Výstava slovenských rodákov z Maďarska
Mestské kultúrne stredisko v Leviciach pripravilo v levickej synagóge výstavu dvoch maliarov - slovenských rodákov z Maďarska. Pavel Korbel a Jozef Kanyuk spolu s rodičmi sa po skončení druhej svetovej vojny v rámci výmeny obyvateľstva presídlili na Slovensko a usadili sa práve v obciach Levického okresu.
Ne slávnostnom otvorení výstavy sa zúčastnil veľký počet záujemcov o výtvarné umenie z domova a zahraničia. Hlavným vystavovateľom je akademický maliar Pavel Korbel a jeho hosťom so svojimi vystavovanými obrazmi je jeho priateľ, insitný maliar Jozef Kanyuk.
Akademický maliar Pavel Korbel sa narodil v roku 1932 v Sarvaši. Pred výmenou obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom v roku 1946 ako 14-ročný odišiel z rozhodnutia rodičov študovať na Slovensko. V tom istom roku nastúpil na gymnázium v Kežmarku, do Sarvaša sa už 
nevrátil, pretože rodina sa o rok neskôr presídlila na Slovensko. Pavel Korbel pokračoval v pedagogickom štúdiu v Modre a po maturite pokračoval v štúdiu na Vysokej škole výtvarného umenia v Bratislave, kde mu bol profesorom Ján Mudroch. Medzitým absolvoval aj nadstavbové pedagogické štúdium a po jeho ukončení učil do roku 1969 pedagogiku a estetiku, dejiny umenia a maľbu na Pedagogickej fakulte v Trnave. Pavel Korbel v rokoch 1968-69 počas okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy, aby mohol slobodne tvoriť a rozvíjať svoj umelecký talent, využil toto nepriaznivé obdobie na študijný pobytom vo Švajčiarsku, skadiaľ sa už z uvedených dôvodov domov nevrátil. Prvých päť rokov učil na známej výtvarnej škole Kolégium Leman v Ženeve. V roku 1975 sa osamostatnil, založil súkromnú výtvarnú školu a súkromnú galériu. Po desiatich tvorivých rokoch v Ženeve dostal aj švajčiarske štátne 
občianstvo. Počas svojho pobytu vo Švajčiarsku vytvoril množstvo obrazov, ktoré charakterizuje symbolizmus, expresionizmus a v ostatnom období najmä lyrický a geometrický abstrakcionizmus. Len nedávno ho zaujalo aj bádanie slovenských a slovanských tradícií, najmä ikon, kde v sklomaľbe pre ezoteriku vidí zdroj inšpirácií. Vo svojich maľbách využíva najmä olejomaľbu, akvarel, temperu a miešané technológie. Pavel Korbel je uznávaný umelec, ktorého obrazy mali možnosť vidieť návštevníci v rôznych svetových mestách ako je Paríž, Madrid, Ženeva, Lyon, Lisabon, Frankfurt, Bazilej, Bern, Monte Carlo, Rím, Grenada, Praha, Budapešť, Bratislava (Paleta troch generácií.., 2007). Svojimi dielami vyhral viacero súťaží a stal sa držiteľom mnohých medzinárodných ocenení - diplomov a zlatých medailí, ktoré zdobia jeho terajší príbytok v Montreux. Medzi nimi je aj Pocta ministra kultúry SR z roku 1997. Sarvašský rodák je autorom oltárneho obrazu v kaplnke Slovenského evanjelického cirkevného zboru v 
Budapešti, ktorý veriacim dlho chýbal. Z jeho ateliéru vyšiel aj oltárny obraz v jedinom barokovom kostole v Ženeve. V jednom z jeho katalógov, ktorý z roku 2008 držím v ruke, laureát Francúzskej akadémie umení Michel Bérnard vysoko hodnotí jeho celoživotnú tvorbu, kde okrem iného uvádza, že súvisí s exodusom, identitou, zo skúseností z detstva a reálnosti. Jeho technika je vynikajúca a umelecká cesta je bohatá a kompletná. Korbelova tvorba vyniká všetkými formami prejavu s pevným bodom dizajnu. Podľa Bérnarda Korbel je rafinovaný portrétista, ktorý vie ako na obraze znázorniť ľudskú dušu, rozšírenú o poetický dotyk. Vidno, že jeho duch tvorivosti pochádza aj z komunikácie s ľuďmi. Uvádza tiež, že tento Slovák je milovníkom jednoduchej krásy, rojko, majster vo výreze a inštinktívny vizionár. Mysticizmus, pobožnosť a hľadanie pravdy dávajú jeho tvorbe hlbší zmysel - napísal v katalógu Michel Bérnard. Jeho dielo na levickej výstave predstavil Ladislav Uhliar.
Insitný maliar Jozef Kanyuk sa narodil v roku 1946 v Níreďháze a počas presídlenia z Maďarska ho rodičia priniesli v povojníku. Od útleho detstva žije na dolnom toku Hrona, v Jure nad Hronom a v Želiezovciach. Po vychodení základnej školy pokračoval v návšteve učňovskej školy v Leviciach, ktorú v odbore maliar - natierač ukončil v roku 1963. Popri rutinnej práci maliara - natierača neraz mal nutkanie namaľovať aj obraz, s akými sa často stretával na stenách bytov a kancelárií, až nakoniec sa mu to podarilo. Kreslil od malička, a to aj zvieratá a skoro 
začal maľovať aj olejom a postupne prešiel aj na akvarel. Ukázalo sa, že okrem slušného ovládania techniky maľby, miešania farieb, má aj talent. Povzbudený prvými obdarenými a rodinou začal sa ako neštudovaný maliar venovať tejto tvorbe, ktorá prerástla z vyučeného remesla do insitnej maľby obrazov. Jozef Kanyuk nosí v sebe svoje príbehy a pozorovania z detstva, ktoré zažil v dedine a pri rieke Hron. Na týchto jeho prvých obrazoch vidieť výjavy z ulice, trhov, jarmokov, rybolovu, či mlynárstva na rieke. Tu možno spomenúť aj jeho krajinomaľby, zátišia a dolnozemské motívy. Medzi nimi napríklad níreďházske koňmi ťahané kočiare, tirpákmi nazývané taligy alebo fígerky. Zvlášť sa venuje portrétom obyčajných ľudí, ktorých by si iný človek pre ich vzhľad a profil ani nevšimol. To je podstatou jeho obrazov. Cítiť z nich dušu a srdce a postavy na jeho obrazoch sú ako skutočné. Vie vycítiť charakter postavy, ktorú sa rozhodol stvárniť. Má tvorivú fantáziu a tak nevidieť u neho veľký rozdiel medzi amatérskym a profesionálnym umením. Väčšina Kanyukových obrazov pôsobí sviežosťou a uvoľnenosťou a pri tých, na ktorých znázorňuje utrpenie židov a biedu cigánov, tie nútia človeka veľmi rozmýšľať. Veľa námetov pochádza zo skúseností, ktoré sám zažil. V ostatnom čase sa venuje aj téme utrpenia a biede, do ktorej zaradil judaizmus a Rómov. Jednoducho povedané inšpiráciu hľadá aj v osude prenasledovaných. Na niekoľkých obrazoch zobrazil figurálne utrpenie Židov a z nich 14 olejomalieb roku 2012 pri príležitosti obnovenia levickej synagógy a svojej výstavy v nej, jej venoval. Dominantnou témou jeho obrazov sa stal súcit. Vidieť to aj na levickej výstave, kde jeho dielo predstavil Csaba Tolnai.
Výstava obrazov obidvoch maliarov zotrvá v levickej synagóge do 30. septembra 2013.
