Od Troch kráľov po Škaredú stredu pod Pilíšom
Od Troch kráľov po Škaredú stredu
- Fašiangy pod Pilíšom pred rokmi...
Fašiangy zahŕňajú obdobie od Troch kráľov až po Škaredú stredu. Vznik fašiangov ovplyvnili rímske slávnosti. Po rôznych zmenách sa zachovali dodnes. V Mlynkoch sa dosiaľ zachováva fašiangová nálada, ku ktorej patria tanečné zábavy alebo maškarné plesy, tradičné zvyky a fašiangové šišky...
Hoci v minulosti boli zábavy pestrejšie ako teraz! Pred šestnástimi rokmi autorka týchto riadkov písala o tom vo svojej diplomovej práci na základe rozhovorov s takými ľuďmi, ktorí boli očitými svedkami opisovaných udalostí, resp. uvádzané obdobie a zvyky poznali zo 
spomienok svojich rodičov. Akože to bolo?
Fašiangové zábavy organizovala zvyčajne dospelá mládež, ktorá sa schádzala najčastejšie „f šenku”, čiže v krčme. „Pár chlapcov zjennalo muziku, tí viplatili bandu.“ Ples sa začal v nedeľu „po letánii“ a tancovali až do pondelka rána. Potom zábava pokračovala aj v utorok. Na fašiangových zábavách sa zúčastnilo veľa ľudí, lebo v zime nikto nepracoval, ľudia odpočívali. „Do na fašiangy robí, že v žatvách leží nezdraví, sa hovorívalo.” Znakom fašiangového obdobia bolo tzv. „fašangové péro”, čo nosievali mládenci na klobúkoch, „za širákom.” Bol to „krušpánek” s ozdobenými lístkami.
Zaujímavým zvykom bolo vozenie Šimona a Judy. Bábky vozievali vo sviatočné dni po dedine na voze alebo na saniach. Na jedno koleso pripevnili dve figúrky - ženskú a mužskú - tak, aby stáli oproti sebe a obliekli ich do pilíšskeho kroja. Koleso bolo pripevnené ojom k vozu alebo k saniam. Kraj kolesa sa dotýkal zeme, preto keď sa kone pohli, Šimon a Juda sa začali točiť, tancovať. Na voze vyhrávali muzikanti. Šimona a Judu povozili po blízkych dedinách, po Santove, po Verešvári, po Huti, po Senváclave. Vozením týchto dvoch figúr chceli zrýchliť zakončenie zimného obdobia. O tomto nás presvedčí aj nasledujúce príslovie: „Jozef z Mariju aj Šimon z Judu zabiju zimu.”
Rozlúčku so zimou simulovali aj tým, že ženskú masku, ktorá sa nazývala „Kiselica” a ktorá 
bola symbolom zimy, hodili do potoka:
„Kiselica kiselá, štiri roky visela
a na páti odvisla,
šeckích chlapcof odrisla.”
V utorok po obede začal v krčme „tanec za úrodu”, t. j. tanec pre dostatočné množstvo úrody. Obyčajne ženy stredného veku vyhlasovali, za zabezpečenie akej úrody sa bude tancovať. Tancovalo sa za úrodu zemiakov, cibule, maku, obilnín atď. Pri týchto tancoch si ženy vyberali partnerov podľa svojej vôle. Tí muži, ktorých si nikto nevyvolil, museli opustiť miestnosť, lebo keď išlo o budúcu úrodu, muži nesmeli stáť. Tak sa zabávali až do deviatej večer. Zábava sa skončila, keď zazvonili zvony. Ako poslednú zaspievali pieseň:
„Fašangi sa kráťá,
už sa nenavráťá.
Staré dífki plačú,
že sa neviskáču.“
... A viac sa už netancovalo.
Na druhý deň bola Škaredá streda, nazývaná aj „Popelná”, „Pósná” alebo „Popelec”. Ale zábava sa ešte neskončila ani napriek tomu, že už nastúpil pôst. Na Škaredú stredu ráno chodievali po dedine „mačkari”, „maškari” - prestrojení mládenci, so začiernenou tvárou. 
Mali oblečené roztrhané kabáty a nohavice naruby. Chodili z domu do domu a „...líčili sčetku, ťahali za sebu klát na reťazi.” „Mačkarám” dávali ľudia vajcia alebo slaninu, z čoho si v krčme urobili praženicu. Kde im nedali nič, tam gazdinej niečo ukradli.
Ďalším zvykom bolo stínanie kohúta, „zrážaní kokaša” pred krčmou. Do jamy zahrabali živého kohúta až po krk. Mládenci sa stavili, komu sa podarí so zaviazanými očami sťať kohútovi hlavu kosou. Každý mal len jednu možnosť a komu sa to podarilo, ten musel platiť víno. Podľa niektorých informátorov kto sťal kohúta, ten sa stal „paholským richtárom”. V súčasnosti už mnohí nevedia, aké výsady a povinnosti mal paholský richtár, alebo čo znamenal tanec „za úrodu”, ba stínanie kohúta sa nám môže zdať dosť krutým spôsobom zábavy. Vozenie Šimona a Judy - vďaka niekoľkým oduševneným aktivistom - sa dodnes zachovalo. Našou povinnosťou je, aby sme si zachovali niekdajšie tradície a zvyky, ako i jazyk svojich predkov.
Text: Júlia Marloková / Foto: Imrich Fuhl
Archív: X. Pilíšska kavalkáda a šiškový festival v Mlynkoch
Slávnostnou omšou v miestom rímskokatolíckom kostole a fašiangovým sprievodom obcou otvorili 25. februára 2017 v obci Mlynky (Pilisszentkereszt) jubilejný X. ročník Pilíšskej kavalkády a šiškového festivalu. Tradičným usporiadateľom podujatia, ktoré sa konalo v Stredisku pilíšskych Slovákov, je Slovenská samospráva v Mlynkoch. Súčasťou programu bol aj úspešný pokus o zápis do Guinnessovej knihy rekordov v počte pripravených druhov šišiek. „Týchto desať rokov nám prinieslo - okrem toho, že sme veľa pracovali - veľa zážitkov, veľa zábavy, veľa krásnych chvíľ. Pripravili sme zhruba 60.000 - 70.000 šišiek počas týchto rokov. Na javisku sme videli približne sto rôznych skupín a spevákov. Navštívilo nás strašne veľa ľudí. Spoznali nás v celej krajine, a môžeme povedať, že tento šiškový festival sa stal už aj medzinárodným festivalom. Ja si myslím, že nám priniesol hlavne dobrú zábavu a pocit spolupatričnosti,” zhodnotila uplynulú dekádu pre TASR predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch a hlavná organizátorka festivalu Marta Demjénová. Ako dodala, do medzinárodne uznávanej zbierky svetových rekordov sa Mlynčania 25. februára 2017 zapísali 132 druhmi šišiek, medzi ktorými boli sladké, ale aj slané. Doterajší rekord s 59 druhmi šišiek na jednom mieste dosiahli v roku 2012 v meste Veľká Kaniža (Nagykanizsa) na juhozápade Maďarska. Podľa jej slov ide o rôzne náplne, formy či polevy, ktorými sa tieto tradičné fašiangové múčniky od seba líšia. Do Mlynkov na festival zavíta každoročne zhruba 3000 ľudí, a to nielen miestnych, ale z celého Maďarska i zo zahraničia vrátane Slovenska. Hosťom desiateho festivalu bola o. i. slovenská skupina ľudového tanca z obce Josipovac na severovýchode Chorvátska. - Text: (tasr) / Foto: Imrich Fuhl
Fotogaléria: https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1184884014943906
oSlovMa-video: Folklórny súbor Lipa z Budapešti - https://www.facebook.com/oslovma/videos/1184374104994897/
Slovenská skupina ľudového tanca z Josipovacu - https://www.facebook.com/oslovma/videos/1183926061706368/
oSlovMa-Archív:2017: https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1184884014943906
2014: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.549504068481907.1073741888.147596498672668&;type=1
2016
O tom, že počas fašiangovej sezóny Slováci pod Pilíšom sa dokážu nielen dobre zabaviť, ale aj prezentovať kulinársky kumšt vo fazóne tamojšej folkloristiky, spájajúcej to najlepšie z farieb, vôní, melódií, ale najmä chutí a skvelej pohody Slovákov a Maďarov v Mlynkoch, sa mohli návštevníci presvedčiť na vlastné oči 6. februára 2016, keď Slovenská samospráva v Mlynkoch usporiadala v poradí už deviatu Pilíšsku kavalkádu a šiškový festival. Veľkolepé celodenné podujatie je z roka na rok obľúbenejšie, presiahlo rámec regiónu a našlo si stále 
miesto v kalendári celoštátnych podujatí Slovákov v Maďarsku podobného druhu. Cieľom hostiteľov akcie je oživovanie fašiangových tradícií regiónu, ako aj to, aby sa u nich každý dobre cítil, bez ohľadu na vek, pohlavie či národnostnú príslušnosť. Tentokrát sa tak v sprievodnom kultúrnom programe predstavil napríklad aj Detský a mládežnícky folklórny súbor Matičiarik z Nových Zámkov. Bohatý program sa začal o 11.00 h v miestom rímskokatolíckom kostole slávnostnou svätou omšou. Po pouličnom fašiangovom sprievode, v ktorom boli zastúpené pilíšske národnostné obce, sa naplno rozbehlo celodňové podujatie v budove Strediska pilíšskych Slovákov a na jeho nádvorí. Súčasťou IX. Pilíšskej kavalkády a šiškového festivalu bola aj obľúbená súťaž v pečení šišiek. Tradičné podujatie Slovákov v Pilíši vyvrcholilo Fašiangovou zábavou.
„My sme sa snažili tak zostaviť program, aby sa tu každý dobre cítil, či mladý, či starší, či Maďar, či Slovák, nezávisle od toho, že odkiaľ pochádza. V tomto roku náš navštívil Detský a mládežnícky folklórny súbor Matičiarik z Nových Zámkov, oni budú mať hodinový program. Okrem toho máme vystupujúcich z okolitých dedín, hlavne slovenské skupiny, ale vystupujú aj nemeckí tanečníci aj grécki,” uviedla pre TASR predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch a hlavná organizátorka festivalu Marta Demjénová. Podľa jej slov festival navštívilo zhruba 3000 ľudí, a to nielen z Mlynkov, ale z celého Maďarska i zo zahraničia. Pri tejto príležitosti pripravili 6000 šišiek.
Video: www.oslovma.hu/XXX/MlySiskF.mp4 (Ladislav Vallach - TASR)
Audio:http://sk.rsi.rtvs.sk/clanky/slovaci-vo-svete/99931/siskovy-festival-v-mlynkoch
(Ingrid Slaninková, Radio Slovakia International)
Zazvučala slovenskosť a spolupatričnosť k duchovnému odkazu dedovizne
Ak mnohé aktivity Slovákov naprieč svetadielmi úzko súvisia so zachovávaním tradícií, duchovných a kultúrnych cenností predkov so snahou zveľaďovať ich posolstvá tak, aby si ich osvojili vo viacerých aspektoch (jazykovom, historickom, vlasteneckom či z pohľadu národného sebauvedomovania a slovenskej spolupatričnosti) mladé generácie krajanov, potom aj fašiangy nesú v tomto kontexte viacrozmernejší dosah než iba bujarosť gurmánskych chutí a všeobecného veselia. 6. februára 2016 sa práve touto schopnosťou revitalizovať to najlepšie a cenné, čo je prirodzeným spôsobom schopné vnímať, akceptovať a ďalšej šíriť v kultúrno-duchovnom aspekte živej pozostalosti predkov, prezentovali Slováci v Maďarsku v jednej z najslovenskejších obcí na dohľad od Budapešti - v pilíšskych Mlynkoch (Pilisszentkereszt). V poradí už IX. Pilíšsku kavalkádu a šiškový festival, ktoré 
usporiadala Slovenská samospráva v Mlynkoch, ocenil svojou prítomnosťou, aj cez prizmu spomínaných hodnôt, podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Peter Prochácka.
Udalosť, ktorá okrem uchovávania tradícií a zvykoslovia tamojšej Slovače ašpiruje aj na prehlbovanie slovensko-slovenského dialógu na platforme významného a pútavého celodenného kultúrneho sprievodného programu, odvíjajúceho sa v areáli Strediska pilíšskych Slovákov, prilákala do Mlynkov okolo troch tisíc návštevníkov, ktorí v atmosfére viacjazykovej vzájomnosti v prieniku troch kultúr (maďarskej, slovenskej a nemeckej) prežili mimoriadne obsažný a prínosný deň. Jeho súčasťou bola okrem tradičného fašiangového sprievodu Mlynkami, vinúceho sa v slnečnom dni od rímsko-katolíckeho kostola po Stredisko pilíšskych Slovákov tak slávnostná svätá omša, ktorú 
vykonával Zoltán Szalay, miestny rímsko-katolícky kňaz (mimochodom rodák z Dunajskej Stredy, v Mlynkoch pôsobí od roku 2012), ako aj rôzne súťaže pre deti a dospelých, najmä však pestrý kultúrno-spoločenský program, na ktorom sa podieľali folklórne skupiny a súbory, kultúrne telesá, dychové a zábavné hudby či sólisti z Maďarska i Slovenska.
Významným vkladom v dramaturgii programu, ktorý sa rodil pod dohľadom predsedníčky Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marty Demjénovej, boli aj vystúpenia folklórneho súboru Matičiarik z Nových Zámkov, do mlyna skvelej nálady a írečitých slovenských ľudoviek prispeli aj Výborníci - hudobná skupina folkloristov z Matice slovenskej zo Štúrova. Skutočnosť, že fašiangové slávnosti v Mlynkoch zvýrazňujú kolorit a prítomnosť ducha slovenskej národnostnej menšiny v kraji pod Pilíšom, potvrdili ešte v popoludňajšej 
časti programu vystúpenia najmladších Mlynčanov - detí z miestnej materskej školy a žiakov Základnej dvojjazyčnej národnostnej školy v Mlynkoch, ktorí sa predstavili zaujímavými folkloristickými pásmami s množstvom slovenských ľudových spevov a tancov.
Prirodzene, že ani táto z roka na rok hojnejšie navštevovaná kultúrno-spoločenská udalosť, podporovaná aj samotným starostom Mlynkov Mártonom Pellerom, sa ani tentoraz nemohla zaobísť bez vystúpenia zvučného pilíšskeho slovenského Pávieho krúžku z Mlynkov. Vrúcnym potleskom odmenili diváci v obrovskom koncertnom krytom priestranstve aj všestranným repertoárom objavnú dychovku zo Šárišápu, melódiou a balkánskymi rytmami opantal v spontánnej atmosfére tancujúce publikum macedónsky spevák Delhusa Gjon, až kým skvelá fašiangová veselica nevyvrcholila s približovaním sa polnoci. (uszz.sk) - Foto: Ľudo Pomichal
F o t o g a l é r i a :
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.358872697545046.78918.147596498672668&;;type=3
