„Učím sa po slovensky, aby som mohol krajšie písať“
Prezentácia Pilíšskej antológie v Mlynkoch
Siedmi zo šestnástich autorov, Slováci z Mlynkov, Santova, Pilíšskej Čaby, Šarišápu a Senváclavu, ako aj hostia zo Slovenska sa zišli v jeden zimný podvečer v Slovenskom dome v Mlynkoch. Prišli na prezentáciu významnej publikácie, ktorá uzrela svetlo sveta koncom minulého roka, Antológie pilíšskych autorov Pod Pilíšom - tam je náš svet.
V mene vydavateľov, Združenia pilíšskych Slovákov a Zväzu Slovákov v Maďarsku, privítal hostí predseda združenia Jozef Havelka. Po zaspievaní Pilíšskej hymny sa ujal slova autor slovenského textu tejto piesne, básnik pochádzajúci z Mlynkov Gregor Papuček. Vyjadril svoju radosť, že po zbierke ľudových piesní, rozprávok a monografia obce vyšla aj antológia, v ktorej sú uverejnené literárne diela, ktoré vznikli napriek našim známym neblahým okolnostiam. Ako povedal, do antológie vyberali redaktori z diel dvanástich básnikov a štyroch prozaikov a snažili sa zaradiť do nej diela, v ktorých sa vyskytujú zemepisné názvy a reálie viažuce sa k Pilíšskemu regiónu.
Redaktor prozaickej časti, Kestúčan Zoltán Bárkányi pripomenul prítomným, že tento región je jedným z najkrajších krajov Maďarska, ktorý navštevovali aj slovenskí spisovatelia. Ako príklad spomenul Jozefa Gregora Tajovského, ktorý v roku 1902 strávil tri dni na Kestúci a svoje skúsenosti zachytil v cestopise, v ktorom opisuje tunajšie pomery. Tiež o našich slovenských veciach, konkrétne o Číve, sa dozvedáme z diela archeológa a publicistu Štefana Janšáka Posledný suplikant. O okolnostiach vzniku antológie povedal, že nápad sa zrodil v januári minulého roka, pričom jej iniciátori vychádzali z toho, že nie sú vhodné podmienky na vydávanie krásnej literatúry. Pôvodne chceli vydať zväzok z diel známych autorov, ale potom ho na návrh G. Papučka rozšírili aj o mladých literátov a ľudových autorov. Zámerom nebolo iba zachytenie stavu, ale aj ukázanie príkladu našim ďalším Slovákmi obývaným regiónom. Technický redaktor, autor básní a fotografií uverejnených v zbierke Imrich Fuhl povedal, že je hrdý na vzhľad tejto knihy, pretože odvtedy, ako u nás naposledy uzrela svetlo sveta kniha s tvrdým prebalom prešlo viac ako 20 rokov. Okrem jeho fotiek obsahuje publikácia aj zábery z jednotlivých pilíšskych obcí, ktoré môžu byť lákadlom, pretože im bude určite každý rozumieť.
Jedna z autoriek patriaca k mladšej generácii Marta Demjénová spomínala na obdobie, keď ju ako žiačku slovenského gymnázia v Budapešti, ktorá písala rozprávky do študentského časopisu Plamienok, G. Papuček povzbudzoval, aby pokračovala v písaní. Život jej však priniesol iné úlohy, takže do zväzku boli zaradené tieto rozprávky, ale vyjadrila nádej, že bude mať čas aj na spracovanie svojich nových myšlienok. Dojímavé boli slová ľudového autora z Pilíšskej Čaby Antona Drevenku. Rozprával o tom, že v tejto národnostne zmiešanej obci nemali možnosť na to, aby sa v škole učili materčinu. Napriek tomu, že v tomto roku bude mať 80 rokov, sa učí po slovensky, vraj aby mohol krajšie písať. Po ňom sa ujal slova podpredseda Zahraničného výboru Národnej rady SR Jozef M. Rydlo (poslanec Slovenskej národnej strany), ktorý väčšinu svojho života prežil v zahraničí a Slovákov z Maďarska pozná tiež z toho obdobia. Ako povedal, zrod novej knihy je radostnou udalosťou v živote človeka. Vyjadril svoju radosť, že táto kniha uzrela svetlo sveta, veď svedčí o pravdivosti titulu bývalého časopisu SME, ktorý dostával aj do Švajčiarska, že totiž Slováci v Maďarsku existujú. Po ňom sa prihovorili prítomným aj ostatní autori, Čívan Štefan Bendúr a autor zo Senváclavu Rudolf Fraňo. Príjemné stretnutie ukončilo autorské čítanie, slovenské ľudové piesne v podaní miestneho pávieho krúžku a posedenie a príjemný rozhovor pri varenom víne a pagáčoch.
