Historické východiská a drobná práca
Jozef Schwarz: Príspevok na konferenciu „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“ v Mlynkoch - Slovo dobrovoľníka angažujúceho sa pre Slovákov v Maďarsku pre vlastné potešenie - Historické východiská dnešnej situácie - Slováci sú pôvodní obyvatelia súčasného Maďarska - Slováci vraj národ bez histórie - Maďarizácia - Pozitívna diskriminácia Slovákov v Maďarsku: opak maďarizácie - Drobná práca v prospech rozvoja slovenského prostredia...
Historické východiská dnešnej situácie Slovákov v Maďarsku
Dnešnú situáciu Slovákov v Maďarsku charakterizujú nasledujúce skutočnosti:
Slováci sú pôvodní obyvatelia dnešného Maďarska. Slováci v Maďarsku sa ocitli v roku 1918 v etnicky cudzom štáte, presne tak isto ako Maďari v Česko-Slovensku. Neboli žiadni prisťahovalci z cudziny ako Nemci, čiastočne Srbi a pod. Aj v predchádzajúcej štátoprávnej jednotke, v Uhorsku boli pôvodným obyvateľstvom.
Maďarizácia. Súčasný stav „slovenskej kvality“ v Maďarsku zásadne a rozhodujúce formuje dlhodobá a systematická politika maďarských politických elít voči nemaďarským obyvateľom, u nás známa pod pojmom maďarizácia. Táto politika je viac ako rigidne nacionalistická, netolerantná a bezvýhradná. Do roku 1918 rovnako „postihovala“ Slovákov na celom území Uhorska. Napriek tomu a napriek repatriácii z roku 1947 Slováci odolávali maďarskému neprirodzenému asimilačnému tlaku ešte asi 50 rokov od vzniku Maďarska. Hlavný klinec do slovenskej rakve je zrušenie slovenského školstva v šesťdesiatich rokoch minulého storočia.
Slováci vraj národ bez histórie. Významným odnárodňovacím prvkom v prípade Slovákov v Maďarsku a predtým v Uhorsku je aj maďarské vyvlastňovanie spoločných dejín. Od začiatku 19. storočia sa systémovo vytváral názor, že Uhorsko je od počiatku len maďarský štát. Takýmto spôsobom sa Slovákom vo všeobecnosti a po roku 1918 Slovákom v Maďarsku odoberala historická postať, ostávali ako národ v historickom vákuu. Hrdosť a sebavedomie si mali zachovávať len prijatím maďarstva.
Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?
Ako zmeniť tento stav? Zmenou paradigmy maďarského pohľadu na miesto Slovákov v histórii a súčasnosti vzájomných vzťahov a každodennou prácou zainteresovaných strán. To znamená:
Pozitívna diskriminácia Slovákov v Maďarsku - opak maďarizácie. Predpokladom k tomu je zmena spoločenskej atmosféry. Avšak dnešná ústavná existencia Krajiny Maďara tomu nepraje! Zásadnú zmenu postavenia Slovákov môže priniesť len dôsledná ich pozitívna diskriminácia zo strany maďarského štátu. Prehnane by som to definoval ako mocenské donucovanie hlásenia sa k slovenskej identite. Dnešnými očami sa to javí ako sci-fi, ale nádej zomiera posledná.
Drobná práca v prospech rozvoja slovenského prostredia. V prvom rade si musia pomôcť sami Slováci. Bez nároku na úplnosť postupov je treba sústrediť sa predovšetkým na:
Výučbu slovenského jazyka. Kvantitatívne a kvalitatívne zvyšovať vzdelávanie a výchovu v slovenčine a nielen v školskom systéme. Spracovať koncepciu výučby slovenčiny od materskej školy po univerzity a ako celoživotné vzdelávanie
Zvyšovanie prítomnosti slovenského slova a slovenskosti na verejnosti. To si vyžaduje spracovať koncepciu slovenskej kultúry a uchovávania slovenských hodnôt, ktorá by mala obsahovať aj:
· Vytvárať podmienky pre existenciu každodenného spoločenského života v slovenčine (cirkev, štátna a verejná správa, obec, rodina)
· Umožnenie trvalého, kvalitného a cenovo dostupného sledovania slovenských médií.
· Podporu hudobných, speváckych a dramatických súborov Slovákov v Maďarsku. Systematicky dokumentovať (všetkými typmi nosičov) kultúru Slovákov a slovenskosť v Maďarsku.
· Zlepšovanie a rozširovanie vydavateľskej a publicistickej činnosti. Publikácie o slovenských osadách a slovenských postavách vydávať aj maďarsky a tak šíriť slovenský pohľad na spoločné dejiny.
· Dovážať a prezentovať slovenskú kultúru z materskej krajiny. Využiť festivaly, letné scény a iné príležitosti.
· Zvýrazniť a prezentovať históriu Slovákov v Maďarsku. Na najvyššej úrovni zriadiť štátne múzeum kultúry Slovákov v Maďarsku.
· Orientovať profesionálnu vedeckú činnosť slovenských inštitúcií na zdokumentovanie „príchodu Slovákov“ do dnešných sídiel. (V oblasti Pilíša sa venuje slabá pozornosť poznaniu pôvodu jej dnešných slovenských obyvateľov.)
· Určite dozrel čas na spracovanie a vydanie reprezentačnej a vyčerpávajúcej encyklopédie Slovákov v Maďarsku.
· Pokračovať vo vzniku a skvalitňovaní práce slovenských národopisných domov.
· Rozšíriť laickú vlastivednú činnosť Slovákov. Príkladom sú práce mládeže pri objavovaní svojich koreňov.
· Zviditeľňovať pôvodnú slovenskosť v dnešnom Maďarsku. Stavať pomníky, pamätné tabule s dvojjazyčnými textami, budovať vlastivedné chodníky. Osobitne sa zamerať na dôslednú dvojjazyčnosť v miestopise. Z chotárov miznú pôvodné slovenské označenia, názvy ulíc hoci dvojjazyčné nie sú v maďarčine prepisom pôvodného slovenské významu.
· Orientovať cestovný ruch aj na materskú krajinu. Prilákať návštevníkov zo Slovenska s predpokladaným dvojakým úžitkom: prílev financií a príchod slovenského slova.
Skúsenosti z drobnej práce na slovenskej roli dedičnej v Pilíši
Možno sa spýtate, má to zmysel? Dá sa to? Stačí len chcieť? Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že dá. Už päť a pol roka sa vyhlasujem za Pilíšana. Môj nevyhranený záujem o slovenský život v Maďarsku a o poznávanie bývalej uhorskej vlasti usmernil a uzemnil do Pilíša Imro Fuhl. Skontaktoval ma s Rudom Fraňom. Rudo Fraňo už pár rokov predtým začal napĺňať svoju túžbu po poznaní miesta Senváclavčanov a všetkých Pilíšanov v svetovom spoločenstve. Začal tým čo mu bolo dôverne známe, rodnou obcou a ľudovým staviteľstvom. Napísal a vydal o nich knihy. V lete 2006 som zablúdil do Jánošíkovej krčmy, pomohol s kontaktom na spisovateľa Milana Ferka a v októbri toho roku v Spolku slovenských spisovateľov sme uvádzali do života jeho preklad Jánošíka do maďarčiny. Odvtedy Rudo napísal či preložil a vydal na vlastné náklady zo dvadsať kníh a skromnou mierou som im pomáhal na svet. V dvoch prípadoch Sprievodcu slovenským Pilíšom som bol spoluautorom. Všetky jeho knihy boli úzko zviazané s výrazným slovenským či pilíšskym podielom na behu života v minulosti a súčasnosti. Nielen knihami je Slovák v Pilíši živý. Na slovenskej postati v Pilíši som asistoval Rudovi pri návštevách podpredsedu minulej slovenskej vlády či súčasného predsedu Matice slovenskej. Je pravda, že tieto návštevy mali skôr symbolický ako praktický význam, ale určite pomohli dostať slovenský Pilíš do povedomia médií a verejnosti. Rudo, napriek miestnej i zahraničnej nepriazni, spravil na vlastné náklady dvojjazyčnú tabuľu na mieste stretnutia Matúša Čáka a vyslanca kráľa Karola Róberta pred 700 rokmi. Pravidelne vystupujeme na Pilíš a snažím sa o reklamu výstupu na Slovensku. Tohto roku sa nám podarilo zorganizovať slovenský večer v Senváclave s hudbou zo Slovenska a spevom domácich a nielen Slovákov. Moja objektívna neschopnosť naučiť sa cudzie jazyky má pozitívny ohlas, v Jánošíkovej krčme znie slovenčina nielen z mojich úst ale aj zo strany domácich. Ak sa chcú so mnou porozprávať či im zostáva! Moje popíjanie piva chápem ako nástroj zvyšovania slovenskosti Senváclavu. Samozrejme pripravujeme množstvo ďalších drobných počinov. A to sme len dvaja. Aj našou zásluhou o Slovákoch v Pilíši počuť a ak sa pridajú viacerí z jednej i z druhej strany Dunaja prirodzené právo na plnohodnotný slovenský život tunajších Slovákov vypočujú a možno umožnia aj zodpovední!
Jozef Schwarz
Foto: autor
Konferencia Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?
