O obnovenú tradíciu, ktorá žila v obci do druhej svetovej vojny, prejavili obyvatelia veľký záujem. Účastníci tohoročnej rozlúčky so zimou sa zišli vo dvore Dedinského múzea, kde každý dostal vetvičku bahniatok. Privítala ich starostka obce Mária Nagyová, ktorá hovorila o tom, že v osade chcú znovu udomácniť starobylý zvyk, ktorým chcú vyhnať zimu a privítať jar.
Morena bola staroslovanská bohyňa zimy a smrti, známa i v dnešnom folklóre. Zosobňuje zimu, na jar končí jej vláda. Tradičným rituálom praktikovaným aj dnes je vynášanie Moreny a jej upálenie alebo utopenie. Je veľmi zaujímavé, že napriek tisícročnému potláčaniu pohanských rituálov sa tento dodnes zachoval. Najčastejšie pálili Morenu na Čiernu nedeľu (dva týždne pred Veľkou nocou).
Po úvodných slovách pani starostky päť stredoškoláčok v krásnom miestnom kroji sa pobralo s oblečenou Morenou na jej „poslednú cestu“. Cez dedinu prešli v sprievode, ku ktorému sa pridalo približne tristo ľudí, väčšinou v kroji oblečených žien, ktoré spievali prekrásne podpilíšske slovenské piesne. Sprievod sa zastavil pri potoku, kde dievčatá vyzliekli Morenu, zapálili ju a hodili do potoka. Kým slamená bábka horela, prítomní spievali dobre známu pesničku Morena, Morena... Menšie dievčatá oslavovali prichádzajúcu jar ľudovými hrami, ako je Zlatá brána a Prepletám pančušky. Po spálení Moreny sa stal zázrak, slnko akoby sa jasnejšie rozžiarilo.
Účastníci programu sa potom vrátili do kultúrneho domu, kde bolo pripravené pohostenie. Členovia obidvoch klubov ich čakali s mastným chlebom, čajom a vareným vínom.
