Kestúcky farár Ignác Scolari zakladateľ Matice slovenskej
V Kestúci od nepamäti až do roku 1958 slúžili slovenský (alebo aj slovenský) jazyk dobre ovládajúci rímskokatolícki dušpastieri. Cirkev rešpektovala jazykové potreby ňou spravovaných obcí väčšmi než štátna správa a až do spomínaného roku obsadzovala kestúcku faru Slovákmi. (Posledným slovenčinu ovládajúcim farárom bol zo Slovenska vysídlený Peter Nagy, brat riaditeľa budapeštianskej slovenskej školy Barnabáša Nagya.)
Čítať ďalej: Kestúcky farár Ignác Scolari zakladateľ Matice slovenskej
Kestúcke roky pána farára Jozefa Šrobára
Meno kestúckeho rímskokatolíckeho kňaza Jozefa Šrobára som prvýkrát počul začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia od svojich starých rodičov: spomínali ho iba v dobrom aj po vyše tridsiatich rokoch, čo odišiel z Kestúca.
Novinár, básnik... - pre mňa otec (Imrich Fuhl)
Myslím si, že Imricha Fuhla ako novinára a básnika poznajú aj moji spolužiaci, napríklad zo slovenskej učebnice. Ja ho ale poznám lepšie, veď je mojím otcom.
Čítať ďalej: Novinár, básnik... - pre mňa otec (Imrich Fuhl)
Fašiangy v Mlynkoch pred rokmi...
Fašiangy zahŕňajú obdobie od Troch kráľov až po Škaredú stredu. Vznik fašiangov ovplyvnili rímske slávnosti. Po rôznych zmenách sa zachovali dodnes. V Mlynkoch sa dosiaľ zachováva fašiangová nálada, ku ktorej patria tanečné zábavy alebo maškarné plesy, tradičné zvyky a fašiangové šišky.
Alexander Kormoš: Bytostné otázky Slovákov v Maďarsku (2.)
Čítať ďalej: Alexander Kormoš: Bytostné otázky Slovákov v Maďarsku (2.)
