Tiché jubileum našich literátov v krčmičke
Oslavovalo sa ticho, potichučky. V malej krčme. Pravda-pravdúca, toto tiché jubileum sa ináč oslavovať ani nemohlo. Iba takto, potichu. Veď tých, ktorí by si mali spomenúť, že pred tridsiatimi rokmi sa na nebi slovenskej literatúry v Maďarsku udialo niečo významné, pozoruhodné, tých to veru nenapadlo...
Gregor Papuček: Pilíšske ozveny (30)
Pavel Kondač: Neskorý návrat (25)
Zoltán Bárkányi Valkán: Vzplanutie (25)
Nespomenuli si to ani samotní vydavatelia, ani… Nikto. Iba vedeniu Slovenskej samosprávy I. obvodu Budapešti napadlo, že v tomto roku jubilujú tri publikácie troch našich slovenských autorov: pred 30. rokmi uzrela svetlo sveta zbierka básní Gregora Papučka Pilíšske ozveny a pred štvrťstoročím vyšiel román Pavla Kondača Neskorý návrat a zbierka drobných próz Zoltána Bárkányiho Valkána Vzplanutie.
Oslavovalo sa teda potichučky v krčmičke pod Budínskym hradom. Činu sa chopil predseda Slovenskej samosprávy I. obvodu Budapešti Gregor Papuček: pozval autorov spomínaných publikácií do krčmy Gösser pod Budínskym hradom, aby si v rámci Literárnej kaviarni spomenuli na tie dávne, počiatočné roky novej slovenskej literatúry v Maďarsku. Z troch autorov najstarší, Pavol Kondač, prevelice ľutoval, bolo mu naozaj smutno, že pre chorobu v tej krčme nemôže byť s priateľmi. Gregorovi Papučkovi takto neostalo iné, bez prítomnosti sarvašského spisovateľa hovoril o autorovi prvého slovenského románu v Maďarsku. Vychvaľoval ho. Až-až. A právom. Veď komu je známe, že hlavný hrdina románu, slávny operný spevák Juraj Meliš, vyrástol v slovenskom Sarvaši a do svojich piatich rokov po maďarsky ani nevedel? A dnes už kto vie, že Pavel Kondač sa zaslúžil o rozvoj slovenskej literatúry aj ďalším románom Hrboľatá cesta a drobnými prózami Onemelá izba. Veru, len máloktorí.
Akože aj o prvej zbierke drobných próz Zoltána B. Valkána Vzplanutie vedia dnes už iba niekoľkí priatelia slovenskej literatúry v Maďarsku. G. Papuček ani v jeho prípade nešetril slovami uznania. Natoľko nie, že prítomný autor hniezdiac sa na stoličke obrátil pozornosť na výnimočný, neoceniteľný význam literárnej tvorby G. Papučka a pyšne zahlásil, že redaktorom prvej zbierky básní G. Papučka Pilíšske ozveny bol on a autor mu dedikoval zbierku s nasledujúcimi slovami: „Zolovi Bárkányimu Valkánovi, dobrému priateľovi, medzi inými aj za svedomitú redaktorskú prácu pri zrode tohto zväzku, veľmi srdečne G. Papuček. Bp. 4. mája 1982.”
K tomuto tichému jubilejnému stretnutiu iba toľkoto.