Zo slovenskej tlače - Február 2011

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Hrôzy z Maďarska sú nezmysel, tvrdia politológovia

18. februára 2011 - (Miro Grman - tvnoviny.sk)

Na juhu Slovenska bude znieť maďarská hymna, viať maďarské vlajky, žiť státisíce občanov Maďarska a vznikne ohnisko napätia. Tak vykresľoval hrozby dvojakého občianstva bývalý premiér Robert Fico (Smer-SD) a v súčasnosti aj poslanci Igor Matovič a Radoslav Procházka (KDH). Oslovení politológovia to označili za nezmysly a zbytočné strašenie. Fico vyrukoval so svojimi argumentmi ešte vlani pred voľbami, keď tvrdil, že Slovensko musí reagovať na rozhodnutie Budapešti, ktorá sa rozhodla výrazne zjednodušiť udeľovanie štátneho občianstva. Matovič s Procházkom len nedávno, keď sa koalícia pokúsila zrušiť „Ficov“ zákon trestajúci získanie iného občianstva odobratím slovenského. Maďarskú hymnu pri tom môže púšťať a počúvať ktokoľvek na Slovensku už dlhé roky. Podobné je to aj s vlajkou. Politológ László Öllös, ktorý zvykne obhajovať snahy maďarskej menšiny o rozsiahlejšie výhody, považuje za nereálne aj to, že by sa ľudia hromadne uchádzali o občianstvo Maďarska. Predstava, že Maďarsko by opäť mohlo „narásť” na Uhorsko, vyvoláva na Slovensku stále hrôzu. Členstvo v EÚ to však vraj neumožní.”Neprinieslo by im to žiadne výhody, tak prečo by to robili?“ povedal pre tvnoviny.sk. Odhaduje, že o občianstvo by mohlo mať záujem pár desiatok tisíc ľudí zo zhruba polmiliónovej komunity obyvateľov maďarskej národnosti. Pripomenul, že ani niekdajší strašiak Slovenska - štatút zahraničného Maďara, nenašiel na Slovensku väčšiu odozvu. Občianstvo je podľa neho ešte menej výhodné - neposkytuje žiadne materiálne prínosy. Strach by Slovensko nemalo mať ani z prípadného volebného práva, ktoré by obyvatelia krajiny pod Tatrami získali za Dunajom, myslí si šéf mimovládneho inštitútu IVO Grigorij Mesežnikov. Hrozbou by podľa neho bolo len ak by sa slovenskí politici, ktorí sa snažia získavať priazeň voličov rozdúchavaním národnostného napätia, opäť dostali do vlády. „Maďarský zákon je zlý, ale ešte horšia hysterická reakcia naň,“ povedal. Politici - nacionalisti by podľa politológa mohli maďarské občianstvo neustále kritizovať. Öllös poukázal aj na to, že je veľmi otázne, koľko „maďarských občanov“ zo Slovenska by sa unúvalo k voľbám v Maďarsku a aj tak by rozhodovali o zmenách, ktoré by na Slovensku neplatili. Občianstvo môže byť podľa neho lákadlom skôr pre ľudí, ktorí žijú v krajinách mimo Schengenského priestoru zaručujúceho voľný pohyb po štátoch EÚ. Požiadavky zástupcov maďarskej menšiny zvyknú liezť na Slovensku ľuďom na nervy. Reakcie - čo tí Maďari zase chcú, nie sú nijako výnimočné. Avšak požiadavka: zmeňte sa už konečne na Slovákov, je asi rovnako oprávnená, ako keby karpatskí Nemci žiadali od ľudí slovenskej národnosti, ktorí sa nasťahovali do desiatok pôvodne nemeckých miest a obcí, aby začali hovoriť po nemecky. Trenice o občianstve už majú aj reálny dopad. Vládna koalícia sa rozhádala do takej miery, že Most-Híd odmieta podporovať akékoľvek zákony. Zrejme aj také, ktoré by mohli pomáhať ekonomike a tým postupne všetkým obyvateľom Slovenska.

Zs. Németh: Maďarsko sa zmluvou so SR

o občianstve zatiaľ nebude zaoberať

17. februára 2011 - (tasr)

Maďarsko sa bude zaoberať návrhom zmluvy medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou o úprave otázok týkajúcich sa štátneho občianstva až po tom, čo Slovensko definitívne uzatvorí záležitosť svojho zákona o občianstve, vyhlásil dnes v Štúrove štátny tajomník maďarského rezortu diplomacie Zsolt Németh. Maďarský predstaviteľ po zasadnutí Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre európsku a euroatlantickú integráciu, respektíve iné zahranično-politické otázky, podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI zdôraznil, že kým slovenský parlament nevytvorí názor v súvislosti so slovenským zákonom o občianstve, nemá v žiadnej forme význam zaoberať sa dvojstrannou zmluvou. Rokovania zmiešanej komisie v obci Belá neďaleko Štúrova za slovenskú stranu viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Milan Ježovica. Štátny tajomník Ministerstva vnútra SR Maroš Žilinka odovzdal v utorok (15.2.) v Budapešti na 11. zasadnutí Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre oblasť vnútorných vecí maďarskej strane návrh Zmluvy medzi SR a MR o úprave niektorých otázok týkajúcich sa štátneho občianstva. Návrh je v súlade s dohodou predsedov vlád SR a MR zo dňa 28. januára 2011.

Bugár sa o zmluvu nestará

19. februára 2011 - (Igor Stupňan - Pravda)

Turbulentný vývoj o osude dvojakého občianstva sa nekončí. Svedčí o tom slovenský návrh zmluvy s Maďarskom, ktorý stanovuje podmienky na získanie občianstva. Dvojaké občianstvo by podľa neho bolo možné v prípade 12-mesačného pobytu na území cudzieho štátu, alebo ak tam človek päť rokov študoval, pracoval alebo uzatvoril manželstvo. Návrh medzištátnej zmluvy odovzdal tento týždeň v Budapešti štátny tajomník ministerstva vnútra Maroš Žilinka. Líder Mosta-Híd Béla Bugár povedal, že návrh zmluvy s jeho stranou nikto nekonzultoval. „Platí dohoda, že na marcovú schôdzu parlamentu ako prvý bod by mal ísť zákon občianstve, takže my sa staráme o zákon a nie o zmluvu, ktorú sme ani nevideli,” zdôraznil Bugár. Návrh zmluvy je v rozpore s koaličnou novelou poslancov o občianstve, o ktorej minulý týždeň rokoval parlament. V nej sa takéto podmienky nenachádzali. Hovorca rezortu diplomacie Ľuboš Schwarzbacher zareagoval, aby sa neporovnávali vnútroštátne zákony a medzinárodné zmluvy. „Zákony sú prijímané štátmi jednostranne, zvrchovane. V prípade zákonov môžeme teda hovoriť o akcii a reakcii. Ak však hovoríme o medzištátnej zmluve, ide o dohodu,” uviedol Schwarzbacher. Podľa neho poslanecký návrh novely hovoril o odmietaní účinkov dvojakého občianstva an block, ak je udeľované bez skutočnej väzby medzi občanom a štátom a medzištátna zmluva takéto skutočné väzby definuje. Premiérka Iveta Radičová sa nevyjadrila k tomu, či s návrhom medzištátnej zmluvy súhlasila, alebo bola o nej aspoň informovaná. „Vzhľadom na to, že ide o pracovný návrh, predsedníčka vlády ho nebude komentovať,” povedal jej hovorca Rado Baťo. Radičová na konci januára ponúkla maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánov prijatie dvojstrannej zmluvy o dvojakom občianstve. Podpis dohody na základe platných medzinárodných kritérií označila za jediné riešenie. Návrh dohody s Maďarskom pripomína postup, s ktorým prišiel poslanec Obyčajných ľudí Igor Matovič. On však žiadal pre získanie druhého občianstva v prípade práce, podnikania či štúdia mäkšiu podmienku 12 mesiacov. Matovič povedal, že ho to teší, pretože „ak sa ponúkli Maďarsku de facto ešte prísnejšie podmienky, ako sme sa my snažili presadiť v parlamente, bolo by to zadosťučinenie”. Matovič si myslí, že keby sme na Slovensku prijali zákon, ktorý nedáva žiadne podmienky pri nadobúdaní cudzieho štátneho občianstva, načo by sa potom robila prísnejšia dvojstranná zmluva s Maďarskom. Nespokojnosť s návrhom zmluvy vyslovil šéf mimoparlamentnej SMK József Berényi. Podľa neho podmienky navrhnutej zmluvy neumožňujú, aby na základe súčasného maďarského zákona Maďari na Slovensku prijali maďarské občianstvo. Podľa Berényiho zmluva stanovuje ešte tvrdšie podmienky, ako navrhoval poslanec Matovič. „Neviem, čo to má znamenať. Akú politickú hru hrá ministerstvo vnútra, resp. KDH,” podotkol Berényi. Maďarsko sa s odpoveďou na slovenský návrh nemieni ponáhľať. Zmluvou sa chce podľa štátneho tajomníka Zsolta Németha zaoberať až potom, čo Slovensko uzatvorí problém vlastného zákona o občianstve. Za skutočnosťou, že Maďarsko sa nechce návrhom dvojstrannej zmluvy zaoberať, kým sa o dvojakom občianstve nerozhodne v slovenskom parlamente, sa môže podľa Marušiaka skrývať snaha odsunúť celú vec na neurčitý čas. „Myslím si, že v prvom rade by mala existovať najskôr dvojstranná úprava medzi Slovenskom a Maďarskom o dvojakom občianstve, čo je štandardom v medzinárodných vzťahoch,” podotkol Marušiak. Politológ tvrdí, že dobrá vôľa bola na slovenskej strane, keď sa snažila v parlamente zmeniť zákon o občianstve, ale „nezaregistroval som, že by bol Orbán ochotný akýmkoľvek spôsobom rokovať o zmenách v maďarskom zákone o občianstve”.

Zmluva s Budapešťou uviazla

19. februára 2011 - (P. Morvay, M. Kern / Sme)

Riešenie slovensko-maďarského sporu o dvojaké občianstvo medzištátnou zmluvou sa odkladá. „Nová politická situácia“ nastala podľa štátneho tajomníka maďarského ministerstva zahraničia Zsolta Németha tým, že Slovensko neprijalo novelu protizákona o občianstve. Maďarsko sa podľa neho bude zaoberať slovenským návrhom zmluvy až potom, keď Slovensko splní svoj sľub a zákon zmierni, ako „sa o tom dohodli premiéri oboch krajín“. Pre maďarskú vládu je podľa diplomata principiálnou otázkou to, že Slovensku nevydá zoznam dvojakých občanov. Návrh zmluvy hovorí opak, čo podľa Németha odporuje dohode premiérky Ivety Radičovej s Viktorom Orbánom. Németh to povedal po štvrtkovom stretnutí so slovenským štátnym tajomníkom Milanom Ježovicom z SDKÚ. Radičová na Némethove obvinenia, že Slovensko nedodržalo dohodu, nereagovala. „Pracovný návrh nebude premiérka komentovať,“ povedal aj včera Radičovej hovorca Rado Baťo. Kedy a či zmluvu podpíšu, nie je jasné. Mala na nej pracovať zmiešaná komisia, ktorá sa stretla vo štvrtok. Ďalšie stretnutia si však experti naplánovali až na 11. október. Návrh zmluvy vypracovalo ministerstvo vnútra a zahraničia. Do Budapešti tak išiel bez konzultácií so stranami či poslaneckými klubmi, ktoré budú nakoniec rozhodovať, ako bude vyzerať protizákon. Predseda Mosta-Híd Béla Bugár hovorí, že možno tento rok dohodu s Maďarskom ani neschvália. „Nebudeme to komentovať, lebo pre nás je oveľa dôležitejšie, aby sme zamakali na vládnom návrhu zákona, aby nedošlo k potrestaniu občanov Slovenskej republiky na základe Ficovho zákona,“ hovoril. Most na minulej schôdzi odmietol hlasovať za koaličné zákony po tom, ako Igor Matovič z Obyčajných ľudí a Radoslav Procházka z KDH podporili návrh Smeru. Dnes už hlasovania neblokuje, keďže v marci by mal vzniknúť nový návrh novely zákona, ktorým vláda Roberta Fica odpovedala na zákon Budapešti o dvojakom občianstve. Návrh zákona konzultujú na úrovni štátnych tajomníkov. Za Slovensko ho predložil štátny tajomník ministerstva vnútra Maroš Žilinka (KDH). Bývalý veľvyslanec v USA Rastislav Káčer považuje túto úroveň za primeranú. „Úroveň štátnych tajomníkov je veľmi solídna a pri takomto type rokovaní aj veľmi vysoká.“ Pripomenul, že na úrovni štátnych tajomníkov Slovensko vyjednávalo napríklad vstup do NATO či Európskej únie.

Komentár - To si počkáme

18. februára 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Ak sme správne pochopili spolupredsedov zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre Európu, Bratislava zmení svoj zákon o občianstve až po tom, ako sa Maďarsko vyjadrí k slovenskému návrhu medzištátnej zmluvy o dvojakom občianstve, a Budapešť sa k návrhu zmluvy nevyjadrí skôr, než Slovensko svoj zákon o občianstve zmení. Super. A aby obe strany náhodou netlačil čas, dohodla si komisia ďalšie rokovanie na október. Obaja spolupredsedovia a štátni tajomníci Milan Ježovica a Zsolt Németh sú pritom neformálnymi šéfmi svojich rezortov a ľuďmi, ktorí by najskôr mali šancu niečo dohodnúť. Nad obidvomi síce formálne ešte stoja nejakí tí ministri, ale Mikuláš Dzurinda na svoj rezort ako šéf SDKÚ a aktér vnútropolitických hier nemá veľmi čas a János Martonyi je vo Fidesze skôr do výkladu, než na rozhodovanie. Ak Ježovica a Németh nemajú potrebu spolu viac rokovať, je to jasný signál, že obe strany s možnosťou dohody príliš nepočítajú. Z hľadiska diplomacie je na tom teraz lepšie Slovensko: nielen hovorí o ochote rokovať, ale aj predložilo návrh bilaterálnej dohody, ktorá je v súlade s európskymi zvyklosťami. Maďarsko tiež hovorí o ochote rokovať, zároveň však nie je ochotné na zákone nič zmeniť, čím dáva najavo, že rokovať nie je o čom. Ten rozdiel ďalšie krajiny dosť jasne vnímajú. Politicky však jednoznačne prehráva súčasná slovenská vláda. Nielen preto, lebo ona sľúbila Ficov zákon zmeniť. Najmä sú to však občania Slovenska, ktorí dnes prichádzajú o svoje občianstvo, a keďže väčšinou ide o etnických Slovákov, jej prívržencov a občanov rôznych západných štátov, hrozia Bratislave okrem súdnych žalôb aj konflikty s týmito štátmi.

Maďarsku klesá meno. Orbán dostal ďalšiu facku

18. februára 2011 - (tasr)

Vyvrcholenie maďarského predsedníctva v Európskej únii bolo našim susedom „odobrané”. Summit Východného partnerstva, ktorý mal byť vyvrcholením polročného maďarského predsedníctva v Európskej únii (EÚ), jemne povedané - odložili. Menej optimistickým prístupom zas možno konštatovať, že ho Maďarsku odobrali, píše dnes v komentári maďarský ekonomický spravodajský server Világgazdaság. Summit, na ktorom sa mali v máji zúčastniť v maďarskom Gödöllö premiéri členských krajín EÚ, šéfovia šiestich krajín Východného partnerstva a šéfka diplomacie Spojených štátov Hillary Clintonová, preložili na druhý polrok do Varšavy, keď už bude predsedajúcou krajinou únie Poľsko. Podľa oficiálneho zdôvodnenia o to požiadali spoločne Maďarsko a Poľsko po konzultácii s predsedom Európskej rady Hermanom van Rompuyom. Hovorkyňa maďarskej vlády Anna Nagyová pre Világgazdaság uviedla, že dôvodom odloženia summitu bol konflikt termínov, organizátorom podľa jej slov nezostalo iné riešenie. Hovorkyňa maďarského predsedníctva Piroska Bakosová spresnila, že termín 26. a 27. máj sa stal neudržateľným, keď pred mesiacom rozhodli o zorganizovaní summit G8-G20 na 27. mája. Priznala, že je to divný konflikt, pretože jarné usporiadanie summitu v Gödöllö, ktoré malo byť jediným summitom predsedníctva na úrovni prezidentov a premiérov usporiadaným mimo Bruselu, bolo známe už dva roky. Bakosová dodala, že maďarská strana sa ešte na poslednú chvíľu snažila preložiť termín summitu na 24. a 25. máj, to však nebolo vhodné, pretože OECD 25. mája popoludní oslavuje 50. výročie založenia. Podľa maďarskej vlády odloženie summitu nie je vecou prestíže. Hovorkyňa Nagyová tiež poznamenala, že Poľsko už pred dvoma rokmi vnímalo summit ako mimoriadne prestížnu záležitosť a snažilo sa urobiť všetko pre to, aby tohtoročný summit mohol byť u nich. Nemenovaní maďarskí experti diplomacie vyjadrili názor, že ide o zlé znamenie, ktoré by maďarská vláda mala urýchlene kompenzovať. Ak by sa napríklad podarilo do marca pripraviť dobrý návrh úpravy zmluvy EÚ alebo pokročiť v Stratégii EÚ 2020, potom by odloženie summitu malo iba minimálny význam. Ak však ide o začiatok procesu, v ktorom spochybňujú kompetencie predsedajúcej krajiny, môže to znamenať „tragický koniec”. Experti, ktorých sa Világgazdaság opýtal, sa zhodujú v tom, že Poľsko je v téme pripravovaného summitu kompetentnejšie, pre Varšavu bol totiž vzťah s východnými krajinami vždy mimoriadne dôležitý a aj politika Východného partnerstva bola poľsko-švédskou iniciatívou. Podľa riaditeľa pre výskum rozširovania EÚ Stredoeurópskej univerzity (CEU) v Budapešti Andrása Deáka z hľadiska prestíže „nebolo možné s Maďarskom viac vybabrať”. Ako dodal, u Poliakov má téma východného partnerstva podobnú váhu, ako u Maďarov otázka zahraničných Maďarov.

Komentár: Ako sa Orbán porazí sám

18. februára 2011 - (Lukáš Krivošík - Aktuality.sk)

Mnohí sympatizanti opozície v internetových debatách kritizovali návrh dohody o dvojakom občianstve, ktorý Slovensko predložilo svojmu južnému susedovi. Uprednostňovali by tvrdší postup voči Maďarsku. Lenže Viktor Orbán je zatiaľ na najlepšej ceste poraziť sa sám. Niet pochýb, že keby bol teraz pri moci Róbert Fico, na adresu južného suseda by už chrlil síru, búchal silno do stola a hroziac zatínal päste. A jeho voliči by sa z toho tešili ako malé deti, že aký veľký alfa samec ich ochraňuje. Naopak, v internetových debatách sa títo ľudia snažia vzbudiť dojem, že Radičová a Dzurinda Slovensko nechránia a že voči Orbánovi pristupujú mäkko a naivne. Najnovším dôkazom má byť návrh dohody o dvojakom občianstve. Je pravdou, že Maďarsko asi nikdy nepristúpi na odovzdávanie zoznamov s menami ľudí, ktorým dvojaké občianstvo udelilo. Ale Slovensko nato zase až tak odkázané nie je. Ak by aj Budapešť dohodu odmietla, Radičová má pre seba alibi, že sa o zmluvu aspoň pokúsila. Keďže situácia v strednej Európy je pod drobnohľadom Bruselu a veľmocí, v slovensko-maďarských vzťahoch ide často o to, kto ako a čo nafilmuje. Radičová ukázala, že ona je tá dobrá, zmierlivá a rozvážna, kým zlobu v susedských vzťahoch robí Budapešť. To je prvý krok k získaniu medzinárodných spojencov. Aj keď Orbán je u nás často démonizovaný, v skutočnosti mu veci nejdú až tak dobre ako by si možno sám želal. Maďarská diplomacia sa nedávno údajne zaujímala v Prahe, či by Česká republika výnimočne raz nepodporila v slovensko-maďarskom spore stanovisko Budapešti. Česi odbili Maďarov s tým, že aj keby chceli, nemôžu si to dovoliť. Vraj len v Černínskom paláci pracuje toľko Slovákov, že keď príde depeša z cudzej ambasády, skôr sa dostane faxom do Bratislavy ako ju stihne preniesť sekretárka na stôl českého ministra zahraničia. Dokonca vraj aj diplomat, ktorý toto svojmu maďarskému kolegovi rozprával, bol pôvodom Slovák, čo po rozdelení zostal žiť v Prahe. Či už je táto historka pravdivá alebo nie, v Čechách sa dvojaké občianstvo bralo ako snaha Orbána ovplyvniť vlaňajšie slovenské voľby tak, aby v nich zvíťazil Fico so Slotom. Keby totiž neslušná vláda bola aj na Slovensku, Orbán by z pohľadu Európy nepredstavoval až taký veľký problém. Škrt cez rozpočet mu vtedy urobili samotní slovenskí Maďari, tým že zvolili umiernený Most-Híd pred Orbánom uprednostňovanou SMK. Ak sa dnes vládna koalícia rozpadne a k moci sa vrátia Fico so Slotom, Orbán v podstate dosiahne svoj cieľ. Vládnuca garnitúra strany Fidesz však zaznamenala aj iné nepríjemnosti. Summit východného partnerstva, ktorým malo vyvrcholiť polročné maďarské predsedníctvo EÚ, bol presunutý na druhý polrok a uskutoční sa v Poľsku. Prestížne stretnutie na úrovni prezidentov a premiérov interpretuje časť maďarskej tlače i zahraničnopolitických expertov ako diplomatické zaucho Orbánovej vláde. V 90. rokoch sa tiež na Slovensku strašilo mimoriadne vplyvnou medzinárodnou maďarskou loby. - Od židovských milionárov v USA, až po šľachtické rody v štruktúrach blízkych Európskej ľudovej strane. Bez ohľadu na skutočnú silu týchto zahraničných kruhov, v posledných rokoch sa zdá, že „maďarská loby“ nie je úplne nekritická voči všetkému, čo sa deje v ich starej otčine. Vplyvný maďarský publicista židovského pôvodu, Paul Lendvai, ktorý žije v Rakúsku, uverejnil nedávno v nemeckom denníku Die Welt tvrdý článok o vzraste antisemitizmu v Maďarsku. Poukázal tiež nato, že novinári a politici, blízki Fideszu, tieto nálady potichu schvaľujú. Taktiež rozhovor s Ledvaiom, ktorý pred pár mesiacmi zverejnil týždenník Plus 7 dní, musel znieť slovenskému čitateľovi ako rajská hudba. Maďarský autor sa veľmi kriticky vyjadril aj o dvojakom občianstve. Na strane druhej, Orbán si pohneval mimoriadnymi daňami aj zahraničných investorov a ak nezlepší hospodársku situáciu Maďarov, veľmi rýchlo u nich skončí. Len tento týždeň prišla správa, že Slovensko južnému susedovi vyfúklo investíciu spoločnosti Deutsche Telekom, ktorá u nás vytvorí 500 nových pracovných miest. Slovensko by Orbánovu etatistickú hospodársku politiku malo brať ako šancu na otočenie toku investícií, ktoré doteraz prúdili do Maďarska. Časť z nich by nepochybne mala prúdiť aj na južné Slovensko, pretože industrializácia a urbanizácia napomáhajú integrácií etnických menšín. S tým súvisí aj iná otázka. Slovensko-maďarská rivalita nemusí byť deštruktívna, ak sa na ňu začneme pozerať ako na výzvu k súťaženiu. Naša krajina má vyššie HDP na obyvateľa a lepšie hospodárske vyhliadky ako južný sused, ale existujú oblasti, v ktorých za Maďarmi dramaticky zaostávame. Čo napríklad urobíme s tým, že Maďarsko má knižný trh disproporčne rozsiahlejší oproti Slovensku, dokonca aj keď vezmeme v úvahu dvojnásobný počet obyvateľov? Keby si len voliči SNS z času na čas kúpili o jednu slovenskú knihu navyše, pre národnú literatúru by urobili viac, než celý poslanecký klub ich strany od začiatku jej modernej existencie. Ďalej, čo urobíme s tým, že Maďari majú desať nositeľov Nobelových cien, kým Slováci žiadneho? Maďari sú tiež ďalej v integrácií neprispôsobivých Rómov a svoju krajinu i cestovný ruch v zahraničí lepšie propagujú. Orbán sa tiež zaviazal zlomiť v Maďarsku ekonomickú moc bývalých komunistov. V Poľsku sa toto už podarilo strane Právo a spravodlivosť. Keďže v Česku sú komunisti spoľahlivo izolovaní v KSČM, Slovensko so silným Smerom zostane poslednou stredoeurópskou krajinou, kde ešte staré štruktúry budú mať významný vplyv. Tieto veci by mali zahanbovať slovenských vlastencov a motivovať ich, aby nachádzali riešenia. Ak bude Slovensko najlepším miestom pre život v Európe, ani tí naši Maďari nebudú poškuľovať po Budapešti.

Gyurcsány: Orbán si na medzinárodnej scéne „došiel po facku”

18. februára 2011 - (tasr)

Maďarský premiér Viktor Orbán si na medzinárodnej scéne „došiel po facku”, vyhlásil dnes bývalý premiér Ferenc Gyurcsány v Budapešti vo výročnom hodnotiacom prejave o stave krajiny. „Orbán už nemá priateľov. Neprijímajú ho už nikde - ani v Bruseli, ani v USA, ani v Rusku - a nerozdávajú mu karty už ani na rokovaniach o budúcnosti Európskej únie,” povedal ľavicový expremiér na margo štvrtkovej informácie o presunutí summitu únie na obdobie poľského predsedníctva. Podľa Gyurcsánya odteraz opozícia už nie je opozíciou k vláde, ale opozíciou k Orbánovmu systému samovlády. Bývalý premiér vyzval demokratov, liberálov a ľavicových demokratov, aby sa vzopreli Orbánovmu režimu. Súčasne vyjadril nepochopenie, prečo terajší predseda vlády nechce vstúpiť do eurozóny. „Orbán koná proti záujmom národa. Mali by sme čo najskôr splniť podmienky prijatia eura a vstúpiť do eurozóny,” zdôraznil. Na margo budúcnosti opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) expremiér povedal, že na jej budúcoročnom kongrese by bolo potrebné vytvoriť novú stranu ľavého stredu.

Jazykom menšín bude hovoriť viac obcí

18. februára 2011 - (sita)

Koalícia sa dohodla na znení novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý by sa mal ešte dnes dostať do medzirezortného pripomienkového konania. KDH má však už teraz k návrhu výhrady. Zástupcovia koalície sa dohodli, že kvórum pre používanie jazyka menšiny by sa nemalo znížiť z 20 na 10 percent ako to navrhoval Most-Híd, ale na 15 percent. Kompromisný návrh predložili na rokovaní zástupcovia SDKÚ. Kresťanskí demokrati však aj k takémuto zníženiu majú výhrady. Sporným bodom zostáva aj používanie jazyka národnostnej menšiny na území, kde sa môže používať v úradnom styku, v ozbrojených zložkách. K tomuto návrhu by sa mali vyjadriť ministerstvá vnútra a obrany. Podľa politikov Most-Híd je návrh, ktorý ide do pripomienkového konania kompromisom, ktorý má komplexne riešiť používanie jazyka národnostných menšín, ktorý strana akceptovala. „Uvidíme, ako sa k návrhu postavia poslanci. Budeme musieť s nimi intenzívne rokovať,” uviedol jeden z predstaviteľov strany Most-Híd pre agentúru SITA, ktorý si neželal byť menovaný. Návrh zákona o používaní národnostných menšín pripravil vicepremiér Rudolf Chmel zo strany Most-Híd. Navrhol v ňom znížiť kvórum na používanie jazykov národnostných menšín vo verejnom styku z 20 na 10 percent. Návrhom sa má rozšíriť pôsobnosť zákona na oblasti, kde žijú menšie menšinové komunity. Podľa Chmela je to priestor pre používanie nemeckého, rómskeho a rusínskeho jazyka, takýto návrh chráni menšie národnostné menšiny. Po súhlase zamestnanca úradu a osôb zúčastnených na konaní budú môcť zároveň ľudia rozprávať na úradoch menšinovým jazykom aj v obciach, kde nie je potrebné percentuálne zastúpenie danej menšiny.

Mzdy v Maďarsku v decembri medziročne výrazne oslabili

18. februára 2011 - (sita)

Hrubé priemerné mzdy v Maďarsku v decembri medziročne klesli o 4,6 % po tom, ako v novembri oslabili o 1,2 %. Informoval o tom v piatok štatistický úrad krajiny. Hrubé mzdy v súkromnom sektore sa zmenšili o 2,2 % po tom, ako v novembri o 1,6 % posilnili. Mzdy vo verejnom sektore klesli o 10,3 % po novembrovom oslabení o 7,8 %. Platy v súkromnom sektore bez zohľadnenia odmien však v decembri v medziročnom porovnaní o 3 % vzrástli. Podobne sa zvýšili aj v predošlom mesiaci. Prudký pokles zárobkov vrátane odmien bol podľa analytikov výsledkom toho, že vyplatenie prémií v súkromných firmách odložili na január vzhľadom na to, že od 1. januára sú v Maďarsku výhodnejšie dane z osobných príjmov. „Do úvahy by sa mali zobrať zárobky v súkromnom sektore pred vyplatením odmien, pretože pokles celkových platov v decembri bol skreslený odložením prémií na január. Januárové údaje o vývoji miezd budú pravdepodobne tiež skreslené, tentoraz smerom nahor,” povedal Gergely Suppan, analytik Takarékbank. „Trojpercentný rast miezd v súkromných podnikoch bez zarátania odmien nie je príliš veľký a centrálna banka pravdepodobne nebude preň menovú politiku sprísňovať,” dodal Dávid Németh, analytik ING Bank.

Smer urobí všetko pre čo najrýchlejšiu výmenu vlády

19. februára 2011 - (tasr)

Smer tvrdí, že súčasná vláda je zlá, a preto ju chce čo najrýchlejšie vymeniť. V Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu to vyhlásil predseda tejto strany Robert Fico. „Nedá sa očakávať od Smeru, že bude pomáhať vláde pri privatizácii či zdražovaní,” zdôraznil s tým, že kabinet Ivety Radičovej sa môže oprieť o ich hlasy v prípade obhajovania národnoštátnych záujmov či pri ďalšej výstavbe diaľnic. Podľa neho koalícia namiesto plnenia programu otravuje verejnosť svojimi vnútornými spormi a hádkami. Domnieva sa, že pravica je týmto konfliktom do určitej miery vďačná, pretože nimi prebíja podstatu svojho vládnutia. Fico označil koalíciu za zodpovednú z toho, že niektorí občania SR strácajú slovenské občianstvo napriek tomu, že nezískajú maďarské. Poznamenal, že mali fantastickú šancu prijať novelu zákona, ktorou by tomu zamedzili, ale nestalo sa tak, keďže nie sú schopní dohodnúť sa ani na základných národnoštátnych záujmoch. Myslí si, že sa zmenou zákona o štátnom občianstve treba opätovne zaoberať, aby slovenské stratil iba ten, kto získa cudzie na základe súčasne platného maďarského zákona o dvojakom občianstve. „Iná cesta jednoducho neexistuje,” podčiarkol. Šéf poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský poukázal na potrebu hľadania kompromisu pre rozdielne postihovanie nadobúdania cudzieho občianstva. Prísnejšie normy by tak mali platiť na tých, ktorí ho získali v rozpore s medzinárodným právom. „Som pripravený spolupracovať s každým, komu na národnoštátnych záujmoch záleží,” deklaroval s tým, že KDH sa nenechá vydierať a chce v tejto otázke hľadať dobré rozhodnutia. Súčasnú situáciu v koalícii považuje iba za krízu v zlyhávaní dohôd. „Ale tú prekonáme,” uistil Hrušovský. Priznal problémy, ako však pripomenul, vládny štvorlístok má naďalej väčšinu. Ten podľa neho stratil iba Igora Matoviča, ktorého vylúčili z poslaneckého klubu SaS. Odchod Andreja Ďurkovského z KDH nepovažuje za stratu de jure, ale iba de facto. Je toho názoru, že treba hľadať zhodu väčšiny poslancov koalície, ktorí na začiatku vládneho obdobia na seba dobrovoľne prevzali záväzok zodpovedne vládnuť. Vyslovil sa tiež za skvalitnenie systému fungovania vzťahov medzi vládou, parlamentom a jednotlivými parlamentnými klubmi.

Poslanci volajú po posilnení spolupráce v podunajskom regióne

17. februára 2011 - (sita)

Europoslanci dnes prijali uznesenie, ktorým volajú po stanovení časového plánu a konkrétnych krokov Stratégie EÚ v podunajskom regióne. Ten zahŕňa 115 miliónov obyvateľov v 14 krajinách, cez ktoré Dunaj preteká. Stratégia, ktorú predložila Európska komisia v decembri, má zlepšiť mobilitu, energetickú bezpečnosť, ochranu životného prostredia, sociálny a hospodársky rozvoj, kultúrnu výmenu, bezpečnosť a civilnú ochranu v podunajskej oblasti. Poslanci vyzvali maďarské predsedníctvo a Európsku radu na urýchlené schválenie stratégie, aby sa s jej naplnením mohlo začať čo najskôr. Spojenie 14 členských štátov EÚ a ich susedov prinesie podľa poslancov celému regiónu novú dynamiku. Ak sa do plnenia stratégie zapoja všetky zúčastnené štáty, regionálne a miestne orgány, ale aj mimovládne organizácie, mohla by pomôcť lepšej koordinácii a synchronizácii projektov spolufinancovaných z rozpočtu EÚ, posilneniu spolupráce na viacerých úrovniach a zefektívneniu využívania strategických investícií. Stratégia pre podunajskú oblasť predstavuje podľa poslancov „vynikajúcu príležitosť, ako posilniť politickú a hospodársku spoluprácu s Balkánom”. Zároveň významne prispeje k prekonaniu minulého rozdelenia Európy a splní tak víziu integrácie EÚ, uvádza sa v uznesení. Lambert van Nistelrooij (EPP, NL) a Oldřich Vlasák (ECR, CZ) privítali, že stratégia bude financovaná len z prostriedkov, ktoré sa už vyčlenili na štrukturálne fondy. Ide približne o miliardu eur v programovacom období 2007 až 2013. Jej podpora si teda nevyžiada novú legislatívu, nové inštitúcie, ani ďalšie finančné prostriedky. Parlament však vyzval komisára pre regionálnu politiku Johannesa Hahna preskúmať možnosti poskytnutia technickej podpory ako aj využitia nevyčerpaných prostriedkov na financovanie makroregionálnych projektov. Poslankyňa Silvia-Adriana Ticau (S&D, RO) pripomenula dôležitosť dobudovania energetickej a dopravnej infraštruktúry a zdôraznila potrebu odstránenia navigačných prekážok na Dunaji. Elisabeth Schroedter (Zelení/EFA, DE) vyzdvihla potrebu protipovodňovej ochrany, pozornosť si podľa jej slov zaslúži aj vplyv turistov na bohaté, ale zraniteľné ekosystémy rieky a jej povodia. Poslanci sa zhodli, že financie by mali dostať len projekty, ktoré sú v súlade s legislatívou EÚ v oblasti ochrany životného prostredia.

Vo vykopanom hrobe

Slovenská slepota a maďarský komplex

19. februára 2011 - (Juraj Buzalka - Sme)

Už nebohý Karol Marx pri analýze udalostí okolo reštaurácie Bonapartovcov vo Francúzsku pripomínal Heglovu tézu, že svetodejinné skutočnosti a osoby vystupujú dva razy. Ako dodal, prvý raz vyzerajú ako komédia a druhý ako fraška. Hlasovanie o občianstve, v ktorom sa etnickou slepotou zaskveli staré aj nové tváre etnoslovenskej politiky, by bola totiž ešte tragikomédia, keby sa odohrala pred voľbami 2010. Jej opakovanie vo februári 2011 však už vyzerá ako veľmi zlá fraška! Slepota slovenskej etnopolitky je viditeľná najmä v tom, že sa jej demokratickejšia a otvorenejšia časť vôbec pokúša pokračovať v politike spred volieb 2010 a prekovať bláznivý zákon z vyhne Viktora Orbána vlastným vzdorzákonom! Kto určí, ktorá stará mama z Bátorových Kosíh či ktorý mäsiar z Moldavy nad Bodvou nie je hoden občianstva krajiny Slovákov? Ako sa bude zisťovať vernosť republike a kto bude merať lojalitu k štátu? Čím uškodí nezamestnaný Pišta z Orechovej Potône Slovenskej republike, keď sa prejde po peštianskom námestí s maďarským pasom vo vrecku a za peniaze maďarských súkmeňovcov získa zľavu na metro a vstup do národného múzea? Doteraz, žiaľ, vôbec nevieme, čím bolo februárové hlasovanie o štátnom občianstve - povedané slovami etnoslepca Radoslava Procházku - „absolútne kľúčové vo vzťahu k ochrane fundamentálnych záujmov Slovenskej republiky“. Bude to asi tým, že od Fínska po Patagóniu nikto vierohodne nevysvetlil, čo a čie to tie národné záujmy vlastne sú! Komický zápas o „slovenský záujem“, ktorý, samozrejme, nikto nehatí, bol azda pochopiteľný zjari 2010, keď premiér vlády SR prežíval svoje najhysterickejšie predvolebné obdobie. Čím si však vysvetliť slepotu niektorých členov koalície, ktorá na začiatku vyzerala ako výnimočná tým, že ju vedie bystrá profesorka sociológie, jej súčasťou je historicky a regionálne ojedinelá spoločná strana Maďarov a Slovákov a podporuje ju najprogresívnejšia časť voličov krajiny, ktorým naše biedne univerzity venovali diplom? Ak maďarský zákon o dvojitom občianstve dáva pocit hrdosti niektorým frustrovaným občanom SR maďarskej národnosti, ktorí zostali na okraji záujmu rozvojových projektov vlastného štátu, žijú v nezamestnanosti na marginalizovaných územiach, a tak sa môžu aspoň v niečom cítiť súčasťou „veľkého (maďarského) projektu“, neohrozujú tým ničí „národný záujem“. Upozorňujú len na to, že s nimi doma nik neráta. Kým sa Slovensko nezbaví strachu z multietnickosti vlastnej krajiny, nebude dobrým miestom pre život! Keďže obyvatelia tejto krajiny už zvíťazili nad mečiarizmom a národný socializmus nateraz poslali do opozičného suterénu, treba ešte ukázať, že republika je lepším štátom pre svojich Maďarov ako samotné Maďarsko! Vyzerá, že túto nutnosť si skôr uvedomia robotníci na Kysuciach a liptovské učiteľky ako viacerí testosterónoví králi v parlamente. Ak sa slovenským demokratom nepodarí udržať slovensko-maďarskú politickú reprezentáciu v multietnickom kurze, teda ak jej nedajú šancu doraziť etnokonzervatívcov pri Orbánových nohách, dokonajú dielo budovania etnoštátu Slovákov podľa vzoru matice a Fica. Vykopú tým hrob možnosti vybudovať modelový tolerantný multietnický štát v strednej Európe. Slovenská republika už potom asi navždy zostane krajinou ustráchaných Slovákov, trpiacich na maďarský komplex.

Maďarský pas otvoril dvere do únie tisíckam Ukrajincom.

Orbánov zákon ohrozuje Schengen

16. februára 2011 - (Jozef Tvardzik - hnonline.sk)

Kontroverzný zákon z dielne maďarského premiéra Viktora Orbána o dvojakom občianstve otvára dvere tisícom ľudí do Európskej únie spoza jej hraníc. Zvýšený záujem je najmä na Ukrajine, kde od začiatku tohto roka požiadalo o maďarské občianstvo až sedemtisíc Ukrajincov. Postupne sa tak z nich stanú občania členského štátu únie. Občanom Európskej únie sa tak ľahko môže stať aj človek, ktorý žije v krajine, ktorá nespĺňa základné kritériá, ktoré sú potrebné na prijatie do schengenského priestoru. Ten umožňuje v Európe pracovať a cestovať „bez hraníc“. „Je to veľmi neštandardné riešenie, ktoré znižuje dôveryhodnosť krajiny, ktorá takéto občianstvo poskytla,“ povedal pre HN bezpečnostný analytik Ivo Samson. Svojvoľné prideľovanie pasov tak môže ohroziť nielen Maďarsko, ale aj Európsku úniu ako celok. „Ukrajina je veľmi nestabilná krajina, ktorá má blízke vzťahy s Ruskom, kde riziko ohrozenia je ešte vyššie,“ povedal Samson. Pre budúcnosť Európy je nebezpečná hlavne strata kontroly nad prílevom občanov mimo Európskej únie. Napriek tomu to musí ticho tolerovať, pretože migrácia je súčasťou tretieho pilieru Lisabonskej zmluvy, na základe ktorej je Európa založená. Ten nie je riešený na nadnárodnej úrovni, to znamená, že Európa nemôže zasiahnuť v prípadoch, akým je Maďarsko či Rumunsko. Absencia akéhosi „biča“, ktorý by umožnil kontrolu nad krajinami, naráža tak na slabú politickú ochotu. Podľa informácií ukrajinských médií maďarský konzulát v Užhorode otvoril dokonca špeciálny úrad v Berehove, ktoré je centrom maďarskej menšiny na západnej Ukrajine. V meste, kde žije asi 26-tisíc ľudí, každú polhodinu zaregistrujú novú žiadosť o maďarský pas. Požiadavky sú podľa ukrajinských novinárov minimálne. Stačí základná znalosť maďarčiny a maďarské „korene“. „Takýto ľahký prístup k občianstvu štátu Európskej únie sme tu ešte nikdy nemali,“ komentoval situáciu ukrajinský server Zakarpaťje onlajn. Celkovo úrady registrujú viac ako 3,5 milióna etnických Maďarov hlavne v Rumunsku, na Slovensku, v Srbsku a na Ukrajine. Aj preto odborníci varujú, že počas roka môže o občianstvo požiadať až 400-tisíc zahraničných Maďarov. V Budapešti doteraz evidujú necelých tridsaťtisíc žiadateľov o občianstvo. Koľko z nich však pochádza zo Slovenska, nikto prezradiť nechce. „Takýmito číslami nedisponujeme. Keby sme ich aj mali, určite by sme si ich nechali pre seba,“ potvrdil pre HN Rajmund Fekete z tlačového odboru maďarského ministerstva spravodlivosti, kam agenda dvojakého občianstva spadá. Napriek tomu za možným prílevom „nových občanov“ Európskej únie odborníci vidia riešenie dlhoročných problémov. „Maďarsko má nízku pôrodnosť a každý rok im klesá počet narodených detí,“ povedal pre HN politológ László Öllős. Len pred dvoma rokmi pôrodnosť klesla až o tri percentá a do desiatich rokov demografovia predpokladajú ešte pesimistickejšie čísla, keď pokles pôrodnosti má dosiahnuť až 19 percent. „Takéto riešenie nedostatku pracovných síl nebadane robia aj Španieli či Taliani,“ tvrdí politológ. Dodáva však, že je to ekonomicky neudržateľné, pretože krajine chýba akýsi „štartér“ ekonomiky. Už niekoľko rokov sa rast HDP Maďarska pohybuje v záporných číslach. Maďarský zákon vyvolal protesty hlavne u nás. Bývalá vláda Roberta Fica prijala odvetný zákon, na základe ktorého občania po získaní občianstva iného štátu automaticky stratia slovenské občianstvo. „Na základe novely zákona o štátnom občianstve prišlo o slovenské občianstvo 32 osôb. Z toho jedna osoba, ktorá požiadala o maďarské občianstvo,“ potvrdila pre HN Alena Koišová z tlačového úradu ministerstva vnútra. Premiérka Iveta Radičová prišla s iniciatívou prijať kompromisnú zmluvu s Maďarskom, ktorá by upravila dvojaké občianstvo medzi oboma krajinami. Návrh zmluvy včera odovzdal maďarskej strane štátny tajomník ministerstva vnútra Maroš Žilinka. „Cieľom zmluvy je upraviť podmienky nadobúdania štátneho občianstva druhej strany, poskytovania diplomatickej a konzulárnej ochrany občanom s dvojakým štátnym občianstvom, každoročná pravidelná výmena zoznamov štátnych občanov, ktorí požiadali o udelenie občianstva druhej strany a ktorým bolo občianstvo udelené,“ uviedol pre médiá Žilinka. Maďarská strana by mala svoje stanovisko k návrhu zmluvy zaslať do dvoch týždňov a následne sa začnú expertné rokovania príslušných rezortov. „Zatiaľ sa k tomu neviem presne vyjadriť, pretože je to len na úrovni medzirezortných rokovaní,“ potvrdil pre HN hovorca vlády Rado Baťo.

Sulík a Matovič: Otravný spor

15. februára 2011 - (Ľubomír Jaško - Aktuality.sk)

Osoby a obsadenie: Matovič (hlavný exhibicionista), Bugár (naštvaný harcovník), Sulík (amatérsky vyhadzovač). Názov predstavenia: O dvojitom občianstve. Druh divadelnej hry: tragikomédia. To najlepšie nakoniec. Diváci? Stotisíce otrávených voličov. Roztržka v súvislosti so zmenami v zákone o štátnom občianstve sa pomaly dostáva do záverečnej fázy. Spočítavajú sa straty a zisky. Stále nie je isté, či táto hra mala svojich víťazov alebo len porazených. Isté je len jedno: podobne ako mnohé iné hry otrávila divákov. O sklamaní je ťažké hovoriť, pretože to už dávno patrí k povinnej výbave voličov všetkých politických strán. Prvým dôvodom znechutenia je štýl konfliktu. Politici znovu prepadli chronickej diagnóze a skúšajú po tisícikrát získať pozornosť obecenstva. A to náhodou hovoríme o dvoch čerstvopečených politikoch, ktorí chceli priniesť zmenu. Učia sa veľmi rýchlo… Matovič tvrdí, že konal podľa dohodnutého postupu. Sulík to popiera. „Boli sme zneužití“, pokračuje Bugár. A dodáva, že nevie, ktorá strana sporu z prostredia SaS mu hovorí pravdu. Toto nás s Bugárom spája. Nevieme, ktorá strana sporu má pravdu. Nikto z divákov totiž nemal možnosť stáť pri aktéroch hry v ich kanceláriách. Neodpočúvali sme ich telefonáty alebo iné rozhovory. Nestáli sme za závesom, keď jednali vo svojich kanceláriách alebo sa tvárili, že sú na niečom dohodnutí. Zostávame pasívnymi divákmi, od ktorých si nepodarení hráči vynucujú pozornosť. Nepoznáme pravdu, lebo aj v tomto prípade je dvojitá (viac ako občianstvo). Tu nejde o rozdielnosť postojov, ale zákulisné ťahy, ktoré nemôžu byť nikomu „zvonku“ zrozumiteľné. Volanie po súcite nemôže fungovať. Ak Igor Matovič narieka, že „toto jak urobili, to nejaká normalizačná úderka alebo inkvizičná komisia dokáže“, hádam len nečaká pochopenie. Je to naša hra? Chce pozornosť v predstavení, o ktoré nikto nežiadal? Podobné politické roztržky nie sú tragické, ale aj táto si vyžiadala zbytočne veľa energie. Niekoľko vzácnych dní herci za asistencie médií rozohrávajú niečo, čo je absolútne neužitočné. Ak sú komplikované vyjednávania a hádky súčasťou politického džobu, nech nečakajú našu pozornosť alebo nedajbože ochotu prejaviť podporu jednému z tvrdohlavých kohútov. Ak by si tento postreh čítal niekto neznalý (cudzinec alebo prišelec z inej planéty), myslel by si, že hovorím o klasickom koalično-opozičnom spore. Je „krásnym paradoxom“, že táto bojová hra sa odohráva medzi tými, čo chcú spoločne vládnuť. Ďalší paradox: skutočným autorom tejto divadelnej hry je zahraničný autor, súčasný maďarský dramatik Vilktor Orbán. Nemusí na Slovensko posielať ozbrojené divízie. Stačí kde-tu vymyslieť podobný zákon, ktorý ako supermoderná riadená strela prekoná za pár okamihov veľkú vzdialenosť a rozbije politickú scénu susedného štátu. Znovu sa potvrdil najväčší hendykep súčasnej vlády. Nevymotala sa z bludného kruhu reagovania na uplynulé roky. Nedokáže vytiahnuť nové témy, ktorými by nadopovala verejné diskusie. Vláda je naďalej len akýmsi rekonštrukčným tímom. Jednotlivé strany vládnej koalície sa nevedia rozhodnúť, či sa venovať minulosti alebo už inovatívne riešiť dnešok alebo sa rovno vrhnúť do novej predvolebnej kampane bez ohľadu na záujem väčšieho celku. Budem trochu optimistom. Napriek všetkým zlyhaniam má vládne zoskupenie istý okruh priaznivcov - všetkých tých, čo rozumejú nepokoju hľadačov, chronickej nespokojnosti rebelov, schizofrénii a nerozhodnosti rozorvaných duší. Je to vlastne veľmi „ľudská“ vláda. To však na politický úspech zďaleka nestačí.

Komentár - Rovnaké občianstva?

17. februára 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Udeľovanie občianstva na základe trvalého pobytu alebo bez tejto podmienky nie je to isté, aj keď to Orbán a jeho prívrženci nepriznávajú. To, že Budapešť nechce poskytovať Bratislave zoznam slovenských občanov maďarskej národnosti, čo si požiadali o maďarské občianstvo, je ešte pochopiteľné. Na Slovensku môže kedykoľvek prísť k nacionálnemu politickému zvratu a nová koalícia Fica a Slotu môže zmluvu kedykoľvek vypovedať či ignorovať a zoznamy zneužiť na perzekúciu „zradcov“. Výmena údajov o nových občanoch je však viac-menej akademická. Budapešť slovenský návrh medzištátnej zmluvy o dvojakom občianstve neodmietne z tohto dôvodu, ale najmä preto, že ako podmienku udelenia občianstva požaduje trvalý pobyt v krajine, ktorá občianstvo dáva. A v tomto prípade sa už situácia mení, táto požiadavka je totiž principiálne úplne v poriadku. Podstatou Orbánovho spôsobu udeľovania občianstva je však práve vynechanie podmienky trvalého pobytu. Maďarské občianstvo získajú tí, čo v dnešnom Maďarsku, v jeho dnešných hraniciach, nežijú a nikdy nežili. Maďarskí politici, väčšina médií a intelektuálov (aj zo Slovenska) medzi občianstvom s podmienkou pobytu a bez nej nerozlišuje. Tvária sa, že ide o to isté a nechápu, prečo má niekto niečo proti dvojakému občianstvu, ktoré je predsa všade bežné. Bežné je však občianstvo získavané na základe pobytu. Ak nejde o vedomé zavádzanie, je nepochopenie rozdielu minimálne dôkazom veľmi nízkeho právneho povedomia. Naozaj síce neexistuje žiadna medzinárodná zmluva, ktorá by jasne zakazovala udeľovanie občianstva bez trvalého pobytu, stále však platí, že medzinárodné zmluvy a politická slušnosť jednoznačne preferujú občianstvo udeľované nejako tak, ako to predpokladá aj návrh slovensko-maďarskej zmluvy. Občianstvo bez trvalého pobytu je skôr problematickou a politicky často veľmi výbušnou výnimkou, ktorá doteraz Európu veľmi netrápila najmä preto, lebo nebola masová alebo sa odohrávala niekde na jej hraniciach. Tvrdenie Józsefa Berényiho, že je pre jeho SMK absolútne neprijateľné podmieňovanie občianstva trvalým pobytom, znamená, že je pre SMK absolútne neprijateľné prevládajúce európske právne uvažovanie. Pri bývalom štátnom tajomníkovi ministerstva zahraničia totiž ťažko predpokladať, že by si rozdielu medzi dvomi občianstvami nebol vedomý. Nesedí však ani tvrdenie Bélu Bugára, že návrh zmluvy je tvrdší než návrh Igora Matoviča. Problém s Matovičovým návrhom nebol v tom, že maďarské občianstvo podmienil pobytom v Maďarsku, ale to, že chcel odobratím slovenského občianstva stále neprimerane trestať tých, čo by maďarské občianstvo získali aj bez splnenia jeho podmienky. Predseda Mosta zavádza rovnako ako Berényi, keď sa tvári, že medzi rôznymi spôsobmi získania občianstva nie je žiadny rozdiel. Koniec koncov podporoval Fidesz aj okolo roku 2004, keď strana Viktora Orbána prvý raz takéto problematické občianstvo presadzovala. Len vtedy ešte stál na čele inej strany.

Orbán proti únii

16. februára 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Pod zámienkou mediálneho zákona zaútočili na Maďarsko, vláda však útok odrazila, zosmiešnila argumenty útočníkov a zachránila česť krajiny. „S nami nebude nikto vytierať podlahu,“ rozohnil sa v pondelok premiér Viktor Orbán s tým, že jeho vláda vo veci svojho mediálneho zákona nebude od Bruselu prijímať žiadne príkazy. O dva dni neskôr oznámil hovorca príslušnej eurokomisárky, že Maďarsko sľúbilo svoj mediálny zákon zmeniť podľa požiadaviek únie. Orbánove silácke reči určené domácemu obecenstvu a ústupčivosť v Bruseli si protirečia len zdanlivo: únia zatiaľ od Budapešti nechce nič, čo by zákon zásadne zmenilo a prečo by ten aj naďalej nemohol poslúžiť cieľu, pre ktorý ho orbánovci vymysleli - zastrašovaniu a šikanovaniu väčšiny proti vláde kritických médií. Až po úplné znemožnenie ich činnosti. Orbán napríklad ustúpil v tom, že už nežiada úradnú registráciu všetkých blogov a na niektoré internetové médiá sa nebude vzťahovať príliš vágne formulovaná podmienka vyváženosti (oboje bolo od začiatku ťažko vykonateľné). Zmení taktiež príliš vágnu formuláciu, podľa ktorej bolo možné trestať urážku množstva činiteľov vrátane „národnej väčšiny“ na zákaz rozdúchavania nenávisti a vyzývania na diskrimináciu. Ďalej maďarský mediálny úrad nebude finančne trestať zahraničné mediálne firmy pôsobiace v krajine. Zo všetkých týchto „kompromisov“ môže pomôcť zachovať slobodu maďarských médií a reálnym ústupkom vlády môže byť len obmedzenie paragrafu o „urážkach“. Ten bol naformulovaný tak, že podľa neho mohol mediálny úrad - prenesené do slovenských reálií - trestať aj článok vyvracajúci Ficovu tézu o starých Slovákoch - ako urážku národnej väčšiny. Či však aj tu pôjde o reálne zlepšenie, uvidíme, až keď predstavia nové znenie paragrafu. Drobné opravy nič nemenia na tom, že v zákone stále zostáva množstvo gumených a nejasných paragrafov, ktoré umožňujú straníckym orgánom (to je celý mediálny úrad) vždy si nájsť nejakú palicu na toho, koho práve chcú potrestať a zastrašiť. Obzvlášť trápne je, že Bruselu, zdá sa, z celého zákona najviac prekáža možný postih veľkých mediálnych koncernov z veľkých únijných krajín - ak Orbán sľúbi, že týchto nebude moc sekírovať, môže si s domácimi médiami robiť, čo sa mu zachce.

Dole vodou

14. februára 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Opäť sme sa nedočkali. Konkrétny ekonomický (či akýkoľvek) program sľuboval Viktor Orbán najprv predložiť po prevzatí moci, až sa vraj zistí, ako na tom Maďarsko skutočne je. Potom sa čakalo, že Fidesz prezradí svoj plán na záchranu ekonomiky po jesenných komunálnych voľbách, aby ním náhodou neodradil svojich voličov. Zase nič. Po vytrvalom tlaku zahraničia začal Orbán na konci minulého roku západným médiám a partnerom znovu sľubovať program reforiem pre stabilizáciu a rast, ktorý vraj predloží do konca februára. Preto zahraničie a trhy lačne očakávali včerajší premiérov parlamentný prejav: ak chcel dodržať termín a zachovať si dôveryhodnosť, mal poslednú možnosť prezradiť o svojich ekonomických plánoch niečo konkrétne. Poslucháči však opäť počuli len obvyklú zmes siláckych rečí o vine predchádzajúcich vlád, úsvite nového veku, odhodlaní konať a ochrane maďarských hodnôt. Premiér oznámil, že požiadal ministra financií o vypracovanie balíčka ekonomických opatrení, čo nikoho neprekvapilo, pretože ho Orbán o to isté žiada už trištvrte roku. O plánovaných opatreniach utrúsil len narážky typu, že tí, čo žijú nezdravo, budú viac platiť. Môže to potvrdzovať správy, že sa napríklad zavedie takzvaná hamburgerová daň na nezdravé jedlá. Najmä je to však potvrdenie správ, že orbánovci vo veľkom chaose až panike dávajú dohromady nejakú zbierku náhodných, často vzájomne si protirečiacich nápadov. Najvernejším prívržencom vlády takéto predstieranie riešení s národniarskou omáčkou stále stačí. Trhy však už majú blízko k tomu, aby s Orbánovou vládou stratili trpezlivosť rovnako, ako s Gyurcsányovou a pustili Maďarsko k vode. To by našim susedom nastali naozaj veľmi ťažké časy.

Opäť sa nepretrhli

15. februára 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Ak pracovná náplň summitu premiérov Visegrádu, Ukrajiny a kancelárov Nemecka a Rakúska zodpovedala tomu, čo zaznelo na ich tlačovej konferencii, plne to vystihlo charakter doterajšej existencie V4. Zároveň to však mohlo ťažko ľudí mimo politického akvária presvedčiť, že dvadsať rokov konkrétne tejto formy stredoeurópskej spolupráce bolo úspešných, prinieslo výsledky, pre ktoré sa doň oplatilo investovať, a že ju čaká ďalšia úspešná budúcnosť. Vyhlásenie k Bielorusku bolo nutné (aj keď bolo trochu naivné čakať, že sa k nemu pripojí Ukrajina a jeden ruský spojenec, viac-menej vazal, potopí druhého). Môže však byť len ďalším príspevkom do zberu papiera, ak neprinesie rukolapné kroky proti režimu a na podporu bieloruskej opozície. O nich sme veľa nepočuli. Podobne je to aj s rečami o odhodlaní riešiť energetickú bezpečnosť strednej Európy. Nemecko, Rakúsko a Česko to príliš nezaujíma, sú v inej situácii. Ostatné krajiny V4 vydávajú množstvo politických vyhlásení, no riešenia sa roky odsúvajú. Aj nedávna dohoda medzi Slovenskom a Maďarskom je skôr dohodou o ďalších rokovaniach než záväznou zmluvou o výstavbe plynovodu, ako bola prezentovaná. Hlavná téma summitu predstavená Ivetou Radičovou boj proti špekulantom zvyšujúcim ceny bola len trápnym zbavovaním sa zodpovednosti a najviac pripomínala obľúbenú protikapitalistickú rétoriku Viktora Orbána (i Roberta Fica). Najzaujímavejším prínosom včerajšieho dňa tak bolo niečo, čo so summitom V4 priamo nesúviselo: Bratislava odovzdala Budapešti svoj návrh zmluvy o pravidlách dvojakého občianstva. Azda aspoň z tohto časom niečo bude. Teda, ak Orbán dovolí.

Bugárovci chcú robiť kampaň aj medzi Rusínmi a Rómami

19. februára 2011 - (sita)

Most-Híd štartuje v marci kampaň pred májovým sčítaním obyvateľstva. Robiť ju nebude len na juhu Slovenska medzi Maďarmi, ale aj inde - medzi Rusínmi a Rómami, aby sa každý priznal k národnosti, ku ktorej patrí. „Budeme organizovať kultúrne podujatia, budeme mať inzerciu v novinách, a čo je hlavné, pôjdeme medzi ľudí a budeme sa s nimi rozprávať,” povedal pre agentúru SITA poslanec Národnej rady SR za Most-Híd Péter Vörös. Kampaň na juhu Slovenska manažuje Okrúhly stôl Maďarov, ktorý je strešnou organizáciou občianskych združení a organizácií Maďarov na Slovensku. Ten podľa Vörösa prišiel s návrhom, aby sa robila na juhu spoločná kampaň. „Pre nás bolo prirodzené, že sme sa pridali k tejto iniciatíve. Je to spoločná vec, s politickými názormi to nesúvisí. Pre nás je však dôležité, aby sa k svojej národnosti neprihlásili len Maďari, ale aj príslušníci ostatných národností. Preto budeme robiť osobitnú kampaň aj medzi Rusínmi a Rómami. Našim záujmom je, aby sa každý prihlásil ku svojej identite bez obáv,” zdôraznil Vörös. Vörös si myslí, že k maďarskej národnosti sa prihlási rovnako ako pred desiatimi rokmi viac ako 500 000 obyvateľov, aj keď sa ozvali hlasy, že ľudí maďarskej národnosti sa prihlási menej. „Môžeme mať obavy, ale to, že koľko nás je v skutočnosti, sa dozvieme vtedy, keď už budú známe výsledky. Ja verím, že budeme nad 500-tisíc,” uviedol. Podľa neho byť Maďarom na Slovensku je hodnota. „Je to multikultúrny štát, či to niektorí chcú, alebo nechcú. Poznáme viac kultúr, osvojili sme si viac jazykov, znamená to pre človeka nejaké plus. Myslím si, že nie som sám so svojim názorom. Mnohí budú o týchto otázkach rozmýšľať podobne a smelo sa prihlásia k maďarskej národnosti,” zdôraznil. Maďarom sa na Slovensku žije podľa Vörösa tak, ako aj ostatným občanom. „Aj my musíme pracovať, platíme dane, obohacujeme túto krajinu duševne a inými hodnotami. Každý z nás má určitý cieľ vo svojom živote, má rodinu. Každý chce, aby jeho deti našli uplatnenie tu, na Slovensku, a pritom si zachovali svoju identitu. Musíme im v tom pomáhať,” uviedol

Premiéri V4, Nemecka, Rakúska a Ukrajiny prídu do Bratislavy

13. februára 2011 - (sita)

V rámci ročného predsedníctva Slovenska vo Visegrádskej skupine sa stane Bratislava v utorok 15. februára dejiskom stretnutia predsedov vlád krajín Visegrádskej štvorky (V4) - Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Poľska s premiérmi Nemecka, Rakúska a Ukrajiny. Summit sa uskutoční v deň 20. výročia vzniku regionálneho združenia stredoeurópskych štátov - V4. Agentúru SITA o tom informoval Tlačový a informačný odbor Úradu vlády. Premiéri vlád V4 - Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska - Iveta Radičová, Petr Nečas, Viktor Orbán, Donald Tusk budú spoločne rokovať o ročnom programe predsedníctva SR vo Visegradskej štvorke, spolupráci krajín V4 v rôznych oblastiach a otázkach súvisiacich s členstvom v EÚ. „Pôjde predovšetkým o problematiku európskej energetickej bezpečnosti, hospodárske riadenie EÚ, prípravu budúceho viacročného finančného rámca EÚ, problémy v eurozóne či dlhovú krízu. Premiéri prijmú spoločnú deklaráciu v súvislosti s 20. výročím V4 a úlohami tohto zoskupenia do budúcnosti,” uvádza sa v tlačovej správe úradu vlády. Na základe pozvania premiérky Ivety Radičovej sa druhej časti rokovania zúčastnia aj: nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová, rakúsky spolkový kancelár Werner Faymann a predseda ukrajinskej vlády Mykola Azarov. „Kľúčovým témami rokovania v rámci rozšíreného formátu V4 bude najmä energetická problematika, európska susedská politika a Východné partnerstvo, ako aj regionálna spolupráca v oblasti krízového manažmentu.” V roku 1335 sa vo Visegráde zišli český, uhorský a poľský kráľ, aby rokovali o mieri a spolupráci. O viac ako 650 rokov neskôr, dňa 15. februára 1991, si na rovnakom mieste (v severomaďarskom Visegráde) vtedajší vysokí predstavitelia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Poľskej republiky a Maďarskej republiky - prezident Václav Havel, prezident Lech Walesa a premiér József Antall dali v spoločnej deklarácii podobnú úlohu. Zaviazali sa prehĺbiť regionálnu spoluprácu troch (a neskôr štyroch) stredoeurópskych krajín, posilniť identitu stredoeurópskeho regiónu a povzbudiť vzájomné kontakty medzi jeho obyvateľmi. Tento dokument sa stal základom pre spoluprácu stredoeurópskych krajín, pre ktoré sa vžil názov Visegrádska skupina (Visegrad Group). Visegrádska spolupráca nie je inštitucionalizovaná. V politickej rovine funguje na princípe pravidelného stretávania sa jej predstaviteľov na rôznych úrovniach - od prezidentov a predsedov vlád, cez ministrov zahraničných vecí až po expertné konzultácie. Raz ročne sa koná oficiálny summit premiérov. V období medzi týmito summitmi vykonáva vždy jedna z krajín V4 predsednícku funkciu. V júni 2010 sa skončilo predsedníctvo Maďarska a od 1. júla 2010 do 30. júna 2011 predsedá V4 Slovensko.

Greenpeace vyzýva premiérov V4 k ochrane klímy

13. februára 2011 - (sita)

Organizácia Greenpeace vyzýva premiérov V4 k ochrane klímy a podpore vyššieho cieľa redukcie emisií v Európskej únii. Robí tak pri príležitosti stretnutia predsedov vlád Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska, ktorí sa v utorok zídu v Bratislave. Aktivisti pripomínajú predstaviteľom V4, že medzi dôležité otázky, o ktorých by mali na stretnutí rokovať, je aj ich postup pri ochrane klímy. „Podľa oficiálneho programu budú premiéri rokovať o energetickej bezpečnosti. Veríme, že energetická bezpečnosť a klimatické zmeny by sa mali považovať za úzko súvisiace problémy,” povedala koordinátorka kampaní Greenpeace Andrea Zlatňanská. Všetky štyri krajiny Vyšehradskej skupiny sú závislé na zahraničných dodávkach zdrojov energie. Z dôvodu zníženia našej závislosti je preto podľa organizácie dôležité začať s budovaním bezpečného a udržateľného energetického systému. Aktivisti tiež vyzývajú premiérov, aby prediskutovali otázku zvýšenia cieľa Európskej únie na redukcie emisií. Tento rok sa budú jednotlivé členské krajiny EÚ rozhodovať, či podporia zvýšenie cieľa redukcie emisií z 12 na 30 percent do roku 2020. Ochranári argumentujú, že niektoré štúdie už ukazujú, že znižovanie emisií by nemalo byť príťažou pre európsku ekonomiku. „EÚ môže dosiahnuť veľkú časť zníženia emisií so zápornými nákladmi, čiže prínos pre ekonomiku bude vyšší ako investície. Rovnako Vyšehradský región by mal túto otázku vnímať ako výzvu a šancu k trvalo udržateľnému posilneniu jeho ekonomiky,” dodala Zlatňanská. Premiéri krajín V4 spolu s predstaviteľmi Nemecka, Rakúska a Ukrajiny sa v utorok zúčastnia oslavy 20. výročia Vyšehradskej skupiny, ktorej Slovensko v súčasnosti predsedá. Predsedovia vlád Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska - Iveta Radičová, Petr Nečas, Viktor Orbán, Donald Tusk budú spoločne rokovať o ročnom programe predsedníctva SR vo Vyšehradskej štvorke, spolupráci krajín V4 v rôznych oblastiach a otázkach súvisiacich s členstvom v EÚ. „Pôjde predovšetkým o problematiku európskej energetickej bezpečnosti, hospodárske riadenie EÚ, prípravu budúceho viacročného finančného rámca EÚ, problémy v eurozóne či dlhovú krízu. Premiéri prijmú spoločnú deklaráciu v súvislosti s 20. výročím V4 a úlohami tohto zoskupenia do budúcnosti,” uviedol v tlačovej správe Úrad vlády.

Vyšehrad splnil svoju stabilizačnú funkciu, tvrdí politológ

13. februára 2011 - (tasr)

Pred 20 rokmi, 15. februára 1991, vzniklo stredoeurópske zoskupenie Vyšehradská skupina, tvorené Česko-Slovenskom, Maďarskom a Poľskom. Po rozdelení ČSFR sa členmi zoskupenia stali Česko a Slovensko a ustálil sa názov Vyšehradská štvorka (V4). Minulosť i budúcnosť tohto regionálneho zoskupenia pre TASR zhodnotil renomovaný český politológ Zdeněk Zbořil. „Už samotný názov Vyšehradská skupina bol skôr symbolický a odkazoval do histórie, aj keď cieľom nebola nová interpretácia dejín. Ani Václav Havel, ani Lech Walesa neboli tými, kto by stretnutie troch kráľov - českého Jána Luxemburského, uhorského Karola I. a poľského Kazimíra III. - z roku 1335 v uhorskom meste Vyšehrad považovali za nejaký historický odkaz. Historickú príležitosť chceli využiť na nový začiatok svojej prezentácie,” povedal pre TASR politológ Zbořil s tým, že „celý projekt bol tak trocha pod dohľadom vtedajšieho nemeckého spolkového kancelára Helmuta Kohla”. „Vyšehrad splnil svoju stabilizačnú funkciu a nedošlo k nejakej mimoriadnej destabilizácii strednej Európy. Istú, ale nie príliš veľkú rolu Vyšehrad zohral pri politických rozhodnutiach EÚ a USA o rozšírení únie a Severoatlantickej aliancie,” dodal. Fakt, že V4 si nevytvorila pevnú alebo inštitucionalizovanú štruktúru, Zbořil zdôvodňuje aj tým, že členovia V4 - s výnimkou Poľska - sú z pohľadu celoeurópskeho „politicky i ekonomicky nevýznamné krajiny, ktoré sa budú vždy snažiť skôr o to, aby si našli nejakého silnejšieho patróna, než akým by mohol byť Vyšehrad”. „Počas bilaterálnych i mnohostranných rokovaní v rámci Vyšehradu sa nikdy neusilovalo o pevnejšiu štruktúru. A aj keď si súčasné slovenské predsedníctvo dalo do programu 'kontinuitu, kohéziu, solidaritu a povedomie', tak dnes ide skôr o povedomie než o to ostatné. Viac asi ani nie je možné - pokiaľ nenastane v strednej Európe nejaká neočakávaná situácia, ktorá by dnešnú štvorku vyburcovala k nejakým spoločným aktivitám,” vysvetlil český politológ. Na otázku, ako sa na činnosti a cieľoch V4 podpísali v ostatných rokoch vleklé slovensko-maďarské spory, Zdeněk Zbořil zdôraznil, že vážny bilaterálny spor poznamenal vyšehradskú spoluprácu už pri vzniku tohto stredoeurópskeho zoskupenia. „Činnosť Vyšehradu neparalyzoval iba spor slovensko-maďarský, ale ihneď na začiatku to bol spor československo-maďarský o vodné dielo Gabčíkovo. V pozadí tohto sporu videli mnohí - a nielen slovenskí - politici zámienku Maďarska pre nastolenie nových, takmer veľkouhorských tém do stredoeurópskej politiky,” podčiarkol. Budúcnosť V4 vidí český politológ v zachovaní existujúceho stavu, keď jedinou organizačnou štruktúrou V4 je Medzinárodný vyšehradský fond, orientovaný na kultúrnu spoluprácu. „Asi by to tak malo aj zostať. Vyšehrad nie ako mocenská štruktúra, ale ako možnosť pre riešenie nejakých nových konfliktov,” domnieva sa Zbořil a nahlas pochybuje o zmysle a schopnosti V4 rozšíriť sa o nových členov. „O rozširovaní alebo prehlbovaní spolupráce V4 si dovoľujem pochybovať, pretože každý pokus by so sebou prinášal historické reminiscencie vrátane rakúskych alebo veľkonemeckých pokusov o politický angažmán v strednej Európe, nehovoriac už o veľkomaďarskom nacionalizme,” zdôraznil politológ záverom.

Juraj Marušiak: V4 zrejme premeškala šance

vytvoriť spoločnú stratégiu v rámci EÚ

13. februára 2011 - (tasr)

Vyšehradská štvorka (V4) zrejme premeškala šance na vytvorenie spoločnej regionálnej stratégie v rámci Európskej únie podobnej Európskej dunajskej stratégii alebo stratégii EÚ pre oblasť Baltského mora. Myslí si to politológ Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Marušiak. „Absencia Poľska v Dunajskej stratégii neumožňuje smerovať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ na zlepšenie vzájomného prepojenia všetkých štyroch vyšehradských štátov, je však nutné v spoločnom záujme všetkých štyroch štátov túto situáciu zmeniť, aj s ohľadom napríklad na potrebu realizácie spoločných dopravných projektov,” vysvetlil pre TASR. Na margo budúcnosti V4 politológ konštatoval, že regionálne konzultačné fórum sa s najväčšou pravdepodobnosťou nebude rozširovať o ďalších členov. „Záujem o členstvo vo V4 prejavovala Ukrajina, najmä Maďarsko hovorilo o možnom zapojení Rakúska, respektíve Slovinska, istým favoritom Poľska bola napríklad Litva,” priblížil Marušiak s tým, že v súčasnosti sa skôr presadzuje formát Vyšehrad plus, keď sa na rokovaniach členských krajín, zúčastňujú aj predstavitelia tretích krajín. Napriek tomu verí, že V4 aj v súčasnom úzkom formáte má i v budúcnosti veľkú šancu presadiť si svoje postoje v rámci medzinárodných organizácií, ktorých sú zúčastnene štáty členmi. „Ak vyšehradské štáty postupovali spoločne, tak spravidla svoje ciele dosiahli. Problém je, do akej miery sú spoločné stanoviská priechodné v inštitúciách EÚ. Systém hlasovania, ktorý bude platiť do roku 2014, dáva Vyšehradskej skupine 58 hlasov, to jesť rovnaký počet, ako sú hlasy Nemecka a Francúzska spolu,” upozornil. Po spomínanom roku do platnosti vstúpi systém dvojitej väčšiny, zakotvený v Lisabonskej zmluve, ktorý si vyžaduje súhlas 55 percent členských krajín. Významnú úlohu bude mať V4 predovšetkým v pomoci presadzovania iniciatív menších štátov a nových členov. „V EÚ sú také iniciatívy, ktoré zostávajú iba v gescii nových členských štátov, vnímané negatívne. Poľsko sa v tejto súvislosti poučilo a pri prezentovaní svojej hlavnej politickej iniciatívy od vstupu do EÚ - Východného partnerstva - postupovalo spoločne so Švédskom a až dodatočne sa doň zapojila V4,” uviedol ako príklad Marušiak. Zámer vytvoriť spoločnú vojenskú štruktúru odborník v najbližšej budúcnosti nevidí veľmi reálne. Pripomenul, že pokus o vytvorenie spoločnej vojenskej jednotky štátov V4 so sídlom v Topoľčanoch sa skončil neúspešne. Reálne sa mu nezdá ani uskutočnenie úvah o zriadení spoločnej vojenskej jednotky štátov V4 s Ukrajinou. Napriek tomu, že sa ukrajinskí predstavitelia dlhodobo zúčastňujú rokovaní vo formáte Vyšehrad plus, táto perspektíva, so zmenou postoja ukrajinskej vlády voči NATO, je podľa neho nedohľadná. Napriek tomu si však V4 podľa Marušiaka ponechá aj v budúcnosti veľký potenciál spolupráce v rade oblastí. Svedčí o tom aj fakt, že už v súčasnosti presiahla komunikácia agendu ministerstva zahraničných vecí a spolupráca sa už dlhodobo realizuje aj na úrovni ministerstvá kultúry či životného prostredia. Isté rezervy vo vzťahoch „štvorky” pre rozvoj politológ vidí v oblasti propagácie turizmu, budovania dopravnej a pohraničnej infraštruktúry a ekonomickej spolupráce. „Návrh bývalého premiéra Roberta Fica na zriadenie spoločnej vyšehradskej banky sa nestretol s úspechom, čo však je zrejme aj dôsledkom hospodárskej krízy,” uviedol. Ekonomická kríza však mala aj pozitívny vplyv na vývoj vzťahov členských krajín, keď krajiny so zámerom šetriť spájali veľvyslanectvá V4 v spoločných budovách. Významný potenciál má podľa Marušiaka Vyšehradská skupina aj ako prvok, ktorý presadzuje intenzifikáciu východnej politiky EÚ. Priznáva, že síce vzťahy členských krajín voči Rusku sú rôzne, v poslednom období sa tieto rozdiely odstraňujú a vo vzájomných vzťahoch sa čoraz väčšmi presadzujú spoločné záujmy. „Napríklad v oblasti liberalizácie vízového režimu s východnými susedmi EÚ, podpora demokratizácie, ekonomických reforiem, a teda demokratickej stability vo východnom susedstve EÚ, perspektívna integrácia tohto regiónu do EÚ, osobitne Moldavska a Ukrajiny, ale aj podstatne pragmatickejšie otázky režimu na východnej hranici EÚ a energetickej bezpečnosti,” priblížil súčasnú situáciu.

Mikuláš Dzurinda: Bolo múdre štátnické rozhodnutie

založiť vyšehradskú spoluprácu

11. februára 2011 - (tasr)

Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda považuje za múdre štátnické rozhodnutie o vzniku vyšehradskej spolupráce, ku ktorej prišlo na základe dohody prezidentov Václava Havla, Lecha Walesu a premiéra Józsefa Antalla pred 20 rokmi. Ako povedal, založili ju s víziou začlenenia sa vtedajších troch štátov do zjednocujúcej sa Európy. Za dôležitý označil aj fakt, že v období rokov 1993-1998, keď prišlo k pozastaveniu spolupráce, neodsunuli ostatné štáty slovenskú stoličku, hoci bola prázdna, od vyšehradského stola. „Dôverovali občanom SR a našej schopnosti vyrovnať sa s obdobím mečiarizmu,” vysvetlil. Po vstupe všetkých štyroch štátov do NATO a EÚ bolo podľa neho potrebné nanovo definovať priority pre zoskupenie, keďže do roku 2004 patrila k najdôležitejším cieľom integrácia do transatlantických štruktúr. Predsedovia vlád V4 v máji 2004 prijali Kroměrížsku deklaráciu, v ktorej potvrdili význam ďalšej spolupráce. „Myslím, že sa nám to podarilo a urobili sme niekoľko dobrých rozhodnutí, napríklad, že nepodľahneme inštitucionalizácii našej spolupráce, že omnoho lepšie ako budovať nejaké úrady, byrokraciu a administratívu, bude podporovať rozumné projekty,” podčiarkol Dzurinda. Jedinou inštitúciou V4 je Medzinárodný vyšehradský fond, čo dodnes postačuje. Dodal, že zoskupenie má na základe vzájomnej pomoci aj väčšiu politickú váhu v Európe. To podľa neho dokazuje účasť predsedov Európskej komisie a Európskej rady na zasadnutiach premiérov V4 pred každým summitom EÚ. Priority, na ktoré by sa mali krajiny v súčasnosti zamerať, vidí nielen v dobudovaní infraštruktúry, ale aj v kvalitnom vzdelávaní mladých ľudí, v podpore vedy, výskumu a zavádzaní inovácií. „Potrebujeme kvalitnejšie školy, premostiť vzdelávacie systémy s požiadavkami praxe a na to všetko potrebujeme aj vynikajúcu vedu. Tu by sme mali spájať sily viac ako v minulosti, mali by sme mať odvahu koncentrovať aj z európskych zdrojov stále viac peňazí na oblasť vzdelávania,” pripomenul. Dzurinda nepokladá za dobré prípadné rozširovanie Vyšehradskej skupiny. „Tieto myšlienky sa chvalabohu neujali, pretože to by už potom nebolo také kompaktné a prirodzené, ako to bolo doposiaľ,” myslí si. Poukázal pritom na spoluprácu štátov Beneluxu či škandinávskych krajín, ktorých spolupráca trvá dlhšie ako V4, pričom nepociťujú potrebu rozširovania sa. „Skôr podporujem vznik nových iniciatív, ktoré majú svoju vnútornú logiku, ako je napríklad Dunajská spolupráca,” konštatoval. Bol to práve šéf slovenskej diplomacie, ktorý pred rokmi prišiel s formátom V4 plus, ktorý umožňuje prizývať na summity zoskupenia iné štáty. Stane sa tak aj v utorok 15. februára, počas stretnutia premiérov Slovenska, Maďarska, Poľska a Česka. V Bratislave si spoločne s nemeckou kancelárkou, rakúskym kancelárom a predsedom ukrajinskej vlády pripomenú 20. výročie vzniku Vyšehradskej štvorky. „Krajiny, ktoré vstúpili spoločne 1. mája 2004 do EÚ, sa stretnú s predstaviteľmi krajín, v ktorých sa kedysi videli. Rakúsko bolo pre nás bránou do západného sveta, Nemci boli ťahúňom myšlienky európskeho zjednotenia. Na druhej strane máme suseda, pre ktorého sa môže zdať európska vízia ešte vzdialenou, ale pre ukrajinský národ neobyčajne dôležitou, preto je potrebné ho motivovať, aby kráčal po podobnej ceste, ako sme kráčali svojho času my,” uzavrel minister.

Géza Jeszenszky: Spoločné záujmy krajín V4

sú silnejšie než rozdiely medzi nimi

11. februára 2011 - (tasr)

Spoločné záujmy krajín Vyšehradskej štvorky (V4) sú omnoho silnejšie než rozdiely medzi nimi, povedal v rozhovore pre TASR pri príležitosti 20. výročia vyšehradského zoskupenia vtedajší maďarský minister zahraničných vecí Géza Jeszenszky. „Stredoeurópska spolupráca visela vo vzduchu. Dá sa to odvodiť už od myšlienky dunajskej konfederácie Lajosa Kossutha, vodcu maďarskej revolúcie v rokoch 1848-49 a predsedu uhorskej vlády v roku 1849,” poznamenal Jeszenszky. Ako pripomenul, v novembri 1990 v Paríži, kde 34 štátov zúčastňujúcich sa Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe podpisovalo Parížsku chartu, počas prestávky v rámci rozhovorov maďarský premiér József Antall pozval predstaviteľov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a Poľska na stretnutie na maďarský Vyšehrad (Visegrád). „Cieľom schôdzky, ktorá sa uskutočnila 15. februára 1991, bolo diskutovať o spoločných cieľoch týchto troch krajín. Splnili sa tak moje dávne nádeje. Ako historik som totiž vo svojich prednáškach študentom zdôrazňoval, že zásadné záujmy máme totožné a že dunajská spolupráca je veľmi dôležitá,” dodal. „Bolo to pre mňa aj osobnou satisfakciou. Okrem toho môžem povedať, že s prezidentmi, premiérmi, ministrami zahraničných vecí a veľvyslancami, s ktorými sme v tom čase spolupracovali, sme vytvorili aj osobné vzťahy,” zaspomínal exminister. Zároveň vyjadril ľútosť nad tým, že jeho poľský kolega Krzysztof Skubiszewski a šéf československej diplomacie Jiří Dienstbier, s ktorými vyšehradské stretnutie pripravovali, už nežijú. (pozn. TASR: 12. decembra 1993 zomrel aj maďarský premiér Antall) Podľa Jeszenszkého bolo obdobie vzniku vyšehradského zoskupenia obdobím plným nádejí. „Dúfali sme nielen v to, že v krátkej budúcnosti sa staneme súčasťou európskej spolupráce, ale aj v to, že premena spoločnosti bude rýchlejšia, že i naši občania skôr pocítia výhody. Na slobodu si každý rýchlo zvykne, ale prosperita, ktorú ľudia čakali, ešte ani dnes v skutočnosti nenastala,” podotkol. V roku 1991 a aj rok predtým dominoval optimizmus, vykreslil okolnosti Jeszenszky, ktorý vyjadril presvedčenie, že i pre iných bola vyšehradská spolupráca dobrým príkladom. Mnohé krajiny podľa neho prejavili záujem pridať sa k vyšehradskému zoskupeniu, čo sa v podstate uskutočnilo vo forme Pentagonáli, Hexagonáli a neskôr Stredoeurópskej iniciatívy. Vyšehrad bol podľa slov bývalého šéfa maďarskej diplomacie určitým modelom. Svedčí o tom i skutočnosť, že aj v blízkej minulosti ho pozývali do balkánskych krajín na konferencie či rozhovory, kde hľadali odpoveď na to, ako by vyšehradský príklad mohli aplikovať pre Balkán, prípadne i pre iné krajiny. Na margo otázky cieľov zoskupenia povedal, že krátkodobým cieľom bola likvidácia Varšavskej zmluvy, čo iniciovalo Maďarsko a jeho premiér Antall. Poľsko a Československo sa potom k tejto iniciatíve pridali. „Dlhodobejším cieľom bolo čo najskôr sa pripojiť k vtedajšiemu Európskemu spoločenstvu, pričom sme v tom čase uvažovali o päť- až osemročnej perspektíve vstupu. Ďalším cieľom bolo likvidovať existujúce sporné záležitosti medzi stredoeurópskymi krajinami; medzi týmito figurovala aj menšinová otázka. Je všeobecne známe, že prezident Havel bol v tejto záležitosti veľmi veľkorysý,” podotkol. Krátkodobým a dlhodobým cieľom vyšehradskej spolupráce bolo teda podľa Jeszenszkého účinné presadzovanie záujmov členských krajín a národov - okrem toho hľadanie spoločných odpovedí na vynárajúce sa otázky. „Tieto ciele sú aktuálne aj dnes, veď i v rámci Európskej únie máme jednoznačné spoločné záujmy, ktoré sú omnoho silnejšie než rozdiely medzi nami,” podčiarkol. Zoskupenie potom reagovalo aj na krízu v Juhoslávii, ale i na sériu vojnových zločinov, na čo podľa Jeszenszkého v prvom rade poukázali poľský a československý prezident. „Maďarsko, ako zaujatá krajina, považovala za vhodnejšie, keď skôr poľskí a československí priatelia odsúdia vojnové zločiny, nezávisle na tom, kto ich spáchal,” spresnil. „Krátkodobé ciele sme naplnili. Varšavskú zmluvu v priebehu niekoľkých týždňov po vyšehradskej schôdzke na základe spoločnej dohody rozpustili. Očakávania súvisiace s Európskou úniou sa naplnili až podstatne neskôr. Vyšehradská spolupráca má aj dnes svoje opodstatnenie. V rámci EÚ - a to nielen V4, ale aj širší okruh krajín, ktoré boli pod nadvládou komunizmu - máme spoločné ciele, akými je energetická politika, politika východného partnerstva či ďalšie rozširovanie únie. Je dôležité, aby sme v týchto otázkach vystupovali spoločne. Spolu sme evidentne silnejší, takto naše hlasy budú lepšie počuť,” uzavrel Jeszenszky.

Eduard Kukan: V4 by mala mať v otázkach

rozširovania Európskej únie líderskú úlohu

13. februára 2011 - (tasr)

Vyšehradská štvorka by mala v otázkach ďalšieho rozširovania Európskej únie zohrávať líderskú úlohu. „Ono sa to síce deje, ale je veľmi dôležité, aby sa to doviedlo do konca. Európa bude jednotná vtedy, keď v nej bude aj Balkán, bez toho nemôžeme hovoriť o jednotnej Európe,” uviedol pre TASR pri príležitosti 20. výročia založenia V4 slovenský europoslanec Eduard Kukan. Podľa neho si štáty západného Balkánu veľa sľubujú od situácie, ktorá vznikla tento rok, keď Slovensko predsedá V4, Maďarsko prvý polrok EÚ a po ňom šéfovanie preberie Poľsko. Poukázal na to, že vyšehradské krajiny majú ešte v čerstvej pamäti svoje skúsenosti z prístupových procesov, pričom aj západní partneri čakajú na stanovisko V4, ktorá pozná Balkán oveľa lepšie. „V4 má ako značka veľmi dobrý zvuk v zahraničí, tak ju aj berú a uznávajú,” pripomenul s tým, že ak zoskupenie zostane fórom, kde sa veci konzultujú a koordinujú, tak to je záruka, že bude pokračovať ďalej. Podľa neho je utópiou očakávať, že sa jej členovia dohodnú na všetkých otázkach. „Bolo by ideálne, keby sme vždy vedeli postupovať jednotne, ale v praxi to nie je možné. História bola bohatá na plusy aj mínusy a táto organizácia sa udržala, tak sa udrží aj do budúcnosti,” podčiarkol s tým, že rozdielne názory ešte neznamenajú koniec V4. V tejto súvislosti pripomenul napríklad rok 2002, keď vtedajší maďarský premiér Viktor Orbán navrhol preskúmať súlad tzv. Benešových dekrétov s právom únie. „Ale aj český premiér Václav Klaus Vyšehradskú štvorku takpovediac ignoroval, pretože počas prístupových rokovaní o členstve v EÚ si myslel, že keď ČR bude rokovať sama, tak sa dostane do Bruselu skôr,” podotkol bývalý minister zahraničných vecí. Do budúcna nevylúčil, že pri niektorom zo štátov nepreváži v prípade výhodnejšej ponuky individuálny záujem nad snahou dosiahnuť viac spoločne. „Veľmi dobre si spomínam na časy prístupových rokovaní o členstve v únii, keď nás na jednom summite pekne rozobrali. Ráno sme sedeli všetky štyri delegácie a večer sme zostali iba slovenská a maďarská. Pritom sme sa dohodli, že budeme postupovať spoločne,” zaspomínal si Kukan s tým, že sa ešte nedosiahol taký stupeň a úroveň spolupráce, aby sa dalo povedať, že V4 bude vždy jednotná. „Ani by to nebolo realistické očakávať. Ale 20 rokov histórie ukázalo, že je záujem na tom, aby táto spolupráca pokračovala a je dobré, že sa udržala,” dodal. Za najlepší dôkaz životaschopnosti a efektivity zoskupenia považuje Kukan solidaritu zvyšných troch štátov voči SR po prerušení kooperácie v čase vládnutia Vladimíra Mečiara. „Keď v roku 1998 nastúpila prvá Dzurindova vláda, tak naši partneri povedali, že treba obnoviť spoluprácu. Že naša stolička tam je, ale je prázdna, preto treba, aby sme ju obsadili,” opísal vtedajšiu situáciu. Konkrétna pomoc sa neskôr prejavila pri snahe Slovenska o vstup do NATO, keďže Česko, Maďarsko a Poľsko už jeho členmi boli. Rovnako tak pri úsilí o zaradenie do únie, v ktorého procese SR takisto zaostávala. „Dávali nám taktické rady, ale pôsobili tiež na ostatných svojich partnerov. Dodnes sme im za ich pomoc vďační,” uviedol. Ako pozitívny a správny označil europoslanec fakt, že V4 v minulosti odolala snahám o rozširovanie. Hovorilo sa hlavne o Rakúsku a Slovinsku. SR však vždy trvala na súčasnom počte, pričom sa nebránila úzkej spolupráci s ďalšími krajinami. Vytvoril sa tak formát Vyšehrad plus. Naopak, výraznejší problém ani tlak nebol v prípade inštitucionalizácie organizácie. „Hneď na začiatku sa dohodlo, že sa nebudú vytvárať formálne štruktúry, občas sa to spomenulo, ale žiadne vážne rozhovory o tom neboli,” poznamenal. Jedinou jej inštitúciou je Medzinárodný vyšehradský fond. Kukan zastáva názor, že V4 má hovoriť jednotným hlasom v otázkach zásadných pre vývoj, efektivitu a akcieschopnosť EÚ, ktoré všetkým štyrom štátom zabezpečia v rámci nej dôstojné postavenie. Svoje suverénne rozhodovanie si zase majú ponechať pri medzinárodnej obchodnej spolupráci.

Český politik Lubomír Zaorálek (ČSSD):

Keby V4 prestala fungovať, oslabilo by nás to

13. februára 2011 - (tasr)

Tieňový minister zahraničných vecí opozičnej ČSSD, bývalý dlhoročný člen zahraničného výboru Poslaneckej snemovne a dnes podpredseda dolnej komory českého parlamentu Lubomír Zaorálek patrí medzi stúpencov vyšehradskej spolupráce. Ako povedal v rozhovore pre TASR v súvislosti s 20. výročím vzniku Vyšehradskej skupiny, od V4 do budúcna očakáva, že vyrieši svoje interné problémy a na pôde EÚ začne vystupovať jednotne a viditeľne.

- Vyšehradskému zoskupeniu sa v minulosti príliš nedarilo nastoľovať spoločné témy a jednotne trvať na ich riešení. V4 si často nevedela rady ani pri riešení problémov v bilaterálnych vzťahoch svojich členov. Podľa niektorých hlasov je V4 už „za zenitom”, všetci členovia V4 sú navyše roky členmi NATO a EÚ. Má Vyšehradská štvorka po dvoch desaťročiach ešte nejakú budúcnosť?

- Dôvody pre to, aby Vyšehradská štvorka fungovala, ďalej existujú, a dôkazom toho je to, že zo žiadnej strany nedochádza k spochybňovaniu. Môžeme povedať, že sú veľké témy, ktorým by bolo dobre, keby sa V4 venovala. Sú možnosti, ktoré V4 nevyužíva. Nepochybujem o tom, že svoje opodstatnenie V4 má, a dokonca si myslím, že jej rola by mohla skôr rásť než klesať. Predovšetkým preto, že, napríklad, v súčasnej dobe to v EÚ vyzerá, že stredná a východná Európa nie je dostatočne silným partnerom pri formovaní európskej stratégie, a možno by stálo za to, aby sme dokázali oveľa lepšie zjednocovať stanoviská, vedieť, čo chceme a presadzovať to potom aj na rokovaniach európskych orgánov. Zo strany západných krajín Európy dnes ani nie je veľké očakávanie, že by z tohto regiónu prichádzali zásadné iniciatívy a postoje. A to je chyba. Želal by som si, aby V4 hľadala lepšie využitie tých možností, ktoré má, aby sa posilňovala rola a hlas krajín tohto regiónu. Aby problémy, pokiaľ existujú, sme boli schopní riešiť si ich tu sami a nenastoľovali ich na európskej úrovni.

- Kto by sa mal zasadzovať o lepšie fungovanie V4? Mala by to byť iniciatíva prezidentov, alebo premiérov?

- Prezidenti alebo premiéri? Pre spoluprácu štátov je kľúčová exekutíva. Prezidenti môžu zohrať rolu tých, ktorí tomu symbolicky pomáhajú a vytvárajú priestor; pomôcť môžu aj vtedy, keď sa objavujú problémy, ale základ činnosti musí byť na úrovni spolupráce premiérov a vlád.

- Opakovane sa objavili snahy presadiť, aby V4 prehovorila na pôde EÚ jednotným hlasom a presadila spoločné návrhy, postoje, zmeny, ale táto snaha stroskotávala na tom, že každá z krajín V4 mala svoje špecifické záujmy. Úsilie V4 hovoriť jednotným hlasom torpédovali aj slovensko-maďarské spory. Môže sa V4 z týchto nenaplnených ambícií a problémov ešte spamätať a zvýšiť svoj vplyv?

- Podľa mňa musí. Pretože by bolo obrovskou chybou, keby sme povedali, že slovensko-maďarský problém znemožňuje ďalší pohyb. To sú veci, ktoré musíme byť schopní riešiť, prekonať ich a fungovať ďalej. Pre tento priestor strednej a východnej Európy by to bola strata, keby Vyšehrad prestal fungovať, keby sme si povedali, že to ďalej nejde. Myslím si, že by nás to oslabilo.

- Dokážete si predstaviť rozšírenie V4, povedzme o Rakúsko, Slovinsko či krajiny východnej časti Balkánu?

- Teraz mi to nepripadá aktuálne. Dokážme, že sme schopní pracovať v tejto štvorke. Vo V4 sú veci, ktoré predstavujú problém. Až to vyriešime, až potom sa dívajme ďalej. Teraz mi to nepripadá urgentné.

V4: Projekty bude Vyšehradský fond podporovať

na základe nových pravidiel

12. februára 2011 - (tasr)

Medzinárodný vyšehradský fond (MVF) zmenil tento rok pravidlá pre udeľovanie financií na malé, štandardné a strategické granty. Pre TASR to v rozhovore potvrdil riaditeľ fondu Petr Vágner. Ako priblížil, s predkladaním projektov nemajú problém neziskové organizácie ani kultúrne inštitúcie, ale absentujú žiadatelia z nižšej samosprávnej úrovne. „Toho je zatiaľ málo, chýba nám časť miestnej samosprávy,” konštatoval. K ďalším problémom patril aj systém preplácania grantov. Doteraz sa totiž najskôr projekt musel zrealizovať, až potom fond vyplatil svoju sumu peňazí. Od prvej marcovej uzávierky už bude fungovať nový postup. Časť financií sa bude vyplácať dopredu vo forme prvej splátky. Zmenila sa tiež výška podpory. Pokiaľ doteraz museli mať žiadatelia k dispozícii 50 percent a MVF dal zvyšok, od marca stačí, aby mal dotyčný subjekt 30 percent a fond prispeje 70 percentami. „Z ich strany to nemusia byť iba peniaze, do toho sa zahŕňa aj ich organizačná práca či náklady na prenájom,” ozrejmil Vágner. Ďalšou novinkou je zjednodušenie vyúčtovania, v rámci ktorého sa nemusí vydokladovať päť percent na režijné náklady. Nevyžadujú sa už ani originály finančných dokumentov, ako sú faktúry či účty, postačia aj ich kópie. „Prejavujeme maximálnu dôveru, ale zjednodušením pravidiel budeme vyžadovať ich stopercentné plnenie,” zdôraznil s tým, že fond v tejto súvislosti zaviedol nové kontrolné mechanizmy. Pre konkrétny projekt musí žiadateľ zriadiť špeciálny bankový účet a aj vytvoriť internetovú stránku, kde sa o ňom budú objavovať všetky novinky. „Až potom sa podpíše zmluva a spraví prvotné vyúčtovanie. Budeme sa snažiť aj viac cestovať v rámci monitorovacích návštev,” objasnil ďalší postup. Prihlášky musia byť naďalej vypísané v angličtine, ale do budúcnosti sa uvažuje nad tým, že by sprievodné listy k projektom mohli byť v národných jazykoch. „To ešte musíme zvážiť,” avizoval riaditeľ MVF. Ako pokračoval, fond do tohto roka vstúpil s heslom zaplniť biele miesta na mape Vyšehradu, teda podporiť tie oblasti a projekty, na ktoré ešte neprispel. Zapojiť do grantov sa tak majú tie časti území, kde o Vyšehradskom fonde málo vedia, ako je napríklad severné Poľsko či južné Maďarsko. „Tam musíme byť aktívnejší,” dodal. Do štipendií, ktoré poskytuje Medzinárodný vyšehradský fond, je okrem Česka, Maďarska, Slovenska a Poľska zapojených ďalších 13 európskych krajín, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, a Kosovo. „Podmienkou je, že študent musí mať potvrdenie od ktorejkoľvek akreditovanej vysokej školy, ktorú si sám vyberie, že je ho ochotná prijať,” vysvetlil. Stráviť na predmetnej škole môže jeden až štyri semestre. Od fondu dostane na jeden semester 2300 eur a VŠ posiela fondu jeho študijné výsledky. „Máme minimum štipendistov, ktorí by zlyhali,” poznamenal Vágner s tým, že tradične je najväčší záujem o Prahu. Školy zase dostanú za každého takéhoto poslucháča 1500 eur. MVF začínal od svojho vzniku v roku 2000 so sumou jeden milión eur, postupne sa zvyšovala a od roku 2009 disponuje šiestimi miliónmi eur, ktoré môže poskytnúť na rôzne granty. Do tejto výšky prispievajú rovnakým dielom vlády všetkých štyroch krajín. „Napriek tejto sume sme schopní uspokojiť iba 40 percent malých a štandardných grantov,” pripomenul Vágner. Fond do februára tohto roka vynaložil na poskytované granty a programy viacej ako 34 miliónov eur. Ako podotkol, v čase hospodárskej krízy sa snažia podporiť viac projektov menšou sumou. Mnohé z nich totiž fungujú už dlhé roky a bez podpory fondu by zanikli. Do konca minulého roka podporil viac ako 3000 grantových projektov, takmer 1000 štipendií a viac ako stovku pobytov pre vyšehradských umelcov. Okrem toho MVF prevádzkuje malé granty, v rámci ktorých podporuje krátkodobé projekty do šiestich mesiacov v maximálnej výške 5000 eur. „Pri nich chceme, aby sa ľudia spojili a našli nejaký projekt, na ktorom sa naučia spolupracovať,” priblížil. Štandardné granty trvajú jeden rok, náklady presahujú 5000 eur, horná hranica nie je stanovená, avšak väčšinou sa pohybuje na úrovni 10.000 až 11.000 eur. V rámci Vyšehradského strategického programu sú podporované trojročné programy strategickej povahy. Dotované sú sumou okolo 50.000 eur. „Vyžadujeme, aby sa v tomto prípade už žiadatelia zamysleli nad týmto regiónom a prišli s riešením nejakého problému,” uviedol šéf fondu. Ide o projekty týkajúce sa napríklad energetickej bezpečnosti, ekológie či protipovodňovej prevencie. Nezabúda sa ani na umelcov. Pre nich existuje Vyšehradský rezidenčný program. Tento rok sa prví štyria výtvarníci zúčastnili na pilotnom projekte v New Yorku. Inak ide o štandardné trojmesačné výmenné pobyty v krajinách V4. V budúcnosti sa plánujú vytvoriť krátkodobejšie rezidencie pre malé divadlá a javiskové formy. Existuje aj Program vyšehradských univerzitných štúdií a Vyšehrad+ na financovanie projektov, ktoré prispievajú k demokratizácii a transformačným procesom v nečlenských štátoch EÚ, ako sú krajiny Východného partnerstva, ale aj ďalšie štáty západného Balkánu a južného Kaukazu. MVF je jedinou inštitúciou Vyšehradskej štvorky. Vznikol 9. júna 2000 a sídli v Bratislave. Jeho hlavnou úlohou je spájať ľudí, žijúcich v krajinách V4, aby sa lepšie spoznali prostredníctvom projektov, na ktorých spolupracujú. Poskytuje financie na kultúrne, vedecké, výskumné, vzdelávacie, športové programy, výmenu mládeže, umelcov, rozvoj turizmu či cezhraničnú spoluprácu. Príjemcami môžu byť mimovládne organizácie, obce a miestne samosprávy, školy, ale tiež jednotlivci.

V4: V Košiciach vyvrcholil televízny festival Vyšehradská pečať

13. februára 2011 - (tasr)

Slávnostné vyhlásenie výsledkov medzinárodného festivalu Vyšehradská pečať uskutočnilo sa v sobotu (12.2.) v historickej budove Štátneho divadla v Košiciach. „Vyšehradská pečať je prehliadkou tvorby regionálnych televíznych štúdií krajín Vyšehradskej štvorky,“ uviedla organizátorka podujatia Ľuba Koľová. Ako spresnila, festival je vyústením práce televíznych štúdií spolupracujúcich na spoločnej relácii Kvarteto. „Ide o magazín krajín V4 a na jeho výrobe sa podieľajú významné televízne štúdiá z Krakova, Rzeszova, Ostravy, Brna, Segedína, Miškovca, ako aj z Košíc a Banskej Bystrice,“ doplnila Koľová a poznamenala, že tento magazín začali vysielať práve pred desiatimi rokmi a presne desaťročie existuje aj na Slovensku Medzinárodný vyšehradský fond. „Práve tento fond náš cyklus podporil v minulosti a podľa slov predstaviteľov fondu je náš program Kvarteto a festival Vyšehradská pečať vlajkovou loďou Medzinárodného vyšehradského fondu,“ zdôraznila Koľová. Festival sa po Ostrave, poľskom Krasiczyne a Vyšehrade v Maďarsku presunul tento rok do Košíc. Na prehliadke sa zúčastnili programy vyrobené od poslednej prehliadky v štyroch kategóriách -spravodajstvo, publicistika, dokumentárna tvorba a ostatná televízna tvorba. Víťaz každej z týchto kategórií získal Vyšehradskú pečať, ktorá poputuje do Krakova za spravodajský príspevok Telefóny, do Košíc za publicistickú reláciu (Ne)celebrity. V kategórii dokumentárnych programov si víťazstvo odniesli brnianski tvorcovia za reláciu Maestro a v kategórii voľnej televíznej tvorby najlepší program predviedli tvorcovia zo Segedína s programom Príbehy z ulíc.

V4: Filmový festival Kinobus funguje

aj vďaka podpore Vyšehradského fondu

13. februára 2011 - (tasr)

Stredoeurópskemu filmu sa už šesť rokov venuje filmový festival Kinobus - nielen filmová prehliadka, ktorý organizuje Kultúrne centrum (KC) Stanica Žilina - Záriečie. Festival je podľa dramaturga Martina Krištofa zameraný na revitalizáciu starých kín. „Každý rok sa snažíme obnoviť premietanie v dopredu vybratých kinách v širokom okolí Žiliny. Prvá časť festivalu je zameraná na revitalizáciu kina. Snažíme sa skontaktovať s premietačmi a pracovníkmi kín a postupne dať kiná do poriadku. Druhá časť je samotný festival. Počas troch dní cestujeme s dvoma autobusmi a sto divákmi po obciach. Premietame filmy a robíme rôzne podujatia komunitného charakteru, ktoré majú zblížiť miestnych obyvateľov s divákmi,“ skonštatoval Krištof. Riaditeľ KC Stanica Žilina - Záriečie Marek Adamov považuje festival Kinobus za jeden z najoriginálnejších nápadov, ktoré na Stanici vznikli. „Bola to aj odpoveď na aktuálny problém, keď po niekoľkých ročníkoch prehliadky filmov v Strečne zatvorili kino. A tak sme zistili, že zatvorených kín je v regióne veľa. A vymysleli sme formát, ktorým sa kinosály na dedinách a v menších mestách aspoň tri dni do roka oživia. Z pohľadu divákov je to zaujímavá akcia. Oni sú trochu na výlete, trochu na filmovom festivale a spoznávajú miesta, na ktoré by možno nikdy nešli,“ dodal Adamov. Téma každého ročníka súvisí s trasou Kinobusu alebo s niečím v jej okolí a je spoločná pre všetky aktivity. „Naposledy to bola napríklad téma hranica. Práve preto, že sme sa vybrali na poľsko-česko-slovenskú hranicu v okolí Skalitého. Predtým to boli napríklad témy ako domov, pamäť alebo folklór. Festival nadviazal na štyri roky prehliadok slovenského a českého filmu, ku ktorým sme postupne pridali celú strednú Európu. Takže filmy, umelci, prednášatelia a krajiny, ktoré zapájame, sú hlavne z regiónu V4,“ uviedol Krištof. Vyšehradský fond podporuje festival Kinobus podľa Krištofa približne 40 percentami. „Ostatné zdroje máme od Audiovizuálneho fondu - naposledy to bolo asi 10 percent z celkových nákladov. Pravidelne nás podporujú inštitúty zapojených krajín - Rakúska, Maďarska, Poľska a Česka, čo spolu tvorí 20 - 30 percent dotácie. Veľkou čiastkou sú zapojené obce, ktoré nevstupujú konkrétnou sumou, ale dávajú materiálnu podporu a prenajímajú kiná zadarmo. Celkové náklady na trojdňový festival sa pohybujú od 14.000 do 16.000 eur. Vyšehradský fond naposledy prispel 7000 eur, Audiovizuálny fond 2000 eur, kultúrne inštitúty približne 3000 eur a obce zhruba 2000 až 3000 eur,“ informoval dramaturg festivalu. Adamov považuje Vyšehradský fond za dobrý nástroj aj na podporu ďalších projektov kultúrneho centra. „Príkladom sú rezidencie umelcov. Je to jeden z podprogramov Vyšehradského fondu, vďaka ktorému môžu umelci, najmä výtvarníci, stráviť tri mesiace v susednej krajine. Takmer každý rok sa nám podarí získať podporu pre jedného či dvoch umelcov. Vďaka Vyšehradskému fondu funguje veľa projektov, výmen, stáží a kultúrne inštitúcie si vďaka tomu môžu vymieňať program. Je jednou z možností, ako výmenu zintenzívniť, pretože všetko samozrejme potrebuje peniaze,“ uzatvoril Adamov.

Divadelníci z krajín V4 sa pravidelne stretávajú na festivaloch v Nitre

13. februára 2011 - (tasr)

Divadelníci, divadelní kritici, experti i študenti umeleckých škôl z krajín Vyšehradskej štvorky (V4) sa už niekoľko rokov pravidelne stretávajú v Nitre. V meste pod Zoborom sa každoročne konajú dva divadelné festivaly, ktoré sú podporované aj dotáciami z Vyšehradského fondu. Na jar sa v Starom divadle Karola Spišáka stretávajú herci zo Slovenska, z Českej republiky, Maďarska a Poľska. Počas prehliadky divadiel a divadelných škôl z krajín V4 prezentujú divákom kultúru jednotlivých krajín stredoeurópskeho regiónu. Jeseň patrí festivalu Divadelná Nitra, ktorý sa zaraďuje medzi top festivaly vyšehradského regiónu. Prvý ročník divadelného festivalu krajín V4 sa v nitrianskom Starom divadle uskutočnil v roku 1999. Autorom myšlienky realizovať takýto festival bol dlhoročný riaditeľ Starého divadla, už zosnulý Karol Spišák. Prví študenti vysokých škôl a akadémií so zameraním na bábkoherectvo sa na festivale zúčastnili v roku 2003. Odvtedy poskytuje festival priestor nielen na nadväzovanie medzinárodných kontaktov, ale aj na inšpiratívnu konfrontáciu medzi profesionálnymi divadlami a umeleckými školami. „Cieľom nesúťažnej prehliadky je vzájomné spoznávanie sa, hľadanie spoločných čŕt i špecifík jednotlivých národných kultúr,“ tvrdí dramaturgička nitrianskeho divadla Veronika Gabčíková. Základnou črtou festivalu je mladosť, hravosť, bezprostrednosť a novátorstvo. Festival Divadelná Nitra oslávi v tomto roku 20. výročie svojho vzniku. Spolupracovníci a umelci z krajín Vyšehradskej štvorky tvoria každoročne významnú súčasť realizovaných medzinárodných projektov festivalu. „V koncepčnej a programovej oblasti spolupracujeme s mnohými festivalmi a odbornými inštitúciami na Slovensku, v Čechách, Maďarsku a Poľsku. Odborné zázemie Divadelnej Nitry tvorí sieť konzultantov zo zahraničia, divadelných kritikov, teatrológov, festivalových manažérov a dramaturgov, medzi ktorými majú významné postavenie experti z krajín V4,“ uviedla riaditeľka festivalu Darina Kárová. Rada pre zahraničné divadlo festivalu Divadelná Nitra sleduje systematicky a intenzívne, aj vzhľadom na geografickú dostupnosť a blízkosť kultúr, aktuálnu divadelnú scénu Česka, Poľska i Maďarska. „Festival je v európskom kontexte známy práve tým, že každý rok cielene prezentuje špičku poľského, českého, maďarského a slovenského divadla, diela renomovaných režisérov i mladých talentov,“ konštatovala Kárová. V minulom roku Asociácia Divadelná Nitra pripravila počas Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra podujatie Stretnime sa! VWW (Visegrad Window) - Spoločnosť a zmysel umenia... Neformálne stretnutie divadelníkov a hostí festivalu sa uskutočnilo pri príležitosti predsedníctva Slovenskej republiky v skupine krajín V4. Jeho cieľom bolo vytvorenie aktívnej diskusnej platformy divadelných expertov z krajín V4 o postavení slovenského, českého, maďarského a poľského divadla v kontexte aktuálnej európskej divadelnej scény.

IPA: Maďarský mediálny zákon aj naďalej ohrozuje ľudské práva

18. februára 2011 - (tasr)

Zmeny v maďarskom mediálnom zákone, na ktorých sa dohodli maďarská vláda a Európska komisia, zatiaľ neuspokojujú Medzinárodnú tlačovú asociáciu (IPA), ktorá žiada zrušenie takejto legislatívy. IPA vytýka novému zákonu, že v podstatnej miere ohrozuje garanciu dodržania ľudských práv v Maďarsku - slobodu vyjadrovania a slobodu a pluralizmus v mediálnej oblasti. „IPA trvá na požiadavke zrušiť tento zákon z niekoľkých dôvodov. Orgán, dohliadajúci na mediálnu oblasť, stále nie je nezávislý od politických a iných vplyvov. Médiá sa musia registrovať, keď chcú vykonávať svoju činnosť v Maďarsku a podliehajú pokutovaniu za vágne definované úkony, čo dáva priestor aj autocenzúre. Navyše sú v nebezpečenstve aj zdroje novinárov, pretože nimi získané dokumenty a nahrávky môžu byť za určitých podmienok zhabané,” píše v oficiálnom vyhlásení IPA. Organizácia pripomína, že predchádzajúci mediálny zákon v Maďarsku nepotláčal mediálny pluralizmus a zabraňoval vzniku informačného monopolu, kým aktuálne platný je v jednoznačnom nesúlade s článkom 11 Európskej charty ľudských práv. Vláda Viktora Orbána sa dohodla v stredu s Európskou komisiou, že uskutoční v zákone úpravy, ktoré od nej žiadala komisárka Neelie Kroesová ešte 21. januára. Zmeny sa týkajú bodov, ktoré podľa EK odporujú európskej legislatíve. V stredu Kroesová povedala, že nominácia členov mediálnej rady a jej predsedu je „štandardným úkonom” v porovnaní s ostatnými členskými štátmi únie.

Komisia je so zmenami maďarského mediálneho zákona spokojná

18. februára 2011 - (euractiv.sk)

Európska komisia privítala zmeny, ktoré sa Maďarsko zaviazalo urobiť v kontroverznom mediálnom zákone. Komisárka zodpovedná za digitálnu agendu Neelie Kroesová vyhlásila, že je „mimoriadne spokojná“, že maďarské orgány súhlasili so zemnou mediálneho zákona v štyroch bodoch. Ide o reakciu na list, ktorý Budapešť dostala od Komisie 21. januára. Podľa hovorcu podpredsedníčky EK Kroesovej, Jonathana Todda, sa modifikácie týkajú jednak plnenia smernice o audiovizuálnych mediálnych službách a Charty základných práv (článok 11 - sloboda prejavu). Komisia bude podľa jeho slov pozorne sledovať proces legislatívneho prijímania týchto zmien a ich následnú implementáciu. V maďarskom zákone by sa mali upraviť nasledovné veci: Neproporčná aplikácia pravidiel o vyváženosti informácií - maďarská vláda súhlasila, že nebudú tieto požiadavky uplatňovať na mediálne služby na požiadanie. Podľa Komisie išlo o neprimeranú požiadavku. Udeľovanie pokút vysielateľom a vydavateľom, ktorí majú sídlo v iných krajinách - majitelia médií registrovaní v iných krajinách nemôžu byť pokutovaní za porušenie maďarského mediálneho zákona v ustanovení o podnecovaní k nenávisti. Pravidlá o registrácii a autorizácii poskytovateľov mediálnych služieb - mediálne služby na požiadanie s vysielateľom sídliacim v Maďarsku či inom členskom štáte nebudú musieť prejsť schvaľovacím procesom. Pravidlá proti urážkam osôb, menšín či majority - zúženie na situácie podnecovania nenávisti a diskriminácie Európsky parlament v diskusii v pléne na tému mediálneho zákona predovšetkým vyzdvihol fakt, že sa nijako neriešila politická kontrola nad hlavným mediálnym regulačným orgánom. Neriešená politická kontrola prekáža maďarskej opozícii - Gergely Karácsony, podpredseda strany zelených v maďarskom parlamente tvrdí, že mediálny zákon je potrebné „poraziť trikrát“. „Po prvé, odporom novinárskej obce a občianskej spoločnosti, po druhé procedúrou Európskej komisie na báze európskeho práva a po tretie ústavným súdom, pretože zákon je v rozpore s maďarskou ústavou.“ Zmeny vynútené Európskou Komisiou sú podľa neho dôležité, ale nedotkli sa najdôležitejších bodov, pretože ich európske smernice, na základe ktorých bol maďarský zákon posudzovaný, neobsahujú. Kritizoval aj fakt, že vláda diskutovala o zmenách s Komisiou v tajnosti“. Predseda skupiny Socialistov a demokratov Martin Schulz: „Náš neúnavný tlak na maďarskú vládu aj Európsku komisiu priniesol prvé výsledky. Nakoniec musí pán Orbán čeliť holým faktom a vzdať to. Na prvý pohľad sa udiala séria zmien, niektoré technického charakteru. Ale ďalšie dôležité zmeny, ako zloženie mediálnej rady, sú stále otvorené. Odpoveď komisárky Kroesovej na tieto otázky zďaleka nebola uspokojivá“, povedal Schulz. „Stále musíme text pozorne analyzovať. Sloboda médií je pre skupinu Socialistov a demokratov veľmi dôležitá a urobíme všetko čo je v našich silách, aby sme ju ochránili.“ Predseda skupiny európskych ľudovcov a v Európskom parlamente, Joseph Daul vyhlásil: „Konzultácie o mediálnom zákone medzi maďarskou vládou a Európskou komisiou sa dnes úspešne uzavreli. Kritizované body sa vyjasnili a maďarská vláda spraví požadované úpravy v nadchádzajúcich dňoch. Komisia oznámila, že tieto úpravy zabezpečia, že zákon zodpovedá európskemu právu vrátane Chaty základných práv.“ „Táto situácie len dokazuje, že vlna politických útokov na zákon bola prehnaná a neoprávnená.“ Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá mala k mediálnemu zákonu výhrady tvrdí, že zmeny by mali odrážať aj jej požiadavky. „Ak sa maďarská vláda chystá zmeniť zákon mala by to urobiť aj s ohľadom na záväzky voči OBSE, ako je pluralizmus médií a slobodný tok informácií“, povedala Dunja Mijatovic, zodpovedná za slobodu médií pre Reuters. Predmetom kritiky OBSE bol predovšetkým mediálny regulačný orgán, ktorý je zložený výlučne z členov podporovaných vládnou stranou Fidesz.

Pozadie

Maďarsko sa 1. januára 2011 ujalo rotujúceho predsedníctva v Rade EÚ. Jeho začiatok zatienilo prijatie kontroverzného mediálneho zákona (21.10. 2010). Komisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroesová zaslala 23. decembra maďarskej vláde list, v ktorom prvýkrát vyjadrila svoje znepokojenie a žiadala vysvetlenia. Po dodaní anglického prekladu zákona poslala Komisia list s konkrétnymi výhradami ohľadne súladu maďarského zákona s európskou legislatívou. Medzi Komisiou a maďarskou stranou sa konali dve stretnutia (7. a 15. februára) na expertnej úrovni, na ktorých sa rokovalo o konkrétnych ustanoveniach.

Europarlament prešetrí maďarský mediálny zákon

13. februára 2011 - (tasr)

Európsky parlament sa zíde na budúci týždeň na svojom februárovom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu a hlavnými prvkami jeho programu by mali byť diskusia o kontroverznom maďarskom mediálnom zákone, schválenie nariadenia o ochrane práv pasažierov cestnej dopravy a odsúhlasenie nového systému registrácie patentov na základe posilnenej spolupráce skupiny členských krajín. Po neúspešnom pokuse dostať debatu o maďarskom mediálnom zákone na program už januárového zasadnutia EP sa plénum týmto zákonom bude zaoberať až teraz vo februári. Viacero frakcií už avizovalo, že pripravuje návrhy uznesení proti mediálnemu zákonu z dielne vlády Viktora Orbána. Zdá sa však, že krok parlamentu zachovať postoj proti zmenám vládneho Fideszu príde trochu neskoro, keďže maďarská vláda už korekcie v zákone s Európskou komisiou diskutuje a minulý štvrtok jej už aj doručila návrhy konkrétnych zmien. Tie by mali postaviť zákon do akceptovateľnej polohy a do súladu s európskym právom. Dá sa očakávať, že súčasťou rezolúcie parlamentu bude i výzva komisii, aby tá na pozadí udalostí v Maďarsku vypracovala smernicu pre základné štandardy fungovania médií v členských štátoch. Parlament dostane na stôl aj nariadenie o odškodnení cestujúcich diaľkových autobusov. Podľa neho by dostali kompenzáciu pasažieri diaľkových liniek (nad 250 kilometrov), ktorých batožina sa zničila alebo poškodila až do výšky 1200 eur. Okrem toho im prepravca bude musieť zabezpečiť pri meškaniach nad 120 minút alternatívnu trasu prevozu - ak tak neurobí, zaplatí cestujúcemu celú cenu lístku a 50 percent z ceny lístku ako ďalšiu kompenzáciu. Schválenie nariadenia je poslednou fázou dokončenia legislatívy týkajúcej sa ochrany práv cestujúcich vo všeobecnosti; v minulosti sa už prijali legislatívne zmeny na ošetrenie efektívnejšieho dodržania práv cestujúcich vlakom, loďou i lietadlom. Nový systém patentov v EÚ by mali poslanci odobriť zatiaľ pre 13 členských štátov. Systém má uľahčiť a najmä zlacniť registráciu nových vedeckých vynálezov a zlepšovákov na území vybranej skupiny štátov únie. Doteraz sa museli patenty registrovať vo všetkých jazykoch únie; trinástka krajín, medzi ktorými zatiaľ nefiguruje Slovensko, však navrhuje len tri registračné jazyky - angličtinu, francúzštinu a nemčinu. Poslanci prijmú aj uznesenie k situácii v Egypte, kde demonštrácie proti režimu prezidenta Husního Mubaraka vyvrcholili iba uplynulý piatok jeho odstúpením. Poslanci chcú zamedziť aj predaju medicínskych falzifikátov; debatovať i hlasovať budú aj o nových štandardoch vypúšťania CO2 malými nákladnými vozidlami.

Média v postmoderním světě: Média na Slovensku a v Maďarsku

Audio (klik na link!):

http://www.rozhlas.cz/default/default/rnp-player-2.php?id=2257419&drm=

http://www.ceskamedia.cz/article.html?id=369357

Matej Bel, posol lepšej Európy

11. februára 2011 - (Vladimír Leksa - blog.tyzden.sk/vladimir-leksa)

Uhorsko je v kríze. Už viac ako sto rokov. Odkedy boli pri Moháči v roku 1526 porazené uhorské vojská a zahynul kráľ, krajina je rozdrobená. V Kráľovskom Uhorsku vládnu Habsburgovci z Viedne. Zvyšok Uhorska je podrobený Turkom. Krajinu pustošia neustále boje proti nim, ale aj občianske vojny, protihabsburgské povstania, náboženské spory a mor. Ale kedysi dávno bolo aj horšie. Po vpáde Tatárov štyristo rokov predtým rozvrátené Uhorsko prestalo na čas jestvovať úplne. Nezaniklo. Rovnako aj teraz - svitlo na lepšie časy - v roku 1683 pri Viedni poráža habsburská ríša Turkov, a Uhorsko je od nich oslobodené (1). Ale že tie lepšie časy potom aj naozaj prišli, bolo zásluhou ľudí, ktorí sa nebáli svietiť. Tak ako Matej Bel, ktorý sa narodil v Očovej rok po porážke Turkov pri Viedni. Do základnej školy chodil najprv v Lučenci, potom v Kalinove a Dolnej Stredovej. Rodičia boli s jeho známkami veľmi spokojní, keď mu umožnili v štúdiách pokračovať, čo vtedy nebývalo zvykom. Matej sa ďalej vzdelával na gymnáziách v Bratislave, Veszpréme, Pápe a v Banskej Bystrici, kde zmaturoval. Na stredoškoláka toho pochodil veľa a spoznal rozličné kraje Uhorska. Cestovať a spoznávať svet už nikdy neprestal. Na Univerzitu sa vybral až do Halle, kde študoval teológiu a filozofiu, ale popri nich aj prírodné vedy, medicínu, jazyky a pedagogiku. Po ukončení štúdia sa v roku 1707 vracia domov do Banskej Bystrice, na evanjelické gymnázium, kde učí orientálne jazyky a zároveň slúži ako kazateľ. Jeho talent zasvietil. Zrejme však niekoho riadne oslepil, lebo v roku 1709 na neho prichádza udanie, že je prívržencom protihabsburgského Rákociho povstania. Hrozí mu trest smrti. Bel neklesá na duchu, zachráni sa, a už o rok sa stáva rektorom banskobystrického gymnázia. Nie nadlho. O štyri roky je rektorom lýcea v hlavnom meste Kráľovského Uhorska - Bratislave. Škole sa pod jeho vedením veľmi darí, stane sa v Uhorsku známou a významnou, podobne ako aj on sám. Matej Bel učí, píše básne a duchovné piesne, a popri tom uverejňuje množstvo odborných článkov v latinčine, nemčine, maďarčine, češtine, po celej Európe. Píše si s významnými učencami Európy, slávne učené spoločnosti sú poctené jeho členstvom. A cestuje - po Uhorsku aj Európe. Až kým ho, ako inak, v roku 1720 znovu neudajú. Tento raz ho kvôli jeho stykom so zahraničím obvinia zo špionáže. Znovu však neklesá na duchu, ubráni sa, a už na ďalší rok podnieti vznik Bratislavských novín - prvých pravidelne vychádzajúcich novín v Uhorsku. Jeho talent zažiaril aj v cisárskej Viedni, sám cisár Karol VI. je jeho veľkým a vďačným obdivovateľom, a po celú svoju vládu ho ochraňuje a podporuje. Svetlo si všimnú aj v Ríme a sám pápež Kliment XII. ho vyznamená zlatou medailou. Mateja Bela - farára nemeckej evanjelickej cirkvi v Bratislave (2-6). Hlavnou témou Belovej práce je Uhorsko. Venuje sa jeho histórii, zemepisu, kultúre; študuje národy, ktoré v ňom žijú, ich zvyky a jazyky, zvlášť si všíma Slovákov. V roku 1723 vydáva pod názvom Posol dávneho a súvekého Uhorska (Hungariae antiquae et novae prodromus) úvod do tohto diela. V nasledujúcich desaťročiach pokračuje v študijných cestách, vo vlastivednom a historickom výskume Uhorska, zhromažďuje veľké množstvo údajov z jednotlivých uhorských stolíc, systematicky a podrobne ich spracováva do podoby jedinečnej encyklopédie, ktorá v Európe nemala páru. Nepracuje sám, dáva dohromady tím vzdelancov z celého Uhorska - kráľovský inžinier a geometer Samuel Mikovíni prispieva medirytinami, ilustráciami miest a mapami jednotlivých stolíc (7); lekár Ján Adam Rayman z Prešova, prvý slovenský imunológ a meteorológ, dodáva údaje o svojich pozorovaniach (8); podobne lekár Otto Karol Moler z Banskej Bystrice, spišský matematik Pavol Kray, Juraj Bohuš z Kežmarku, prírodovedec Juraj Buchholz, Ján Matolai zo Zolnej, Daniel Krman, Samuel Hruškovic, Ján Mičinský a mnoho ďalších, ktorí poskytnú dôležité materiály zo svojich žúp. Bel zostavuje rozsiahlu encyklopédiu do formy viacerých zväzkov. Prvý z nich vychádza s podporou cisára Karola VI. v roku 1735 pod názvom Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku (Notitia Hungariae novae historico-geographica). Onedlho vychádzajú ďalšie dva zväzky. Notície vyvolajú veľký ohlas, uznanie a úctu od Paríža po Petrohrad. Matej Bel dostal Uhorsko do európskych učebníc. A spolu s ním aj sám seba. Doma sa mu však až tak nedarí. V roku 1740 zomiera Karol VI., mladá kráľovná Mária Terézia má veľké problémy s prázdnou štátnou pokladnicou, slabou armádou a nepriateľsky naladenými silnými susedmi, a vtedy musia ísť encyklopédie bokom - v roku 1742 vychádza tlačou štvrtý zväzok Notícií, ostatné zväzky tohto veľkolepého diela sa zachovali iba ako rukopisy. Matej Bel však nestráca optimizmus. Roky vytrvalo pracuje na založení Uhorskej učenej spoločnosti, ktorá má mať sídlo v Bratislave. Ako vážený člen chýrnych európskych spoločností v Berlíne, Olomouci, Petrohrade či Londýne, vie, že vzdelanie a veda sú dôležité pre prosperitu krajiny. Želá si, aby sa Uhorsko stalo rovnocenným partnerom Anglicka, Pruska či Francúzska. Veď sám si všíma, že „…je sotva v Európe nejaká krajina, v ktorej by boli vedy na tom horšie ako v Uhorsku…” (6) Dúfa, že učená spoločnosť túto zlú situáciu v krajine zlepší, plánuje pri nej založiť aj vedecký časopis s názvom Bratislavské pozorovania (Observationes Posonienses), v ktorom majú členovia spoločnosti uverejňovať svoje práce z rozličných oblastí spoločenských, historických a prírodovedných vied. Nepodarilo sa. Učenú spoločnosť napokon nezaloží. Opäť však nepodľahne pochmúrnosti, ale naopak zanietene pracuje naďalej - píše učebnice nemčiny, rétoriky, latinčiny; prispieva k Gramatike slovensko-českej od Pavla Doležala; zozbiera a vydá zbierku historických prameňov k dejinám Uhorska - Prípravu k dejinám Uhorska (Adparatus ad historiam Hunagriae). Matej Bel mal ešte veľa plánov, ale už ich nestihol naplniť. Bolo to aj kvôli nedostatku peňazí, ale najmä vinou vážnych chorôb, ktorými trpel. V roku 1742 dostal porážku, následkom ktorej čiastočne ochrnul. Liečil sa a popri tom naďalej s láskou pracoval. Zomrel 29. augusta v roku 1749 (6). Svojím životom a prácou otvoril našu krajinu svetu. Európa je v kríze. Už viac ako dva roky. Neplienia ju pohanské vojská, povstania nepustošia, ani mor nenivočí, a náboženské spory zúria iba ak v internetových diskusiách. Je v hlbokej kríze - hospodárstvu sa nedarí. Európania sú skeptickí a pesimistickí. Sú slobodní, nikto ich neudáva, do väzenia či na smrť neposiela, môžu cestovať, vzdelávať sa, pracovať, liečiť sa, športovať, do divadla chodiť, knihy čítať, oslavovať Boha. Sú v najhlbšej kríze za posledných sto rokov - ich mena slabne. A podľa správ v dennej tlači, bude to horšie ako po Moháči. Či aj naozaj bude, a či zasa svitne na lepšie časy, záleží na nás - Európanoch. Či podľahneme skepse, neviere v samých seba a beznádeji, a či sa nezľakneme a zasvietime svojím vzdelaním a prácou. Ako optimista Matej Bel.

_____________________

(1) http://www.slovakia.culturalprofiles.net/?id=-8802

(2) http://sk.wikipedia.org/wiki/Matej_Bel

(3) http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=1705

(4) http://worldofhistory.blog.cz/0611/matej-bel

(5) http://www.mmeuro2003.szm.com/m_bel_t.htm

(6) http://www.quark.sk/matej-bel-slovensk-polyhistor

(7) http://blog.tyzden.sk/vladimir-leksa/2010/09/21/samuel-mikovini-ten-ktory-zachytil-a-zmenil-tvarnost-zeme/

(8) http://blog.tyzden.sk/vladimir-leksa/2010/02/03/kto-je-nas-najvacsi-hrdina-alebo-ucena-rozprava-o-kiahnach-a-prvom-slovenskom-imunologovi-janovi-adamovi-raymanovi/

(9) http://oldbooks.savba.sk/digi

V Maďarsku zadržali distribútorov slovenských CD a DVD nosičov

18. februára 2011 - (tasr)

Maďarský Národný colný a daňový úrad (NAV) zadržal v Maďarsku dvoch šéfov firiem zaregistrovaných na Slovensku, ktoré predávali na maďarskom trhu prázdne CD a DVD. Firmy neplatili DPH ani poplatok za autorské práva za predané prázdne nosiče, čím spôsobili štátu škodu vo výške 250 miliónov forintov (925.754 eur), uviedol maďarský spravodajský server origo.hu. Zadržané osoby - občania Maďarskej republiky - môžu byť trestané za daňový podvod väzením od dvoch do ôsmich rokov. V zmysle platných právnych noriem podľa NAV tieto firmy so sídlom v zahraničí mali povinnosť v Maďarsku platiť 25-percentnú DPH, pretože prostredníctvom internetu predali v tejto krajine nosiče dát v hodnote ročne presahujúcej 35-tisíc eur. Zadržané osoby - občania Maďarskej republiky - môžu byť trestané za daňový podvod väzením od dvoch do ôsmich rokov; okrem toho čelia aj podozreniu z trestného činu porušenia autorských práv. CD a DVD predávali o polovicu až o dve tretiny lacnejšie, než je cena tovaru rovnakej kategórie na maďarskom trhu.

Pohraničníci našli v kamióne 36 afganských utečencov

18. februára 2011 - (tasr)

Pohraničníci našli vo štvrtok večer na cestnom hraničnom priechode v Nagylaku v Čongrádskej župe v bulharskom kamióne 36 Afgancov, ktorí sa chceli dostať do Nemecka. Informovala o tom dnes maďarská tlačová agentúra MTI s odvolaním sa na župnú políciu. Bulharský vodič nákladného auta na rumunsko-maďarskom hraničnom priechode deklaroval transport motorového oleja z Grécka do Nemecka. Pohraničníci počas kontroly vozidla zistili, že v nákladovom priestore medzi kartónmi boli vytvorené chodbičky, v ktorých sa ukrývalo 36 občanov Afganistanu. Utečenci, medzi ktorými bolo desať detí, nemali pri sebe žiadne doklady. Prípad rieši rumunská pohraničná stráž, bulharský vodič čelí stíhaniu za trestný čin pašovania ľudí.

V Maďarsku sa narodilo iba 380 gramové dieťa

18. februára 2011 - (tvnoviny.sk)

17. februára si z kliniky v Maďarsku vzala domov svoje dieťa mamička, ktorá chlapčeka menom Sebasztián porodila v 23. týždni gravidity, pričom jej potomok pri pôrode vážil iba 380 gramov, napísal denník Blikk. Vo svetovom rebríčku detí, ktoré sa narodili s pôrodnou hmotnosťou do 400 gramov a podarilo sa im aj úspešne prežiť, sa toto maďarské dieťa dostalo na 97. miesto. Melinda Farkas a Csaba Cziglan (29), rodičia chlapčeka tvrdia, že Sebasztián je najväčším darčekom, aký kedy od života dostali Oproti minulosti, sa šance na prežitie takýchto novorodencov výrazne zlepšili. Kým v 80. rokoch z novorodencov s hmotnosťou pod 1000 gramov prežilo iba 10 percent, dnes ich prežije vyše 90 percent. Pri hmotnosti novorodencov v rozmedzí od 750 do 999 gramov sú šance na ich prežitie 95 percentné, dodáva maďarský denník.

Zomrel významný dirigent Ervin Lukács

18. februára 2011 - (tasr)

Významný maďarský dirigent Ervin Lukács, laureát Lisztovej a Kossuthovej ceny a celého radu ďalších ocenení, zomrel dnes vo veku nedožitých 83 rokov. Niekdajší víťaz medzinárodnej dirigentskej súťaže v Ríme bol od roku 1957 dirigentom Maďarskej štátnej opery a v období rokov 1987-1990 jej generálnym hudobným riaditeľom. Medzinárodný kredit si získal už skôr. Bol pravidelným hosťom koncertných pódií nielen v Európe, ale i v Japonsku a USA. V roku 1989 sa stal prvým stálym hosťujúcim dirigentom Japonského filharmonického orchestra. Rodák z Budapešti, o ktorého úmrtí informovala tlačová agentúra MTI s odvolaním sa na Maďarskú štátnu operu, zanechal bohatú diskografiu. Držiteľa niekdajších titulov porovnateľných s na Slovensku známymi oceneniami zaslúžilý a národný umelec ocenili po spoločenských zmenách v krajine vysokým štátnym vyznamenaním - Radom Maďarskej republiky za zásluhy s krížom (1992).

Stanovisko Úradu vlády SR k vyhláseniam SZSZ

11. februára 2011 - (tasr)

Milan Vetrák nastúpil do funkcie predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí vo štvrtok 10. februára 2011 ako víťaz verejného výberového konania, ktoré bolo vyhlásené po tom, ako sa predchádzajúcej predsedníčke Úradu Vilme Prívarovej skončilo funkčné obdobie. Vláda SR si váži krajanov, ktorí sa k svojej vlasti hrdo hlásia a chce rozvíjať dobré vzťahy so všetkými krajanskými organizáciami. Dôkazom toho je aj záštita predsedníčky vlády SR Ivety Radičovej nad podujatím Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2010, ktoré sa konalo na prelome novembra a decembra. Premiérka sa na tejto konferencii osobne zúčastnila spolu s podpredsedom vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a s ministrom kultúry. Vláda SR deklarovala vo svojom programovom vyhlásení, že bude posilňovať rozvoj krajanských komunít v zahraničí. Tento cieľ sa dá naplniť iba spoluprácou. Pred osobnými animozitami treba uprednostniť dialóg všetkých zainteresovaných na prospech našich krajanov po celom svete. Reprezentanti Svetového združenia Slovákov v zahraničí útočia na osobu nového predsedu úradu bez toho, aby doteraz predložili relevantné dôkazy preukazujúce ich tvrdenia. Spôsob komunikácie, ktorý zvolilo vedenie Svetového združenia Slovákov v zahraničí nepovažujeme za šťastný, najmä preto, že sa každou sa hodinou množia gratulácie krajanských spolkov v zahraničí. TASR informoval Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

Vyhlásenie - „Mnohí zahraniční Slováci chcú Vetráka za šéfa úradu“

16. februára 2011 - (ots - tasr)

Viaceré členské organizácie Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí (SZSZ) nesúhlasia s názorom svojho predsedu Vladimíra Skalského. Ten verejne vyhlásil, že SZSZ je nespokojné so zvolením Milana Vetráka za šéfa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ). Skalský hovoril aj za svojich členov, ktorých sa však neopýtal na názor. Päťdesiatdva komunitných organizácií Slovákov žijúcich v zahraničí z 13 krajín sveta a ďalšie sa pridávajú samostatne, z ktorých sú mnohé členmi SZSZ, doteraz vyjadrilo svoj postoj v otvorenom liste vedúcemu úradu vlády Viktorovi Nižňanskému. V ňom dôrazne odmietajú vyhlásenia Skalského a Vetrákovi vyjadrujú podporu, pretože ho považujú za najvhodnejšieho kandidáta na post predsedu ÚSŽZ. Plné znenie listu ako aj zoznam podpísaných organizácií nájdete na http://www.slovenskecentrum.sk/sk/page/150/slovaci-v-zahranici-#left

Martin Hakel

Riaditeľ Slovenské centrum v Londýne

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Otvorený list na podporu Milana Vetráka

Plné znenie otvoreného listu na podporu JUDr. Milana Vetráka

vo funkcii predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ):

12. februára 2011 - (Diaspóra)

Vážený pán

Ing. Viktor Nižňanský, PhD.

vedúci Úradu vlády SR

Vážený pán Nižňanský,

dovoľujeme si Vás osloviť v súvislosti s obsadením pozície predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), do ktorej bol vymenovaný JUDr. Milan Vetrák, PhD. a následnými neakceptovateľnými vyjadreniami a komentármi súčasného predsedu Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ) Vladimíra Skalského v slovenských médiách.

V napätí sme očakávali vymenovanie predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, nakoľko tento úrad je pre nás predĺženou rukou vlády - strategickým mechanizmom na napĺňanie Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Sme presvedčení, že vymenovanie Milana Vetráka za nového predsedu ÚSŽZ je legitímne. Rozhodnutie vlády Slovenskej republiky zo dňa 09.02.2011 plne a jednoznačne podporujeme, pretože Milan Vetrák je najvhodnejším kandidátom na post predsedu ÚSŽZ.

Dovoľujeme si zároveň reagovať na stanovisko súčasného vedenia SZSZ, pričom vyslovujeme dôrazný nesúhlas so zavádzajúcimi tvrdeniami uverejnenými v slovenských médiách. Predseda SZSZ Vladimír Skalský, ktorý má možno osobné dôvody nesúhlasiť so zvolením víťaza výberového konania, ale nemá právo za týmto účelom zneužívať svoju funkciu a odvolávať sa na členské organizácie SZSZ. Odhliadnuc od toho, že nás o naše vyjadrenia ani nepožiadal. Pán Skalský si je veľmi dobre vedomý, že veľa členských organizácií nezdieľa jeho názor.

Dôrazne odmietame tvrdenia predsedu SZSZ Vladimíra Skalského o tom, že si neželáme pána Vetráka vo funkcii, do ktorej bol vymenovaný a protestujeme proti tomu, že svoju funkciu takýmto spôsobom zneužil.

Sme Slováci žijúci v zahraničí, samostatne zodpovední za naše komunitné organizácie Slovákov vo svete a zdrvujúca časť z našich organizácií je združená aj v SZSZ. Je veľmi dôležité brať zreteľ i na skutočnosť, že SZSZ je občianske združenie nesúce názov, ktorý môže vzbudzovať zavádzajúci dojem, že združuje všetky komunitné organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí. Pochopiteľne nie je to pravda a desiatky slovenských organizácií vo svete naopak odmietajú členstvo v SZSZ, kde členstvo neprináša okrem povinných príspevkov takmer nič - predovšetkým pre nové organizácie. Ako zástupcovia komunitných organizácií Slovákov žijúcich v zahraničí týmto otvorene prejavujeme dôveru Milanovi Vetrákovi v pozícii predsedu ÚSŽZ a zároveň podporu vláde SR a Úradu vlády SR, ktorý konal v rámci svojich kompetencií:

Vážený pán Nižňanský, v prílohe si Vám dovoľujeme poslať zoznam slovenských spolkov a organizácií v zahraničí, ktoré doteraz vyjadrili podporu novému predsedovi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí JUDr. Milanovi Vetrákovi, PhD.

S úctou

Slovenské centrum v Londýne

Na vedomie:

Prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD.

predsedníčka vlády SR

Slovenské centrum Londýn - Veľká Británia

Združenie Slovákov a Čechov Severného Írska - Veľká Británia

Slovenské centrum - Írsko - Írska republika

Nemecko - Slovenská hospodárska únia - Nemecko

Slovensko-nemecká únia- Nemecko

Nemecko-slovenský kultúrny klub e.V. vo Frankfurte - Nemecko

Francúzsko-slovenské združenie - Francúzsko

Kultúrna spoločnosť priateľov Milana Rúfusa v Štokholme - Švédsko

Spoločnosť priateľov Slovenska - Nórsko

Slovensko-česká spoločnosť - Česká republika

Dokumentačné a múzejné stredisko slovenskej menšiny - Česká republika

Klub Slovenskej kultúry - Česká republika

Asociácia ETNICA - Česká republika

Slovenské združenie Limbora - Česká republika

Obec Slovákov v Prahe - Česká republika

Obec Slovákov v Hradci Králove - Česká republika

Spolok Detvan - Česká republika

Čiernohorsko Slovenské priateľstvo - Čierna Hora

Občianske združenie ALLEGRA - Taliansko

Matica Slovenská Rijeka - Chorvátsko

Strana Vojvodinských Slovákov - Srbsko

Matica slovenská v Srbsku - Srbsko

Slovenské Vojvodinské divadlo - Srbsko

SVKUFS Krajan -VOJVODINA - Srbsko

Slovenské vojvodinské kultúrno-umelecké a folklórne stredisko - Srbsko

Kultúrno-umelecký spolok Zvolen, KULPÍN - Srbsko

Slovenský kultúrno-osvetový spolok Detvan, Vojlovica-PÁNČEVO - Srbsko

Kultúrno-umelecký spolok Jánošík, JÁNOŠÍK - Srbsko

Slovenský kultúrno-osvetový spolok Štefánik, LALIŤ - Srbsko

Kultúrno-umelecký spolok Sládkovič, BOĽOVCE - Srbsko

Slovenský kultúrno-osvetový spolok Šafárik, DOBANOVCE - Srbsko

Kultúrno-osvetový spolok Mladosť, ARADÁČ - Srbsko

Tanečná skupina Nádej, BÁČSKY PETROVEC - Srbsko

Dom kultúry 3.Októbra, KOVAČICA - Srbsko

Slovenský kultúrno-umelecký spolok Jednota, ŠID - Srbsko

Kultúrno-umelecký spolok Mladosť, LUG - Srbsko

Kultúrno-umelecký spolok Silbaš, SILBAŠ - Srbsko

Kultúrno-umelecký spolok Bratstvo, Hajdušica - Srbsko

Kultúrno-umelecký spolok Vinohrady, Slankamenské Vinohrady - Srbsko

Slovenský dom, Báčska Palanka - Srbsko

Slovenský kultúrno-osvetový spolok, Erdevík - Srbsko

Slovenský kultúrno-umelecký spolok Šafárik, NOVÝ SAD - Srbsko

Slovenský kultúrno-umelecký spolok Štefánik, BINGUĽA - Srbsko

Kultúrno informačné stredisko Kysáč - Srbsko

Asociácia pre edukáciu a regionálny rozvoj - Srbsko

Slovenské ochotnícke divadlo Janka Čemana z Pivnice - Srbsko

Torontské slovenské divadlo - Kanada

Kanadská základina pre umenie a divadlo - Kanada

Slovensko kanadský spolok Milana Rastislava Štefánika - Kanada

Divadlo poézie a malých javiskových foriem - Kanada

Asociácia absolventov českých a slovenských vysokých škôl v Libanone - Libanon

Krajanský spolok Slovákov - Sýria

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

......................................................................................................................................