Hostí v (starom) Slovenskom dome privítala skupina školákov v kroji prednesom básne miestneho rodáka Gregora Papučka a pilíšskymi ľudovými piesňami. Hlavný hostiteľ, predseda Združenia a kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov, zástupca predsedníčky Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Jozef Havelka na pracovnom a zároveň priateľskom stretnutí privítal aj ďalších hostí - predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Jána Fuzika, starostu obce Józsefa Lendvaiho a vedúceho sekretariátu štátneho tajomníka Úradu predsedu vlády Maďarskej republiky Lászlóa Glatza. Do besedy so vzácnymi hosťami sa zapojili miestni slovenskí aktivisti, členovia slovenských volených zborov a Zväzu Slovákov v Maďarsku.
Začatie výstavby nového Slovenského domu - Strediska pilíšskych Slovákov z finančných zdrojov slovenskej a maďarskej vlády dlhší čas mešká kvôli komplikáciám zapríčineným výmenou pozemku medzi CSS a obecnou samosprávou. Nové stavebné povolenie by príslušné úrady mali vydať v prvej polovici októbra a dovtedy by mala byť podpísaná aj dohoda medzi CSS ako realizátorom projektu a Slovenskou samosprávou v Mlynkoch, resp. Združením pilíšskych Slovákov ako hlavnými užívateľmi nového objektu. Na stretnutí to potvrdili J. Fuzik aj J. Havelka, podľa ktorých právnici ich zborov vykonávajú už záverečné kozmetické úpravy.
Obecná samospráva vlani na jar rozhodla, že z pôvodného Slovenského domu na Hlavnej ulici sa miestna slovenská samospráva a Združenie pilíšskych Slovákov musia vysťahovať, lebo obec potrebuje jeho priestory. Odovzdanie dvojpodlažnej budovy s kapacitou spoločenskej miestnosti pre 120 osôb sa pôvodne plánovalo na jún 2009. Na výstavbu prispela maďarská vláda sumou 80 miliónov forintov, rovnakým dielom - 10 miliónmi korún (331.939 eur), prispela aj slovenská vláda.
Hostia sa zaujímali aj o ďalšie aktuálne otázky menšinového bytia, vrátane toho, či už celkom utíchli vášne okolo kauzy Slovenského domu v Mlynkoch a či nepretrváva napätie medzi občanmi. Pilíšania sa vyjadrili v tom zmysle, že v obci je relatívny pokoj, slovensko-maďarské napätie z tzv. vysokej politiky sa však občas dosť negatívne dotýka aj ich. Referovali pritom aj o svojom (zatiaľ, žiaľ, neúspešnom) pokuse zabezpečiť hosťujúceho pedagóga zo Slovenska pre pilíšsky región, o potrebe posilnenia slovenčiny v kostole a najmä o každodennom boji s dôsledkami asimilácie, straty slovenského materinského jazyka a národnostného povedomia, ako aj o snahe posilnenia národnostnej identity.
