XIV. kongres Zväzu Slovákov v Maďarsku
V nedeľu 24. mája sa v priestoroch Slovenského inštitútu v Budapešti konal XIV. kongres Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM). Delegáti najvyššieho fóra našej najstaršej občianskej organizácie sa zišli, aby modifikovali stanovy a zvolili nových predstaviteľov regiónov, ako i členov kontrolnej komisie.
Zvolanie kongresu po dvoch rokoch si vyžiadalo rozhodnutie súdu, ktorý na základe podania člena pobočky v Čabasabadi Mateja Kešjára zrušil všetky uznesenia rokovania z decembra 2006. Na zopakovanom kongrese boli schválené stanovy, ktoré umožňujú, aby sa ZSM stal verejnoprospešnou organizáciou a delegáti na ďalšie štyri roky zvolili za predsedníčku Zväzu Ruženku Egyedovú Baránekovú.
Začiatkom zasadnutia predsedníčka ZSM privítala prítomných a vo svojom prejave označila kongres za mimoriadny, pretože najvyššie snemovanie našich „zväzákov“ sa ešte nikdy neuskutočnilo v nedeľu a nikdy nefigurovalo v pozvánke, že sa koná na základe súdneho rozhodnutia. Početných delegátov, ktorým - ako povedala - leží na srdci osud organizácie, následne informovala o faktoch, ktoré viedli k zvolaniu mimoriadneho rokovania. Po XIII. kongrese, ktorý sa konal 9. decembra 2006, bolo v priebehu decembra podané písomné oznámenie na prokuratúru hlavného mesta Budapešti s podnetom, že v priebehu jeho prípravy sa vyskytli právne chyby, tým pádom snemovanie nemôže byť právoplatné. Dva a pol roka prebiehal súdny proces, ktorý vyniesol rozsudok, že všetky uznesenia, ktoré XIII. kongres schválil, treba anulovať. Ako povedala R. Egyedová Baráneková, vtedajšie Predsedníctvo ZSM zvolalo XIII. kongres s najlepším vedomím, že koná podľa platných stanov. Vedenie Zväzu v roku 2004 poverilo jedného právnika, aby pripravil modifikáciu stanov a aby ich predložil súdu hlavného mesta Budapešť, za čo mu aj zaplatilo honorár. Počas súdneho procesu tieto stanovy na súde nenašli, čo zároveň znamená, že platia predchádzajúce stanovy, na základe ktorých bol zvolaný XIV. kongres. Podľa rozsudku chýbali aj zápisnice z volebných schôdzí, respektíve problémy boli s registráciou členstva, čo pani predsedníčka označila rovnako za zodpovednosť vedenia, ako aj členstva. V októbri roku 2006 mali priniesť delegáti do Hronca aktuálne zoznamy členov, ale mnohí ich nepriniesli a nie všade mali presne vyplnené vstupné prehlásenia. Čo sa týka zápisníc, vedenie ZSM v písomných pozvánkach nežiadalo, ale podľa stanov ani nemuselo žiadať zápisnice. Na druhej strane však vysvitlo, že zákon o spolčovaní predpisuje, že z každej volebnej schôdze musí byť zápisnica. Na celej záležitosti je dobré to, že všetci sme si uvedomili: žijeme v právnom štáte, musíme mať také stanovy, ktoré sú platné v súlade s legislatívou MR a ktoré platia pre všetky organizácie a združenia.
Následne R. Egyedová Baráneková referovala o prípravách kongresu a vyhlásila, že rokovanie pripravovali podľa právnych predpisov, že každý región disponuje vlastným registrom členov a prehláseniami o vstupe do organizácie. Úradujúca tajomníčka Zväzu Monika Szabová potom zahlásila, že zo 171 zvolených delegátov je prítomných 143, tým pádom je zjazd uznášaniaschopný a predniesla návrh programu, ktorý delegáti schválili. Po voľbe predsedajúcej kongresu, ktorou sa stala delegátka z Békešskej Čaby Helena Šomogyiová, nasledovala voľba zapisovateľa a overovateľov zápisnice, volebnej (Zuzana Bánová, Katarína Siveková a Judita Krajčoviczová) a mandátovej komisie (Gizela Molnárová, Alžbeta Szabová a Katarína Priškinová). Následne sa pristúpilo k dodatočnému potvrdeniu funkcionárov ZSM od 9. 12. 2006. Matej Kešjár v tejto súvislosti opätovne potvrdil svoje stanovisko, že ZSM funguje protiprávne a požiadal, aby pri zdržiavaní sa hlasovania a hlasovaní proti bolo jeho meno uvedené v zápisnici. Upozornil na to, že nie sú k dispozícii žiadne informácie o činnosti kontrolnej komisie, za protiprávne označil, že sa nekonali výročné zhromaždenia delegátov, neboli predložené výročné správy o činnosti a hospodárení. Navrhol zriadiť ad hoc komisiu, ktorá by mala za úlohu do 28. februára 2010 zosúladiť fungovanie ZSM s legislatívou, jeho návrh však delegáti odmietli. Na slová Mateja Kešjára reagovala predsedníčka ZSM, ktorá povedala, že každoročné schôdze v Hronci boli zároveň zhromaždeniami delegátov, o ktorých sú k dispozícii zápisnice a ktoré prerokovali a schválili správy o činnosti. Delegáti následne so spätnou platnosťou od 9. 12. 2006 potvrdili vo funkcii funkcionárov ZSM.
Písomne predložené referáty o činnosti ZSM od roku 2002 ústne doplnila predsedníčka ZSM, ktorá za priority činnosti v rokoch 2002 - 2006 označila združovať, aktivizovať, motivovať, koordinovať, informovať, chrániť a presadzovať záujmy slovenskej národnosti v Maďarsku. Ako povedala, v poslednej dobe následkom finančných ťažkostí sa kládol dôraz na tradičné celoštátne podujatia, akými sú Slovenské spievanky a veršovačky, Slovenská gazdinka, Slovenský škovránok, Celoštátny folklórny festival v Banke a stretnutia a tábory v Hronci, ktoré sú príležitosťami stretávať sa a vzájomne sa učiť. Stretnutia v Hronci majú za cieľ aj návštevu pravlasti predkov, veď niektorí účastníci chodievajú na Slovensko iba pri tejto príležitostí. Keďže väčšina členov patrí do vyššej vekovej kategórie, aktuálnou úlohou bude aj v budúcnosti zapájať do práce mladšiu generáciu. Verejnoprospešná nadácia ZSM Lipa, ktorá na základe rozhodnutia medzištátnej dohody medzi SR a MR rozhoduje o rozdelení financií poskytovaných vládou Slovenskej republiky na kultúrne aktivity Slovákov v Maďarsku, rozdelila podpory vo výške 110 000 EUR. Kuratórium tejto nadácie polovicu sumy rozdeľuje na kultúrne a školské výchovno-vzdelávacie projekty a polovicu venuje na projekt Škola v prírode - poznaj svoje korene. Finančné prostriedky na tento projekt síce zabezpečuje nadácia, ale samotné programy organizuje ZSM. V Škole v prírode v Hronci sa každoročne zúčastňuje vyše 300 detí a okolo 30 - 40 pedagógov.
Pred schválením správ bolo odobraté slovo Matejovi Kešjárovi, ktorý chcel ešte raz pripomenúť členom právne chyby a zopakovať svoj návrh. Vytvorila sa živá diskusia, do ktorej sa zapojili viacerí prítomní a vyjadrili svoj nesúhlas s jeho postupom. Vyslovili sa za napravenie prípadných chýb, za to, aby sa pokračovalo v začatej činnosti, aby spoločne pracovali v záujme Slovákov žijúcich v Maďarsku. Správu o činnosti ZSM od roku 2002 účastníci zjazdu schválili. Ďalším bodom rokovania bolo prediskutovanie nových stanov organizácie, v zmysle ktorých sa zmení meno ZSM na Zväz Slovákov v Maďarsku - verejnoprospešná organizácia. V priebehu modifikácie stanov spresnili delegáti pravidlá fungovania miestnych organizácií a kompetencie ôsmich regionálnych pracovných organizácií. Kolektívni členovia sa v zozname členov považujú za jedného člena. Miestne organizácie musia zasadať minimálne raz ročne, predsedu si volia na štyri roky a delegátov, ktorí zastupujú organizáciu vo Valnom zhromaždení ZSM, na jeden rok. Predsedníctvo tvoria - tak ako doteraz - vedúci regiónov. Členské na jeden rok je 200 forintov (platí do 31. marca nasledujúceho roku), pre organizáciu 5000 forintov. Popri schválení nových stanov a organizačného poriadku ZSM, zvolení volebnej komisie a po zrieknutí sa doterajšieho Predsedníctva boli - už podľa nových pravidiel - otvoreným hlasovaním zvolení vedúci regiónov. Predsedníctvo bude pracovať v zložení: Veronika Árendášová (Komárňansko-ostrihomský región), Ruženka Egyedová Baráneková (Novohradsko-hevešský región), Valéria Petőfiová (Boršodský región), Katarína Krafčenková (Zemplínsky región), Anna Molnárová (Komlóšsky región), Anna Szigetiová Szántaiová (Čabiansky región), Judita Fábriová (Sarvašský región) a Marta Papučková Glücková (Peštiansky región). Zjazd zvolil aj kontrolnú komisiu, predsedom sa stal František Závoda, členkami sú Katarína Kormošová a Zuzana Karmannová. Z ôsmich členov Predsedníctva bola tajným hlasovaním na ďalšie štyri roky zvolená za predsedníčku organizácie Ruženka Egyedová Baráneková.
