Jubileum santovského pávieho krúžku
Tridsať rokov uplynulo odvtedy, ako sa v Santove spojili oduševnené ženy a založili páví krúžok. Zapojili sa tak do hnutia, ktorého poslaním bolo zachovávať slovenskú spevnú kultúru. Okrúhle výročie oslávili speváci v santovskom kultúrnom dome spolu s miestnymi folklórnymi skupinami.
Snáď najkrajší bol začiatok „rodinnej“ oslavy, keď darčeky rozdával jubilant. Členovia krúžku po prednese kytice tradičných miestnych ľudových piesní odovzdali pamätný list a kvet ženám a fľašu vína mužom: bývalým členom a prominentom osady a nášho národnostného života. Takto obdarovali aj starostku osady Evu Čičmancaiovú, bývalého starostu Mikuláša Kollára, zástupkyňu predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelku Rybovú, dlhoročnú vedúcu pávieho krúžku Máriu Nagy-Györyovú, katolíckeho farára Stanislava Brtoša a predsedníčku miestnej slovenskej samosprávy, riaditeľku santovskej základnej školy Katarínu Kormošovú.
Páví krúžok založila skupina oduševnených Santovčanov v roku 1980. Prvé vystúpenie mal v roku 1982 a od tých čias absolvoval celý rad vystúpení v slovenských mestách a obciach v Maďarsku i na Slovensku. Nadviazal kontakt s miestnym tanečným súborom Stužka (Pántlika) a s hudobnou kapelou Santovská nálada. Spolu založili Súbor pre zachovávanie santovských tradícií, v ktorom spracovali obrazy zo života miestnych obyvateľov (V nedeľu popoludní, santovské hody alebo Od Kataríny do Vianoc). S týmto programom sa predstavili aj v Národopisnom múzeu v Budapešti. Krúžok patrí medzi zakladateľov speváckeho zboru Pilíš, v ktorom spievajú aj Čívania a Mlynčania. Dodnes vystupuje na národnostných folklórnych a náboženských podujatiach. Viackrát bol ocenený Zlatým škovránkom, naposledy začiatkom októbra t. r. v Bánhide. Členovia krúžku s veľkou láskou a úctou spievajú naše slovenské piesne a dlhé roky obetavo pracujú na národnostnom poli, úspešne reprezentujú nielen Santov, ale celú našu Slovač. Santovský páví krúžok získal roku 2007 najvyššie vyznamenanie CSS Za našu národnosť. Vedúcou zboru je už tretí rok Terézia Kováčová, ktorá tento post prevzala od Márie Nagy-Györyovej.
Krásne jubileum oslávili santovskí speváci vydaním CD-nosiča, na ktorý nahrali 37 prekrásnych smutných i veselých santovských ľudových piesní. Cédečko dostalo názov Po santovskej hradskej a bol oň veľký záujem zo strany obyvateľov obce, ktorí naplnili hľadisko nedávno odovzdaného kultúrneho domu. Ako sme sa dozvedeli od T. Kováčovej, súbor má v súčasnosti 17 členov a na najväčšie potešenie sa k nemu pripojili aj traja mladí (tridsiatnici) z tanečného súboru Stužka. Ako nám prezradila, za šesť dní nahrali päťdesiat pesničiek, ale všetky sa na nosič nezmestili, snažili sa vybrať tie najlepšie. „My hovoríme, že sú to santovské pesničky, hoci na Santove nebol nikto, kto by skladal piesne. Preto sú santovské, lebo ich spievali naši starí rodičia, zachovali sa ústnym podaním. Sú medzi nimi aj také, ktoré v okolitých slovenských dedinách nepoznajú. Skúšky máme každý pondelok. Radi sa stretávame, vypijeme si vínečko či teplý čaj, ktorý je dobrý na hlasivky (odteraz hoci aj z pekného hrnčeka s fotografiou spevokolu - poznámka EF) a lepšie sa nám spieva. Hoci nemáme mužov, väčšina žien sú vdovy, a mladí majú málo času, lebo musia pracovať, rady sa stretávame a rady spievame nielen na vystúpeniach, ale aj cestou na vystúpenie či späť,“ povedala T. Kováčová a dodala, že najväčšiu pomoc dostáva od kantorky Kataríny Süvegesovej, ktorá je tiež členkou pávieho krúžku a ktorá ako hudobne vzdelaná vždy udáva tón.
Na javisku sa vystriedali všetky folklórne skupiny obce počnú oslávencami, cez mladých a „starších“ tanečníkov Stužky a členov kapely Kóborzengő, až po folklórny súbor Studienka. Všetci predviedli to najlepšie zo svojho repertoáru, aby takto oslávili jubilantov.
O začiatkoch krúžku, nám rozprávala M. Nagy-Györyová, ktorá viedla spevokol vyše dvadsať rokov. Oduševnené ženy sa schádzali už v roku 1975, spievali však len tak pre seba, verejne nevystupovali, ani ich nemal kto viesť. Iniciatíva ostala iniciatívou až do roku 1980, keď sa vedúca materskej školy Margita Škripková podujala na zorganizovanie založenia pávieho krúžku. So získavaním členov nemala problémy, raz - dva sa prihlásilo vyše tridsať záujemcov vrátane mužov. Po náhlej smrti M. Škripkovej sa vedenia krúžku ujala Františka Kromešová, ktorá stála na jeho čele dva roky. Po nej až do presťahovania sa do Budapešti organizovala život pávieho krúžku pani Mária. Odkiaľ poznala také množstvo ľudových piesní? Nuž nielen od rodičov, ale aj od starších mužov, ktorí v nedeľu predpoludním a cez týždeň vo večerných hodinách si krátili dlhú chvíľu v krčme jej rodičov. „Som rada, že som prišla a bola som rada, že ma zavolali na javisko zaspievať si spolu Pilíšsku hymnu,“ priznala s dojatím bývalá vedúca zboru, ktorá poznamenala, že je to veľmi dobrý kolektív, jeho členovia si dokonca sami zhotovili kroje.
Po krásnom, ale nie dlhom programe nasledovali gratulácie. Prvá v rade bola starostka obce, ktorá hovorila o dobrom príklade, ktorý ukázali členovia santovského pávieho krúžku ďalším generáciám. Spevákom sa v mene CSS poďakovala za pekné piesne a za šírenie dobrého mena Slovákov v Maďarsku E. Rybová, ktorá sa priznala, že ich spev má aj ona osobne veľmi rada.
