Scénka s našim Pilíšanom Michalom Kormošom
Profil významného maďarského režiséra Bélu Tarra
Béla Tarr sa narodil v roku 1955 v maďarskom meste Pécs. Amatérske filmy, ktorých nakrúcaniu sa venoval už od šestnástich rokov, si všimli vo filmových štúdiách Bélu Balázsa a Tarrovi umožnili v roku 1979 nakrútiť jeho oficiálny debut - snímku Rodinný kozub (Családi tüzfészek) o problémoch rodiny na sídlisku v Budapešti. Prelomovým filmom v režisérovej kariére sa stala televízna adaptácia Macbetha z roku 1982, skladajúca sa len z dvoch záberov. Tarrova fascinácia dlhými zábermi a minimálnym počtom strihov začala prevládať nad tendenciou dokumentaristicky zaznamenávať skutočnosť a filmová estetika diel sa začala zahaľovať do metafyzického oparu. Festival Eastsider ponúka vo svojom programe posledné tri filmy Bélu Tarra, nakrútené s jeho ženou, strihačkou a spolurežisérkou Ágnes Hranitzky. Wreckmeistrove harmónie, Muž z Londýna aj Turínsky kôň sú ukážkou filmárskeho majstrovstva, do dokonalosti dotiahnutého osobitého štýlu a nadčasovej výpovede.
Prameň: http://www.luno.hu/images/pdf/2018/38-2018-priloha.pdf / Lúč - Príloha Ľudových novín (3/2018)
Muž z Londýna (A Londoni férfi)
Réžia: Béla Tarr, Ágnes Hranitzky, Maďarsko / Nemecko / Francúzsko, 2007, 139 min.
Maloin žije jednotvárny život bez nejakých očakávaní ako strážca v morskom prístave, kde monotónne zaznamenáva svet vôkol seba. Už rezignoval na pomalé a neodvratné zhoršovanie života okolo seba a svojej absolútnej osamelosti. Keď sa ale stane svedkom vraždy, nastane v jeho živote náhly obrat. Musí čeliť otázkam morálky, hriechu, trestu, ocitá sa na hranici medzi nevinou a účasťou na zločine. Táto situácia ho privedie k zásadnej otázke o zmysle a cene ľudskej existencie.
Turínsky kôň (A Torinói ló)
Réžia: Béla Tarr, Ágnes Hranitzky, Maďarsko / Švajčiarsko / Nemecko / Francúzsko, 2011, 146 min.
V roku 1889 objal Friedrich Nietzsche v Turíne týraného koňa, stratil vedomie aj rozum. O filozofovom osude vieme mnoho, o osude koňa nie je známe nič. Turínsky kôň je dokonalou syntézou jedinečného štýlu vplyvného maďarského solitéra Bélu Tarra. Premysleným štýlom dlhých záberov, sprevádzaných sugestívnou hudbou a sústrediacich sa na neexpresívne herectvo, buduje Tarr podmanivú atmosféru bezčasia, ktorá nemôže vyústiť v nič dobré. Snímka takmer bez slov nazerá na nevyhnutnosť ľudského spolužitia a zároveň bezbrannosť ľudského pokolenia tvárou v tvár veľkým zmenám. Významy netvoria dialógy, ale konanie postáv, napätie nevzniká dynamickým strihom, ale spočíva v obsahu a štruktúre dôkladne komponovaných záberov. „Priviedli sme film do jeho logického vyústenia,“ povedala o diele Ágnes Hranitzky, strihačka a partnerka režiséra, ktorý snímku označil za svoju poslednú.
Slovenská scénka z filmu Bélu Tarra Werckmeistrove harmónie
Réžia: Béla Tarr, Ágnes Hranitzky,
Maďarsko / Taliansko / Nemecko / Francúzsko, 2000, 145 min.
Snímka Werckmeistrove harmónie (Werckmeister harmóniák) je štúdiou toho, kde a ako sa v ľudskej spoločnosti rodí násilie. Zaoberá sa tým, ako môže byť pôvab prírody devalvovaný ľudskými zámermi. Jadro filmu sa sústreďuje na okamih, kedy sa prírodná krása a čistota stretávajú s bezohľadnosťou nenásytných más. Námestie maďarského mestečka je zaplnené ľuďmi, a hoci ortuť teplomera klesla na -20 °C, obyvatelia sú zvedaví na hlavnú atrakciu potulného cirkusu - na vypchatú veľrybu.
Dielo režiséra Bélu Tarra Werckmeistrove harmónie sa zrodilo na základe románu Lászlóa 
Krasznahorkaiho Melanchólia odporu. Nekomerčný celovečerný hraný film, očividne určený skôr labužníkom ako širokému obecenstvu, s veľkým úspechom predstavili na medzinárodných filmových festivaloch o. i. v Cannes a Toronte. O tomto výsostne umeleckom diele z r. 2000 písal s uznaním i francúzsky denník Le Monde, podľa ktorého ide o majstrovskú hru so svetom fantastiky. Dej sa odohráva v bližšie neurčenej pochmúrnej krajine, ktorej hrozí katastrofa. Vandalské bandy už netrpezlivo čakajú na okraji mesta. Na hlavnom námestí stojí nákladné auto s mŕtvou veľrybou a s tajuplným Princom, ktorý (pre miestnych obyvateľov) neznámym jazykom veští apokalypsu. Princ akoby bol diablom, veď v nebezpečne blížiacom sa ničení vidí akési tvorenie. Metaforický svet filmu je stavaný na metafyzických tiesňach. Na najdôležitejšie otázky by sme márne hľadali odpovede.
X X X
Pre slovenského diváka môže byť viac než zaujímavá scénka so slovenským hovoreným slovom, jedným z hlavných aktérov ktorej je rodák zo Santova (Pilisszántó), v „civile“ advokát dr. Michal Kormoš, ktorý sa venuje aj literárnej tvorbe. Pre túto „slovenskú vložku“ filmu hlas Princa, resp. trpaslíkovho tieňa preložil zakladateľ a redaktor nezávislého slovenského portálu v Maďarsku Imrich Fuhl.
X X X
(mimo obrazu)
Direktor:
- ...Už ďalej nestrpím, aby všade ustavične iba klamal a poburoval čvargu! Nech si uvedomí, že s týmto sme raz a navždy skoncovali!
Sluha na všetko:
- On nikdy nechce nikam ísť. Pán direktor ho nosí stále so sebou!
Direktor:
- Nato som si ho najal, aby sa ukazoval a nie preto, aby tu táral všelijaké sprostosti. Nevypustím ho a nenechám ho hovoriť! Prekladajte!
Sluha na všetko:
- Jemu nikto nijako a v ničom nevie zabrániť.
Direktor:
- Nestrpím, aby dal zničiť mesto, nebudem znovu riskovať dobré meno súboru! Ten minulý prípad bol posledný!
Sluha na všetko:
- Ale, prosím vás! On nepozná žiadnu nadvládu! Toto je teda smiešne! Jeho zástancovia stoja vonku. Pre nich on je Princom. Jeho nemôže zastaviť obyčajná sila, on má magnetickú silu.
Direktor:
- Jeho magnetická sila je telesnou chybou! Mrzák! Mrzák jeden, ktorý nevie nič! Aj meno Princ dostal odo mňa - z komerčného záujmu! Povedzte mu, že jeho som ja vymyslel!
Sluha na všetko:
- Prívrženci stoja vonku! Sú netrpezliví! Pre nich je on Princom!
Direktor:
- Tak je vykopnutý!
Sluha na všetko:
- Dobre. Od tejto minúty je samostatný! A aj mňa nesie zo sebou.
Direktor:
- Vás?!
Sluha na všetko:
- Ja robím to, čo On vraví. Lebo On znamená peniaze! Pán direktor je chudobný! A aj pánovi direktorovi Princ prináša peniaze!
Direktor:
- Nehovorte o ňom už aj vy ako o Princovi!
(dlhá prestávka)
Direktor:
- Skúsme sa dohodnúť. Povedzte mu, že ho vypustím - s jednou podmienkou. S tou výhradou, že ani nemukne. Že nepovie ani jediného slovka. Že bude mlčať ako hrob.
Princ + Sluha na všetko:
- Pán direktor nič nemôže určovať! Pánovi direktorovi prichádzajú peniaze, Princovi zase stúpenci. Všetko má svoju cenu. Hádať sa je úplne zbytočné! Princ stojí nad všetkými vecami, Princ vidí Všetko, a to všetko už ani nie je. Už leží úplne v troskách! Lebo všetko, čo vybudujú a čo bude postavené, čo robia a čo budú konať, to všetko je sklamanie a klamstvo! Lebo k stavaniu ešte všetky veci sú dané len dopoly, až v zrúcanine je každá vec úplne celá. To, čo si myslia a čo si budú myslieť, je smiešne! Preto rozmýšľajú, lebo sa boja! A ten, kto sa bojí, nevie nič! Pán direktor sa bojí a nič nerozumie! Prívrženci naopak, neboja sa a rozumejú, čo vraví Princ. Jeho stúpenci urobia zrúcaniny zo Všetkého.
Direktor:
- Nezmyselné taľafatky! Tárajte dve na tri čvarge, nie mne! Nebudem to ďalej počúvať! Prestanem sa oňho starať, neberiem zodpovednosť za jeho skutky! Vy, páni moji, od tejto chvíle ste slobodní! Robíte, čo chcete! Ak budú znivočené mestá, po nejakom čase aj tak nebude mať kam ísť.
Princ + Sluha na všetko:
- Prívrženci vedia, v každej veci sa skrýva sklamanie, ale nerozumejú, prečo. Ale zato Princ dobre vie, že preto, lebo všetko to Celé neexistuje... Bude to ich koniec! Zavalíme ich svojím hnevom, odsúdime, potrestáme ich za každý ich hnusný čin, a nebudeme milosrdní! Prišiel už ten deň, prišiel čas, nezostalo z nich nič! Všetko stíha zlosť! Na každej tvári bude hanba, plešivosť na každej hlave! Striebro a zlato ich nezachráni! Prinesiem sem najzlomyseľnejšie masy a vyvlastníme si domy! Prichádza strach, budem s nimi zaobchádzať tak, ako si to zaslúžia - budem ich súdiť podľa ich vlastných rozsudkov! Prejdite mestom a zabíjajte, neľutujte nikoho, nemusíte mať súcit s nikým! Vraždite starých a mladých, deti, panny a ženy, nech len hynú!
