Stretnutie vedúcich slovenských samospráv Peštianskej župy
Školstvo, podpory a aktuálne otázky samospravovania boli hlavnými témami stretnutia vedúcich slovenských menšinových volených zborov Peštianskej župy.
Rokovali o aktuálnych otázkach
Akciu zorganizovala župná slovenská menšinová samospráva v priestoroch župného úradu v Budapešti. Na stretnutí sa zúčastnili predstavitelia 14 spomedzi 28 slovenských zborov pôsobiacich v župe. Prítomných privítal predseda Peštianskej slovenskej župnej samosprávy Július Alt, ktorý pripomenul, že podobné akcie usporadúvajú už tretí rok a zároveň odovzdal slovo hostiteľovi podujatia, hlavnému notárovi Tiborovi Szépovi. Notár pozdravil prítomných aj v mene predsedu VZ Peštianskej župy Lajosa Szűcsa. Hovoril o tom, že hoci pre samosprávu je existencia župných menšinových samospráv novinkou, nakoľko boli zvolené až v posledných komunálnych voľbách, rada pomôže minoritám morálne aj finančne. Ako potvrdil, každá menšinová župná samospráva dostáva od župy forint k forintu zo štátneho rozpočtu, teda podporuje ich v takej istej výške, ako je štátna dotácia. Ako povedal, demokratické kulisy sa musia naplniť a na to sú potrebné aj financie.
O inštitúciách Celoštátnej slovenskej samosprávy a o konkurznom systéme informoval prítomných predseda CSS Ján Fuzik. Vyzdvihol dôležitosť dobrej spolupráce s väčšinovým zborom a ako príklad uviedol Peštiansku župu. „Napriek tomu, že sa nám nezvýši rozpočet, naďalej plánujeme podporovať aktivity slovenských samospráv formou súbehu,“ potvrdil J. Fuzik. Zmienil sa o Verejnoprospešnej nadácii Za Slovákov v Maďarsku, ktorej kuratórium zasadalo práve v tých dňoch; o. i. rozhodlo o najnovších uchádzačoch o štipendium spomedzi siedmakov a ôsmakov. Z celého Maďarska sa zapojí do programu 19 študentov, väčšina pochádza z Dolnej zeme. To znamená, že oni iste budú pokračovať v štúdiách na jednom z dvoch slovenských gymnázií. Predseda CSS informoval prítomných o tom, že najväčšia investícia - Nový slovenský dom v Mlynkoch - získala v polovici októbra nové stavebné povolenie, na základe ktorého, ak sa nikto proti nemu neodvolá, môžu na jar budúceho roku začať s prácami. „Našim cieľom je, aby do konca budúceho roka bol dom odovzdaný,“ dokončil J. Fuzik.
O aktuálnych otázkach v oblasti školstva informoval zástupca riaditeľky Menšinového odboru Ministerstva školstva a kultúry MR Štefan Kraslán. Zmienil sa o tom, že obnovením ministerského nariadenia sa kladie väčší dôraz na kompetencie. Školy mali do začiatku tohto školského roka prerobiť pedagogický program. Ako povedal, pre ministerstvo je dôležité zabezpečiť učebnice. Slováci sú oproti ostatným národnostiam dobre vybavení učebnicami, v priebehu niekoľkých rokov doplnia chýbajúce knihy. Informoval aj o tom, že v záujme doplnenia učebníc sa CSS spojila s čabianskou školou do konzorcia a tak sa bude môcť uchádzať o podporu európskych fondov na rozvíjanie pedagogických programov. V rámci týchto programov je možné rozvíjať nielen učebnice, ale aj rôzne učebné pomôcky, doškoľovanie učiteľov, digitálne učebné osnovy a pod., na čo v posledných rokoch nebola možnosť. „To všetko slúži na to, aby sa nezhoršila národnostná výučba,“ uviedol. Š. Kraslán informoval prítomných aj o konkurzných možnostiach: hlavne materské školy v osadách s menej ako 1100 obyvateľmi budú mať možnosť získať podporu ministerstva. Súbeh by malo vypísať ministerstvo v týchto dňoch a záujemci budú mať veľmi krátky termín (maximálne desať dní) na spracovanie projektu a na zaslanie tlačív. Ako povedal, školy by získali oveľa väčšie normatívy, ak by prešli na dvojjazyčnú výučbu. Škola sa môže nazývať dvojjazyčnou v tom prípade, ak v nej aspoň tri predmety vyučujú v národnostnom jazyku. Samozrejme, k tomu je potrebné, aby slovenský jazyk ovládali aj tí učitelia, ktorí vyučujú odborné predmety, čo trochu sťažuje situáciu. Zmienil sa aj o tom, že podľa súčasnej štatistiky sa slovenčinu učí ročne 400 - 500 žiakov základných škôl, z ktorých 100 až 120 pokračuje v štúdiách v našich národnostných školách. V rámci tzv. doplnkovej národnostnej výučby sú ešte značné rezervy. V školskom systéme je možnosť na to, aby žiaci pokračovali v štúdiách slovenčiny aj mimo gymnaziálneho štúdia, formou doučovania. Treba sa obrátiť na CSS, alebo na župný školský ústav, ktorý musí zabezpečiť učiteľa. Čo sa týka súbehov, prioritou sú národnostné učebnice a ich zabezpečenie, povedal Š. Kraslán a pripomenul, že od tohto školského roku budú učebnice oproti doterajším trom rokom štyri roky v knižničnom fonde školy. Rezort podporuje aj účasť na študijných programoch v materskej krajine, o ktoré v poslednom období značne klesol záujem zo strany učiteľov z Maďarska. Ďalšou možnosťou podpory zo strany ministerstva je využitie odbornej služby, ktorú väčšina prevádzkovateľov a vedúcich škôl chápe ako kontrolu, pričom je to služba. V rámci tejto služby môžu napríklad skúmať jazykové schopnosti žiakov, využitie učebníc a pod. Navrhol, že pomocou tejto služby by CSS mohla skúmať aj celoštátny stav výučby slovenského jazyka a znalosti žiakov.
Zástupca generálnej riaditeľky Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Úradu predsedu vlády Anton Paulik informoval predsedov slovenských samospráv o skúsenostiach z udeľovania diferencovanej podpory národnostiam. Vzhľadom na to, že tohoročné súbehy treba podať do 1. decembra, táto prednáška bola výsostne aktuálna. A. Paulik najprv informoval prítomných o samotnom súbehu, potom sa zmienil o skúsenostiach z dvoch rokov a nakoniec zhrnul doterajšie skúsenosti o uchádzačoch z Peštianskej župy. Zdôraznil, že tento systém nevymyslela vláda, ale ho obsahuje novela menšinového zákona z roku 2005. Jeho cieľom je podporovať menšinové samosprávy podľa aktivít, a nie podľa rovnakého merítka. Základom sú uznesenia menšinových samospráv, ktoré sú zároveň bázou samospravovania. Je častou chybou, že uznesenia prijme samospráva koncom roka (pred odovzdaním súbehu na diferencovanú podporu), čo môže znamenať aj to, že v priebehu roka sa s tým nezaoberala, alebo nie je jednoznačná hodnovernosť fungovania zboru. V prípade súčasného financovania nie je možnosť na to, aby sa do systému zapojili nejaké kontrolné zložky (okrem podmienky priloženia uznesení), ale podľa A. Paulika to bude potrebné v strednodobých plánoch. Dotazník sa zameriava na tri veľké okruhy: na kompetencie menšinovej samosprávy (možnosti iniciatívy, pripomienkovania a regionálna spolupráca), kultúrnu autonómiu (školstvo, kultúra a médiá) a iné menšinové kompetencie (kontakty so spoločenskými organizáciami, cirkvou a rovnosť šancí). Spomedzi 2 050 zborov podalo súbeh 1860 samospráv. V prípade slovenských samospráv v Maďarsku to bolo 109 zo 116 zborov. V ich prípade sú veľmi dobré výkony v oblasti kultúrnej autonómie, hlavne čo sa týka usporadúvania podujatí, ale je smutné, že iba 6-8% celkových aktivít je zameraných na tzv. jazykové iniciatívy. „Znamená to, že takmer nikoho nezaujíma, či je v osade výučba. Ak je, tak zbory so školami spolupracujú, ale to sa týka iba 44 osád spomedzi 116. Nestretávame sa s takými uzneseniami, ktoré by iniciovali zavedenie výučby slovenského jazyka aspoň v materských školách. Len zriedkavo sa stretávame s iniciatívami menšinových samospráv umiestniť v meste či obci dvojjazyčné tabule. Vôbec sa nestretávame so žiadosťami o zavedenie komunikácie v menšinovom jazyku v úradnej administrácii,“ zhrnul skúsenosti A. Paulik. Zároveň dodal, že aj vďaka tomuto systému sa menšinové samosprávy naučili za posledné dva roky dokumentovať svoju činnosť uzneseniami a „začali rozmýšľať ako samosprávy“. V roku 2008 109 slovenských samospráv získalo 27 miliónov 600 tisíc forintov. V tomto roku sa prihlásilo 100 samospráv a získali 28 miliónov 700 tisíc forintov. Spomedzi žúp bola Peštianska najslabšia.
Posledným prednášateľom bol riaditeľ Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny v Maďarsku Márton Molnár. Všeobecná recesia a zníženie rozpočtu postihli aj nadáciu, ktorá má najvýraznejší podiel na financovaní národnostnej tlače a kultúry. Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny v Maďarsku bola založená roku 1995, keď mala k dispozícii 470 miliónov Ft. V tomto roku hospodárila so 411 miliónmi Ft a podľa návrhu budúcoročného rozpočtu to bude iba 370 miliónov forintov. Ako uviedol riaditeľ nadácie, kvôli recesii už roky nevypisujú súbehy napr. na podporu vydávania publikácií. Po prednáškach mali účastníci možnosť získavať informácie a vymieňať si skúsenosti formou priateľských rozhovorov.
