Dvanáste stretnutie aktivistov Zväzu v Hronci
Vyše sto zástupcov členov Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) 8. novembra 2007 po dvanásty raz meralo cestu z najrôznejších Slovákmi obývaných kútov Maďarska do Hronca. Porada aktivistov ZSM v rekreačnom stredisku Poniklec v Hronci (na Slovensku, pri Brezne) okrem rokovania má za cieľ navštíviť vlasť ich predkov, veď niektorí chodievajú na Slovensko iba na podobné porady. Terajšie stretnutie vedúcich pobočiek a ďalších aktivistov najstaršej a najpočetnejšej občianskej organizácie našej národnosti, ktoré sa konalo v dňoch 8. až 10. novembra 2007, bolo vyslovene pracovné. Tradičného „vysunutého snemovania“ predstaviteľov miestnych organizácií ZSM sa po prvýkrát zúčastnili členovia Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy (VZ CSS), združení v Klube poslancov CSS pod názvom ZväzOK.
Stretnutie malo dať odpoveď na otázku „Ako ďalej ZSM?“. Hľadanie odštartovala predsedníčka zväzu Ruženka Egyedová Baráneková hneď po otvorení rokovania, na ktoré i tentokrát prijali pozvanie hostia, ktorí chcú pomáhať Slovákom v Maďarsku pri presadzovaní ich záujmov. K tomu je však potrebné, aby netrieštili svoje rady, aby držali spolu, lebo - ako povedala predsedníčka ZSM - „keď nebudeme držať spolu, vyhrá tretí a potom už nebude prečo držať spolu“. Svoje rozčarovanie zo situácie, ktorá vznikla vo VZ CSS, vyjadrila prevažná väčšina účastníkov stretnutia. Jedna účastníčka sa vyslovila v tom zmysle, že nech sa deje hocičo, ona svoje slovenské korene nezaprie. „Ale nech ma nikto nenúti postaviť sa na jednu alebo na druhú stranu, chcem pracovať a nemať výčitky svedomia,“ dodala. Poslanci koalície ZväzOK a aktivisti zväzu urgovali spoluprácu, kompromisy na oboch stranách a zosúladenie cieľov a názorov medzi dvomi koalíciami, s osobitným dôrazom na dlhodobé plány. Slováci zo všetkých kútov Maďarska vyjadrili svoje poľutovanie nad tým, že v tomto roku neprišiel medzi nich predseda CSS, ktorý kvôli iným služobným povinnostiam - na rozdiel od predošlých rokov - nemohol prísť na ich rokovanie.
Predsedníčka ZSM ešte predtým, ako odovzdala slovo prvému hosťovi, poďakovala za dlhoročnú prácu v kuratóriu Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny v Maďarsku Gizele Molnárovej a zablahoželala redakcii nášho týždenníka k 50. výročiu vzniku Ľudových novín. Dvojdňové rokovanie pozdravila v liste aj predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Vilma Prívarová.
Prvý z hostí vystúpil bývalý predseda Úradu pre národné a etnické menšiny, veľvyslanec Maďarskej republiky v Bratislave Antal Heizer. Ako povedal, počas prípravy novely menšinového zákona nebolo premyslené, ako sa premietne systém kandidujúcich organizácií na samotné komunity. V prípade Slovákov v Maďarsku priniesol veľa negatívnych dôsledkov, čo súviselo aj s tým, že volebný proces bol príliš dlhý. Napriek tomu v iných komunitách nedošlo k podobnému vývinu, po vnútorných diskusiách boli problémy vyriešené. A. Heizer označil za nevyhnutné, aby sa so svojimi problémami vyrovnali aj Slováci, veď ich spoločným záujmom je zachovanie komunity. Ako povedal, víťaz by mal podať ruku a menší víťaz zase prijať výsledky. Podľa účastníkov porady sme neboli dostatočne pripravení na voľby, pričom mnohí predpokladali, že po voľbách sa bude situácia normalizovať. Vzhľadom na pretrvávajúce napätie vyjadrili svoje obavy, že mladí ľudia sa odvrátia od národnosti. Odznel aj názor, že miestni aktivisti, jednoduchí ľudia nepociťujú roztrieštenosť našej Slovače, majú skôr dojem, že ide o boj o pozície funkcionárov, ktorí boli zvolení preto, aby ich zastupovali.
Výkonný riaditeľ Medzinárodného višegrádskeho fondu Kristóf Forrai povedal, že tento fond mal v roku 2006 k dispozícii 5 miliónov eur, čím je najväčším zdrojom grantov v strednej Európe. Od roku 2000 podporil viac než 1700 projektov a udelil 380 štipendií. Hlavnými podporovanými oblasťami sú kultúrna a vedecká spolupráca, výmena študentov, cezhraničná spolupráca a turizmus v Česku, Poľsku, Maďarsku a na Slovensku. Úspešne sa môžu uchádzať o podporu samosprávy a občianske združenia s projektmi týkajúcimi sa višegrádskych krajín. Musia mať pritom partnerov z týchto štátov, vyplniť tlačivo a treba predložiť zakladajúcu listinu uchádzajúcej sa organizácie. (Podrobné informácie na domovskej stránke www.visegradfound.org.)
Generálna riaditeľka Riaditeľstva národných a etnických menšín Erika Némethová hovorila o budúcoročných podporách občianskych združení z verejnej nadácie a od kompetentného parlamentného výboru, ako aj o podmienkach fungovania menšinových samospráv. Verejná nadácia bude mať k dispozícii 500 miliónov forintov, z čoho približne polovica slúži na podporu národnostnej tlače a druhá polovica na aktivity. Roky sa nemení ani rámec parlamentného výboru určený na podporu národnostných občianskych organizácií. V zmysle vládneho nariadenia finančné prostriedky na fungovanie menšinových samospráv sa od budúceho roka budú udeľovať diferencovane. Župné samosprávy dostanú po jednom milióne Ft, miestne volené zbory 550 tisíc Ft ako základ, ktorý však dostanú až po odoslaní vyplneného tlačiva, o ďalších 190 tisíc Ft sa budú môcť uchádzať na základe svojej činnosti.
Predsedníčka ZSM informovala o tom, že Slovenská republika prostredníctvom ÚSŽZ poskytla aj tohto roku Slovákom v MR podporu vo výške i 3 milióny Sk, ktoré na základe súbehov rozdelilo kuratórium verejnoprospešnej nadácie ZSM Lipa našim školám na Školu v prírode na Slovensku a na projekty v oblasti kultúry. Účastníci stretnutia prerokovali aj najaktuálnejšie problémy miestnych organizácií ZSM, diskutovali o zákonom stanovených podmienkach vzniku a pôsobenia občianskych organizácií, ako aj o ďalších aktuálnych otázkach, vrátane foriem pomoci zo strany maďarských a slovenských kompetentných orgánov. Časovo najnáročnejšia bola diskusia pod názvom „Ako ďalej ZSM?“. Jej účastníci sa zhodli v tom, že jednou z najdôležitejších oblastí pôsobenia organizácie bude v budúcnosti práca s mládežou, pri ktorej sa chcú opierať napríklad o mladých ľudí, ktorí sa roky zúčastňovali na súťaži Slovenské spievanky a veršovačky a na letných táboroch zväzu na Slovensku.
Najživšiu diskusiu vyvolala otázka členstva, konkrétne, či sa členmi organizácie môžu stať nielen fyzické osoby, ale aj miestne organizácie, čiže kolektívni členovia. Táto otázka je témou diskusií už niekoľko rokov, pričom kolektívne členstvo v ZSM presadzovali najmä registrované organizácie z Dolnej zeme. Prevažná väčšina prítomných sa nakoniec vyslovila za individuálne členstvo. Ďalšími rozoberanými témami boli pravidlá delegovania poslancov na zjazdy ZSM a veková hranica pre vstup do organizácie, čo je aktuálne aj preto, lebo práve prebieha obnovenie registrácie členstva.
Rokovanie aktivistov ZSM spestril kultúrny program ľudových rozprávačov z Plachtiniec, heligonkárov z Klenovca a hudobnej skupiny Tučná Anča z Valaskej, ktorý navodil priaznivú atmosféru pre dôležité neviazané rozhovory mimo oficiálneho programu.