V05312020

Posledná aktualizáciaSze, 27 máj. 2020 12pm

Csontváry Kosztka Tivadar patrí (aj) Slovensku

csontv01
csontv02
csontv03
csontv04
csontv05
csontv06
csontv07
csontv08
csontv09
csontv10
csontv11
csontv12
csontv13
csontv14
Nikto súdny nemôže pochybovať o tom, že maliar Teodor Kostka, ktorý v neskoršom veku používal meno Csontváry, patrí (aj) Slovensku. Narodil sa v Sabinove, získaval prax v Prešove a v Leviciach, dlhé roky žil v Haliči, aj Spišská Nová Ves si ho pamätá, maľoval Vysoké Tatry… Áno, ale je tu ale!

Maliar a lekárnik Csontváry Kosztka Tivadar (Teodor Kostka) sa narodil 5. júla 1853 v Sabinove. Nepopieral svoj slovenský pôvod, Slováci by sa mali k nemu hlásiť oveľa viac. Otec ho v detstve viackrát poslal k vzdialeným príbuzným na Dolnú Zem, aby sa naučil poriadne po maďarsky.
http://madari.sk/magazin/tema-mesiaca/sialenec-alebo-genius

Bol jedným z najoriginálnejších maliarov slávnej epochy prelomu 19. a 20. storočia. Zvykne sa označovať aj za priekopníka expresionizmu, či post expresionizmu. Jeho obraz Jazdci na morskom pobreží sa dostal na svetovej výstave EXPO 1958 v Bruseli medzi 50 veľdiel svetovej výtvarnej moderny. Zomrel 20. 6. 1919.
http://www.slovenskyportal.sk/index.php?action=st&;h=Teodor-Kostka

Kosť, kôstka, kocka a hrad z kostí

História a zemepis v Horných Uhrách

V uplynulých dňoch som bol na podujatí, ktoré ma príjemne ohromilo. Boli to Vacovské svetské radovánky, ako znie samotnými Maďarmi urobený preklad akcie s názvom Váci világi vigalom. Prekvapenie spôsobila ulička popri Dunaji s ohromným množstvom ľudových umeleckých výrobkov - predovšetkým ručných prác (výšiviek, háčkovaní a iných spracovaní textílií) z rozličných kútov Karpatskej kotliny obývaných Maďarmi. Blúzky a košele z pôvodných materiálov (ľan, konope) staré minimálne pol storočia oslovili, skôr ohromili moju manželku a niečo sa stalo aj našim majetkom. Kiežby niečo také realizovali aj Slováci, a nielen tí v Maďarsku. Na týchto radovánkach som si kúpil knižku, ktorá niesla titul „Csontváry“. Farebná, v troch jazykoch (maďarsky, nemecky a anglicky).

Prečo o tom píšem?

Pretože knihu a jej predmet maliara Kostku môžem zaradiť do svojho miniseriálu „slovenské o slovenskom“. Nikto súdny nemôže pochybovať o tom, že maliar Teodor Kostka, ktorý v neskoršom veku používal meno Csontváry, patrí (aj) Slovensku. Narodil sa v Sabinove, získaval prax v Prešove a v Leviciach, dlhé roky žil v Haliči, aj Spišská Nová Ves si ho pamätá, maľoval Vysoké Tatry… A toto sú všetko miesta a mestá, ktoré sa nachádzajú na Slovensku.

Áno, ale je tu ale!, prečo o tom píšem. V knihe, ktorú vydali vo vydavateľstve Tóth Könyvkereskedés és Kiadó v Debrecíne (bez udania roku) sú všetky zemepisné názvy v maďarčine (až na jeden prípad, o ktorom sa zmienim). Preto názvy miest spomínané v predošlom odseku sú moja „voľná tvorba“, v knihe tieto názvy nenájdete.

Konkrétne prípady:

Rok 1853 - maliar sa narodil v „Kisszeben“ - tvrdia to maďarsky, anglicky a nemecky (v tejto mutácii je v zátvorke Sabinov - jedinýkrát v celej knihe - a vyznieva to ako keby to bol nemecký názov mesta). Samozrejme, Kisszeben je felvidéki, oberungarische, či Uplands. Matka je z rodu Daróc - keby ste pátrali ďalej, zistili by ste, že je pravdepodobne z malej obce neďaleko Sabinova - Šarišských Dravcov.

Rok 1859 - z trojjazyčných textov zisťujeme, že chlapec chodí na Dolnú zem, aby sa naučil perfektne maďarsky (prečo nevedel z domu a rodného mestečka dostatočne maďarsky?). Od roku 1868 pôsobí v Eperjesi (prekladám aj pre Nemcov a Angličanov - v Prešove) a naučil sa dobre nemecky … (ani nemecky nevedel z domu?).

Rok 1880 - jeho rozhodnutie stať sa maliarom sa zrodilo vo Vysokých Tatrách a pod nimi v Igló (pre čitateľov vo všetkých troch jazykoch tejto knihy poznamenávam, že ide o Spišskú Novú Ves).

Rok 1885 - od 15. októbra si otvára lekáreň v Gácsi a žije tu nasledujúcich 10 rokov. V nemeckom a maďarskom texte sa čitateľ dozvie, že je to mestečko v administratívnom regióne Nógrád. Že ide o obec Halič (mimochodom aj v tom čase obývanú Slovákmi) neďaleko Lučenca v regióne Novohrad na terajšom Slovensku sa nedozvie ani z jedného prekladu.

Rok 1889 - Kostka vandruje po Taliansku, Dalmácii a po Felvidéku, Oberungarne a tiež po Highlands of Hungary (posledné tri zemepisné názvy sú jedno a to isté - jednoducho povedané - dnešné Slovensko)

Rok 1900 - z Kostku sa stáva Csontváry (prvýkrát sa tak podpisuje), má už 47 rokov.

Rok 1903 - v lete maľuje opäť aj vo Vysokých Tatrách.

Rok 1904 - v zime maľuje Tatry, pokračuje v roku 1905.

Rok 1919 - zomiera.

Toľko vybrané fakty. Prečo však umelec zo Sabinova v tejto knihe nie je ani náhodou spájaný so Slovenskom …? Táto kniha nie je výnimkou prevažujúceho prístupu, čo dokumentujú aj niektoré ďalšie skutočnosti. V Sabinove bola na jeho rodnom dome na Námestí slobody č. 43 v roku 1993 odhalená - ako píšu na stránke o Sabinove - pamätná doska a reliéf, venovaný vynikajúcemu surrealistickému maliarovi Tivadarovi Kosztka - Csontvárymu. Autorom reliéfu je akademický sochár Ján Nagy. Hlavný text je po maďarsky. Pod ním uvedený slovenský text hovorí o tom, že v tom dome sa narodil „významný maďarský maliar“.

Kruh sa uzavrel. Autori publikácie, o ktorej píšem, aj autori pamätnej tabule majú jasno - Teodor Kostka bol maďarský maliar a punktum. Osobne si myslím, že pri tvorbe pamätnej tabule išlo skôr o nedorozumenie, ktoré spočíva v neexistencii maďarského ekvivalentu slovenského slova uhorský. Autori tejto knihy však ani nepripúšťajú objektívnu existenciu slovenských buniek tela a duše maliara Kostku. Pritom museli byť.

Otec zo starého zemianskeho rodu, pôvodom asi z Čiech (rod Postupicov sa tam spomína), Poľska či Lužice, matka predpokladám zo Šarišských Dravcov (Šariš leží celý na Slovensku, okrem Slovákov sú početnejší i Rusíni). Maďarčinu a nemčinu sa musel doučovať. Dlhé roky vyrastal a žil na Slovensku - pre puritánov histórie - na území, ktoré je už skoro 90 rokov Slovensko. Významným predmetom jeho tvorby sa stali Vysoké Tatry.

Skoro 50 rokov bol Kostka (alebo v maďarskej transkripcii Kosztka) a 19 rokov Csontváry. Ako som zistil zo slovníka - maďarské slovo csont znamená v slovenčine - kosť. Je to náhoda, že pseudonym, resp. umelecké meno využíva jednu z nespisovných odvodenín slova kostka? „Slovník nesprávnych a správnych výrazov“ z roku 1974 uvádza samotné slovo kostka ako nesprávne, správne má byť buď: kôstka alebo kocka. Kocka je teleso, ktorého šesť štvorcových stien zviera medzi sebou pravý uhol. A slovo kôstka Slovník slovenského jazyka vysvetľuje ako zdrobneninu slova kosť. Veľmi pravdepodobne si maliar Kostka zvolil umelecké meno vznešeným pomaďarčením obyčajnej malej kosti - kôstky - myslím, že nie som ďaleko od pravdy, keď priezvisko Teodora - Tivadára preložím ako maliara „z Kosťohradu“ (Kostičkohradu).

Na Slovensku sa maliar Csontváry nepripomína verejne a často. Keď sa však na Slovensku spamätáme, ľahko skĺzneme do maďarského extrému. Zrazu je slovenským maliarom. Napríklad tlačový odbor Mestského úradu v Spišskej Novej Vsi vydal na jar tohto roka vyhlásenie, kde sa okrem iného hovorí, že mesto Spišská Nová Ves sa rozhodlo vstúpiť do projektu na vydanie knihy o Teodorovi Michalovi Kosztkovi - Czontvarym. Podľa nich ide o svetovo uznávaného maliara, sabinovského rodáka, ktorý tri učňovské roky strávil v Prešove a desať rokov prevádzkoval lekáreň v Spišskej Novej Vsi. „Publikácia má priblížiť dielo slovenského maliara, ktorý je vo svete preslávený svojimi veľkoplošnými obrazmi s veľkosťou od 12 do 40 metrov štvorcových, plných čudesnej fantázie“ Projektom tejto knihy „o tomto u nás pomerne málo známom, ale vo svete mimoriadne uznávanom umelcovi by sme chceli spoločne s ďalšími mestami, ktoré sa s jeho životom spájajú, splatiť akýsi pomyselný dlh Slovákov“.

Aj v knihe, na základe ktorej píšem tieto riadky, sa spomína desaťročný pobyt majstra lekárnika v Haliči. Na internetovej stránke obce Halič citujú z jeho životopisu „...že z prostriedkov predaja cimbalu som v roku 1884 odišiel do Haliče, príručné lieky som objednal telegraficky. Pokiaľ sa poličky a zariadenie vyhotovilo, výdavky už kryli denné príjmy, takže som 10. decembra 1884 lekáreň otvoril“. Zároveň si myslia, že Csontvárymu by sa mala odhaliť pamätná tabuľa v Haliči. S tým súhlasím aj ja.

Ešte v roku 2000 sa v rozhovore pre denník Korzár východoslovenský maliar Štefan Makara vyjadril pri otázke - na ktorý zo svojich dokumentov si spomína najčastejšie - takto:

„Napríklad na film o Pálovi Szinyey-Mersem. On je vlastne zakladateľom impresionizmu v strednej Európe. V Bratislave o ňom možno ani nevedia, lebo bol východniar. Vždy, keď sa ho pýtali na národnosť, odpovedal, že je Šarišan. Spisovne po slovensky nevedel. Staral sa aj o Tivadara Csontváryho, umelca, u ktorého prepukla duševná choroba. Aj o ňom som nakrútil film. Csontváry zas bol modernista, ktorý obsiahol všetky moderné smery. Je zaujímavé, že obaja zomreli po I. svetovej vojne krátko po sebe. Maďari v Bruseli za Csontváryho dielo dostali zlatú medailu, pritom on vôbec nebol Maďar, pochádzal zo Sabinova a potom sa s rodičmi vysťahoval do Seredneho na Zakarpatskú Ukrajinu. Maľoval Tatry, ale je aj slovenským vynálezcom surrealizmu. Bohužiaľ sa u nás nezachovali žiadne jeho obrazy. Predal svoj dom v Haliči pri Lučenci. Kúpili ho nejakí bratia, budapeštianski kunsthistorici, a tí obrazy vyviezli do Maďarska. Film o Csontvárym skoro dostal cenu, mal však nevýhodu - bol čiernobiely a točený na šestnástku. Ostatné snímky na festivale, myslím, že v Brne, boli farebné a točené na tridsaťpäťku.”

Ako uzavrieť toto skoro schizofrenické putovanie po jednom a tom istom priestore? Áno, maliar Kostka prežil celý svoj život (až na posledný rok) v krajine, ktorú slovensky nazývame Uhorsko a maďarsky Maďarsko. Problémom (a nie pre Slovákov) je, že po roku 1918 na troskách tejto krajiny vzniklo okrem Slovenska aj Maďarsko, ktoré nie je totožné s maďarským Maďarskom do roku 1918. Bohužiaľ, pokiaľ si toto na maďarskej strane nebudú pripúšťať, výsledkom pre nich bude neexistencia niečoho takého ako slovenské vplyvy v minulosti. Dokonca do dnešných dní - 87 rokov po Trianone! - dôsledne ignorujú túto skutočnosť aj tým, že neuvádzajú súčasné názvy a súčasný zemepis maliarových stôp v slovenskej podobe. A opačne, Slováci v prípade Kostku budú musieť rešpektovať, že tento umelec žil v takej dobe, že pre neho bolo prirodzené sa hlásiť k Uhorsku (po maďarsky k Maďarsku) bez toho, že by zabúdal na svoje slovenské korene. A je jedno, či slovo slovenské v tomto prípade odvodíte od krajiny, ktorá v tom čase ako Slovensko neexistovala, alebo od ľudí, ktorí žili v priestore, kde sa najčastejšie Kostka pohyboval. Absolútna väčšina z nich boli Slováci.

Preto Teodor Kostka - Csontváry (alebo z hľadiska slovenských jazykových noriem Čontvári?) je uhorský umelec, ktorého si určite môže privlastňovať aj Slovensko, aj dnešné Maďarsko. Každý s mierou.

Jozef Schwarz