Zlatými písmenami v maďarčine a slovenčine oznamuje pocestným, že „na tomto mieste, v kláštore paulínov, nazvanom Kékes, bola 10. novembra 1308 dosiahnutá dohoda medzi pápežským vyslancom Gentilom a Matúšom Čákom, ktorý dovtedy nebol ochotný uznať Karola Roberta za uhorského kráľa“.
Áno, dobre ste rozumeli! Kláštor Kékes, v ktorom sa stretli tieto historické osobnosti, stál práve v dnešnom Senváclave, na kostolnom vŕšku, v týchto miestach. Možno aj v roku 1308 sa nachádzala brána do kláštora niekde tu. To bolo jedným z dôvodov, prečo sa Rudo Fraňo takto rozhodol. A neviedla ho k tomu len zhoda historického miesta a súčasnej lokality. Tento bývalý trojnásobný starosta históriu svojej obce povýšil na vlastivedu. Dlhé roky sa venuje otázkam dejín a života obce a v širokom zábere zachytáva jednotlivé prejavy. Napísal a vydal knihu o histórii Senváclavu, vynikajúcu monografiu o ľudovom staviteľstve obce, zozbieral a upravil historky do dvojdielnej zbierky Humor našich predkov. Venoval sa aj remeslám, ktorými sa Senváclavčania a ostatní Slováci v Pilíši zaoberali. Spracoval už aj históriu národnostného školstva v Pilíši. Všetky tieto knihy vydal na vlastné náklady. Podobne to bolo aj s knihou beletrizovaných spomienok na otcovu vojnovú anabázu „Pochodovali na smrť“.
Rudo Fraňo využíva svoj slovenský pôvod a to, že žije v Pilíši, na hľadanie možností spájať slovenské a maďarské do takej podoby, ktorá obohatí obidva národy. Takto napríklad pretavil postavu Jánošíka do názvu svojej krčmy a maďarskému čitateľovi sprístupnil rovnomenný román Milana Ferku, ktorý vydal s podtitulom Pod Rákócziho zástavou. Aj výber a preklad ďalších prác Milana Ferku nebol náhodný. Veď časť románu „Krádež svätoštefanskej koruny“ sa odohráva len zopár kilometrov pod Senváclavom - vo Vyšehrade. A súbor historických poviedok Kráľovská pomsta... sa tiež viaže na neďaleké sídla uhorských kráľov.
V našej dnešnej súvislosti je však dôležité vydanie prekladu románu Matúš Čák Trenčiansky od toho istého autora. Dej románu sa odohráva aj priamo tu, v dnešnom Senváclave. Nech je táto osobnosť akokoľvek kontroverzná, priamo sa ponúka ako symbol spoločného života Maďarov a Slovákov pod Tatrami a pri Dunaji. Bola by to premárnená príležitosť nevyužiť okrúhle výročie tejto udalosti. Škoda, že sa nepodarilo spolupracovať na pamätnej tabuli s Trenčianskym samosprávnym krajom, čo sa pôvodne predpokladalo. Preto Rudo Fraňo dal vyhotoviť tabuľu na vlastné náklady.
To najdôležitejšie nakoniec. Text na tabuli sa začína slovkom - Porozumenie - Megértés. Je to názov občianskeho združenia, ktorého predmetom je vyhľadávať a sprístupňovať to slovenské a to maďarské z histórie i súčasnosti, čo nám pomôže vzájomne sa ešte lepšie spoznať, pochopiť a v konečnom dôsledku si aj porozumieť. Činnosť združenia sa rozbieha pomaly, ale iste. Ústrednou postavou sa stáva práve Rudo Fraňo. S jeho prekladom knihy „Krádež svätoštefanskej koruny“ do maďarčiny a jej prezentáciou za účasti podpredsedu slovenskej vlády Dušana Čaploviča sme oficiálne začali činnosť. Práve Rudo Fraňo aj ako predstaviteľ občianskeho združenia Porozumenie prispel k vydaniu antológie pilíšskych slovenských autorov. A pripomínaná tabuľa už nepotrebuje ďalší komentár.
