkých spája a navzájom si nezištne pomáhame. Či už je to bohatý, alebo chudobnejší našinec,” smeje sa Nela. Slovensko a slovenčinu počujú i z televízora. Vďaka satelitom tu chytajú všetky slovenské programy. S mobilmi je to už horšie. „Tu používame maďarské číslo, v Košiciach, samozrejme, slovenské. Navyše existuje program, kde si predplatíme prijímanie hovorov v zahraničí a nie je to také katastrofálne,” vysvetľuje herečka.

Pohostinní: Len čo sa Košičania vrátia do svojho maďarského domova, opúšťa ich stres a akoby na povel prechádzajú do pohodového režimu. Vítajú návštevu, či je to známy, alebo úplne cudzí človek. Otvárajú vlastné zásoby orechového likéru, pálenky, kladú na stôl vlastnoručne vypestovanú zeleninu a domáce pôltiky slaniny. „Tu sa niet kde ponáhľať,” núka nás svojimi výrobkami Nelin priateľ Števo. On sám je Slovák ako repa a po maďarsky pred kúpou domu nevedel ani slovo. Ako zarytý košický panelákový človek zo dňa na deň vymenil byt za starý dom v Maďarsku. S Nelou žili v Košiciach v podnájme a túžili po niečom svojom. „Keď sme reálne zvážili svoje finančné možnosti aj výšku hypotéky, ktorú si môžeme dovoliť, bolo jasné, že trojizbový byt v Košiciach si nekúpime. Preto sme hľadali niečo iné. Tu v Göncruszke sme si vyhliadli síce starý dom, ale s 24-árovou záhradou a dvoma veľkými pivnicami. Za necelých dvadsaťtisíc eur. Za túto cenu by sme v Košiciach nekúpili ani jednoizbový byt,” vyratúva Nela. Navyše, v dedine má dostatok kamarátov, aby jej nebolo smutno. Porozprávať v slovenčine sa môže aj so susedmi. „Z jednej strany kúpil pozemok chalan, ktorý si tu postaví dom. Teraz je na zárobkoch v Anglicku. Z druhej strany je domček, ktorý už tiež vlastní Slovák. Ten ho využíva skôr ako chatu,” ukazuje Nela prstom na jednotlivé stavby. Pomaly prechádzame dedinou. Maďarskú reč strieda slovenčina. Každý každého zdraví, starousadlíci sa zvedavo pýtajú, kto vlastne sme a či tiež hľadáme domček. Voľných je hneď niekoľko. Pokoj a pohoda sú nákazlivé. „Tu zvonia zvony trikrát do dňa. O piatej ráno, o piatej popoludní a o ôsmej večer. Keď zvonia mimo termínu, s patričným zveličením a obrovskou dávkou čierneho humoru si povieme, že je ďalší voľný dom na predaj,” doplňuje Nelu jej priateľ Števo. Nela ukazuje chalúpky vo vlastníctve Slovákov. Väčšina z nich je už upravená alebo pri nich vidno čulý pracovný ruch. Výhodne sa v Maďarsku dá i zrekonštruovať. Pochvaľujú si najmä o tretinu lacnejšie ceny stavebného materiálu ako na Slovensku. Aj pracovnú silu. „Ja viem po maďarsky, takže sa dohovorím. Števo vie iba zopár slov, no vždy sa s domácimi dohodne. Najmä v krčme,” mykne plecom.

Jazyková (ne)bariéra: Jedno z miestnych pohostinstiev je plné. Pri dverách odložené vidly, za stolom sedia väčšinou dôchodcovia. „Od kuda? Domuš chóčeš?” prihovára sa približne 75-ročný maďarský dôchodca. Lámanou ruštinou a maďarčinou vysvetľuje, že jeho dedko opravoval kostol pri Prešove a že on má Slovákov rád. Miestni obyvatelia pochopili, že Slováci po maďarsky nevedia, a tak sa snažia komunikovať, ako len môžu. Dokonca sa naučili aj pár slovenských výrazov. „Krčmár rozumie, keď si pýtate pivo či pálenku. A miestni tiež. Ochotne a radi spomínajú na svojich slovenských príbuzných alebo predkov. Stále hľadajú nejaký spoločný bod,” dodáva Štefan.

Celebrita: Ak niekto po maďarsky nerozumie, ide za miestnou celebritou Palim Bocsárszkym. Tento usmievavý deduško Matej Dužina z reklamy na telefónneho operátora, ceremoniár z rozprávky Soľ nad zlato alebo gróf Pálffy z Jakubiskovej Bathory tu žije už niekoľko rokov. Pomaly sedemdesiatročný herec bol už pri nejednej kúpe domu, ochotne chodí so Slovákmi na nákupy do obchodu. „Nech sa páči, ponúknite sa mojím kapustovým koláčom. Sám som ho upiekol,” ukazuje vdovec na kysnutý bochník. Za necelých pätnásťtisíc eur si kúpil sedliacky domček s 34-árovou záhradou. Tu pestuje zeleninu, chová hydinu, kozy a vietnamské prasiatka. „Je to môj život. Ráno vstávam o pol piatej a končím o desiatej večer,” pochvaľuje si Bocsárszky. Celý život žil v paneláku v Rožňave, ako vdovec však zmenil svoj život od základov. Byt v Rožňave predal a kúpil dom v Maďarsku. „Som vyštudovaný pedagóg. Okrem iného som učil i botaniku a pestovateľské práce. Takže gazdovať viem,” smeje sa. Pre politickú neposlušnosť dokonca robil štrnásť rokov sanitára v nemocnici. „Vozil som mŕtvych, pripravoval ich na pitvy. Inú prácu mi nedali,” mávne rukou. Popritom sa však odmalička venoval herectvu a na staré kolená ho zamestnali v košickom divadle Thália. Najprv ako vedúceho organizačného oddelenia, neskôr ako herca na plný úväzok. „Nikdy som nechodil na kastingy. Vždy ma oslovili pre konkrétnu úlohu. Aj s Jakubiskom to tak bolo. Videl moju fotku v agentúre, pozval ma na kostýmovú skúšku. Obliekli ma, namaskovali. On prišiel a povedal, že presne tak si predstavoval starého maďarského grófa. No povedzte nie Jakubiskovi,” so smiechom spomína na svoje herecké úspechy. Teraz v maďarskej dedine robí Mikuláša miestnym škôlkarom. Je spokojný s tým, že jeho dom nik neobíde a každý si príde pochutnať na slivovici či baracpálenke.

Za alebo proti?: Život v maďarskom pohraničí má vskutku svoje čaro. Obrovské pozemky pri domoch sa s malými parcelami pri novostavbách v okolí Košíc nedajú porovnať. Pôda je úrodná, darí sa v nej takmer všetkým rastlinám. Nemenej lákavé sú aj plné pivnice. No tento spôsob života nesie so sebou i niekoľko problémov. „Aj keď sme s priateľom majiteľmi nehnuteľnosti, trvalý pobyt tu nemáme. Akosi smiešne by vyzeralo v občianskom preukaze, že ste slovenský občan s trvalým pobytom v Maďarsku,” rozoberá úskalia Nela. Ako všetci Slováci v tejto dedine má aj ona trvalý pobyt v Košiciach. Tam si aj vyzdvihujú poštu. „Kúpa domu v Maďarsku je zmena. Kompletne sa nám zmenil okruh kamarátov. Odtiaľto nik nepôjde na večerné pivo do Košíc. Každý kalkuluje s tým, ako sa dostať z Košíc a späť, a mestské žúry jednoducho nie sú v pláne,” uzatvára Štefan.

Košické agentúry záujem o maďarské reality evidujú, no kúpu starých domov s veľkými záhradami a mimoriadne lákavými cenami radia dobre si premyslieť. „Každý si musí uvedomiť, že je to investícia na celý život alebo minimálne na dlhšie obdobie a predať ju sa už nemusí podariť,” vysvetľuje realitný maklér Jaroslav Henzély. Kúpu nehnuteľností v maďarskom pohraničí by odporučil skôr ľuďom v dôchodkovom veku a tým, ktorí nie sú odkázaní na dennodenné dochádzanie za prácou a školou do Košíc. „Môže to byť problémové napríklad pri krúžkoch detí po škole,” dodáva maklér.

Ceny realít ponad hranice

Na rozdiel od maďarských nehnuteľností, tie na Slovensku v posledných rokoch stúpli na cene. Podľa realitného makléra Jaroslava Henzélyho stúpli ceny v Košiciach a okolí od roku 2006 až o šesťdesiat percent. „Najdrahšie nehnuteľnosti sú v úzkom centre mesta. Nasleduje širšie okolie centra, najnižšie ceny sú za panelové byty v okrajových častiach mesta,” vysvetľuje Henzély. Cena jedného štvorcového metra však neklesne pod tisíc eur. Bežná cena trojizbového panelového bytu je okolo sedemdesiattisíc eur. Východniari však dávajú prednosť kúpe novopostavených domčekov v radovej zástavbe na okraji Košíc. „Domčeky majú síce malý pozemok, no dom má vlastné kúrenie a dostupnosť do mesta je vynikajúca,” konštatuje maklér. Takýto holobyt s rozlohou 110 štvorcových metrov kúpite už okolo stopäťdesiattisíc eur. V porovnaní s nehnuteľnosťami v Maďarsku je to viac ako desaťnásobne drahšie. „Treba si však uvedomiť, že nová nehnuteľnosť s vlastným kúrením sa o dvadsať či tridsať rokov podstatne jednoduchšie predá ako panelový byt, ktorý má už dnes viac ako 45 rokov,” vystríha realitný maklér.

Zbytočný zákon dostáva zmysel

3. augusta 2011 - (Arpád Soltész - Hospodárske noviny)

Podpredseda mládežníckej organizácie SMK László Gubík sa rozhodol, že prijme maďarské občianstvo. To bol legitímny krok. Namiesto obvodnému úradu to však oznámil médiám, čo už legitímne nie je. Zaváňa to lacnou provokáciou. Gubíkove vyhlásenie, že si plánuje budúcnosť na Slovensku, by znelo vierohodne, keby študoval, povedzme, fyziku. Jej zákony totiž platia na Slovensku rovnako ako v Maďarsku. No keby to aj myslel vážne, o nič nejde. Ako hrdý občan únie tu stále môže bez obmedzení žiť aj pracovať. A ako odborník na maďarské právo bude mať aspoň minimálnu konkurenciu. Užitočná výhoda. Jeho vyhlásenie, že si chce ponechať aj slovenské občianstvo, z neho totiž robí právnika, ktorý nebude najlepší, ani keď bude jediný. V tomto okamihu zákon platí a Gubík, ako občan Maďarska, si ťažko bude uplatňovať svoje práva, povedzme, pred slovenským Ústavným súdom. Gubík si však celkom určite plánuje budúcnosť v politike, a toto je ideálny štart. Stane sa mučeníkom maďarských nacionalistov v Budapešti. Bojovníkom proti slovenskému zákonu, ktorý je inak úplne štandardný. Vylúčenie dvojakého občianstva nie je v Európe ničím neobvyklým. Pochybný bol jedine dôvod, pre ktorý sme dvojaké občianstvo vylúčili aj u nás, nejde však o žiadne ohrozenie princípov demokracie. A provokatéri, ako je Gubík, zákonu ešte aj dodatočne dodávajú zmysel. No pokiaľ chce Gubík zasvätiť svoj život boju proti zákonom, ktoré ohrozujú základné princípy demokracie a menia republiku na totalitný štát, nemohol si vybrať lepšie. Viktor Orbán už nechal slovo „republika” vyškrtnúť z maďarskej ústavy. Viac priestoru na sebarealizáciu ako v Budapešti by našiel Gubík už iba v Minsku.

Ak mi vezmú občianstvo, idem na súd

2. augusta 2011 - (Jozef Kotris - Hospodárske noviny)

László Gubík z SMK vysvetľuje pre HN, prečo žiadal o maďarské občianstvo. Ako prvý člen SMK priznal, že získal aj maďarské občianstvo. Tento fakt chce oficiálne oznámiť aj slovenským orgánom - čím podľa zákona príde o slovenské občianstvo. László Gubík.

- Čo vás viedlo k tomu, že ste požiadali o maďarské občianstvo?

- Na Slovensku som sa narodil, mám slovenské občianstvo a mienim si ho nechať. Veď tu mám aj rodinu, kamarátov a chcem tu aj ostať žiť. Ale na druhej strane národnosť mám maďarskú a kultúrne a jazykovo patrím k maďarskému národu. Študujem v Budapešti právo a uvítal som, keď v maďarskom parlamente prešiel zákon o dvojakom štátnom občianstve.

- Orbánov zákon o dvojakom občianstve teda schvaľujete.

- Už vtedy som sa rozhodol, že prijmem aj maďarské občianstvo a stanem sa dvojakým štátnym občanom. Je to pozitívny krok, v strednej Európe môže mať hocikto dvojaké občianstvo. Ani Maďarom neprekáža, keď Chorvát v Moháči má dvojaké občianstvo, prečo by ho aj Slovák v Békéscsabe nemohol mať?

- Tvrdíte, že vám šlo len o princíp. Politická motivácia tam nebola?

- Zdôvodnenie je morálne aj právne. Môže sa z toho stať precedens. Sme v Európe v 21. storočí. Ak by mi vzali slovenské občianstvo, som ochotný ísť na súd. Keď je možnosť získať občianstvo, chcem to posilniť aj právne, lebo som študent práva. Zložil som sľub, podpísal som certifikát a stal sa občanom Maďarskej republiky. Neverím, že by sa to vylučovalo so slovenským občianstvom. Všade v Európe je to normálna vec. Veď aj športovci často majú dvojaké občianstvo.

- O úprave dosahov dvojakého občianstve by mal slovenský parlament rokovať znovu v septembri. Dovtedy vám hrozí pokuta 3 319 eur, ak maďarské občianstvo neohlásite na obvodný úrad v sídle kraja. Spravíte tak?

- Keď to ohlásim, nedostanem pokutu.

- No automaticky stratíte slovenské občianstvo.

- V blízkej budúcnosti budú ďalšie kroky.

- Znamená to, že to ohlásite, aby ste sa vyhli pokute?

- Nebudem sa skrývať pred zákonom.

- Budete mať dva pasy dvoch krajín Európskej únie? Aká je z toho výhoda?

- Zatiaľ nemám ani maďarský občiansky, ani pas. Nebudem mať z maďarského občianstva žiadne výhody, je to len morálne zadosťučinenie.

- Ako reagovalo okolie na vaše maďarské občianstvo?

- Zopár ohlasov prišlo, ale boli zvonka, nie zo strany. Písali mi ľudia, že sa im zdá sympatické, čo som spravil. Aj kamaráti tvrdia, že ma poznajú a nevedia, prečo by som nemal patriť aj k slovenskému štátu, keď posilním zväzok s Maďarskom.

- Je v SMK takých ako vy, čo požiadali aj o maďarské občianstvo, viac?

- Neviem o nich.

- Ani ste nepočuli, že by viacerí chceli mať dvojaké občianstvo?

- Neviem o nich. Ani svoj krok som s nikým nekonzultoval. Bolo to moje súkromné rozhodnutie, aj ako poslucháča práva.

- Predseda SMK József Berényi požiadal o občianstvo ešte pred vami. Dostal ho už?

- O ňom mám informácie len z médií. Požiadal o občianstvo, ale či ho má, neviem.

- Žijete na Slovensku, ale vybrali ste si maďarskú univerzitu. Prečo?

- V Leviciach som chodil aj na základnú školu, aj do gymnázia, ale s vyučovacím jazykom maďarským. Prijali ma aj na slovenskú vysokú školu, ale chcel som študovať v maďarskom jazyku. Navyše, Levice sú bližšie k Budapešti ako k Bratislave. Rozhodla vzdialenosť, jazyk aj kvalita školy. Je tu najlepšie právo v regióne.

- Vďaka maďarskému občianstvu ste sa výrazne zviditeľnili. Neboli za tým aj vaše plány vo veľkej politike?

- Je možné, že raz vstúpim do veľkej politiky. Som poslucháč na univerzite, v prvom rade sa teraz chcem venovať štúdiu a práci v mládežníckej organizácii SMK.

Berényi chce preveriť, či Slota nemá chorvátske občianstvo

5. augusta 2011 - (sita)

Predseda neparlamentnej Strany maďarskej koalície (SMK) József Berényi dnes podal na Ministerstvo vnútra SR žiadosť o preskúmanie občianstva predsedu SNS Jána Slotu, pretože je možné, že Slota požiadal o chorvátske občianstvo. Berényi v podaní, ktoré poskytol agentúre SITA, uvádza, že Slota využíva honosnú vilu na chorvátskom ostrove Rab, ktorú mu požičiava chorvátska firma LAGANJ. Tú má vo vlastníctve Slotov kamarát a spolupracovník. V médiách je podľa Berényiho zdokumentované, že Slota vilu využíva už 14 rokov a podieľal sa aj na stavebnom dozore pri jej výstavbe a potom aj pri jej zariaďovaní. Berényi predpokladá, že Slota si vytvoril k miestu a Chorvátsku silnú emotívnu väzbu. Berényi pritom cituje vyjadrenie Anny Belousovovej, bývalej prvej podpredsedníčky SNS, že „Ján Slota je slovenským zbohatlíkom a národným buditeľom chorvátskeho pobrežia”. Berényi sa domnieva, že Slota chcel prejaviť svoje emotívne väzby k miestu a požiadal o chorvátske občianstvo. Berényi žiada ministerstvo vnútra, aby zistilo status Slotu ako predsedu SNS a odstránilo prípadný protiprávny stav. SNS pred časom adresovala rezortu vnútra upozornenie, že je u predsedu SMK Józsefa Berényiho dôvodné podozrenie, že prijal maďarské občianstvo, čím stráca podľa zákona slovenské občianstvo. V takom prípade nemôže byť Berényi štatutárom politickej strany. Doteraz ním je. Ministerstvo vnútra sa dvakrát pýtalo poštou Berényiho na občianstvo, ale ten neodpovedal. Berényi odmieta povedať, či získal maďarské občianstvo, ale už 1. januára informoval, že žiadosť oň si podá.

Reakcia SNS

na list J. Berényiho Ministerstvu vnútra SR,

v ktorom žiada o preverenie, či Ján Slota nemá chorvátske občianstvo

5. augusta 2011 - (hovorkyňa SNS Jana Benková / sns.sk)

Predseda SNS Ján Slota je občanom Slovenskej republiky, žiadneho iného štátu - na rozdiel od J. Berényiho. Je šokujúce, ako si dovolí J. Berényi dehonestovať autoritu Ministerstva vnútra SR, ak im zašle takýto výsmešný list. Mohli by sme mať pre to pochopenie v kontexte toho, ako súčasný minister Lipšic tento rezort riadi a ničí, ale nech si pán Berényi uvedomí, že minister Lipšic je vo svojej funkcii len dočasne a pracovníci celého rezortu nemôžu za to, aké majú momentálne vedenie, na čele rezortu je politický nominant, nie odborník. Ministerstvo vnútra SR je štátny orgán a patrí mu preto náležitá úcta. J. Berényi toto ministerstvo uráža systematicky - nielen touto svojou najnovšou žiadosťou, ale aj prístupom, keď odmieta odpoveď na žiadosť MV SR, či je už občanom Maďarskej republiky. Ako už deklaroval prvý podpredseda SNS Andrej Danko, MV SR by malo čím skôr vyvinúť účinný mechanizmus na to, aby sa občanom podobným J. Berényimu nemuselo doprosovať a vyzývať ich na dodržiavanie zákonov Slovenskej republiky, ale aby malo účinné prostriedky na zasiahnutie, ak majú podozrenie na porušenie zákona - zvlášť, ak ide o predsedu politickej strany, ako je to v prípade J. Berényiho.

O náš pas už prišlo 109 Slovákov

3. augusta 2011 - (Hospodárske noviny)

Už 109 ľudí stratilo slovenské občianstvo tým, že prijalo občianstvo iného štátu - a priznalo sa k tomu našim úradom. „Sú to tí, ktorí prišli o slovenské občianstvo nadobudnutím cudzieho. Ministerstvo vnútra eviduje tých občanov, ktorí stratu občianstva nahlásili,” povedala Lucia Garajová z komunikačného odboru ministerstva vnútra. Zákon z dielne vlády Roberta Fica bol reakciou na novelu zákona Viktora Orbána o občianstve, ktorý zjednodušil udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom. Slovenská legislatíva ukladá osobe, ktorá nadobudla dobrovoľne iné štátne občianstvo, povinnosť oznámiť to obvodnému úradu v sídle kraja, inak dostane pokutu 3 319 eur. Šéf rezortu vnútra Daniel Lipšic (KDH) na jar tvrdil, že má možnosť zistiť, kto sa stal Maďarom. Podpredseda mládežníckej organizácie SMK László Gubík sa s maďarským občianstvom priznal médiám. Ako sa bude voči nemu postupovať, ministerstvo nepovedalo. „Ku konkrétnym prípadom sa ministerstvo nevyjadruje,” odkázala Natália Hattalová z ministerstva. Upozornila, že zobrať Gubíkovi slovenské občianstvo nie je možné. „Občianstvo sa len stráca nadobudnutím iného štátneho občianstva automaticky zo zákona, nemožno ho odobrať,” upozornila. Ministerstvo vnútra nedávno vyzvalo listom šéfa SMK Józsefa Berényiho, aby ho informoval, či získal maďarské občianstvo. Ten to rezortu odmietol potvrdiť. Národná rada SR sa občianstvom zaoberala naposledy vo februári. Most-Híd chcel zrušiť sankcie, proti bol ústavný právnik Radoslav Procházka (KDHJ a nezávislý Igor Matovič. K téme sa plánujú poslanci vrátiť opäť na septembrovej schôdzi.

Občianstvo na súde

1. augusta 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Slovenský zákon odoberajúci občianstvo tým, čo si požiadajú o občianstvo akéhokoľvek iného štátu, je ešte väčšia hlúposť a právny nezmysel, ako maďarský zákon o dvojakom občianstve, ktorý sa stal zámienkou pre Ficovu normu. Po tejto stránke môže byť aj užitočné, že sa nejaký mladý miestny politik SMK k svojmu čerstvému maďarskému občianstvu priznal, slovenského sa odmieta vzdať a je ochotný obhájiť ho aj právnou cestou. Mohlo by byť konečne v celej záležitosti jasnejšie. Podmienkou toho samozrejme je, aby so svojou kauzou dospel až k európskemu súdu (ktorý by mu pravdepodobne dal za pravdu). Najpodivnejšie na celej veci je, že to trvalo tak dlho. Najlepším kandidátom na takýto súdny spor by samozrejme bol predseda SMK József Berényi, u neho sa však veľmi rýchlo potvrdilo, že oznámenie, podľa ktorého si ako jeden z prvých požiada o maďarské občianstvo, bolo len zle vypočítaným propagandistickým ťahom. Keď začalo ísť do tuhého, vybral si šéf SMK neomylne funkciu namiesto princípu. To je jedna strana mince. Druhou je, že László Gubik svojim vyhlásením nechtiac ozrejmil aj to, pre aký typ príslušníkov menšín je maďarské občianstvo dôležité, v akom mentálnom svete títo ľudia žijú a zároveň, prečo môže byť toto občianstvo považované za veľmi vážny problém. Gubik sa podľa svojho vyhlásenia pre médiá vo vlastnej diplomovej práci zaoberá „otázkou aktuálnej relevancie idey Svätej koruny”, a zároveň dáva najavo, že „plne súhlasím s etickým, právnym i vedeckým priemetom tejto myšlienky”. Akákoľvek dodnes platná relevancia „idey o Svätej korune” je však len výmyslom maďarských nacionalistov utopených vo vysnívanom obraze minulosti. Dodnes platné relevancia či právne platné dôsledky stredovekého reliktu, takzvanej „náuky o Svätej korune” neexistujú jednoducho preto, lebo sú nezlučiteľné s republikánskou formou vlády rovnako ako s dnešnými hranicami Maďarska. Ak sa tento základný rozpor niekto snaží zakamuflovať, môže dospieť len k takému tragikomickému výsledku, akým je nová orbánovská ústava našich susedov. A je jedno, či tak robí len z hlúposti, alebo aby zakryl nejaké iné úmysly.

Bugár radí občianstvo vysúdiť

1. augusta 2011 - (Matúš Burčík - Sme)

Vysoká pokuta a strata slovenského občianstva hrozí 24-ročnému Lászlóvi Gubikovi z Levíc, ktorý verejne priznal, že získal občianstvo Maďarska. „Dňa 19. júla som zložil v meste Soltvadkert občiansku prísahu,” hovorí Gubik, šéf pobočky SMK v Leviciach. Doložil to fotografiou zo slávnostného aktu. Gubik tvrdí, že zo Slovenska si po maďarské občianstvo išiel sám. „V 21. storočí by to mala byť celkom normálna vec. Som poslucháčom práva v Budapešti a chcem sa touto problematikou zaoberať.” Spolu s ním v ten deň prísahu podpisovala ešte mladá žena z Ukrajiny. V SMK podľa Gubika nemajú nijakú dohodu, ako postupovať. Keďže získanie občianstva v Maďarsku nenahlásil nášmu ministerstvu vnútra, môže zo zákona okrem straty slovenského občianstva dostať aj pokutu 3319 eur. „Pevne verím, že sa to nestane. Tento zákon považujem za protiústavný. Moja vôľa je zostať občanom Slovenskej republiky. Chcem tu žiť, mať rodinu a pracovať.” Odvoláva sa na ústavu, podľa ktorej nikoho nemožno zbaviť občianstva proti jeho vôli. Aké budú jeho ďalšie kroky, ešte nevie. Ani ministerstvo vnútra neodpovedalo, ako bude voči Gubikovi postupovať. „Ku konkrétnym osobám sa nevyjadrujeme,” reagovala Natália Hattalová z tlačového oddelenia. Maďarská agentúra MTI v piatok napísala, že slovenské ministerstvo sa listom opýtalo predsedu SMK Józsefa Berényiho, či je občanom SR. Na otázku odpovedal kladne. Tiež upozornil na znenie ústavy, že nikoho nemožno občianstva zbaviť proti jeho vôli. O maďarské občianstvo Berényi požiadal hneď v januári, keď maďarský zákon o dvojakom občianstve začal byť účinný. Či už občianstvo získal, však stále neprezradil. Gubik tvrdí, že si žiadosť podal v marci, alebo v apríli. Berényi včera nedvíhal telefón. Oznámenie o získaní maďarského občianstva dostalo ministerstvo vnútra vo štvrtok aj od aktivistu Pála Cséfalvaya, ktorý sa v minulosti zviditeľnil snahami o autonómiu. „Týmto Vám dám na vedomie, že po dlhodobom ponížení národnostných menšín, od júna 2011 som konečne maďarským občanom. Mám z Vás dosť, zbohom Slovenský štát,” napísal ministerstvu. Redakcii poslal kópiu listu. Minister vnútra Daniel Lipšic z KDH je na dovolenke. V marci vyhlásil, že štát má možnosti, ako zistiť, či sa niekto stal Maďarom. „Akonáhle budeme mať potvrdené, že niekto získal občianstvo krajiny, v ktorej nemá žiadnu formu pobytu, samozrejme prichádza o slovenské občianstvo.” Predseda koaličnej strany Most-Híd Béla Bugár hovorí, že nie je dobré, aby Slovensko zbytočne strácalo občanov na základe zlého zákona, ktorý prijala vláda Roberta Fica. „Nevidím však v koalícii vôľu nájsť spoločné riešenie. Je tu zrejme jediná možnosť -aby sa tí ľudia, ktorí o občianstvo prídu, obrátili na súd,” povedal. Kauza podľa neho môže skončiť až na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Bugár si nemyslí, že rozpor v koalícii okolo občianstva nahráva politikom, ktorí sa teraz snažia tému využiť. Parlament sa občianstvom zaoberal vo februári. Most-Híd trval na zrušení sankcií v zákone. Proti takému riešeniu boli nezávislý poslanec Igor Matovič a Radoslav Procházka z KDH. Problém koalícia odložila na jeseň. Ministerstvo vnútra doteraz eviduje deväť ľudí, ktorí stratili slovenské občianstvo, lebo nadobudli maďarské.

Politik SMK zrejme príde o slovenské občianstvo

1. augusta 2011 - (čtk)

Prvý politik mimoparlamentnej SMK zrejme príde o slovenské občianstvo. Šéf pobočky strany v Leviciach László Gubik priznal, že v júli získal maďarskú štátnu príslušnosť. Strata slovenského občianstva mu hrozí pre zákon, ktorý slovenskí zákonodarcovia prijali minulý rok ako odvetné opatrenie na rozhodnutie Budapešti priznávať občianstvo zahraničným Maďarom v zjednodušenom konaní. „Dňa 19. júla som zložil v meste Soltvadkert občiansku prísahu,” citoval Gubika denník Sme. Politik to doložil fotografiou zo slávnostného aktu. Gubikovi okrem straty slovenského občianstva hrozí aj pokuta 3 319 eur, pretože získanie občianstva iného štátu úradom nenahlásil. Gubik dúfa, že Slovensko ho za získané občianstvo susedného štátu nepotrestá. „Pevne verím, že sa to nestane. Tento zákon považujem za protiústavný. Chcem zostať občanom Slovenskej republiky. Chcem tu žiť, mať rodinu a pracovať,” dodal. Ministerstvo vnútra doteraz eviduje deväť ľudí, ktorí stratili slovenské občianstvo, pretože získali maďarské. Gubik si žiadosť o maďarské občianstvo podal najmenej dva mesiace po tom, čo tak urobil predseda SMK József Berényi. Ten však odmietol informovať, či občianstvo získal. Zmiernenie podmienok pre získanie maďarského občianstva schválil parlament v Budapešti v máji minulého roka. Bývalá vláda premiéra Roberta Fica na to okamžite reagovala presadením vlastnej zákonnej úpravy, podľa ktorej majú slovenskí občania nadobudnutím nového občianstva prísť až na výnimky o slovenskú štátnu príslušnosť. Súčasná koalícia plánovala zákon o občianstve zmierniť už skôr. Niektorí vládni poslanci ale žiadali zachovanie sankcií za nadobudnutie občianstva iného štátu, koalícia preto zmenu zákona odložila.

Šéf SMK tvrdil, že je občanom SR

1. augusta 2011 - (tasr)

Ministerstvo vnútra zisťovalo u predsedu SMK Józsefa Berényiho, či je občanom SR. Informovala o tom maďarská tlačová agentúra MTI, podľa ktorej Berényi na otázku odpovedal kladne. Politik na otázku rezortu vnútra poukázal na to, že podľa Ústavy SR nemožno nikoho zbaviť občianstva proti jeho vôli. „Preto odpoveď na vašu otázku v liste z 12. júla 2011 považujem za bezpredmetnú,“ cituje MTI z listu predsedu SMK ministerstvu vnútra. Berényi požiadal o maďarské občianstvo 3. januára, na čo reagovala opozičná SNS žalobou, pripomína agentúra a dodáva, že Berényi nezverejnil, či maďarské občianstvo dostal alebo nie.

Ministerstvo vnútra SR sa spýtalo

Józsefa Berényiho, či je slovenským občanom

29. júla 2011 - (tasr)

Ministerstvo vnútra SR zisťovalo u predsedu SMK Józsefa Berényiho, či je občanom SR. Informovala o tom dnes maďarská tlačová agentúra MTI, podľa ktorej Berényi na otázku odpovedal kladne. Politik na otázku rezortu vnútra poukázal na to, že podľa Ústavy SR nemožno nikoho zbaviť občianstva proti jeho vôli. „Preto odpoveď na vašu otázku v liste z 12. júla 2011 považujem za bezpredmetnú,” cituje MTI z listu predsedu SMK ministerstvu vnútra. Berényi požiadal o maďarské občianstvo 3. januára, na čo reagovala opozičná Slovenská národná strana (SNS) žalobou, pripomína agentúra a dodáva, že Berényi nezverejnil, či maďarské občianstvo dostal alebo nie.

Politológ: Ľudia sú z Bugárovej strany unavení, silnie SMK

30. júla 2011 - (sita)

Strana Most-Híd už svojich voličov nudí, verejne sa neprezentuje a málokto sa o nich zaujíma. Myslí si to politológ Michal Horský, ktorý agentúre SITA povedal, že „verejná mienka je z Most-u unavená”. Aj to je podľa politológa jeden z dôvodov prečo úspech zaznamenáva v súčasnosti mimoparlamentná Strana maďarskej koalície (SMK). Ak by sa voľby konali už tento mesiac, SMK by podľa najnovšieho prieskumu agentúry Focus volilo 5,8 percenta voličov a v zákonodarnom zbore by ju zastupovalo desať poslancov. Strana Béla Bugára by skončila s podporou 6,9 percenta. Horský na politickej scéne očakáva medzi stranami Bugára a Józsefa Berényiho stupňujúcu sa rivalitu. Politológ Miroslav Kusý sa domnieva, že SMK môže za súčasnú podporu vďačiť práve faktu, že je mimo parlamentu. „Nie je o nej počuť, nemá žiadne škandály,” hovorí Kusý s tým, že svoju úlohu zohráva určitý psychologický faktor. „Starí voliči sa vracajú,” dodal politológ. Podľa prieskumu by do národnej rady voliči poslali aj Slovenskú národnú stranu (SNS), ktorú by s výsledkom 5,8 percenta zastupovalo desať poslancov. Michal Horský očakával výrazne prudší pokles preferencií národniarov. Zakladanie nového politického zoskupenia Národ a Spravodlivosť už ohlásila poslankyňa a bývalá členka Slotovej strany Anna Belousovová. Politológ Kusý je presvedčený, že hoci je ešte priskoro, dá sa očakávať, že sa zopakuje scenár z roku 2001, keď Ján Slota založil Pravú SNS a v parlamentných voľbách v roku 2002 sa ani jeho strana ani Belousovovej SNS do parlamentu nedostala. „Nemajú odkiaľ získavať nové hlasy, Ficov Smer preberá národniarsku agendu, rozpad bude oslabovať obe zložky,” nazdáva sa Kusý. Celé politické spektrum sa podľa Horského začína rozčleňovať do troch skupín. Dominantným hráčom podľa jeho slov ostáva Smer-SD na čele s Robertom Ficom, ktorý si drží viac ako 40-percentnú podporu. Stabilnými zoskupeniami sú KDH Jána Figeľa a Dzurindova SDKÚ-DS. „Tu si ale možno všímať to, že SDKÚ stále klesá,” upozornil. Ako dodal, na hranici zvoliteľnosti sa nachádzajú SNS, Most i SaS. „To sú kandidáti na vypadnutie,” uzavrel.

Rada pre reklamu bilbordy SNS riešiť nechce

31. júla 2011 - (sita)

Rada pre reklamu sa nebude zaoberať sťažnosťou strany Most-Híd, ktorej vadili bilbordy Slovenskej národnej strany (SNS), pretože kódex rady sa nevzťahuje na politickú reklamu. „Postupovali sme v zmysle článku jeden, kde sa okrem iného hovorí, že ustanovenia kódexu sa nevzťahujú na politickú reklamu,” uviedla agentúre SITA výkonná riaditeľka Rady pre reklamu Eva Rajčáková. Komisia preto podľa jej slov musela sťažnosť zamietnuť. S takýmto postupom nesúhlasí predseda strany Béla Bugár. „Máme na to iný názor, ale z právneho hľadiska tu len veľmi ťažko pochodíme,” uviedol. Hoci kódex rady okrem iného spomína aj zmienku o tom, že „reklama nesmie obsahovať nič, čo by urážalo rasové, národnostné, politické alebo náboženské cítenie spotrebiteľov,” bilbordy národniarov s textom „Proti maďarskej rozpínavosti” sú podľa Rajčákovej politická reklama a tú kódex nerieši, pretože to nie je v jeho pôsobnosti. Strana pred niekoľkými týždňami podávala na SNS aj trestné oznámenie v súvislosti s podnecovaním k národnostnej neznášanlivosti. „Dôvodom trestného oznámenia sú protimaďarské bilbordy, ktoré strana SNS umiestnila po celej krajine a taktiež urážlivé a hanlivé výroky poslancov strany v médiách a v parlamente,” informovala tlačová tajomníčka strany Most-Híd Nora Czuczorová. Ako potvrdil Bugár, v prípade sa už začalo konanie. Generálna prokuratúra vec podľa jeho slov pridelila Krajskej prokuratúre v Bratislave. „Oznámenie pôjde na preverenie vyšetrovateľovi, ktorý rozhodne či začne trestné stíhanie,” povedal hovorca prokuratúry v Bratislave René Vanek. Bugárovci sú presvedčení, že prejavy Slotovej strany sú nebezpečné a nemajú miesto v 21. storočí. „Bilbordy a vyjadrenia poslancov SNS presviedčajú občanov slovenskej národnosti, že byť vlastencom znamená nenávidieť iný národ,” domnieva sa Bugár. SNS už dávnejšie avizovala, že svoje bilbordy neplánuje stiahnuť. „Naše aktivity na posilnenie národnej hrdosti a postavenia štátneho jazyka, o ktorú v našej bilbordovej kampani ide, takto vníma len politická strana Híd a ostatní občania to chápu správne,” povedala hovorkyňa SNS Jana Benková.

Minister obrany Ľubomírov Galko:

J. Kubiš má príliš oslabené morálne právo kritizovať SaS

30. júla 2011 - (tasr)

Ministrovi obrany Ľubomírovi Galkovi (SaS) sa nepáči, že bývalý šéf slovenskej diplomacie Ján Kubiš „nevynechá ani jednu príležitosť kopnúť si do tejto vlády, špeciálne do SaS”. Či už pre postoj v otázke Grécka, Galkovu angličtinu alebo naposledy pre stranícke nominácie. Údery Kubišovi vracia. Tvrdí, že má „priveľmi oslabené morálne právo kritizovať SaS a jej predstaviteľov”, keďže bol súčasťou vlády Roberta Fica (Smer-SD) v čase, kedy robila rozhodnutia škodlivé pre Slovensko. Vo vyjadrení zverejnenom na internetovej stránke SaS Galko pripomenul, že počas Kubišovho pôsobenia rozhodol Ficov kabinet o unáhlenom prísľube zvýšenia počtu vojakov v operácii ISAF v Afganistane o 100 percent bez finančného krytia. Rovnako o „škandalóznom vyslaní z hľadiska podozrení z korupcie v tzv. upratovacom tendri vtedajšieho ministra obrany a člena Smeru-SD Františka Kašického do Bruselu ako veľvyslanca pri NATO, mimochodom, v tom čase ovládajúceho angličtinu tiež maximálne na základnej úrovni”. Bývalá vláda tiež v tom čase podľa Galka rozhodla o „bezprecedentnom vyslaní exšéfa SDĽ Petra Weissa za veľvyslanca do Budapešti, aj keď po maďarsky nevedel ani jedno slovo”, či „o škandalóznom predaji emisií garážovej firme Interblue Group”. Minister obrany podľa vlastných slov nezachytil od Kubiša ani jedno kritické slovo k spomínaným krokom Ficovej vlády, ani k iným vrátane straníckych nominácií, ktoré dnes „výdatne kritizuje”. „Keď Kubiš hovorí o straníckych nomináciách, tak čo potom sú veľvyslanci ako Kašický v Bruseli, Jozef Migaš v Moskve, Peter Weiss v Budapešti či Pavol Hamžík na Ukrajine? Čo znamenalo prijatie syna predsedu HZDS, lekára Michala Mečiara na MZV v čase, keď ho viedol Kubiš, na miesto odborníka, ktorý mal plniť úlohy vlády?” pýta sa Galko. Pripustil, že liberáli robia chyby, keďže sú noví, avšak snažia sa z nich poučiť. Neviem si však predstaviť, „že by niektorí z našich ministrov, poslancov, nominantov alebo straníkov niečo zdefraudoval alebo výrazne morálne či odborne zlyhal a predseda SaS Richard Sulík by ho obhajoval a poslal zastupovať Slovensko do zahraničia”. Dodal, že SaS nesie za svojich nominantov plnú zodpovednosť a bude vyvodzovať voči nim zodpovednosť, ak si to zaslúžia. „Podotýkam, že práve minister za SaS Juraj Miškov presadil novelu zákona o obsadzovaní postov vo vedeniach spoločností výberovým konaním. Aj to je dôkaz, že SaS hľadá vyvážený model, ktorý umožní vláde realizovať svoj volebný program, ale zároveň určí rozumné hranice medzi výberovými konaniami na odborníkov a politickými nomináciami, ktoré, zdôrazňujem, sú súčasťou každého demokratického systému a štátu,” uzavrel Galko.

Orbán šokuje Európu. Socialistov chce trestať za dlh

2. augusta 2011 - (hnonline.sk)

Bývalí maďarskí lídri môžu čoskoro skončiť za mrežami. Orbán chce trestať za vysoký štátny dlh. Bývalí maďarskí lídri môžu čoskoro skončiť za mrežami. Vláda Viktora Orbána totiž chce socialistov potrestať za vysoký štátny dlh. Ten sa za osem rokov ľavicových vlád zvýšil o polovicu na viac ako 81 miliárd eur. Zmenu trestného zákona, ktorý by socialistov umožnil postaviť pred súd, navrhol podvýbor maďarského parlamentu. Pre Orbánovu parlamentnú väčšinu nebude problém novelu presadiť. Trest by tak okrem iných čakal bývalých premiérov Ferenca Gyurcsánya či Gordona Bajnaia. „Tento návrh odporuje európskym zásadám. Najväčší problém predstavuje práve jeho retroaktivita,“ povedal pre HN podpredseda frakcie európskych socialistov Hannes Swoboda. Podľa neho podobný zákon nie je nikde v Európe. Orbánov krok postavil do pozoru aj maďarskú opozíciu. „Vládny dlh rovnako ako v ďalších krajinách rapídne stúpol kvôli kríze. Maďarsko však prijalo opatrenia, vďaka ktorým je považované za jednu z najstabilnejších krajín,” povedal pre HN ekonomický expert maďarských socialistov Imre Szekeres.

Orbán chce trestať socialistov za dlh

2. augusta 2011 - (Oľga Gluštíková - Hospodárske noviny)

Maďarský premiér Viktor Orbán chystá svojim predchodcom cestu do väzenia. Socialistických expremiérov chce pohnať pred súd kvôli vysokému dlhu, ktorým za ich osemročného vládnutia zaťažili maďarskú ekonomiku. O príprave zákona rozhodol podvýbor maďarského parlamentu. Zmenu trestného zákonníka bude teraz schvaľovať parlament - v ňom má suverénnu väčšinu Orbánov Fidesz. Ďalší krok Orbána k jeho neobmedzenej moci sa stretol s ostrou kritikou za hranicami našich južných susedov. Európa je zhrozená najmä z toho, že zákon má byť retroaktívny. Premiéri teda majú byť súdení za to, čo urobili v minulosti. „Na politické rozhodnutia predošlých vlád sa nedá pozerať cez trestný zákonník ako na kriminálne činy. Maďari by tým popreli zmysel demokracie,” povedal pre HN český politológ Jiří Pehe. Ten sa obáva, že v dnešnom Maďarsku už Orbán môže schváliť čokoľvek. „Ak by mu však zmena trestného zákonníka prešla, malo by to dohru pred európskym súdom.” Podvýbor konštatuje, že za vývoj štátneho dlhu nesú vážnu zodpovednosť bývalí premiéri - Peter Medgyessy, Ferenc Gyurcsány, Gordon Bajnai a ich socialistické vlády. Tie úradovali v období od roku 2002 až do vlaňajších volieb. Počas ôsmich rokov maďarský štátny dlh vzrástol takmer o polovicu až na viac ako štyri pätiny hrubého domáceho produktu - vlani dosiahol 81 miliárd eur. Mala tiež utrpieť dôveryhodnosť Maďarska kvôli permanentnému falšovaniu hospodárskych údajov. Boli tak oklamaní všetci obyvatelia, ale i celá Európska únia, tvrdí podvýbor v dokumente, ktorý zverejnila agentúra MTI. Socialistov v Maďarsku však poburuje návrh, že by mali byť spätne trestaní za niečo, čo nespravili. Zverejnené údaje o štátnom dlhu považujú za nepresné a klamlivé. „Skutočnými porazenými v križiackej výprave proti štátnemu dlhu, ktorú vedie Orbánova vláda, sú naši občania. Tí, bohužiaľ nemôžu jasne posúdiť, čo sa stalo v Maďarsku za posledné desaťročie kvôli propagandistickým správam koalície na čele s Fideszom,” uviedol pre HN Imre Szekeres, ekonomický expert maďarských socialistov. Tí podľa neho sami poveria odborníkov, aby vypracovali celkovú ekonomickú a finančnú správu o štátnom dlhu. Socialisti hovoria, že krajinu zadlžovala aj pravica. Tá to však mala robiť v prospech úzkej skupiny bohatých, kým ľavicové vlády v prospech ľudí s nízkymi príjmami, dôchodcov a rozvoja infraštruktúry. „Obávam sa, že v Maďarsku ide iba o jeden z ďalších krokov, ako zničiť ľavicovú opozíciu a vytvoriť situáciu, aby bol pri moci Orbán alebo jeho strana aj v budúcnosti. Zadlženie samo osebe je podľa mňa iba zámienkou, aby sa Orbán zúčtoval so socialistami,” tvrdí Pehe. Na Slovensku a v ostatných krajinách EÚ je však podobné riešenie bezpredmetné. Takýto zákon nie je nikde v Európe. „Tento návrh odporuje európskym zásadám. Najväčší problém predstavuje práve jeho retroaktivita. Orbán však už v minulosti presadil sporné zákony tým, že mal väčšinu v parlamente,” povedal pre HN podpredseda frakcie európskych socialistov Hannes Swoboda.

Orbán chce dlh súdiť ako zločin

2. augusta 2011 - (Adriana Zsigová - Sme)

Zadlženie štátu je politický zločin a vinní sú všetci traja socialistickí premiéri - Péter Medgyessy, Ferenc Gyurcsány a Gordon Bajnai. Taký je výsledok správy podvýboru maďarského parlamentu, ktorý mal prešetriť vývoj v krajine za minulých osem rokov, keď sa vystriedali tri vlády socialistov. Päť z ôsmich členov v podvýbore patrí k vládnucej pravicovej strane Fidesz, socialisti tam nemajú nijakého zástupcu. V rokoch 2002 až 2010 štátny dlh vzrástol z 55 percent hrubého domáceho produktu na 80 percent a Fidesz z toho viní socialistov. Opozičná Maďarská socialistická strana tvrdí, že ide o propagandu Fideszu, ktorá opäť len škodí občanom. Spravodajský portál index.hu upozorňuje, že viaceré krajiny Európskej únie vrátane členov eurozóny sú na tom s dlhmi horšie ako Maďarsko, no podobné opatrenia neprijímajú. Vláda premiéra Viktora Orbána prišla s témou neúmerného zadlžovania začiatkom roka a zriadila na to parlamentný podvýbor. Postupne vypočuli všetkých troch premiérov Pétera Medgyessyho, Ferenca Gyurcsánya a Gordona Bajnaia. V nedeľu zverejnila výsledok - zadlžovanie je zločin a na vine nie je vývoj medzinárodnej ekonomiky, ale chybné rozhodnutia socialistických vlád. Príslušné úrady majú teraz zistiť, ako by za to mohli expremiéri niesť právnu zodpovednosť. Hovorca maďarského premiéra Orbána Péter Szijjártó pripustil, že vláda zmení aj zákony, ak bude treba, aby dostala bývalých premiérov pred súd. „Dnes znášajú dôsledky tohto činu všetci Maďari a všetky rodiny, z ich práce nezarábajú oni, ale zahraničie, keďže z každých desiatich forintov, ktoré zaplatia na daniach, sedem putuje na splácanie dlhu,” píše sa v správe podvýboru, ktorý zverejnila maďarská tlačová agentúra MTI. Praktiky bývalých vlád má ilustrovať aj niekdajší výrok expremiéra Gyurcsánya, ktorý komisia pripomenula. „Takmer som zomrel z toho, že sme sa rok a pol museli tváriť, že vládneme, a namiesto toho sme klamali ráno, v noci a aj večer,” povedal vtedajší predseda vlády a vyvolal tým vlnu demonštrácií. Jeho vláda navyše údajne falšovala ekonomické údaje, čím mala zavádzať nielen občanov, ale aj celú Európsku úniu. Zatiaľ to však nikto nedokázal. Prvý z premiérov Péter Medgyessy sa bráni, že počas jeho vlády sa dlh ešte držal tesne pod maastrichtským kritériom, ktorým je dlh vo výške maximálne 60 percent HDP. Socialisti pripomínajú, že dlh štátu rástol aj počas vlády pravice a malo by sa prešetriť aj toto obdobie.

Fakty - Maďarský dlh

* V rokoch 2002 až 2010 narástol dlh Maďarska z 55 percent HDP na 80 percent.

* Nová ústava z apríla hovorí, že verejný dlh môže byť maximálne 50 percent HDP.

* Socialisti hovoria, že za rastom dlhu je finančná kríza. Fidesz obviňuje ekonomickú politiku predošlých vlád.

V Maďarsku by chceli stíhať socialistické vlády

Zdĺžením spáchali vlády zločin, tvrdí podvýbor parlamentu

1. augusta 2011 - (tasr)

Najväčším problémom Maďarska v súčasnosti je vážne zadlženie štátu - bývalé socialistické vlády zadlžením krajiny spáchali zločin, vyplýva zo správy podvýboru maďarského parlamentu, zriadeného na vyšetrovanie dôvodov mimoriadneho rastu štátneho dlhu v období rokov 2002-2010. Podľa správy z nedeľňajšieho zasadnutia podvýboru spáchali socialistické vlády v období rokov 2002-2010 zločin, pretože v priebehu ôsmich rokov ich vládnutia stúpla zadlženosť Maďarska o 50 percent. Podvýbor konštatoval, že za vývoj dlhu štátu nesú vážnu zodpovednosť bývalí premiéri Péter Medgyessy, Ferenc Gyurcsány, Gordon Bajnai a ich vlády. Správa zdôrazňuje, že utrpela aj dôveryhodnosť Maďarska kvôli permanentnému falšovaniu hospodárskych údajov. Boli tak oklamaní občania Maďarska, ale i celá Európska únia, píše sa v dokumente zverejnenom maďarskou tlačovou agentúrou MTI. Podvýbor požiadal ústavnoprávny a rozpočtový výbor parlamentu, aby vzhľadom na závažnosť „spáchaných zločinov” hľadal možnosti na stíhanie zodpovedných. Socialisti v polovici júla tvrdili, že je potrebné preveriť vývoj zadlženia štátu za uplynulých 20 rokov, pretože to môže poskytnúť dôležité ponaučenia pre budúcnosť. Striktne však odmietli, že dlh štátu rástol iba počas ich vlády. Tvrdia, že krajinu zadlžovali aj pravicové vlády. Tie to podľa nich ale robili v prospech úzkej skupiny bohatších ľudí - zatiaľ čo ľavicové vlády v prospech skupiny ľudí s nízkymi príjmami, dôchodcov a rozvoja infraštruktúry.

Maďari oslavujú 65. výročie forintu

1. augusta 2011 - (tasr)

Maďarsko dnes oslavuje 65. výročie svojho oficiálneho platidla. Forint opätovne zaviedli po druhej svetovej vojne 1. augusta 1946, nahradili ním pengö po hyperinflácii v rokoch 1945 a 1946. Forint bol pri zavedení v roku 1946 krytý zlatom - 1 forint mal hodnotu 0,0757575 gramu zlata. Podľa maďarského hospodárskeho spravodajského servera penzcentrum.hu vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu je pravdepodobné, že ešte zopár rokov zostane forint v maďarských peňaženkách, a teda zrejme oslávi aj 70. narodeniny. Forint zostal platidlom aj po vstupe Maďarska do Európskej únie v roku 2004, ale Maďarsko - spolu s ďalšími členskými krajinami EÚ - sa zaviazalo prijať euro. Maďarský server privatbankar.hu napísal, že v roku 2001 sa očakával vstup Maďarska do eurozóny v roku 2006, avšak vzhľadom na zhoršujúce sa hospodárske ukazovatele krajiny sa prijatie eura neustále posúva na neskoršie. V novej ústave, ktorá vstúpi do platnosti 1. januára 2012, sa uvádza, že oficiálnym platidlom Maďarska je forint.

Považania osladia Maďarsko

Považský cukor ťaží z uzatvorenia sesterských cukrovarov u južných susedov

3. augusta 2011 - (etrend.sk)

Najväčší tuzemský cukrovar Považský cukor z Trenčianskej Teplej začína ťažiť z reštrukturalizačných zmien vo vnútri materského koncernu Nordzucker. Tými nadnárodný hráč reagoval na reformu cukorného poriadku v Európskej únii. Kvôli reforme, ktorá obmedzila nadprodukciu cukru v členských krajinách, Nordzucker mimo iného zavrel všetky cukrovarnícke prevádzky v susednom Maďarsku združené pod skupinou Mátra Cukor. A práve slovenský Považský cukor teraz preberá zásobovanie maďarského trhu. Slovenský cukrovar zásoboval doteraz najmä domáci trh, no teraz začne veľké objemy cukru dovážať od sesterských cukrovarov a z neho bude vyrábať finálne výrobky pre maďarský trh. „Ročne na maďarskom trhu umiestnime okolo 80-tisíc ton cukru,“ hovorí generálny riaditeľ firmy Ivan Kardoš. Pôjde zhruba o rovnaký objem, ako podnik vyrobí zo slovenskej repy pre tuzemský trh. Štart zásobovania južného suseda sa v podniku premietne do nových investícií. Už tento rok kúpi Považský cukor nové linky na balenie práškového cukru za zhruba pol milióna eur. Investície do výroby finálnych výrobkov pre cudzie trhy sa prevzatím zásobovania maďarského trhu nekončia. Do rozšírenia výroby malých hygienických balení cukru pre kaviarne a reštaurácie zainvestuje cukroval približne 400-tisíc eur. „Materská spoločnosť sa rozhodla, že tento produkt sa bude centrálne pre všetky jej trhy vyrábať už iba na Považí,“ dodáva I. Kardoš.

Kultúrne poukazy pre školákov dodá firma z Budapešti

31. júla 2011 - (sita)

Kultúrne poukazy pre žiakov základných a stredných škôl na Slovensku na najbližších päť rokov vytlačí a rozdistribuuje maďarská firma Állami Nyomda Nyrt., ktorá sídli v Budapešti. Výsledok verejnej súťaže ministerstva kultúry zverejnil Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) vo svojom vestníku. Maďari vyhrali súťaž v konkurencii ďalších štyroch firiem. V elektronickej aukcii ponúkli rezortu Daniela Krajcera (SaS) tlač a distribúciu kultúrnych poukazov za menej než polovicu predpokladanej ceny zákazky. Ministerstvo predpokladalo, že víťaznej spoločnosti zaplatí 830-tisíc eur bez DPH. Víťazná firma chce za vybavenie zákazky 391 125 eur bez DPH. Úlohou firmy bude vytlačiť hárky kultúrnych poukazov, personalizovať ich a distribuovať na vopred určené adresy základných a stredných škôl na Slovensku. Poukazy vytlačia v rámci Dotačného systému Ministerstva kultúry SR.

Komárno protestuje proti billboardom, ktoré hania Maďarov

2. augusta 2011 - (sita)

Mestskí poslanci v Komárne schválili protest proti umiestneniu oznámení, ktoré smerujú proti národnostným menšinám. Žiadajú príslušné orgány, aby prijali účinné opatrenia, ktoré zakazujú umiestnenie a zverejnenie takýchto oznámení. V uznesení schválili, že mesto napíše protestnú nótu Národnej rade SR. Negatívne emócie vyvolali kontroverzné billboardy politickej strany. „Vyskytli sa teraz v poslednom období útočné billboardy, nechcem pomenovať, ktorá strana ich mala, boli proti Maďarom, protinárodnostné, akurát na tom území dole, kde je väčšina obyvateľov maďarskej národnosti, tak sa cítili dotknutí z tohto hľadiska,” povedal pre agentúru SITA primátor Komárna Anton Marek. Poslanci schválili aj výzvu pre právnické osoby a fyzické osoby na území mesta na dodržanie zákona o používaní jazyka národnostných menšín a zabezpečenie dvojjazyčnosti v mestských organizáciách. S návrhom vyšiel poslanecký klub strany Most-Híd. Ako informovala jeho predsedníčka Éva Hortai, podporili ho všetci poslanci okrem jedného nezávislého a jedného za SMK. Poukazujú na to, že na mnohých miestach v meste je len slovenský nápis a maďarský chýba. Žiadajú, aby sa normy jazykového zákona dodržiavali obojstranne. Primátor Marek podotkol, že mesto môže dohliadať len na mestské organizácie a nemôže reálne zasahovať do toho, ak si napríklad súkromný podnikateľ vyvesí názov svojej prevádzky len v slovenčine.

Komárno a Komárom organizujú spolu festivaly vína a pálenky

31. júla 2011 - (sita)

Spoločnú ponuku pre turistov počas leta a na jeseň pripravuje slovenské mesto Komárno a maďarské Komárom. Projekt Kultúrne leto bez hraníc organizuje Regionálne združenie Váh - Dunaj - Ipeľ v spolupráci s oboma mestami. Cieľom je využiť potenciál ich spolupráce pre cestovný ruch. Ako povedal šéf združenia Daniel Balko, v Komárne, Komárome a ich okolí sa nachádzajú viaceré termálne kúpaliska, kam chodia návštevníci na dlhšie pobyty. „Keď v prípade nepriaznivého počasia nevedia využívať služby kúpaliska, chceli by sme využiť potenciál, ktorý môže vzniknúť spoluprácou miest Komárno a Komárom a ponúknuť im atraktívne kultúrne podujatia,“ uviedol Balko. Súčasťou ponuky kultúrnych podujatí bude štvrtý ročník Vínneho korza v Komárne a prvý ročník Festivalu pálenky, zameraný na prezentáciu domácich výrobcov. Obe podujatia budú mať presah aj do maďarského Komáromu. Podľa Balka spadajú do zámeru regionálneho združenia podporovať imidž Nitrianskeho kraja ako regiónu vína, poľnohospodárstva a domácich produktov. Medzi ďalšími podujatiami je napríklad filmový festival pre pamätníkov, v rámci ktorého budú v Komárne premietať staré slovenské, české, maďarské a poľské filmy. V programe je aj medzinárodný festival dychových hudieb. „V mestách Komárno aj Komárom sa nachádza viacero netradičných súborov dychových hudieb, takže festival bude o nástrojoch, nielen o klasickej dychovke,“ povedal Balko. Náklady na projekt Kultúrne leto bez hraníc sú vo výške 16 200 eur, z toho 1800 eur prispelo mesto Komárno a zvyšok išiel z ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Program sa začal v júli a potrvá až do konca novembra.

O čo ide v kauze slovenských kalvínov?

31. júla 2011 - (Botond Tkačik - tkacik.blog.sme.sk)

Slovenská verejnosť je v posledných dňoch doslova bombardovaná tzv. údajnou „násilnou maďarizáciou” tentokrát prostredníctvom Maďarskej reformovanej cirkvi. Ako sa to ale všetko spustilo? Zástupcovia Michalovského a Ondavsko-hornádskeho seniorátu Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku vydali stanovisko k Ratifikačnej listine Ústavy Maďarskej reformovanej cirkvi, kde spochybňujú zmysluplnosť rozhodnutia najvyššej inštancie - biskupa Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku stať sa plnoprávnym členom Maďarskej reformovanej cirkvi. Zvláštne je, že to robia zástupcovia práve tých dvoch z deviatich seniorátov Slovenskej reformovanej cirkvi, ktoré podľa Ratifikačnej listiny pripojenia Slovenskej reformovanej cirkvi k Maďarskej reformovanej cirkvi de facto sa k Maďarskej reformovanej cirkvi nepripojili. To, že biskup Slovenskej reformovanej cirkvi pri ratifikácii pripojenia uplatnil výhradu k odseku (2) § lak § 6 Ústavy Maďarskej reformovanej cirkvi už žiadne média nespomínajú. Citujem výhradu: „V zmysle právneho účinku výhrady Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku sa s deviatimi seniorátmi pripája k Maďarskej reformovanej cirkvi ako organizačná zložka, ale v ohľade na Michalovský reformovaný seniorát a Ondavsko-hornádsky reformovaný seniorát udržiava fiktívny stav neexistencie pripojenia sa. Tým medzi Michalovským reformovaným seniorátom a Ondavsko-hornádskym reformovaným seniorátom - ako rovnoprávnymi organizačnými zložkami Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku s nemaďarskou jednacou rečou - a Maďarskou reformovanou cirkvou vzniká obojstranná neutralita.” Možnosť uplatnenie tejto výhrady znamená, že slovenská menšina v rámci Slovenskej reformovanej cirkvi, si mohla uplatniť svoje právo na autonómiu. Paradoxné je, že podľa sťažovateľov by si ale väčšina svoje právo spojiť to, čo patrilo k sebe od začiatku reformácie, nemala uplatňovať. Slovenské médiá, ktorých divácka základňa je vysoko senzitívna na maďarskú kartu aj v tomto prípade tému účelne využívajú a vhodne skresľujú tak, aby svoju sledovanosť čo najviac zvýšili. Napomáhajú tak snahám odôvodniť odtrhnutie dvoch slovenských seniorátov a vytvoriť akúsi novú samostatnú slovenskú reformovanú cirkev. Nová slovenská refromovaná cirkev bude znamenať aj nové vedúce cirkevné pozície. Nie práve o to v tejto kauze ide?

„Čo za k... je tento Thomas Melia?“

Orbánov človek urážal diplomata USA

28. júla 2011 - (Ivan Drábek - Pravda)

Viktor Orbán po Bruseli zrejme čoskoro začne prirovnávať k sovietskej Moskve aj Washington. Spojené štáty pritvrdili v kritike maďarskej vlády a Orbánov kabinet sa ostro ohradil. „Nikto nie je v takom postavení, aby spochybnil vôľu maďarských ľudí,” varoval vysokého amerického diplomata Thomasa Meliu hovorca maďarského premiéra Péter Szijjártó. Ešte drsnejšie reagoval europoslanec za Fidesz Tamás Deutsch. „Čo za k... je tento Thomas Melia? Prečo sa každý deň musíme fackovať s h...?” použil vo svojom mikroblogu na sociálnej sieti hneď dva vulgarizmy. Thomas Melia je zástupca štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí USA a súčasne šéf kancelárie rezortu diplomacie pre demokraciu a ľudské práva. Hnev Budapešti si vyslúžil vystúpením pred podvýborom Snemovne reprezentantov pre oblasť Európy a Euroázie. Kongresmanom pritom nepovedal nič, čo by maďarská vláda už nepočula od svojich európskych partnerov. Pravda, Orbán na to reagoval podráždeným prirovnaním Bruselu k Moskve v komunistickej ére, keď sa jej Budapešť bez reptania podriaďovala, a zdôraznením, že tie časy sa skončili. „Maďarsko má vládu jednej strany, ktorá využíva svoju bezprecedentnú dvojtretinovú parlamentnú väčšinu na upevnenie svojej moci, odbúrava nástroje kontroly moci a kladie budúcim demokratickým vládam prekážky v tom, aby sa efektívne zaoberali novými politickými, ekonomickými a sociálnymi výzvami,” informoval Melia. Pripomenul aj, že Orbánov kabinet nahradil členov rady na dohľad nad médiami kandidátmi, ktorí sú spriaznení s vládnucou stranou. Vybavil ich navyše právomocami vydávať dekréty a vyrubovať vysoké pokuty za spravodajstvo, ktoré uznajú za nevyvážené a urážajúce ľudskú dôstojnosť. Melia tiež žiadal, aby vláda Fideszu bola otvorenejšia k iným názorom a aby obmedzila množstvo problémov, ktoré reguluje ústavnými zákonmi. Podobné výhrady k takzvanému „náhubkovému zákonu” i stále pokračujúcemu ústavodarnému procesu mali predtým už aj európske inštitúcie. Vysoký americký diplomat však podrobil kritike aj najnovší sporný zákon o cirkvách, pričom mu ešte tvrdšie sekundoval predsedajúci republikánsky kongresman Dan Burton. Ten podľa denníka Népszabadság navrhol, aby sa Washington proti „utláčateľskému” zákonu ozval protestným listom. Žiadal tiež, aby americká administrácia preverila, či sa vôbec v Maďarsku môžu slobodne schádzať veriaci, ktorí nepatria k štrnástim cirkvám privilegovaným novou kontroverznou právnou normou. Do Meliu sa vo štvrtok pustili až dvaja maďarskí štátni tajomníci. Zoltán Kovács, ktorý má na starosti vládnu komunikáciu, označil pre agentúru MTI správu amerického diplomata za „výsledok povrchných informácií a zlomyseľných skreslení”. Zsolt Németh z rezortu diplomacie zase v rozhovore pre Inforádió pripomenul, že aj medzi spojencami má miesto otvorené diskusia, veď, ako povedal, „aj Maďarsko kritizovalo Spojené štáty za mučenie väzňov na Guantáname”. Hulvátsku poznámku europoslanca Deutscha, Orbánovho priateľa z mladosti a spoluzakladateľa Fideszu, z vládnych politikov nik nekritizoval. Nedramatizoval ju ani bývalý šéf maďarskej diplomacie Péter Balázs, podľa ktorého bola taká „suterénna”, že sa k reakcii na ňu neznížia ani americkí predstavitelia. „Dodá im to však trocha farby k obrazu, ktorý si vytvorili o jednej krajine, vláde a politickej strane,” dodal pre portál hvg.hu.

Slovensko je späť na mapách zahraničných investorov

29. júla 2011 - (Ondrej Kubovič - aktualne.sk)

Slovensko sa opäť vracia na mapy investorov. Za posledný polrok pod Tatry naliali takmer 260 miliónov eur, ktoré pomohli vytvoriť pracovné príležitosti pre 1,5-tisíca ľudí. Uviedla to Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO). V porovnaní s minulým rokom pritom ide o boom, keď sa za prvých šesť mesiacov roka 2010 na Slovensku agentúre podarilo ukončiť osem projektov a aj tie dosiahli len hodnotu približne 35,2 milióna eur. Minuloročné výsledky zaostávali aj v počte potenciálnych pracovných miest, keď dosahovali len päťsto miest. Tatranskému ekonomickému tigrovi opäť prospelo zameranie na automobilky. Práve do tohto segmentu totiž smerovala najväčšia časť z investícií. Slovensko fungovalo ako magnet napríklad pre dodávateľov automobiliek, výrobcov kovových a plastových komponentov či elektroniky. Väčší záujem o Slovensko zo strany zahraničných investorov sa prejavil aj na ich zvýšenej aktivite. Dôkazom je podľa SARIO-a „aj zvýšený počet výjazdov a obhliadok, ktoré pre potenciálnych zahraničných investorov organizujú projektoví manažéri agentúry. „Predpokladám však, že tento rok bude možné z pohľadu prílevu zahraničných investícií hodnotiť pozitívnejšie ako ten minulý”, dodal generálny riaditeľ agentúry Róbert Šimončič. Do Slovenska pritom nenalievajú peniaze len noví investori. Viaceré už etablované spoločnosti totiž majú rozpracované projekty, ktoré by mali viesť k ich expanzii. Podstatné zlepšenie vidieť najmä pri porovnaní s poslednými dvoma rokmi. V krízovom roku 2009 pritiahlo Slovensko iba osem investorov a financie v hodnote 245 miliónov eur. Pri pohľade na polročnú štatistiku 2011 je jasné, že už teraz prekonala rok 2009 o 15 miliónov eur. Ekonómovia pripisovali malý prílev investícií roku 2009 ekonomickej kríze, ale aj horšiemu podnikateľskému prostrediu. Oveľa lepší pritom nebol ani minulý rok. V rámci strednej a východnej Európy ostalo Slovensko na chvoste. Od posledného miesta v počte investícií ho zachránilo Maďarsko.

Na liečbu Slovákov v zahraničí putovalo vlani vyše 3,6 milióna eur

31. júla 2011 - (tasr)

Na plánovanú liečbu Slovákov v zahraničí putovalo vlani z verejného zdravotného poistenia 3,69 milióna eur. O liečbu v zahraničí požiadalo vlani 821 poistencov, pričom zdravotné poisťovne ju schválili 762 z nich. Ako ďalej vyplýva zo správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, najviac žiadostí poisťovne zamietli v prípade, že bolo možné poskytnúť liečbu v medicínsky primeranom čase na území SR. Celkový objem úhrad za plánovanú zdravotnú starostlivosť slovenských poistencov v iných členských štátoch Európskej únie sa vlani v porovnaní s predchádzajúcom rokom zvýšil o 740.000 eur, čo predstavovalo nárast o 25,1 percenta. Z celkového objemu úhrad za plánovanú liečbu pripadalo 77,7 percenta na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, 6,9 percenta na poisťovňu Dôvera a 15,4 percenta na Union zdravotnú poisťovňu. Liečbu v inom členskom štáte možno poistencovi uhradiť z verejného zdravotného poistenia v tom prípade, že sa takáto starostlivosť uhrádza aj na Slovensku a ochorenie nebolo možné diagnostikovať a liečiť v SR v primeranej lehote či liečba nie je v SR dostupná. Takýto nárok vzniká aj vtedy, keď sa vyčerpali všetky možnosti liečby v SR alebo ide o pokračovanie liečby začatej v SR v štáte bydliska. V prípade, že pacientovi poisťovňa liečbu v zahraničí zamietne, môže sa ešte prostredníctvom odvolania obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Maďarsko podmienením vracania DPH porušilo európske právo

28. júla 2011 - (tasr)

Maďarsko svojou právnou normou podmieneného vracania DPH porušilo právne normy Európskej únie. Podľa informácie maďarského denníka Népszabadság to vyplýva z dnešného verdiktu Európskeho súdneho dvora (ESD) v Luxemburgu. Európska komisia začala disciplinárne konanie voči Maďarsku v záležitosti regulácie vracania DPH. Komisia sa totiž domnievala, že maďarský systém nie je v súlade so systémom DPH únie. Maďarský systém umožňuje odpočet DPH iba v prípade, že podnik v danom obstarávaní už zaplatil obchodnému partnerovi. V opačnom prípade sa vrátenie DPH ak podnik vyrovná dlhy - posúva na nasledujúce zdaňovacie obdobie. Tým sa podľa EK umožňuje nekonečný odklad právneho uplatnenia vrátenia DPH, napriek tomu, že smernica EK pripúšťa iba jeden odklad. Navyše maďarský systém zaťažuje podnikateľov nútením zaplatenia DPH oboma aktérmi obchodu ešte pred prevzatím tovaru či služby. EK sa na súd obrátila po tom, čo rokovania s Maďarskom neviedli k výsledku. Podľa verdiktu súdu právo na vrátenie DPH vzniká v zdaňovacom období, v ktorom došlo k obstarávaniu, nezávisle od toho, či za obstarávanie bolo zaplatené, alebo nie. Népszabadság pripomína, že ide o prvý prípad, v ktorom v rámci disciplinárneho konania bol vynesený rozsudok v neprospech Maďarska. V rámci predbežných opatrení už ale súd viackrát konštatoval nesúlad maďarských právnych noriem s právnym poriadkom únie. Maďarské vlády po vstupe do EÚ v roku 2004 nedokázali vyriešiť zosúladenie noriem odpočtu DPH. Vláda Viktora Orbána dostala po vstupe už iba podanie EK na ESD. Maďarské Ministerstvo národného hospodárstva v reakcii na rozsudok okrem iného uviedlo, že to neovplyvní tohtoročný ani budúcoročný deficit štátneho rozpočtu. Maďarská vláda chce dosiahnuť, aby v roku 2011 bol dodržaný deficit pod 3 % z HDP a v roku 2012 aby bol 2,5 %. Vláda v prípade potreby v budúcom roku zváži v záujme rastu príjmov predaj akcií svojho podielu v ropnej spoločnosti MOL.

Miera nezamestnanosti v Maďarsku klesla na 10,8 %

29. júla 2011 - (tasr)

Miera nezamestnanosti v Maďarsku v 2. štvrťroku tohto roka klesla na 10,8 % oproti 11,6 % v predchádzajúcom kvartáli a oproti 11,1 % pred rokom. Vyplýva to z aktuálnych údajov maďarského Centrálneho štatistického úradu (KSH). Počet zamestnaných vo veku od 15 do 74 rokov dosiahol 3,809 milióna, čo je o 76.000 viac než v 1. štvrťroku a o 30.000 viac než pred rokom. Počet nezamestnaných v 2. kvartáli poklesol na 461.000, o 29.000 menej než v 1. štvrťroku a o 13.000 menej než v 1. polroku 2010. Podľa analytika Erste Bank Zoltána Árokszállásiho zamestnanosť môže v nadchádzajúcich mesiacoch ďalej stúpať vplyvom sezónnych prác, pričom tohtoročná miera nezamestnanosti by mohla byť na úrovni 10,7 % a na budúci rok by mohla klesnúť až na 10 %. Mieru nezamestnanosti spred hospodárskej krízy dosiahne Maďarsko niekedy okolo rokov 2013 - 2014, cituje analytika maďarský server hrportal.hu. Gergely Suppán z TakarékBank pripomína, že podľa plánov vlády by v nadchádzajúcich štyroch rokoch mal počet zamestnaných stúpnuť o 300.000, z ktorých tri štvrtiny by boli súčasťou programu verejnoprospešných prác. Oblastné a kvalifikačné rozdiely medzi dopytom a ponukou práce však môžu podľa Suppána znamenať významné riziká.

Na zníženie maďarského štátneho dlhu

prispievajú podnikatelia aj súkromníci

29. júla 2011 - (tasr)

Do maďarského fondu Zomknutie proti štátnemu dlhu prispelo od jeho vzniku v apríli tohto roka takmer 1000 podnikov a súkromných osôb v celkovej sume 123 miliónov forintov. Podľa internetového vydania maďarského denníka Népszabadság o tom vo štvrtok informoval predseda dozorného orgánu nadácie Tihamér Horváth. Vláda 6. apríla oznámila, že z iniciatívy katolíckeho farára Eleméra Rédlyho z Győru zriadila fond, do ktorého môžu prispievať všetci, ktorí považujú boj proti zadlžovaniu štátu za dôležitý. Premiér Viktor Orbán už mesiace zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších cieľov jeho vlády je boj proti zadlžovaniu štátu. „Maďarsko vyhlásilo vojnu zadlžovaniu a nezamestnanosti,” hlásal Orbán. Najvyššiu sumu - osem miliónov forintov (29.828 eur) - poskytlo nadácii vinárstvo Józsefa Bocka. Druhým v rebríčku je László Surján, europoslanec za vládny blok strán Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP). Surján daroval 4,3 milióna forintov (16.000 eur). Tretím je majiteľ čárdy pri rakúsko-maďarskom hraničnom priechode Hegyeshalom s troma miliónmi forintov (11.186 eur). Spomedzi vrcholných politikov už okrem europoslanca Surjána prispel prezident Pál Schmitt svojou mesačnou mzdou vo výške brutto 1,5 milióna forintov (5593 eur), či minister národného hospodárstva György Matolcsy. Minister daroval svoj mesačný plat, ktorého výška je 1,1 milióna forintov (4101 eur). Miera zadlženosti Maďarska je v súčasnosti na úrovni 82 percent HDP.

Fidesz si udržuje preferencie, náskok oproti socialistom rastie

28. júla 2011 - (tasr)

V júli pokračoval rast rozdielu preferencií vládneho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz oproti opozičnej Maďarskej socialistickej strane (MSZP). Kým Fidesz si udržal v kategórii rozhodnutých voličov 53-percentnú podporu, socialisti v júli stratili oproti predchádzajúcemu mesiacu štyri percentá a volilo by ich 20 percent rozhodnutých voličov. Podľa dnes zverejnených výsledkov júlového reprezentatívneho prieskumu maďarského Inštitútu pre výskum spoločnosti Tárki v kategórii všetkých voličov by Fidesz volilo 30 percent a MSZP 11 percent opýtaných. Opozičná ochranárska strana Politika môže byť iná (LMP) zaznamenala mierny vzrast preferencií - v kategórii všetkých voličov dosiahla v júli päťpercentnú a v kategórii rozhodnutých voličov desaťpercentnú podporu. V uplynulom mesiaci sa oproti júnu výrazne nezmenili preferencie radikálneho opozičného Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik. Spomedzi rozhodnutých voličov by ich volilo o jedno percento menej voličov 15 percent; a v okruhu rozhodnutých voličov dosiahli jednopercentným nárastom deväťpercentnú priazeň.

Fidesz chce stíhať politikov za zadlženosť krajiny

28. júla 2011 - (tasr)

Vládny Maďarský občiansky zväz-Fidesz bude hľadať možnosti právneho postihu ľavicových premiérov a ich ministrov za radikálne zvýšenie zadlženosti Maďarska. Vyhlásil to v maďarskej komerčnej televízii TV2 hovorca maďarského premiéra Péter Szijjártó. Bývalí premiéri Péter Medgyessy, Ferenc Gyurcsány a Gordon Bajnai nedokázali dostatočne vysvetliť, prečo vzrástla miera zadlženia Maďarska z 53 na 82 percent, povedal Szijjártó, ktorý je aj podpredsedom parlamentného podvýboru zriadeného na vyšetrovanie dôvodov rastu štátneho dlhu. Vládny politik vyzval podvýbor, aby požiadal ústavnoprávny výbor parlamentu na zistenie možností transformácie politickej zodpovednosti na právny postih. Ak také možnosti v súčasnom právnom poriadku neexistujú, potom by podľa hovorcu premiéra výbor mal určiť, aké zmeny sú potrebné na to, aby mohli byť premiéri a ich ministri právne stíhaní za enormnú zadlženosť Maďarska.

Najmä v letnej sezóne môžu dovolenkárov

prekvapiť dlhšie rady na colniciach.

Zájazdy - Nekupujte priveľa alkoholu a cigariet

2. augusta 2011 - (Zuzana Kullová - Hospodárske noviny)

Otravuje vás, že na hraniciach pri ceste na dovolenku musíte dlho čakať, a to aj keď idete autobusom? Nebýva to pravidlom, ale stať sa to môže. V takých prípadoch vám neostane nič iné, iba nepríjemnú kontrolu pretrpieť. Ako hovorí zo svojich skúseností Elena Gregová, riaditeľka košickej cestovnej kancelárie Ferrotour, colníci na maďarskej hranici sa k nim správali arogantne a povýšenecky, až sa situáciu rozhodla riešiť a obrátila sa so sťažnosťou na maďarského veľvyslanca na Slovensku Antala Heizera. Žiadala, aby colníci vykonávali prácu flexibilne, bez zbytočných prieťahov a prejavov nadradenosti. „Situáciu sme začali riešiť až po niekoľkonásobných prejazdoch hraníc. Problém sa týka autobusovej dopravy. Klientov, ktorí sa rozhodli cestovať autobusom k moru, každý rok ubúda. Aj tieto negatívne skúsenosti možno ovplyvnia ďalších v tom, aby uprednostnili cestu vlastným autom.” Dôvodom ich rozhorčenia je neopodstatnené ponechanie autobusu bez povšimnutia na hranici skoro hodinu. „Zdržanie na hraniciach nabaľuje meškanie autobusov, ich príchody a odchody na pobytové miesta, začiatok čerpania služieb a nespokojnosť zákazníkov, ktorým za kvalitu služieb zodpovedá v konečnom dôsledku cestovná kancelária.” Nie všetky cestovky majú rovnako nepríjemné skúsenosti. Ako dodáva Mária Gallová, riaditeľka marketingu cestovnej kancelárie Satur, nemajú žiadne informácie i šikanovaní na hraniciach. Skôr naopak, Chorváti sa podľa nej snažia posilniť policajné hliadky, aby urýchlili premávku na cestách. V tomto čase zažívajú totiž najvyššie počty turistov. „Hovorila som aj s našimi vodičmi, ktorí zabezpečujú autokarovú dopravu nielen do Chorvátska, ale aj do Talianska, Španielska či Bulharska. Doteraz na žiadnom hraničnom priechode nezaznamenali žiadne problémy či prieťahy vo vybavovaní. Kontroly sú štandardné.” V podobnom duchu sa vyjadril aj Pavol Komora, riaditeľ cestovej kancelárie Tlirancar v Nitre. Ak mali vodiči všetky doklady v poriadku, žiadne problémy sa na chorvátskych hraniciach nevyskytli. „Problémy však nastávajú, keď turisti v bezcolnom pásme medzi Chorvátskom a Maďarskom, respektíve Srbskom a Maďarskom, nakúpia neúmerné množstvo cigariet a alkoholu v bezcolnom pásme duty free shopov. Vtedy si ich maďarskí colníci vystriehnu, urobia kontrolu a preclievajú tovar, čo môže zdržať autobus aj dve hodiny. Trochu dlhší čas treba stráviť na srbsko-macedónskej hranici pri cestách do Grécka, niekedy sa tu dá prejsť do hodiny, inokedy sa čaká aj dve hodiny.” Prejazd hranicami je podľa Komoru čoraz komfortnejší, aj keď drobné zdržania sa môžu vyskytnúť. Keď v minulosti nastal problém, stačilo pohroziť zatelefonovaním na slovenskú ambasádu alebo šéfovi miestnej polície.

Moody's znížila ratingy pre OTP Banka Slovensko

2. augusta 2011 - (sita)

Medzinárodná ratingová agentúra Moody's znížila banke OTP Banka Slovensko dlhodobý depozitný rating na stupeň Ba1 z úrovne Baa3, krátkodobý depozitný rating na Not-Prime zo stupňa Prime-3 a samostatný rating bankovej finančnej sily (BFSR) na úroveň E+ zo stupňa D-. Výhľad dlhodobého ratingu je negatívny. Zníženie ratingov odzrkadľuje oslabený trhový podiel banky na slovenskom trhu a to, že naďalej je pre ňu ťažkou úlohou vrátiť sa na uspokojujúcu úroveň ziskovosti a efektívnosti napriek zlepšujúcemu sa prostrediu na podnikanie. Zároveň odzrkadľuje zhoršovanie kvality aktív, uviedla agentúra, ktorá o znížení ratingov informovala v pondelok. Agentúra dodala, že ratingy pre OTP Banka Slovensko by sa mohli znížiť, ak sa jej nepodarí uplatniť udržateľnejší podnikateľský model s príležitosťou na rast v retailovom segmente a vrátiť sa k uspokojujúcej úrovni ziskovosti a efektívnosti. Ratingy banky by sa mohli znížiť aj v prípade, ak by sa zhoršil rating jej materskej spoločnosti, maďarskej OTP Bank. Vzhľadom na negatívny výhľad je zlepšenie ratingov OTP Banky Slovensko podľa agentúry Moody's v súčasnosti nepravdepodobné. OTP Banka Slovensko dosiahla za prvých šesť mesiacov tohto roka čistý zisk na úrovni 895 tis. eur. V rovnakom období vlani pritom naopak vykázala stratu v objeme 3,65 mil. eur. OTP Banka Slovensko pôsobí na slovenskom trhu od februára 1992, vtedy ešte pod názvom Investičná a rozvojová banka. Maďarská OTP Bank sa stala majoritným vlastníkom OTP Banky Slovensko v apríli 2002.

Matica slovenská oslávi 148. výročie založenia

2. augusta 2011 - (tasr)

Slovensko si 4. augusta pripomína Deň Matice slovenskej (MS). Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) z októbra 1993 je Deň Matice slovenskej pamätným dňom Slovenska. Matica slovenská (MS) sa aj v roku 2011 v dňoch 4. až 7. augusta prihovorí verejnosti Martinskými matičnými slávnosťami pri príležitosti 148. výročia jej založenia. V rámci Martinských matičných dní má byť kultúrny program, Deň otvorených dverí Matice slovenskej i benefičná aktivita Matičná kvapka krvi. Program Martinských matičných slávností si možno pozrieť na stránke MS. V Turčianskom Svätom Martine sa 4. augusta pred 148. rokmi konalo zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej. Týmto aktom vznikla najvýznamnejšia kultúrno-spoločenská inštitúcia v dejinách slovenského národa. Bola druhá, po spolku Tatrín, ktorý bol založený 26. augusta 1844. V Martine sa zišlo okolo 5000 ľudí, ktorí v príjemnej atmosfére, plnej národného sebauvedomovania sa stali spoluzakladateľmi Matice slovenskej. Stretnutie národovcov malo najskôr duchovný podtext, keď sa v rímskokatolíckom kostole a neskôr v evanjelickom chráme konali služby Božie okrem iného aj na počesť tisíceho výročia príchodu Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu. Po duchovnej časti zhromaždenia došlo k zasadnutiu prvých matičiarov. Rokovanie dočasného matičného výboru otvoril Ján Francisci, ktorý bol jeho predsedom. Novozaložená inštitúcia dokonca dostala dar 1000 zlatých od rakúskeho cisára ako príspevok k jej začínajúcemu pôsobeniu. Ján Francisci predložil zhromaždeniu aj zozbieraných 94.000 zlatých na vznik Matice slovenskej. Valné zhromaždenie prijalo zároveň uznesenie, že MS založili „na tisícročnú pamiatku pokresťančenia a založenia písomníctva slovanského”. Na základe súčasného bádania v 21. storočí však môžeme konštatovať, že kristianizácia slovanského obyvateľstva na území Slovenska prebiehala už skôr - od začiatku 9. storočia, pred príchodom byzantskej misie v roku 863. Valné zhromaždenie zvolilo aj predsedu Matice slovenskej. Stal sa ním rímskokatolícky banskobystrický biskup Štefan Moyzes. Prvým podpredsedom novozaloženej inštitúcie sa stal Karol Kuzmány, evanjelik a. v., superintendent patentálnych cirkevných zborov. Išlo o dohovor vtedy rozhodujúcich konfesií na Slovensku, ktoré v žičlivej atmosfére navrhli svojich kandidátov na dané posty. Obaja boli hlavnými predstaviteľmi národnej ustanovizne, ktorá sa stala nosnou obhajkyňou a predstaviteľkou národa slovenského. Po prehratej bitke Rakúska s Pruskom pri Hradci Králové maďarskí predstavitelia využili oslabené pozície cisárskej moci a došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu. Následne nastala maďarizácia a uhorské úrady sa pozerali s nevôľou na účinkovanie Matice slovenskej. V roku 1875 ju uhorská vládna moc zatvorila, obnovili ju až 1. januára 1919. Postavenie Matice slovenskej upravuje Zákon č. 68/1997 Z.z. Sídlom MS je od roku 1863 Martin.

Škola z obce Kondorfa z roku 1880

28. júla 2011 - (willant.blog.sme.sk)

Týmto krátkym článkom by som chcel trochu upútať pozornosť na tak jedinečnú ľudovo-historickú zbierku ako je skanzen v Szentendre. Skanzen je jedinečný svojou rozlohou 60 hektárov a komplexnosťou zbierky z územia celého Maďarska. Miesto pre slová tu nie sú, raz vidieť je 100x lepšie ako čítať - predsa, jeden krátky opis čo vás pri návšteve čaká. Skanzen je umiestnený medzi malebnými kopcami Pilíšskeho pohoria:

http://willant.blog.sme.sk/c/271762/Skola-z-obce-Kondorfa-z-roku-1880.html

Maďarsko na grécky štýl? Szentendre

Toto podunajské mesto vonia históriou. S príchuťou Stredomoria.

3. augusta 2011 - (Peter Podstupka - hnonline.sk)

Také malé a tiché grécke mestečko na okraji Stredozemného mora. Asi takto vyzerá maďarské mesto Szentendre (Senondrej), vzdialené asi dvadsať minút cesty od Budapešti, ležiace pri brehu Dunaja. Všade naokolo sú malé staršie domy, historické budovy a kostoly a najmä malé, modro-biele kaviarne, ktoré majú čosi viac ako len grécky nádych. Mesto má okrem iného aj svoju vlastnú pláž, kde sa konajú rôzne hudobné a mestské akcie. Nie nadarmo sa mesto Szentendre volá mesto umelcov. Keď sem zavítate, určite nezabudnite na jednu vec: choďte si pozrieť stenu. Dobre čítate, stenu. Nie je to však obyčajná stena, sú do nej zapustené tie absolútne najabsurdnejšie veci, ako napríklad umelé oko, čajová lyžička, starodávna fľaša, detská pištoľ či jazyk z topánky. Neprezradím vám presne, kde stojí, Szentendre nie je veľké, určite na ňu pri prechádzkach natrafíte. Mesto je lemované promenádou popri Dunaji, kde si chodia oddýchnuť domáci aj turisti. Ak chcete trochu romantiky, pri brehu stojí aj kočiš s koňmi, ktorý vás rád povozí a porozpráva o meste. Neviem, čím to bolo spôsobené, no z mesta sálal absolútny pokoj, a to napriek tomu, že sa tam pohybuje veľa turistov. Možno to bolo sčasti spôsobené aj tým, že sa v Szentendre nachádza veľa kostolov, ľudia tak majú väčší rešpekt a nerobia hluk. Ak sem zablúdite, určite choďte do rímskokatolíckeho a farského kostola, ktoré majú bohato zdobené oltáre. V strede nad mestom sa týči aj obrovský tmavočervený kostol ortodoxných Srbov, okolo neho je park, kde si môžete posedieť a nasať trochu z pokojnej a tichej atmosféry. Mesto Szentendre je výborné miesto, ak chce turista „vypadnúť“ z ruchu veľkomiest, napríklad z neďalekej Budapešti. Prvé, čo ma upútalo na tomto meste bolo to, že v celom historickom centre je veľa malých ľudových predajní. Kúpiť si tu môžete naozaj všetko. Od maľovaného riadu do kuchyne, cez starodávne bábiky a kroje až po rôzne druhy kávy či byliniek. Ak si aj nič nechcete kúpiť, stačí sa medzi nimi poprechádzať, pozoruhodní sú aj samotní predavači, ktorí sú oblečení v akomsi starodávnom kroji. Tieto obchody sa tu striedajú so spomínanými kaviarňami, z ktorých hrá balkánska hudba. A ozaj, keď sa sem zatúlate, nezabudnite si dať pravý maďarský langoš z malých miestnych „okienkových“ predajni. Skutočne si pochutnáte.

Stretnutie pri Tokaji

28. júla 2011 - (huraj.blog.sme.sk)

Počas diseminačného stretnutia projektu FUTUREforest sme navštívili s účastníkmi oblasť Tokaja. Už len zo zvedavosti, ale aj z praktického hľadiska klimatických zmien a ich vplyvu na regióny. Postupne sa môžu stať aj z našich lesov vyprahnuté pustatiny. Hoci v súčasnosti si to málokto uvedomuje, zmena je už neodvratná. Koľko to potrvá, to nevedia ani najväčší experti. Ale to, že táto zmena nabrala doslova rýchlosť svetla, musí uznať aj profesionál aj amatér:

http://huraj.blog.sme.sk/c/271718/Stretnutie-pri-Tokaji.html

Kurz slovenského jazyka a kultúry SAS

O slovenčinu majú záujem najmä Poliaci, Francúzi,

Nemci, Maďari, Taliani a Ukrajinci

1. augusta 2011 - (EurActiv / tasr)

Najväčší záujem naučiť sa slovensky v rámci tohtoročnej letnej školy slovenského jazyka a kultúry, ktorý získal aj ocenenie Európskej komisie, prejavili Poliaci, Francúzi, Nemci, Maďari, Taliani a Ukrajinci. Na kurz slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca (SAS), ktorý sa začal v nedeľu 31. júla, sa spolu prihlásilo 160 študentov z 38 krajín sveta rôznych vekových kategórií. Najviac - 15 ich je z Poľska. Nasleduje Francúzsko s 13 študentmi a Nemecko s 12 frekventantmi. Po slovensky sa chcú učiť aj Maďari, ktorí sú s 11 účastníkmi na štvrtom mieste rebríčka. Za nimi sú Taliani a Ukrajinci, ktorí na Slovensko vyslali po desať študentov. Do kurzu sa zapoja aj študenti z Cypru, Moldavska, Číny, Čile, Egypta, Gruzínska, Japonska, Peru, Taiwanu či z USA. Poliaci tento rok predbehli tradične najpočetnejšie zastúpené krajiny - Francúzsko (17 študentov v roku 2010) a Nemecko, ktoré viedlo viacero ročníkov predtým. Letná škola SAS je najstaršou letnou jazykovou školou na Slovensku - existuje už od roku 1965. Jej 47. ročník bude trvať do 20. augusta. Cieľom kurzu je získať, resp. prehĺbiť komunikačné znalosti v slovenčine. Vekové rozpätie tohtoročných študentov sa pohybuje od 18 po 57 rokov. Škola je určená zahraničným slovakistom a slavistom, univerzitným profesorom, docentom, asistentom a lektorom, ďalej študentom slovakistiky a slavistiky na zahraničných univerzitách, spisovateľom, prekladateľom, novinárom a všetkým záujemcom o štúdium slovenského jazyka a kultúry. Medzi záujemcami o kurz sa tak nájdu aj umelci, úradníci, manažéri či tlmočníci Európskeho parlamentu. Letnú školu organizuje Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá za tento program získala v roku 2007 aj ocenenie Európskej komisie v oblasti jazykového vzdelávania - Európska značka pre inovačné iniciatívy. „Organizátori pripravili atraktívny vzdelávací program doplnený bohatou ponukou kultúrnych podujatí a vlastivednou exkurziou po regiónoch Slovenska,“ uviedla tajomníčka SAS Adela Gabríková.

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vydal 648 osvedčení

Slováka žijúceho v zahraničí pre krajanov z 11 štátov

4. augusta 2011 - (tasr)

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) vyhotovil minulý rok 648 osvedčení pre žiadateľov z 11 štátov sveta. Najviac ich získali krajania zo Srbska (439) a Ukrajiny (178). Nasledoval Izrael (8), USA (7) a Chorvátsko (6). Vyplýva to zo správy o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorá sa nachádza v pripomienkovom konaní. Počet žiadostí má klesajúcu tendenciu. Kým v roku 2008 ich bolo vyše 1300, rok na to ich bolo pod 1000. Uplynulý rok úrad dostal celkovo 763 žiadostí. Tento trend sa pravdepodobne tento rok zastaví, keďže za prvý polrok ÚSŽZ evidoval 520 žiadostí, pričom už vydal 413 osvedčení. Výhoda nadobudnúť osvedčením prechodný pobyt na Slovensku, a tým aj v schengenskom priestore, neraz láka príslušníkov iných štátov, ktorí nemajú slovenský pôvod, aby osvedčenie získali falšovaním úradných dokladov. Tými majú preukazovať slovenskú národnosť či národné povedomie. Za 5,5 roka fungovania úradu to bolo v 94 prípadoch, čo predstavuje 1,8 percenta všetkých podaných žiadostí. Minulý rok ich ÚSŽZ zaznamenal 20 a tento polrok 10. Cez novelu zákona o štátnom občianstve SR by sa mala riešiť aj otázka nevydávania osvedčení osobám, ktoré sú štátnymi občanmi SR. Takýto režim nie je podľa úradu žiaduci, keďže rozsah práv a výhod, ktoré má štátny občan SR podľa všeobecne záväzných právnych predpisov je väčší než ten, ktoré mu vyplývajú z osvedčenia. Navyše zo strany krajanov, ktorí už sú štátnymi občanmi SR, nie je o osvedčenie záujem. Obvodné úrady by získali tiež novú právomoc, na základe ktorej ho budú jeho držiteľom odoberať v prípade udelenia štátneho občianstva SR. ÚSŽZ vydáva osvedčenia na základe písomnej žiadosti tým osobám, ktoré preukážu slovenskú národnosť, národné povedomie a bezúhonnosť. Nesmú vykonávať činnosť poškodzujúcu záujmy SR. Jeho držitelia nemusia žiadať o povolenie na prechodný pobyt na Slovensku, tým pádom môžu skôr nadobudnúť štátne občianstvo, a ani o pracovné povolenie. Majú tiež nárok na pomoc v hmotnej núdzi, na výchovu, vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie za tých istých podmienok ako občania SR.

Predseda ÚSŽZ M. Vetrák vymenoval do funkcií troch pracovníkov

3. augusta 2011 - (uszz.sk)

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí po nástupe nového predsedu Milana Vetráka v rámci reorganizácie úradu dolaďuje aj svoju personálnu politiku. V tejto súvislosti prišlo na ÚSŽZ k personálnym zmenám ovplyvnených aj samotnou špecifikáciou pracovnej náplne zamestnancov úradu, o ktorej informujeme aj na webovej stránke www.uszz.sk v sekcii Kontakty.

Predseda ÚSŽZ M. Vetrák menoval s účinnosťou od 1. 4. 2011 do funkcie vedúcej Oddelenia teritoriálnych operácií (OTO) Mgr. Alenu Pastorkovú. Menovanie bolo automatické, keďže nová vedúca je vlastne staronovou vedúcou - bývalou riaditeľkou teritoriálneho odboru, ktorý sa k 30. 6. 2011 zrušil a v zmysle zákona tak išlo v podstate len o trvalé preloženie na nové miesto s rovnakou pracovnou náplňou. Absolventka Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave so špecializáciou na sociálnu prácu pôsobí v ÚSŽZ od 1. 9. 2006. Pracovný záber A. Pastorkovej akcentuje v súčasnosti najmä teritoriálnu agendu a agendu medzinárodných vzťahov, komunikáciu s krajanskými organizáciami a jednotlivcami a dokumentačnú činnosť o krajanoch. Dominantnými krajanskými teritóriami v práci A. Pastorkovej sú Spojené štáty a Kanada, okrem už spomínaných činností významnú časť jej pracovných aktivít v rámci komunikácie s krajanmi vo všeobecnosti tvorí aj prijímanie zástupcov krajanských spolkov a jednotlivcov v celej obsahovej šírke problematiky krajanských komunít z rôznych štátov sveta na pôde ÚSŽZ.

Po úspešnom výberom konaní na pozíciu ekonomickej expertky Personálneho, ekonomického a právneho odboru (PEPO) ÚSŽZ sa tejto funkcie od 1. 7. 2011 ujala Viera Krajčovičová. V ÚSŽZ pracovala už aj v minulosti, od 1. 5. 2007 do 28. 2. 2011, keď sa postupne venovala rôznym činnostiam s akcentom na účtovníctvo v rámci vtedajšieho ekonomického odboru úradu. V súčasnosti patrí ku kľúčovým úlohám jej pracovnej činnosti v pôsobnosti tajomníčky dotačnej komisie agenda prijímania a spracovania žiadostí o dotácie a vypracovávanie dotačných zmlúv, referát domácich a zahraničných služobných pracovných ciest zamestnancov ÚSŽZ a agenda verejného obstarávania.

S účinnosťou od 1. 9. 2011 po úspešnom výberovom konaní nastúpi do funkcie ekonomického experta ÚSŽZ Daniel Demjén. K hlavným oblastiam jeho pracovnej činnosti bude patriť manažovanie účelovosti a zmysluplnosti propagačných a reprezentačných výdavkov ÚSŽZ, práca súvisiaca s hmotným a nehmotným investičným majetkom úradu, so skladom a skladovou evidenciou úradu, ako aj dohľad nad logistikou a údržba motorových vozidiel ÚSŽZ. D. Demjén je absolventom Obchodnej akadémie v Košiciach, pričom jeho trojročné pôsobenie a aktivity v Londýne, kde pracoval na poste asistenta dizajnéra v spoločnosti GPX, chce úrad využiť aj v kontexte nadobudnutých skúseností D. Demjéna v oblasti života slovenských komunít v zahraničí a aktivít krajanských spolkov, osobitne pri dokumentácii kultúrnych aktivít úradu.

STOP tunelovaniu štátnych peňazí

na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí

4. augusta 2011 - (uszz.sk)

Vypracovaním nových dotačných zmlúv v nadväznosti na už prijaté pravidlá týkajúce sa rozhodovania dotačnej komisie, nové vedenie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) vytvorilo prostredie, ktoré by malo zabrániť tunelovaniu štátnych peňazí prostredníctvom niektorých žiadateľov o dotácie z krajanského prostredia a odstránilo nedostatky vytýkané viacerými finančnými kontrolami a interným auditom Úradu vlády SR už od roku 2009. Predseda ÚSŽZ Milan Vetrák tým dal jednoznačne najavo, že svoje slová o väčšej transparentnosti pri udeľovaní štátnych peňazí a odstránení korupčného prostredia na ÚSŽZ myslí vážne. ÚSŽZ chce v nastúpenej ceste pokračovať nielen reorganizáciou ÚSŽZ, ale najmä prijatím nových dotačných pravidiel v priebehu tohto roka a novelizáciou zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí v roku 2012. Finančná kontrola už v roku 2009 konštatovala, že v prípade všetkých dotácií v objeme viac ako 1,3 milióna eur (40 000 000,- Sk) nebolo vôbec možné zistiť ich efektívnosť, a to vďaka neexistencii pravidiel a príslušných postupov pre udeľovanie dotácií. Tento systém platil na ÚSŽZ až do nástupu nového vedenia, pričom ÚSŽZ rozdeľoval dotácie v uvedenom objeme niekoľko rokov. Interný audit ÚV SR konštatoval, že dotačné zmluvy sú chybne vypracované, čím bývalé vedenie ÚSŽZ výrazne oslabilo vymáhateľnosť štátnych peňazí v prípade ich zneužitia. Ďalšia z finančných kontrol konštatovala, že bývalé vedenie ÚSŽZ vytvorilo prostredie, ktoré napomáhalo prijímateľom dotácie neodviesť včas výnosy zo štátnych peňazí späť do štátneho rozpočtu. Finančné kontroly sa pritom ešte neskončili. Vytvoreniu prostredia umožňujúceho korupčné správanie na ÚSŽZ výrazne napomohol aj systém vedenia registratúry, ktorý vykazoval vážne nedostatky uvedené v správe Slovenského národného archívu z roku 2010, čo sa v praxi prejavovalo napr. tým, že niektoré vyúčtovania dotácií neboli vôbec zaregistrované v systéme úradu a po odchode bývalého vedenia ÚSŽZ sa takéto vyúčtovania vo výške niekoľko stotisíc eur vrátane dotačných zmlúv a iných dokumentov nenašli a nové vedenie ÚSŽZ ich musí prácne rekonštruovať neraz aj s pomocou samotných krajanov. Bývalé vedenie, okrem predsedníčky ÚSŽZ Vilmy Prívarovej, predstavovala tiež riaditeľka odboru ekonomiky a štátnej podpory Daniela Parajková. D. Parajková si za vyššie uvedené „služby v prospech štátu“ okrem funkčného platu nechávala vyplatiť odmeny, ktoré za obdobie jej 5-ročného pôsobenia na úrade prevýšili 40 000 eur a neraz boli desaťnásobne vyššie ako ktoréhokoľvek iného bežného zamestnanca ÚSŽZ. Nikdy pritom neboli konkrétne odôvodnené v súlade so zákonom o štátnej službe, takže dnes nevieme posúdiť, čo bolo dôvodom ich poskytnutia. Tandem Prívarová-Parajková sa „vyznamenal“ nielen pri nakladaní s dotáciami, ale aj pri hospodárení s majetkom ÚSŽZ. Keďže už v roku 2006 nebola riadne vykonaná fyzická inventúra majetku a ani počas ďalších rokov inventarizácia neprebehla úplne v súlade s platnými predpismi a medzitým sa majetok medzi sídlom ÚSŽZ a mimo sídla ÚSŽZ (napr. sklad) viacnásobne premiestňoval vrátane niekoľkonásobného sťahovania celého ÚSŽZ, odpoveď na otázku, aký je vlastne majetok ÚSŽZ a kde sa nachádzajú niektoré „stratené“ veci, nové vedenie zatiaľ (do ukončenia prebiehajúcej inventarizácie) nepozná. Ako príklad možno uviesť, že V. Prívarová až po niekoľkomesačnej práceneschopnosti priniesla na ÚSŽZ pamätné medaily v hodnote niekoľko tisíc eur a podobne odmietala predsedovi ÚSŽZ vydať majetkové priznania zamestnancov za uplynulé roky takmer až do skončenia svojho pôsobenia na ÚSŽZ v júni 2011, čím bránila novému vedeniu vo výkone právomocí v zmysle zákona, napr. v možnosti porovnať, či niektorí zamestnanci nemajú neoprávnené prírastky príjmov alebo majetku. Od roku 2009, keď bol prijatý nový zákon o štátnej službe, až do nástupu nového vedenia vo februári 2011, nebol na ÚSŽZ prijatý ani základný pracovnoprávny predpis, akým je služobný poriadok. V súčasnosti prebieha kontrola z Inšpektorátu práce Bratislava práve na podnet bývalého vedenia ÚSŽZ. M. Vetrák ako nový predseda ÚSŽZ túto kontrolu víta. Verí, že bude výkon kontroly zo strany inšpekcie práce objektívny a v súlade s platnou legislatívou v pracovnoprávnych vzťahoch a je pripravený odstrániť prípadné zistené nedostatky, a to aj za bývalé vedenie ÚSŽZ rovnako tak, ako ich v súčasnosti po niekoľkých rokoch odstraňuje aj v prípade udeľovania dotačných peňazí na základe upozornení finančnej kontroly a interného auditu Úradu vlády SR.

45. Novohradské národnostné stretnutie

a XV. Celoštátny folklórny festival Slovákov v Maďarsku

1. augusta 2011 - (uszz.sk)

Zväz Slovákov v Maďarsku, Župná knižnica a Osvetový ústav Bálinta Balassiho v Šalgótarjáne a obecná a slovenská samospráva v obci Banka usporiadali v nedeľu 31. júla 2011 v poradí už 45. Novohradské národnostné stretnutie a XV. Celoštátny folklórny festival Slovákov v Maďarsku. Na podujatí, ktoré okrem umeleckých a duchovno-kultúrnych zážitkov prezentovalo aj spontánnosť slovenskej vzájomnosti a spoločnú hrdosť na kultúrne dedičstvo našich predkov, sa zúčastnil aj Milan Vetrák, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Bohatý program bol počas dňa rámcovaný viacerými hodnotnými podujatiami. V popoludňajších hodinách sa v obci Banka (v samotnej obci v Novohradskej župe žije okolo 700 obyvateľov) uskutočnili folklórne bohoslužby, na ktorých spoluúčinkoval spevokol Ozvena z Budapešti. Po duchovnej slávnosti nasledoval krojovaný sprievod k prírodnému javisku, na ktorom sa od 16.30 h odvíjalo otvorenie 45. Novohradského národnostného stretnutia a XV. Celoštátneho folklórneho festivalu Slovákov v Maďarsku. Na otvorení stretnutia a folklórnych slávností sa účinkujúcim a hosťom prihovoril Milan Vetrák, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Vo svojom prívete vyzdvihol umelecké nadanie a muzikálnosť Slovákov v Maďarsku, pričom zdôraznil ich lásku k folklóru, ktorá premenila Celoštátny folklórny festival Slovákov v Maďarsku na pestrofarebné žriedlo kultúrnej a duchovnej energie. Obzvlášť je tento fenomén významný ako zdroj inšpirácie pre mladú generáciu Slovákov v Maďarsku, aby sa táto hlásila k svojim slovenským koreňom a našim spoločným hodnotám. M. Vetrák apeloval na prítomných krajanov, aby si Slováci v Maďarsku uvedomovali, že sú dedičmi bohatej a jedinečnej kultúry, na ktorú môžu byť právom zdravo hrdí. Nabádal ich, aby sa hrdo hlásili k svojej starej vlasti, Slovensku, úspešnému a rešpektovanému európskemu štátu, ktorý nezabúda na svojich krajanov v zahraničí. V kontexte významného roku, v ktorom sa v európskych krajinách uskutočňuje sčítania obyvateľstva, M. Vetrák zdôraznil, že pre Slovákov v Maďarsku bude tento plebiscit východiskom do ďalších desiatich rokov. Vyzval ich, aby sa hrdo prihlásili k svojej národnosti, k svojmu pôvodu a jazyku. Čím väčší bude v Maďarsku počet Slovákov, tým bude priaznivejšia ich pozícia pri uplatňovaní si svojich práv a väčšia finančná podpora pre ich aktivity. V pestrom a dramaturgicky pôsobivom programe „Naše dedičstvo“ sa na pódiu postupne predstavili ženské spevácke skupiny zo Šápova a Sudíc, folklórne skupiny a súbory z Banky, Pišpeku, Novohradu, Baňačky, Veňarcu a Terian, FS Dúha z Malého Kerešu a FS Veľká Bukovinka z Répašskej Huty, spevácke skupiny z Mlynkov, Santova, Békešskej Čaby a Galgaguty, Dievčenská spevácka skupina z Veňarcu, Ľudová skupina Svrčkovci zo Šalgótarjánu, FS Vatra z Tlmáč (Slovensko), FS Šafárik z Nového Sadu (Srbsko), Nemecký národnostný spevokol z Berkenye, sólisti Viera Komjáthiová, Žofka Komjáthiová, Anna Komjáthiová, Ildika Očovská, Laura a Vanessa Glückové, Martin Kminiak (heligónka) a Daniela Kminiaková (spev). V záverečnom galaprograme „Daj Boh šťastia celej zemi, všetkým národom“, ktorým vrcholili slávnosti, vystúpili vo večerných hodinách folklórne súbory z Bulharska, Ghany, Maďarska, Poľska, Slovenska a Srbska.

Fotogaléria na stránke Zväzu Slovákov v Maďarsku:

http://www.zsm.hu/content/view/126/1

Báčsky Petrovec si obliekol šat jubilanta

Slovenské národné slávnosti vítajú účastníkov, umelcov

a hostí na veľkolepej päťdesiatke podujatia

4. augusta 2011 - (uszz.sk)

Tohtoročné jubilejné 50. Slovenské národné slávnosti sa uskutočňujú tradične v Báčskom Petrovci od 31. júla do 7. augusta. Organizátorom 50. SNS je Matica slovenská v Srbsku, spoluorganizátormi Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Obec Báčsky Petrovec (v našom ponímaní okres). Prvé národné slávnosti Slovákov sa uskutočnili 28. augusta roku 1919. Po zrušení Matice Slovenskej v Juhoslávii sa pokračovalo v ich organizácii do roku 1953. Slovenské národné slávnosti boli znovu obnovené spolu s obnovením činnosti Matice slovenskej v Srbsku roku 1990. Na 50. Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci bude prítomný aj Milan Vetrák, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, a v rámci plnenia si povinností vyplývajúcich z odborných kompetencií počas zahraničnej pracovnej cesty aj ďalší pracovníci ÚSŽZ. M. Vetrák budem okrem predstaviteľov krajanských spolkov a inštitúcií v Srbsku rokovať o postavení slovenskej menšiny v Srbsku ako aj o ďalšom rozvíjaní aktivít slovenských krajanských spolkov a v ich koncepčnom prejavovaní sa v kontexte upevňovania spoločenských, kultúrnych a duchovných hodnôt Slovákov žijúcich vo Vojvodine s oficiálnymi štátnymi a politickými predstaviteľmi Srbskej republiky, ktorí svojou návštevou poctia Slovenské národné slávnosti. V piatok 5. augusta sa podvečer uskutoční v Báčskom Petrovci jedna z najvýznamnejších udalostí tohtoročných slávností, ktorou bude pracovné stretnutie predsedu ÚSŽZ Milana Vetráka s ministrom kultúry Srbskej republiky Predragom Markovićom pri príležitosti začatia rekonštrukcie Múzea Slovákov vo Vojvodine, na ktoré tak Slovensko, ako aj Srbsko, prispejú v prvej fáze rekonštrukcie zo štátneho rozpočtu sumou 100 000 eur. Po stretnutí obaja štátni predstavitelia predstúpia o 19.00 h pred médiá na oficiálnej tlačovej konferencii.

Úprimný prejav slovenskosti

Aký je význam, zmysel a posolstvo Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci? Ide o chýrnu niekoľkodňovú prehliadku všetkého toho, čo si generáciami zachovali, rozvili a dodnes hrdo potvrdzujú generácie Slovákov, ktoré pred pomaly 300 rokmi osídľovali v oblasti súčasnej srbskej Vojvodiny Dolnú zem. A tak dvakrát nenačim zdôrazňovať, že práve Slovenské národné slávnosti sa desaťročiami stali pre Slovákov v Srbsku, obzvlášť pospolitej komunity v Báčskom Petrovci a v jeho okolí tou najpriezračnejšou formou prezentácie ich úprimnosťou preniknutého ducha národného povedomia, pýchou na slovenskosť vo všetkých jej prejavoch: fortieľom zručných remeselníckych rúk či nevšednosťou gurmánskych chutí počnúc, cez čaro umeleckých výtvorov insitnej maľby, ľudovej výšivky a čipky či keramiky až spontánnosťou folkloristických obrazov na scéne plnej tanca, hudby, farieb a radosti zo života končiac. A s ešte cennejšou, doslova nevyčísliteľnou pridanou hodnotou, pretože tomu všetkému celkom prirodzene tróni jazyk, vrava - slovenčina, ktorej melodickosť, lahodná mäkkosť a ľúbivosť „na prvé ucho“ je v dobrom chytľavá. Dokonca natoľko, že Slováci zo Slovenska, navštevujúci s čoraz väčšou obľubou Báčsky Petrovec práve počas Slovenských národných slávností, veru banujú, že sa z jazyka, uchovávajúceho si aj v trochu archaickej podobe nevšedné čaro, nedá aspoň kúštik ukrojiť a zobrať so sebou pod Tatry tak, ako je tomu napríklad v prípade lahodnej petrovskej „klbásy“...

Letná Supertrieda nadchla krajanské deti

z Maďarska, Srbska a Ukrajiny

1. augusta 2011 - (uszz.sk)

Počas dvojtýždňového pobytu od 14. do 28. júla 2011 v Bratislave a Častej-Papierničke absolvovalo celkom 20 detí zo slovenských komunít z Maďarska, Srbska a Ukrajiny spoločne s ďalšími šiestimi deťmi zo Slovenska premiérovú Letnú Supertriedu. Išlo o projekt celoeurópskeho významu, obsahovo i dramaturgicky zaradeného v kontexte európskeho projektu Supertrieda, ktorého cieľom je naučiť deti kreatívne myslieť a učiť sa komunikovať v rámci bezprostredného kolektívu - vlastnej triedy. Deti vo veku od 8 do 18 rokov z Maďarska, Ukrajiny a Srbska si program Supertriedy nevedeli vynachváliť. Dva týždne boli totiž v plnej permanencii, organizátori a koordinátori programu pre ne pripravili spoločne s partnermi pestrý zážitkovo-vzdelávací program. A tak každý deň, ktorý zaznamenávali aj na internetový portál www.letnasupertrieda.sk, pre ne prinášal nové objavy v rámci poznávania historických i prírodných krás Bratislavy a jej blízkeho či vzdialenejšieho okolia, nevraviac o vzdelávaco-tvorivej časti, približujúcej mimoriadne komunikatívnym deťom nuansy z oblasti médií, fotografie, divadla, filmu či hudby. Napokon, vyjadrenia absolventov prvej Letnej Supertriedy na záverečnej tlačovke pre médiá, ktorú s obdivuhodnou samozrejmou ľahkosťou zvládli, to iba zdupľovali. Mnohé deti boli pyšné najmä na to, že okrem poučných a inšpiratívnych workshopov, tvoriacich podstatnú časť ich vzdelávacieho programu, mali možnosť navštíviť miesta, na ktoré podľa nich veru aj občania Slovenska nevkročia. Eva Holúbeková zo srbskej Kovačice si pochvaľovala poučnú návštevu Národnej rady SR a obzvlášť ju očarilo prostredie Malých Karpát a jaskyne Driny. Beate Romančak z ukrajinského Užhorodu sa nadlho vpíše do pamäte zasa návšteva Rádia a televízie Slovenska a exponáty v Slovenskom národnom múzeu, iba 8-ročnému Dávidovi Vinkoviťovi zo srbskej Pivnice zasa plavba loďou po Dunaji na hrad Devín. Starším absolventom Letnej Supertriedy imponovali tvorivé mediálne či umelecké dielne - Jakub Božó, na ktorého od septembra čaká 1. trieda v Slovenskom gymnáziu v Budapešti, sa do sýtosti venoval tvorbe webovej stránky, pričom ho zaujali semináre o fotografii. Na Bratislavu, jej atmosféru s pamiatkami, ale aj na výlety v prírode so sokoliarmi, lezenie na umelej stene, návštevu Slovenského národného divadla, výlet na hrad Červený Kameň, športovanie v areáli prírodných kúpalísk a mnohé iné oddychové aktivity však nepochybne nezabudnú ani ďalší: Hanka Čížiková z Kovačice, Antonella Morongová z Budapešti, ale aj 10-ročná Vaneska Pellerová z Bratislavy, ktorá si spomedzi detí našich krajanov našla nových priateľov. V priebehu doterajších šiestich rokov sa do Supertriedy zapojili desaťtisíce žiakov, pričom získala status uznávaného medzinárodného projektu. Ako jediný vzdelávací projekt v strednej Európe získala Supertrieda titul Good Practice Model of European Educational Network a rozšírila svoju pôsobnosť do krajín EÚ. Pozitívnym krokom v tomto roku bola aj úspešná realizácia novinky - nultého ročníka súťaže pre Slovákov v Rumunsku, tzv. Krajanskej Supertriedy, v priamej organizácie slovenskej Supertriedy. Prínos Letnej Supetriedy vyzdvihli aj koordinátori projektu. Podľa Martiny Bodnárovej bolo veľmi významné programové zameranie Supertriedy: „Dali sme si za cieľ, aby si školáci vyskúšali aj také aktivity, ktoré doteraz nikdy nerobili. Oslovilo ich to, vnímali sme, s akým záujmom sa hrali na novinárov, divadelníkov, hudobníkov...“ Jej kolega a koordinátor Ľuboš Zaťko vyzdvihol motivačnú myšlienku, ktorá sprevádzala celý dvojtýždňový priebeh Supertriedy: „Projekt okrem zážitkového a poznávacieho aspektu spĺňal aj jazykovo-národné cítenie detí našich krajanov. Významne si v dennodennom kontakte s deťmi zo Slovenska kultivovali svoju slovenčinu, veď každý deň tvorili texty a rozprávali sa výlučne po slovensky, pričom sa viac zblížili s krajinou ich predkov.“ Podľa Ľ. Zaťka je vydarený premiérový ročník Letnej Supertriedy veľkou výzvou pre Občianske združenie Supertrieda, aby v projekte pokračovalo aj budúci rok. Po vstupných rokovaniach na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí s jeho predsedom Milan Vetrákom je pravdepodobné, že v roku 2012 v projekte Letnej Supertriedy bude s OZ Supertrieda na zážitkovo-vzdelávacom projekte zameranom na prázdninové aktivity detí z krajanských komunít partnersky participovať v rámci svojej pôsobnosti a možností aj ÚSŽZ.

Hotel v plameňoch: Oheň vyhnal do chladnej noci 160 hostí

1. augusta 2011 - (tasr)

Pri požiari hotela vo východomaďarskom kúpeľnom meste Hajdúszoboszló museli v noci nadnes vysťahovať 160 ľudí, informoval maďarský spravodajský server Origo. Hasiči oheň uhasili v priebehu niekoľkých minút. Nikto pritom nebol zranený. Požiar, pri ktorom horela bielizeň, vypukol v suteréne budovy. Podľa úradu ochrany pred katastrofami Hajducko-bihárskej župy hasičov volali pred polnocou a hostí hotela evakuovali približne o 0.20 h. V priebehu desiatich minút po uhasení požiaru sa však už mohli vrátiť do svojich izieb.

Maďarsko obviní organizátorov diskotéky, kde zomreli tri dievčatá

1. augusta 2011 - (tasr)

Prokuratúra údajne obviní štyroch organizátorov diskotéky na Západnom námestí v Budapešti, na ktorej 15. januára v panike udupali na smrť tri dievčatá. Podľa dnešného vydania maďarského denníka Blikk to vyplýva zo spisu obžaloby, ktorý je už hotový. Prokuratúra v obžalobe uvádza, že k tragédii viedlo niekoľko momentov. Organizátori napríklad nesprávne usúdili, že na dav 3000 ľudí stačí desať ochrankárov a precenili aj vhodnosť priestorov na takéto podujatie. Podľa prokuratúry nesú zodpovednosť za tragédiu štyria organizátori akcie. Súdne pojednávanie prípadu by sa malo konať v novembri, dodal Blikk. Podľa správ polície a očitých svedkov došlo na diskotéke k bitke. Následne sa stovky ľudí pokúsili dostať von cez úzke východy. V tlačenici utrpelo zranenia množstvo osôb, pričom zranenia niektorých boli vážne.

Ozbrojený mladík vylúpil benzínku, chcel peniaze na laptop

30. júla 2011 - (tasr)

Maďarská polícia v Székesfehérvári v priebehu hodiny zadržala ozbrojeného lúpežníka, ktorý s maskou na hlave v piatok v noci prinútil ženu obsluhujúcu benzínové čerpadlo k vydaniu hotovosti z pokladne. Podľa dnešnej informácie maďarskej tlačovej agentúry MTI 20-ročný páchateľ z čerpadla odišiel pešo s lupom bankoviek v celkovej hodnote 5000 forintov (18,52 eur). Ďalší dvaja zamestnanci ho najskôr naháňali autom, potom bežali za ním, no napokon im ušiel. Neskôr ho policajti vypátrali pomocou psa. U doposiaľ netrestaného mladíka našli bankovky aj zbraň, podľa MTI zrejme išlo o plynovú pištoľ. Za ozbrojenú lúpež mu hrozí trest odňatia slobody od päť do 15 rokov. Pri vypočúvaní povedal, že potreboval peniaze na laptop. Po páchateľovi ďalšej ozbrojenej lúpeže, ktorá sa stala v piatok večer na győrskom benzínovom čerpadle, polícia stále pátra. Maskovaný muž odtiaľ ulúpil 300.000 forintov (1111,23 eur).

Polícia zachránila mladíka, chcel ukončiť život skokom do Dunaja

2. augusta 2011 - (sita)

Maďarského mladíka, ktorý v Komárne skočil z mosta do Dunaja, sa dnes podarilo zachrániť slovenským policajtom. Predpoludním prijal dôstojník operačného strediska v Komárne telefonické oznámenie o tom, že niekto skočil z mosta do Dunaja. Na miesto okamžite vyslal hliadku poriečneho oddelenia. Policajti mali zistiť, či je oznámenie pravdivé. So služobným vozidlom sa presunuli k brehu rieky, kde chceli nastúpiť do odstaveného motorového člna, aby sa čo najrýchlejšie dostali k mostu, ktorý spája Slovenskú republiku s Maďarskou republikou. „Už z brehu zbadali, že to nebol planý poplach, a že musia konať. Asi osem metrov od brehu videli neznámu osobu,” uviedla hovorkyňa Prezídia PZ SR Denisa Baloghová. V studenej vode plával z posledných síl mladý muž. Podľa Baloghovej nebol čas presúvať sa do motorového člna, policajt bez váhania skočil do vody. Hrozilo totiž, že vysilený mladík nebude vládať doplávať k brehu, a že ho stiahne silný prúd rieky. Policajt mladíka vo vode zachytil a plával s ním k brehu. S pomocou kolegyne policajtky muža vytiahli na breh a boli pripravení okamžite poskytnúť mu prvú pomoc. Mladík s policajtmi komunikoval a tvrdil, že nie je zranený, a že mu nič nie je. Pre istotu však zavolali rýchlu zdravotnú pomoc a previezli ho do nemocnice. Mladý muž pri sebe nemal doklady. Policajti zistili, že je to 26-ročný občan Maďarskej republiky, tak sa spojili aj s maďarskými kolegami. Výsledky zdravotnej prehliadky v nemocnici potvrdili, že mladík neutrpel zranenia a popoludní odišiel domov.

Sedemnástka SR na turnaj do Maďarska

1. augusta 2011 - (sita)

Slovenskú reprezentáciu hráčov do 17 rokov čaká od stredy 3. augusta tradičná medzinárodná previerka v podobe turnaja Ráckeve Cup 2011. Pod vedením hlavného trénera Ladislava Pecka sa mladí futbalisti pripravujú od nedele v Senci, odkiaľ v utorok popoludní odcestujú do dejiska podujatia, maďarského mesta Telki. Mladí Slováci nastúpia v stredu o 17.30 h proti výberu Chorvátska, mená ďalších súperov budú známe až neskôr na základe výsledkov ostatných duelov. Nasledujúce súboje slovenského tímu sú naplánované na štvrtok 4. augusta (17.30) a sobotu 6. augusta. Okrem Slovákov na turnaji participujú aj výbery domáceho Maďarska, Chorvátska, Malty, Belgicka, Izraela, Rumunska a Srbska.

Maďarskí bratia Lévaiovci dostali slovenské občianstvo

4. augusta 2011 - (sita)

Dvojica maďarských reprezentantov v zápasení Attila a István Lévaiovci získala slovenské občianstvo. Agentúre SITA to potvrdil reprezentačný tréner slovenských zápasníkov v grécko-rímskom štýle Karol Lengyel. „Obaja patria do tých slabších hmotnostných kategórií. Sú to dvaja mladí bratia, ktorí nemali v Maďarsku dobré podmienky na trénovanie. V týchto dňoch žijú a trénujú v Banskej Bystrici a už majú slovenské občianstvo. Patria k širšej svetovej špičke a môžu mať veľkú perspektívu pre slovenské zápasenie,” povedal vo štvrtok pre agentúru SITA Lengyel. Attila Lévai má 21 rokov a na Slovensku pôsobí od júla 2009, jeho mladší brat István má 20 rokov a na Slovensku sa pripravuje od januára 2010. Jeden z Lévaiovcov bude reprezentovať SR už na septembrových majstrovstvách sveta v Istanbule. Za SR už v minulosti nastúpili borci, ktorí získali občianstvo, ide o Davida Musuľbesa, Rodiona Kertantiho a Maxima Malkartima.

.
.
.
.
.
.
.
.
....................................................................................................................................