Vo svojej kázni sa zameral na sviatok slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda, ktorým môžeme ďakovať, že slovo Božie sa dostane k ľuďom v ich materinskom jazyku. Vyzdvihol dôležitosť zachovávania materinského jazyka. Dôstojný pán vyslovil svoje poľutovanie nad tým, že doteraz nemohol vyhovieť pozvaniu miestnych Slovákov, nakoľko, ako povedal, výhľad z kaplnky je krajší ako v Ríme. Na omši hrala organistka farnosti v Žemberovciach Zuzana Vojteššáková a spievali členovia speváckeho zboru Žemberovčan.
V Divadle na skalách sa poobede konal folklórny program národnostných súborov z okolia Pilíša a speváckeho zboru a skupiny mažoretiek zo Žemberoviec, ktorý podporil Program cezhraničnej spolupráce HU-SK 2007-2013. Predtým však položili vence úcty k dvojjazyčnej pamätnej tabuli santovských robotníkov kameňolomu a vápenkárov. Pietny akt začal zatrúbením, po ktorom starosta osady Mikuláš Kollár hovoril o tom, že Santovčanom je známy tento signál - oznamoval, že v kameňolome začnú „strílať“, teda strieľať, alebo sa stane niečo vážne. Práve také vážne je aj kladenie vencov na pamiatku predkov, ktorí si tu zarábali na skutočne ťažký chlieb. Na týchto Santovčanov spomínal miestny amatérsky historik Ladislav Malý, ktorý pripomenul, že kamenári si na svoj chlieb zarábali priam hrdinsky, nakoľko často dolovali kameň ručne. Po týchto slovách starosta Santova a delegácia družobnej osady vedená starostkou Janou Staňovou položili vence k pamätnej tabuli a po pietnom akte sa všetci presunuli do amfiteátra.
Po pozdravných slovách M. Kollára sa prítomným prihovoril podpredseda Valného zhromaždenia Peštianskej župy István Szabó. Župa v tomto roku oslavuje tisíce výročie svojej existencie, pri tejto príležitosti odovzdal starostovi obce milenárnu zástavu z hodvábu. I. Szabó pripomenul, že jeho manželka je slovenského pôvodu a sám býva v Dabaši-Šáre, kde sa deň predtým zúčastnil na Dni Slovákov v Maďarsku.
Po pozdravných slovách moderátorka popoludnia, členka Folklórneho súboru Studienka Anna Štrbiková predstavila účinkujúce súbory. Javisko patrilo najprv zmiešanému zboru Pilíš, ktorý vystriedali tanečníci miestnej tanečnej skupiny Stužka, speváci z Mlynkov, speváci a mažoretky zo Žemberoviec a tanečníci a speváci nemeckej národnosti z neďalekého Solymáru. Členovia folklórneho súboru Studienka zaspievali niekoľko ľúbostných piesní a páví krúžok sa predstavil s kyticou slovenských piesní. Program uzavrela veselica s miestnou kapelou Santovská nálada.
