Monitor - Zo slovenskej tlače - Júl - September 2018

1SlMoni1Po schválení kritickej správy EP o stave demokracie v Maďarsku - Ešte šťastie, že Maďari sú Turci, vraví Orbán - Rastislav Káčer: Budapešť sa začína podobať na Moskvu - Za pomoc migrantom väzenie / Zákon proti mimovládkam - Anton Paulik v parlamente o sv. Cyrilovi a Metodovi - Historický kalendár

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

http://www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ImroInfo/2018/Im18Slo3.rtf

Orbán nehovorí pravdu

12. septembra 2018 - (Peter Javurek - Pravda)

Kritická správa Európskeho parlamentu o stave demokracie v Maďarsku má podľa maďarského premiéra jednoduché vysvetlenie. Vo svojom videu uverejnenom na Facebooku Viktor Orbán dramatickým hlasom vyhlásil, že to sa iba väčšina poslancov Európskeho parlamentu, ktorá je zástancom prisťahovalectva v Európe, pripravuje na pomstu Maďarsku, pretože Maďari odmietajú, aby sa z ich krajiny stala krajina prisťahovalcov. Viktor Orbán nehovorí pravdu. Čo je ešte horšie, nerobí to preto, lebo nevie, ako sa veci majú. Viktor Orbán nehovorí pravdu preto, aby šíril lož, ktorá môže všade naokolo (a nielen v Maďarsku) zvýšiť nedôveru verejnosti v projekt Európskej únie a hodnoty, ktoré chce tento projekt podporovať a presadzovať. Orbán začínal svoju politickú kariéru v 90. rokoch ako mladá nádej liberálneho Fideszu, ktorý vtedy vo voľbách neprekračoval jednociferné výsledky. Ku kormidlu sa dostal po diskusii, ktorá stranu posotila konzervatívnym smerom. Jeho osobný politický vývoj sa tým však zďaleka neskončil. Po rozchode s mnohými spolupracovníkmi a mentormi nasledoval jeho rozchod s EÚ. Ten mal pôvodne celkom prozaické príčiny. Keď sa stal v roku 2010 - teda uprostred krízy, ktorá priniesla chudobné roky aj Maďarsku - opäť premiéram, jedna z jeho prvých ciest smerovala do Bruselu v nádeji, že získa finančnú pomoc a úľavy z pravidiel. Keďže to nevyšlo celkom podľa jeho predstáv, obrátil sa Európskej únii chrbtom. Obvyklé populistické výpady proti bruselskej byrokracii napokon vyústili až do projektu „kultúrnej kontrarevolúcie” spoločne s Jaroslawom Kaczynským z Poľska. Keď po svojom ďalšom volebnom víťazstve v roku 2014 v prejave k letnej univerzite Maďarov v rumunskom Baile Tusnad vyhlásil, že Fidesz dostal od občanov mandát vybudovať v Maďarsku „nové zriadenie”, ktorého základom bude „štát založený na práci, ktorého charakter nie je liberálny”, nehovoril už nič nové. Po celý ten čas živili jeho kolegovia a podporovatelia v Maďarsku duch nacionalizmu, iredenty a xenofóbie. Likvidovali nezávislé médiá a potláčali hlas politickej opozície. Vyhlásili boj mimovládnym organizáciám a neváhali pritom siahnuť po hanebnej propagande vyvolávajúcej ducha 30. rokov minulého storočia. Aké miesto v tom má migrácia? Vlna, ktorá pred pár rokmi zaskočila Európu, nebola spúšťačom ani ústredným bodom. Bola to len téma, ktorá padla na dávno predpripravenú pôdu. Problémom nie je primárne to, či Maďarsko chce, alebo nechce prijímať imigrantov, ale xenofóbna a dehumanizačná kampaň proti nim a dokonca perzekúcia ľudí, ktorí by im chceli pomôcť. Tieto „hodnoty” však boli v Orbánovej politike prítomné predtým, ako sa na južných hraniciach Maďarska začali objavovať prví utečenci. Ak by sa dnes Viktor Orbán usiloval o prijatie Maďarska do Európskej únie, mal by možno ešte menšiu šancu, ako kedysi my za Vladimíra Mečiara. Je úplne pochopiteľné a správne, ak sa tým v únii chce aspoň niekto zaoberať.

Rozhodnutie EP zakročiť proti Maďarsku má podobu preventívnej fázy

http://www.teraz.sk/zahranicie/rozhodnutie-ep-zakrocit-proti-madarsku/348299-clanok.html

Hlasovanie o Maďarsku rozdelilo európskych aj slovenských ľudovcov

https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/hlasovanie-o-madarsku-rozdelilo-europskych-aj-slovenskych-ludovcov/

Jobbik o správe EP: Fidesz obetoval Maďarsko

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-opozicny-jobbik-o-sprave-ep/348331-clanok.html

Poľsko vyjadrilo Maďarsku solidaritu po schválení kritickej správy

http://www.teraz.sk/zahranicie/polska-vlada-vyjadrila-madarsku-solidari/348324-clanok.html

Szijjártó: Európsky parlament schválil protimaďarskú správu podvodom

http://www.teraz.sk/zahranicie/szijjarto-ep-schvalila-protimadarsku/348251-clanok.html

Ešte šťastie, že Maďari sú Turci, vraví Orbán

12. septembra 2018 - (Peter Morvay Denník N)

Orbánova orientácia na východ silnie súbežne s tým, ako sa v Maďarsku upevňuje autoritársky systém, ako slabne jeho pozícia v Bruseli a najmä rastie hrozba, že Maďarsko môže prísť o väčšinu peňazí z Únie. Maďarskí vedci sa obávajú, že budú musieť namiesto odborného výskumu hľadať dôkazy pre premiérove pavedecké bludy.

Maďarčina je „unikátny a zvláštny jazyk, ktorý je príbuzný s tureckými jazykmi”, Maďari sú východný národ žijúci na Západe, „ktorý stojí na základe hunsko-tureckého pôvodu a Maďari sami seba považujú za neskorých potomkov Attilu”, vyhlásil minulý týždeň Viktor Orbán. „Skončil sa starý svetový poriadok, v ktorom kapitál a vedomosti plynú zo Západu na Východ, v novom svetovom poriadku sú určujúce štáty, ktorú sú na vzostupe na Východe,” vysvetľoval tiež maďarský premiér. To by samo osebe nebolo nič nové, pavedecké teórie šíri Orbán často. Aj o tom, že Západ upadá, že budúcnosť patrí Východu a že Maďarsko má k tomuto úspešnému Východu blízko, reční už roky. Patrí to medzi jeho najčastejšie prezentované utkvelé predstavy. A je to súčasť jeho obdivu k východným autokratickým režimom, aj súčasť stratégie, podľa ktorej majú investície a pôžičky od týchto režimov nahradiť európske dotácie, na ktorých dnes z väčšej časti stojí maďarský ekonomický rast. Menej obvyklé až bizarné sú však (aspoň zatiaľ) prostredie a kontext, v ktorom Orbán rečnil. Bolo to v Kirgizsku na konferencii Rady spolupráce tureckojazyčných krajín. Maďarsko pod Orbánovým vedením požiadalo o členstvo v rade a delegácia maďarských nadšencov sprevádzajúca premiéra sa zúčastnila III. kočovníckych svetových hier. Boli na nich veľmi úspešní, uspeli v disciplínach, ako je zápas a streľba z luku. Vrátane streľby zo sedla koňa.

Málokedy vidí človek na jednej fotke pohromade toľko spokojných skrz-naskrz skorumpovaných diktátorov, ako na snímke, ktorú Orbán po rokovaniach s tureckojazyčnými partnermi hrdo vystavuje na svojej oficiálnej internetovej stránke. Pri pohľade sprava na nej vidíme Orbána, uzbeckého prezidenta Savkata Mirzijojeva, tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, kirgizského prezidenta Soronbaja Zembekova, kazašského prezidenta Nursultana Nazarbajeva, prezidenta Azerbajdžanu Ilhama Alijeva a tajomníka Tureckej rady Ramila Hasanova. O spôsobe vládnutia tureckého prezidenta Erdogana sa toho v poslednom čase píše veľa. K ostatným lídrom stredoázijských a kavkazských národov tureckého pôvodu stačí povedať, že aspoň oproti nim je nielen Orbán, ale aj Erdogan rozumným vládcom a presvedčeným demokratom. Azerbajdžanec Alijev sa napríklad preslávil tým, že ako prvý v postsovietskom priestore jednoducho podľa dynastického princípu zdedil moc po svojom otcovi Gejdarovi Alijevovi. Starý Alijev zase začal Azerbajdžanu vládnuť v 60. rokoch minulého storočia ako šéf komunistickej strany tejto vtedy ešte sovietskej zväzovej republiky. O úrovni demokracie v krajine veľa vypovedá, že sa v roku 2013 nejakým drobným nedopatrením výsledky prezidentských volieb zverejnili deň pred samotným hlasovaním.

NA VÝCHODE JE LEPŠIE - Orbán už v roku 2015 pri návšteve kazašského hlavného mesta vyhlásil, že sa v Astane cíti lepšie ako na Západe. „Páči sa mu ten jednomiestny a rodinný model,” vysvetľuje v rozhovore pre týždenník Magyar Narancs bývalý minister zahraničia Géza Jeszenszky, prečo Orbán tak obdivuje vládny systém východných diktátorov. Jeszenszky viedol rezort zahraničia na začiatku deväťdesiatych rokov v prvej demokraticky zvolenej konzervatívnej vláde Józsefa Antalla a ešte pred niekoľkými rokmi patril k Orbánovým prívržencom. Ako dnes vysvetľuje, nedemokratické kroky vlády a hlavne jej odklon od Západu sú aj pre neho príliš. Orbán skutočne doma všemožne a tak trochu vo feudálnom duchu posilňuje pozície svojej rodiny. O jeho najstaršej dcére Ráhel napríklad vysvitlo, že ako súkromníčka rokovala v mene maďarského štátu v Bahrajne. Pritom na to nemala žiadne legitímne poverenie. Podľa dynastického princípu obom stranám pri rokovaní stačilo, že je vládcovou dcérou. Jej manžel je dnes vďaka verejným zákazkám už jedným z najväčších oligarchov v krajine a svoje podnikanie rozširuje i na Slovensko. Orbánova orientácia na východ silnie súbežne s tým, ako sa v Maďarsku upevňuje autoritársky systém, ako slabne jeho pozícia v Bruseli a najmä rastie hrozba, že Maďarsko môže prísť o väčšinu peňazí z Európskej únie. Orbánovská propaganda síce vydáva premiéra za nového svetového lídra, ktorý má medzi západnými politikmi množstvo nasledovníkov, v stredu však bude Európsky parlament hlasovať o správe, na základe ktorej by sa mohlo proti Maďarsku začať konanie podľa článku sedem pre zásadné porušovanie demokratických princípov. A Európska ľudová strana, ktorej je Orbánov Fidesz členom, je pod čoraz silnejším tlakom, aby bez ohľadu na stranícke záujmy volila demokratické hodnoty a Fidesz vylúčila zo svojich radov.

BLUDY - Orbánov prejav však má i hrozivé vnútropolitické súvislosti. To, že maďarčina nie je ugrofínskym, ale tureckým jazykom, je obľúbeným pavedeckým bludom maďarských nacionalistov. Tézu o ugrofínskom pôvode ich materčiny podľa nich Maďarom vnútili Habsburgovci a to, že sa na nej dnes zhodnú všetci seriózni odborníci, považujú za výsledok celosvetovej protimaďarskej konšpirácie. Podobne je to s dávno prekonaným bludom, že Maďari sú priamymi etnickými potomkami Hunov a ich pôvodný vládnuci rod Árpádovcov pochádza od hunského kráľa Attilu. Sám Orbán ostatne ugrofínsky pôvod maďarčiny v roku 2013 označil za niečo, čo nie je otázka názoru, ale historický fakt. Iná vec je, že to povedal v Helsinkách a Orbán často mení názory podľa publika, ktoré ho práve počúva.

Maďarskí vládni politici však v posledných mesiacoch opakovane oznámili začiatok „kultúrkampfu”. Netaja sa tým, že chcú z verejného života vytlačiť názory, ktoré sa im nepáčia, z vládnych pozícií vymýšľať a aj silou presadzovať nový povinný vedecký a kultúrny kánon, určovať, ktoré umenie je správne a prijateľné, ktoré vedecké názory a odbory sa majú v krajine uplatňovať a vyučovať. Určovanie správnych vedeckých názorov zhora sa, samozrejme, týka najmä spoločenských vied a histórie. V tejto oblasti majú vládni politici obvykle rozhodné, aj keď často dosť svojrázne názory. Zakladajú nové „spoločenskovedné” inštitúcie podriadené priamo vláde a presadzujúce politický, oficiálny pohľad na dejiny. Akadémii vied naopak vláda pohrozila tým, že jej zoberie polovicu ročného rozpočtu. O týchto peniazoch by mal v budúcnosti rozhodovať priamo člen vlády. Podľa vlastného uváženia ich môže prideľovať na podporu projektov, ktoré sú vláde sympatické a od ktorých možno očakávať, že dospejú k správnym „vedeckým výsledkom” vyhovujúcim politickej objednávke. Aby formálne nezávislá a autonómna akadémia vied získala späť aspoň časť financií, bez ktorých neprežije, súhlasila podľa niektorých správ s požiadavkou, že budú do jej vedeckých ústavov dosadení vládni zmocnenci. Tí potom môžu ako novodobí politruci dohliadnuť na dodržania správnej ideovej línie.

Nečudo, že sú maďarskí vedci znepokojení aj Orbánovými vyhláseniami z Kirgizska. Obávajú sa, že len predznamenávajú ďalší vývoj. Časy, keď sa budú musieť namiesto seriózneho vedeckého výskumu venovať hľadaním dôkazov pre pavedecké a konšpiračné teórie, ktoré Orbán vyhlási za oficiálne a jediné prípustné. Orbánova orientácia na Východ sa pritom neobmedzuje len na tureckých „príbuzných”. V pondelok bol v Budapešti na návšteve prvý tajomník vládnucej vietnamskej komunistickej strany a Orbán pri tejto príležitosti oznámil, že okrem vzťahov s Tureckom, Azerbajdžanom a Kazachstanom aj maďarsko-vietnamské vzťahy povýšia na úroveň strategického partnerstva. Ak teda budú nabudúce chcieť vietnamské tajné služby zo západnej Európy opäť niekoho uniesť a slovenské vládne lietadlo práve nebude voľné, môžu to skúsiť cez Budapešť.

Vitajte v Orbánokracii! Ďalšiu maďarskú televíziu ovládli premiérovi ľudia

https://medialne.etrend.sk/televizia/vitajte-v-orbanokracii-dalsiu-madarsku-televiziu-ovladli-premierovi-ludia.html

Orbán odmieta utečencov, ale bohatým Rusom rozdával povolenie na pobyt

https://www.etrend.sk/ekonomika/orban-odmieta-utecencov-ale-bohatym-rusom-rozdaval-povolenie-na-pobyt.html

Legendárna rocková skupina Omega oslávi 55 rokov aj v Bratislave

https://hudba.zoznam.sk/spravy/06-09-2018-legendarna-rockova-skupina-omega-oslavi-55-rokov-aj-v-bratislave/

Výstava prác Fridy Kahlo prilákala do Budapešti už vyše 100.000 ľudí

http://www.teraz.sk/kultura/vystava-prac-fridy-kahlo-budapest/347059-clanok.html

Brány škôl sa opäť otvárajú

http://www.teraz.sk/slovensko/brany-skol-sa-opat-otvaraju-do-l/346289-clanok.html

V Maďarsku zasadne do lavíc takmer 1,26 milióna žiakov

http://www.teraz.sk/zahranicie/v-novom-skolskom-roku-zasadne-do-lavic/346312-clanok.html

Orbán v Kirgizsku: Už neplatí, že kapitál a vedomosti prúdia zo Západu

http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-v-kirgizsku-dnes-uz-neplati-/346340-clanok.html

Bugár: Orbánova podpora zahraničných Maďarov je vyhadzovaním peňazí

http://www.teraz.sk/slovensko/bugar-orbanova-podpora-zahranicnych/346137-clanok.html

Každý má právo založiť si stranu, Zsolt Simon je 153. nádejným lídrom

- ironicky reaguje Bugárov Most-Híd

https://slovensko.hnonline.sk/1803049-kazdy-ma-pravo-zalozit-si-stranu-zsolt-simon-je-153-nadejnym-lidrom-reaguje-bugarov-most-hid

SMK: Trieštenie maďarskej komunity nás neteší

http://www.teraz.sk/slovensko/triestenie-madarskej-komunity-nas-net/346218-clanok.html

Varholíkovú, zodpovednú za smrť 4 ľudí, prepustili na slobodu

http://www.teraz.sk/slovensko/slovenku-varholikovu-zodpovednu-za-smrt/345303-clanok.html

Varholíkovej zákaz šoférovať platí iba v Maďarsku

http://www.teraz.sk/slovensko/magyar-idk-varholikovej-zakaz-riadenia/345860-clanok.html

Orbán bude v EP v Štrasburgu osobne obhajovať postoje svojej krajiny

http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-bude-v-ep-v-strasburgu-osobne-ob/345851-clanok.html

Szijjártó predvolal veľvyslanca Švédska za kritiku Maďarska

http://www.teraz.sk/zahranicie/szijjarto-predvolal-velvyslanca-svedska/345691-clanok.html

Američania vyšetrujú Microsoft pre podozrenie z korupcie v Maďarsku

http://www.teraz.sk/ekonomika/americania-vysetruju-microsoft-pre-po/344747-clanok.html

Vláda SR rokuje o výstavbe mosta na slovensko-maďarskej hranici

http://www.teraz.sk/ekonomika/most-ponad-rieku-ipel/343988-clanok.html

Na Szigete sa stretlo viac ako 565.000 fanúšikov z celého sveta

http://www.teraz.sk/kultura/na-szigete-sa-stretlo-viac-ako-565000-f/342949-clanok.html

Záver festivalu Sziget bol síce upršaný, náladu fanúšikom nepokazil

http://www.teraz.sk/kultura/zaver-festivalu-sziget-bol-sice-uprsany/342760-clanok.html

Dyňobranie

V Medgyesegyháze sa skončila tohtoročná melónová sezóna / Pred troma desaťročiami tu ešte bolo viac ľudí, ktorí hovorili po slovensky, a viac melónov...

16. augusta 2018 - (Peter Kubínyi - Plus 7 dní)

Pani Jutka vezme melón a z celej sily ho tresne o zem. Rozletí sa na desať kusov, obzrie si ich, nespokojne zakrúti hlavou a vezme do ruky ďalší melón. Sila, s akou aj tento hádže o zem, prezrádza kus jej nátury. Nebabre sa s tým. Ak je zlý, nohou ho odsunie späť na pole a praská melóny o zem ďalej, kým nenájde taký, ktorý sa jej páči. Hrabne doň prstami, vezme si kúsok, akoby to boli oriešky, okoštuje a ponúka. „Skúste, tento je dobrý.“ Možno sme sto rokov za opicami, ale nikto z nás doposiaľ nevidel melón, ktorý má vnútrajšok namiesto červenej farby žltý s čiernymi jadierkami. Chutí takmer rovnako ako červený, ale tá žltá farba človeka láka. Novinka! Nie pre Jutku Gyivicsanovú. Na poli jej zaťa Kálmána Kissa majú ročne úrodu 70-tisíc kilogramov melónov. Čo sa neminie, to sa zaorie. Alebo hodí o zem. „Chcete si to vyskúšať? Nech sa páči!” Ak ste ešte nehádzali melóny o zem, verte, je to zábava! Štýl voľný - vyhodiť nad hlavu a čakať, kým dopadne, alebo len pustiť z rúk, ako chcete. Efekt je vždy pozoruhodný. Rozhodne je škoda, že táto „disciplína” sa nedostala aj do súťaže Festivalu melónov v maďarskej Medgyesegyháze. V kraji, kde sa urodí až 60 percent celkovej produkcie dýň u našich južných susedov. / Dyňa s najväčšími guľami: Kde je Medgyesegyháza? Tam, kde sa vám mobil s navigáciou zrazu sám od seba vypne a na rozlúčku vám napíše, že „zariadenie je prehriate a musí sa ochladiť”. Kúsok od Szegedu, kúsok od rumunského Aradu, bližšie k Belehradu ako k Budapešti. Podľa miestnych tu majú ideálne klimatické podmienky, najviac slnečných dní v roku v Maďarsku, hoci tesne pred festivalom mesto schytalo prietrž mračien, a pieskovitú pôdu. „Melóny milujú piesok,” tvrdí Gyula Farkas, riaditeľ miestneho kultúrneho centra a hlavný organizátor festivalu. Vysvetľuje, že ich tu pestujú na 200 až 300 hektároch - ako sa ukáže neskôr, nikto nevie presne, na koľkých - a že prvý melónový festival mali pred 24 rokmi. Vtedy chceli urobiť svojim melónom reklamu, čo sa im podarilo viac, než chceli, pretože už v iných častiach krajiny predávali medgyesegyházske melóny, ktoré z Medgyesegyházy neboli. / O festivale rozpráva rád. Najmä o disciplínach, v ktorých sa súťaží. Napríklad o žonglovaní s dyňami. Na prvý pohľad to vyzerá nezmyselne, ale keď sa zbierajú, istú cirkusantskú zručnosť na to treba. Zoradia ich do nekonečného radu na poli, okolo prechádza nákladniak, jeden ich dvíha zo zeme a hádže do vzduchu, kde ich chlap na korbe zase chytá. Ako to vyzerá, keď nechytí, sme vďaka pani Jutke videli. Alebo súťaž v krájaní melónov. V jedení melónov. Ruky za chrbát, zohnúť sa k stolu, kde kúsok leží, a do toho! V ukladaní melónov do prepraviek. Rýchlo! V programe bola aj súťaž o dyňu s najväčšími guľami. Znie to čudne, ale je to myslené presne tak, ako ste to pochopili. Mužské ozdoby nazývajú Maďari tekvice legtökösebb a vyhráva ten, kto prinesie najväčší melón. Zvykne sa do nej prihlásiť zvyčajne okolo desať gazdov, ale to, čo prinesú, stojí za to. Nakoniec, začínajú sa na súťaž pripravovať už na jar a obrovské dyne pestujú cielene. „Doposiaľ najväčšia mala hmotnosť 57,6 kilogramu,” tvrdí Gyula Farkas. Takže tie, ktoré krátko pred ukončením súťaže ležali zamknuté v kultúrnom stredisku, boli asi iba mláďatá: „Tibor Nagy - 43 kilogramov, Nagy Tamasné - 33 kilogramov, László Levente 31,5 kilogramu.” Je to naozaj iba o číslach, pretože poučka znie - Čím väčší melón, tým horší. Inými slovami, na veľkosti zase až tak nezáleží. Toho najlepšieho, ktorý vynikne vo všetkých disciplínach, nakoniec pasujú na Melónového rytiera. / Aj grécke sú holandské: V Medgyesegyháze vás vždy majú čím prekvapiť. Najviac informácií o pestovaní melónov nám poskytol László Kormányos, a ten je - notár. Trochu rozumie aj po slovensky, pretože jeho svokra je Slovenka. „Toto mesto založili Slováci v osemnástom storočí,” rozpráva. „Presťahovalo sa sem štyridsať slovenských rodín z Békešskej Čaby. Takže s melónmi zrejme začali oni, aj keď to už dnes nikto nepotvrdí ani nevyvráti. Pravda je, že pred troma desaťročiami tu ešte bolo viac ľudí, ktorí hovorili po slovensky, a viac melónov. Darilo sa aj drobným hospodárom, ktorí ich pestovali na hektári či na dvoch. Dnes nemajú šancu, prežijú iba farmy s pôdou nad desať hektárov.” To potvrdil aj Gyula Farkas. „Keď je zlá sezóna, udržia sa na nule. Ak dobrá, zarobia.” Tento rok išli dobre najmä malé žlté dyne, minulý patril k tým lepším aj pre veľké zelené. / Melóny, dyne, a pritom sú to vlastne tekvice! „Veľmi skoro, už vo februári, sa sejú do skleníkov tekvicové a melónové semienka. Keď vyrastú, do tekvicových výhonkov sa zaštepia melónové. Robí sa to tak asi posledných desať rokov, pretože tekvica je oveľa odolnejšia ako melón,” hovorí László Kormányos. „Zaštepený melón” údajne má len iné korene ako normálny melón. Pokiaľ ide o chuť, László Kormányos na otázku, či je iná, odpovedá jediným slovom: „Trošku.” V apríli výpestky putujú pod holé nebo a v treťom júlovom týždni sa začína ich zber. Čo sa nepozbiera do konca augusta, môžete použiť ako loptu. Nesmiete prešvihnúť termín a dyňobranie sa tento rok skončilo skôr, lebo pre teplé počasie sa začalo o jeden či dva týždne skôr. / „Pred troma desaťročiami sme mali dva vlastné druhy melónov, Charleston a Szigetcsépi. Lenže vtedy bolo vypočítateľné počasie, iné letá, občas pršalo. Ako sa to menilo, čoraz viac ich ničili hubové ochorenia a Szigetcsépi bol ešte aj príliš krehký, takže pri prevoze sa ich veľa rozmlátilo. Nuž a okrem toho päť rokov po tom, čo na poli dopestovali tieto melóny, ich na ne nemohli znovu vysadiť. „Inak by zaručene dostali hubové ochorenie melónov,” rozpráva chlap, ktorý pole nemá, živí sa ako poľnohospodársky robotník. „Takže všetky nakoniec zmizli a teraz už máme iba holandské hybridné melóny.” To sú tie so zelenou šupou, pásikavé ako kobra. Na rozdiel od Szigetcsépu, ktorý bol takmer čierny. „Či teda kúpite maďarský, alebo holandský melón, je to jedno. Ibaže u nás sa všetko robí ručne,” skonštatuje a dá sa vysvetľovať, že pri zbere sa človek naozaj narobí, vyhadzovať do vzduchu celý deň desať- či päťnásťkilogramové hebedá nie je žiadna zábava. Tie väčšie ani nezberajú, dobré sú vraj do pätnásť kilogramov. „Mali sme tu chlapa, ktorý si priviezol akýsi hybrid z USA a urodil sa mu až osemdesiatkilogramový melón. Ale čo s takým? To je len pre zvery.” / Mimochodom, s veľkou pravdepodobnosťou ste melón z Medgyesegyházy jedli už aj vy. Ako povedal László Kormányos, do sveta vstupujú cez supermarkety. „Prví idú Španieli a Gréci, keď sa ich tovar minie, prídu na rad naše, maďarské. Viem, že ich dodávame do Poľska, Nemecka, ale aj na Slovensko.” Vysvetľuje, že majú dvadsať až tridsať druhov melónov, ani to nevedel nikto, že majú aj vlastné šľachtiteľské firmy na nové semená, ale... „Stále sa tomu hovorí grécky melón, aj keď je v podstate holandský.” / Sladkokyslé melóny: Čiže, sú iné ako tie, ktoré pestoval otec Márie Nyáriovej, za slobodna Slávikovej. Je predsedníčkou Menšinovej samosprávy Slovákov v Medgyesegyháze a rozpráva, ako jej otec vykopal jamu, do nej nahádzal maštaľný hnoj. „Volalo sa to melónové hniezdo. Keď plantičky narástli, presadili ich. My sme to už robili inak, priesady sme kúpili a vysadili do osemstometrového radu, aby sa nakoniec ľahšie zberali.” Spomína aj na to, ako jej otec vozieval melóny na predaj na voze do Békešskej Čaby, a keď si nevie spomenúť na slovenské slovíčko, povie, že jej mama vedela po slovensky výborne. Ale ani ona nedokázala z melóna napiecť koláč či navariť lekvár. / „Nič sa z nich nedá urobiť. Ani koláč, ani lekvár, ani pálenka,” tvrdí a so záujmom počúva nášho kolegu, starého Bratislavčana, ktorý rozpráva, ako vyrábali pred Vianocami „sadrový melón”. Injekčnou striekačkou doň napumpovali rum, potom ho celý zasadrovali. Sadru na Štedrý deň rozbili a lahôdka bola na svete. „To nepoznám,” povie. Čuduje sa aj nápadu, že by sa z melóna nakrájali kocky, zmrazili a namiesto ľadu hádzali do whisky. „Neskúšala som. Iba lekvár a nebol dobrý. To sú už lepšie nakladané v sladkokyslom náleve.” / Melón v sladkokyslom náleve? Keď môže byť v sadre, prečo by sa nemohol tváriť ako uhorka? „Nakrájate ich na trojuholníkové plátky a naložíte do päťlitrovej fľaše. Najlepšie sú na to celkom maličké melóniky.” Presne také, aké práve pani Jutke zostali na poli. Už nedorastú, nestihnú, pokazili by sa a zaorali do pôdy. Tieto už netreba ani strážiť, čoskoro z každého poľa stiahnu aj maringotky s ochrankou, lebo niet čo strážiť. Tak prečo ich nezavariť? Sladkokyslý melón je lahôdka!

Bývalý eurokomisár a minister zahraničných vecí Péter Balázs:

Maďarsko už nie je demokracia

13. augusta 2018 - (Andrej Matišák - Pravda)

„Autoritatívne režimy kompenzujú nedostatok demokracie niečím, čo má v očiach ľudí väčšiu hodnotu ako transparentnosť či zodpovednosť. Je to nacionalizmus. Ten môže mať formu vyhlásení, že Turecko alebo Maďarsko budú opäť veľké, alebo podobu okupovaného Krymu,“ povedal pre Pravdu bývalý maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs, ktorý bol v rokoch 2009 až 2010 šéfom diplomacie vo vláde Gordona Bajnaia, ktorého nominovali socialisti. Pôsobil aj ako eurokomisár a je profesor na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti. Rozhovor s ním vznikol na Pražskom európskom summite.

- Ako by ste opísali súčasný politický režim v Maďarsku?

- Definícia maďarského premiéra Viktora Orbána je, že je to iliberálna demokracia. V akademickej sfére sa o tom veľa diskutuje. Odborníci prichádzajú s rôznymi názvami ako hybridná či limitovaná demokracia. Z týchto definícií by som už vypustil slovo demokracia. V Maďarsku nie je demokratický systém. Je to autoritatívny režim so zvyšujúcou sa centralizáciou moci. Všetko je pod kontrolou. Legislatíva, výkonná moc, súdnictvo.

- Protiargument ľudí Orbána môže byť: O čom to rozprávate? Máme voľby, rozdelenie moci, Maďarsko je členská krajina Európskej únie a vy tvrdíte, že v ňom vládne autoritatívny režim?

- Keď sa pozriete na štát, vidíte mnohostranícku demokraciu. Je to len povrchové zdanie. Nie je to realita. Nie je to demokracia. Vládna väčšina v Maďarsku všetkému len prikývne. Nikdy nepočujete jednotlivých poslancov, aby do debaty vnášali vlastné pohľady. Len čakajú na signál a stlačia gombík. Vyzerá to ako parlament. Ale nie je to skutočný parlament.

- Vláda však vzišla z legitímnych volieb, získala dokonca ústavnú väčšinu. Ak tvrdíte, že je to autoritatívny režim, čo sa s tým dá spraviť? Malo by niečo urobiť zahraničie? A ako vyzerá politická situácia vnútri krajiny?

- Zvonku nikto nemôže priamo spochybniť legitimitu režimu. Čo sa týka situácie vnútri, tak je to aj o tom, ako ju vnímajú ľudia. Sú ochotní akceptovať takéto režimy v Turecku, Rusku či Poľsku. Prečo? Pretože tie im niečo dávajú. Kompenzujú nedostatok demokracie niečím, čo má v očiach ľudí väčšiu hodnotu ako transparentnosť či zodpovednosť. Je to nacionalizmus. Ten môže mať formu vyhlásení, že Turecko alebo Maďarsko budú opäť veľkými, alebo podobu okupovaného Krymu. Je to metóda, ktorú využíva nacionalisticko-šovinistický populizmus.

- Ako sa to začalo v Maďarsku?

- Prvý raz sa Orbán dostal k moci v roku 1998. Lenže zlyhal a neskôr prehral voľby. Vrátil sa až v roku 2010. Ale myslím, že už v roku 2002, keď bol porazený, si povedal, že sa mu to už nikdy nesmie stať. Vravel si, že ak sa mu podarí opäť chytiť kormidlo, už ho nikdy nepustí a bude dominovať všetkému. Mal v tomto zmysle viacero vyjadrení. Po výhre v apríli 2018 už má plány do roku 2030. Je to jeho dlhodobá stratégia.

- Nakoľko ju umožnili zlyhania ostatných hráčov na politickej scéne? Ako neslávne známy prejav, ktorý predniesol socialistický premiér Ferenc Gyurcsány v Balatonöszöde v roku 2006, o tom, ako vláda neustála klamala.

- Orbán je excelentný technológ moci. Dokáže využiť všetky slabiny svojich nepriateľov. Samozrejme, nie je jediný taký politik. Vlády prehrávajú voľby po chybách, ktoré urobili. K nim patril aj Gyurcsányov prejav o klamstvách. Bola to veľká chyba. Ale Orbán vyhral potom voľby. A zvíťazil znovu a ešte raz. Jeho vláda je však rovnako zlá. Určite nie je dobrá.

- Prečo?

- Maďarsko prichádza o ľudský kapitál. Zdravotná starostlivosť aj vzdelávací systém sú v zlom stave. Mnoho Maďarov z krajiny odchádza na Západ. Budapešť je tiež medzinárodné izolovaná. Orbán sa spolieha na krajne pravicových partnerov a flirtuje s ruským prezidentom Vladimírom Putinom či s tureckou hlavou štátu Recepom Tayyipom Erdoganom.

- Je naozaj medzinárodne izolovaný? Orbánov Fidesz je členom Európskej ľudovej strany (EPP), čo je najsilnejší stranícky subjekt v politike Európskej únie.

- EPP by sa mala hanbiť, že stále toleruje Orbána pre krátkodobé zisky v podobe hlasov Fideszu pre ľudovcov v Európskom parlamente. Demokraticky zmýšľajúcim Maďarom to prekáža.

- Bývalý predstaviteľ Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu pre slobodu médií Miklós Haraszti tvrdí, že Orbán Maďarsko „uniesol” a problém je korupcia. Ako to vnímate?

- Možno je to menej viditeľný problém ako spomenutá strata ľudského kapitálu, lebo všetci sú si vedomí zlej úrovne nemocníc a podobných vecí. Ale Miklós Haraszti má pravdu. Je to forma organizovaného zločinu, na ktorej sa podieľa aj rodina premiéra. Ide o nehanebné zneužívanie fondov EÚ, z ktorého profitujú otec, brat, zať, susedia a priatelia Orbána. Ani sa za nikoho neskrývajú. Úzky kruh Orbána, z ktorého je nová elita, hromadí veľké bohatstvo. V Maďarsku je stále menej nezávislých médií. Orbán si všetko kupuje. Príkladom boli dva denníky, centristicko-ľavicový Népszabadság a centristickopravicový Magyar Nemzet. Už neexistujú. Len nedávno orbánovci zlikvidovali týždenník Heti Válasz, ktorý pôvodne založil Fidesz, ale stal sa z neho magazín s dobre vyváženým obsahom.

- Čo čítate v Maďarsku?

- Internet. Mám šťastie, že čítam vo viacerých jazykoch. Bežní Maďari sa sústredia na miestne médiá. Na vidieku na lokálne noviny. Tie sú všetky rovnaké. Aj preto bol Orbán schopný vyhrať voľby využitím veľkých lží o migrantoch.

- Bolo zameranie sa Fideszu proti migrantom a proti miliardárovi a filantropovi Georgeovi Sorosovi také dôležité pre výsledok Orbána vo voľbách?

- Jednoznačne. Fidesz nemá žiadny skutočný politický program. Keď sa Orbána pýtali, čo bude po voľbách, tak len hovoril, že bude pokračovať v tom, čo je. Ani slovo, čo bude robiť so zdravotníctvom, s dôchodkovým systémom, infraštruktúrou, odchodmi Maďarov do zahraničia. Odkaz pre voličov bol len jeden. Migrácia je zlá, organizuje ju Soros, ktorý platí a manipuluje EÚ. Jeho plán je zmeniť Európu a konvertovať ju na islam.

- Skutočne tomu ľudia veria?

- Je to absolútna hlúposť. Ale veria jej. Je pravda, že v Maďarsku sme zažili príchod migrantov. Ľudia si to pamätajú a vidia ich. Čo je iné ako na Slovensku či v Česku, kde ich je veľmi málo. Ľudia však nie sú zlí. Mali sme taký prípad, experiment. Mladí ľudia sa vybrali na cestu, predstierali, že sú migranti. Na vidieku sa na to pýtali obyvateľov, ktorí odpovedali, že by mali odísť, že sú špinaví a hluční. Potom im položili otázku, či by pomohli tehotnej žene, dieťaťu alebo starému mužovi. Odpoveď bola áno. Ľudia často len nerozumejú tomu, čo sa deje, nemajú dostatok informácií v súvislostiach.

Fotografická súťaž odprezentuje krásy slovensko-maďarského pohraničia

http://www.teraz.sk/kultura/fotograficka-sutaz-odprezentuje-kra/341773-clanok.html

Slovenské národopisné zbierky v Maďarsku

http://pitvaros.sk/tajhazy.html

Niekoľko myšlienok o ľudových pamätných domoch - Pomoc slovenským národopisným zbierkam

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/995-nae-pamiatkove-domy-konferencia-v-mlynkoch

Otvorili Jánošíkovu drevenicu

5 najväčších mýtov / 5 faktov - Toto ste nevedeli o našom najznámejšom zbojníkovi

https://www.cas.sk/clanok/724212/otvorili-janosikovu-drevenicu-toto-ste-doteraz-nevedeli-o-nasom-najznamejsom-zbojnikovi/

Ľudovou slovesnosťou vytvorený ideál

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/920-juraj-janoik-legendy-a-mty-nezhrdzaveli

Film Paľa Bielika Jánošík mal premiéru pred 55 rokmi

http://www.vtedy.sk/reziser-palo-bielik-film-janosik

Krutá noc, čierny deň - 21. august 1968

https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/480982-kruta-noc-cierny-den-21-august-1968/

Ladislav Bielik, reportér pasívneho odporu

https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/480724-reporter-pasivneho-odporu/

Priateľstvo Kádára s Dubčekom je iba mýtus

http://www.teraz.sk/zahranicie/priatelstvo-kadara-s-dubcekom/344028-clanok.html

Legendárne fotografie - Rok 1968: Dubčekove skoky

do vody na kúpalisku v Santovke obleteli celý svet

http://www.vtedy.sk/alexander-dubcek-skokanska-veza-kupalisko-santovka-levice

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1724401797658789

Hladovka za zriadenie slovensko-maďarského hraničného priechodu v roku 1993

http://www.vtedy.sk/velky-kamenec-trebisov-hladovka

Az éhségsztrájkkal kiharcolt határátkelő

http://felvidek.ma/2007/12/pacin-nagykovesd-mi-lesz-a-schengeni-nyitas-utan/

V Budapešti otvorili centrum svetoznámeho vojnového reportéra R. Capu

17. júla 2018 - (tasr)

Obnovené a rozšírené priestory Centra súčasnej fotografie Roberta Capu otvorili v pondelok v Budapešti. Modernizáciu inštitúcie, v ktorej v budúcnosti vytvoria stálu expozíciu tohto svetoznámeho amerického vojenského fotografa maďarského pôvodu, finančne podporila maďarská vláda. Vo výstavných priestoroch Capa Center môžu návštevníci od pondelka vidieť okrem iného aj kolekciu fotografií Garryho Winogranda s názvom Women are beautiful či maďarskej fotografky Zsófii Pályiovej Transit Zone, uvádza sa na internetovej stránke centra. Robert Capa, pôvodným menom Endre Friedmann, sa narodil 22. októbra 1913 v Budapešti. Zomrel 25. mája 1954 vo veku 40 rokov vo vietnamskom meste Thai Binh. Capa sa preslávil fotografiami zo španielskej občianskej vojny v rokoch 1936-39; jeho fotografia Smrť španielskeho republikána z 5. septembra 1936 sa stala ikonickou vojnovou fotografiou.

Gróf Henrich Apponyi bol známy dobrodruh a cestovateľ

Poľovačky a potulky po svete ho priviedli na mizinu

http://dikda.eu/apponyi-polovacky-a-potulky-po-svete-ho-priviedli-na-mizinu/

Trianon na okraji slovenskej pozornosti. Aj tento rok

Ako liečiť niečo, čo vyžaduje zmenu politického a historického myslenia?

http://www.noveslovo.sk/c/Trianon_na_okraji_slovenskej_pozornosti_Aj_tento_rok

Plakať za Trianonom (?!)

http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/183-archiv-politika-archiv-politika/1028-utopena-rados-i-smutok-zaspieva-si-na-trianon

Veľvyslanec Pavol Hamžík odovzdal poverovacie listiny maďarskému prezidentovi

Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku Pavol Hamžík odovzdal 5. septembra 2018 počas nástupnej audiencie poverovacie listiny prezidentovi Maďarska Jánosovi Áderovi. Veľvyslanec Pavol Hamžík v rozhovore s maďarským prezidentom vyzdvihol súčasnú pozitívnu úroveň a intenzitu dvojstranných vzťahov medzi Slovenskou republikou a Maďarskom a potvrdil záujem pokračovať v ich ďalšom prehlbovaní a rozvoji vo všetkých oblastiach spoločného záujmu. Zdôraznil záujem o spoluprácu vo formáte V4 v kontexte slovenského predsedníctva, ako aj niektoré aspekty aktuálnej európskej agendy s dôrazom na prínos členstva v EÚ.

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698/1774158446016457/?type=1&;theater

Exminister Pavol Hamžík veľvyslancom v Maďarsku

Prezident SR odovzdal poverovacie listiny štyrom novým veľvyslancom

http://www.teraz.sk/slovensko/prezident-sr-odovzdal-poverovacie-listin/336066-clanok.html

Veľvyslanci v najlepších krajinách: Hamžík, Migaš či Weiss, Smer mal eliminovať konkurenciu

https://www.topky.sk/cl/100535/1723087/Velvyslanci-v-najlepsich-krajinach--Hamzik--Migas-ci-Weiss--Smer-mal-eliminovat-konkurenciu

Rastislav Káčer: Budapešť sa začína podobať na Moskvu

17. júla 2018 - (Miro Kern - Denník N)

Rastislav Káčer pred pár dňami skončil ako veľvyslanec v Maďarsku a otvorene opisuje, že za posledných osem rokov nezostalo v krajine demokracie veľa. Postupne sa z nej ukrajuje, ako keď krájate suchú čabajku. Viktor Orbán rozhoduje, kto bude oligarchom a nie naopak, opisuje skúsený diplomat R. Káčer spôsob vládnutia v Maďarsku.

- Takmer päť rokov ste z bezprostrednej blízkosti sledovali politiku v Maďarsku. Orbán pred piatimi rokmi povedal, že chce krajinu pretvoriť na „silné Maďarsko postavené na novom politickom a ekonomickom poriadku”. Je ešte Maďarsko demokraciou západného typu, alebo je už „riadenou demokraciou”, ako v Rusku?

- Orbán sa vidí ako skutočný revolucionár. Nie je to bežný typ politika, ale politik so špecifickou víziou budúcnosti a verí, že je akýmsi prorokom, nositeľom svetla, tým, kto kráča s fakľou a ľudia ho budú nasledovať. Je to, žiaľ, spojené s veľmi silnými centralistickými chúťkami, autokratickými ambíciami a pokrivením krajiny. Deje sa to, ako keď krájate čabajku - za posledných osem rokov už v krajine demokracie veľa nezostalo. Som presvedčený, že keby sa dnes rozhodovalo o kodanských kritériách a o rozširovaní EÚ, Maďarsko by ich nespĺňalo tak, ako ich nespĺňalo Slovensko za Mečiara.

- Práve pre problémy s úrovňou demokracie?

- Presne tak.

- Ako ten systém funguje? Stojí na oligarchoch blízkych Orbánovi, alebo je to len nespravodlivý mediálny obraz?

- Krajina nestojí na oligarchoch blízkych Orbánovi. Oligarchovia blízki vláde stoja na Orbánovi. Aj najvyspelejšie západné krajiny majú istú formu prepojenia biznisu a politiky. Čím idete viac na severozápad, tým je toho menej. Čím, naopak, južnejšie alebo východnejšie, je toho viac. Slovensko má skôr západný model toho vzťahu. Ľudia z biznisu sa snažia získať si, nazvime to investíciami do politiky, v predvolebnom období vzťahy a predinvestovať isté pozície, ktoré budú môcť zožať. Tento východný, nazývam ho byzantský model fungovania, ktorý sa uplatňuje v Budapešti, je však iný. Tam je líder lídrom, ktorý absolútne centralizuje moc a on rozhoduje, kto bude oligarcha a kto nie.

- Presne ako v Rusku.

- Áno, dnešná Budapešť sa v oligarchickom modeli podobá na Moskvu. Ale aj v mnohých iných veciach. Zoberme si vystúpenie Putina v januári, v ktorom nostalgizuje za rozpadom Sovietskeho zväzu - aký bol veľký a že bol ruský a bol ruský Sovietsky zväz či sovietske Rusko. Neuveriteľne to pripomína reči, aké počujete na kongrese Fideszu.

- Myslíte to tak, že Putin pociťuje rovnakú depresiu, akú Orbán pociťuje z rozpadu Veľkého Uhorska?

- Áno. Vraví - kedysi sme boli veľkí, mocní, báli sa nás. To sú reči, ktoré padali pri výročí, ako oni hovoria, Bitky pri Pozsonyi. Ide o historický mýtus, podľa ktorého si po víťaznej bitke nad franskými a bavorskými silami 120 rokov nik netrúfol siahnuť na Maďarsko a stalo sa najsilnejšou krajinou Európy. Je to historický nezmysel, ale ukazuje to, ako sa chcú v tejto mytológii utápať a ventilovať si nevyliečenú historickú frustráciu.

- Patrí do politiky Fideszu aj vedomé otváranie tém ako Trianon, ktoré tam boli istý čas v úzadí?

- Téma Trianon bola v úzadí politického mainstreamu, ale nikdy nebola v mentálnom pozadí bežnej populácie. Pocit krivdy z Trianonu je veľmi silnou emóciou Maďarov a nesúvisí s Fideszom ani so súčasnou politikou. Je to nevyliečená a zažratá trauma. Maďarsko si ju nedokázalo vyliečiť, pretože tam neprebehol objektívny proces reflexie historických chýb. Tým, že Maďarsko zostalo v 20. a 30. rokoch autokratické, na rozdiel od demokratického Československa, cítilo sa ubité a nebola tam politická sila, ktorá by urobila reflexiu chýb, prečo došlo k rozpadu Rakúsko-Uhorska. Skôr sa živil pocit krivdy. Prišla 2. svetová vojna, komunizmus. Prešlo 100 rokov a nenastala klíma, aby si traumu krajina vo vnútri vydiskutovala.

- Z hľadiska politiky to však v úzadí bolo. Išlo skôr o vec radikálnejších politických síl.

- Komunizmus to držal v úzadí, po roku 1989 však vidíme oživovanie nacionalizmu. Každý premiér sa cítil byť premiérom 15 miliónov Maďarov. Za päť rokov v Budapešti som každým rokom cítil silnejúcu nostalgiu aj revizionistický tlak, hoci Orbána nepovažujem za nacionalistu.

- Je to populista, ktorý hovorí, čo chcú Maďari počuť.

- Orbán len využíva náladu, atmosféru, to, čo v krajine funguje. Z posledného kongresu Fideszu som odchádzal zhrozený. Mám dobrý vzťah k Maďarom. Časť mojej rodiny má maďarské korene. Mám mnoho maďarských priateľov a vrelý sentiment pre túto krajinu. Maďarsko považujem z hľadiska vzdelanosti, histórie, možno aj za zrelšiu krajinu, ako sme my. Na kongrese som však počúval o Bohom vyvolenom národe, o tom, že nie je náhoda, že sme v Karpatskej kotline, že tu hráme špeciálnu úlohu, lebo sme ju zušľachťovali, a že budúcnosť patrí nám. Stačí už len to predvolebné heslo Maďarsko Maďarom. Neviem si predstaviť, že by mal na Slovensku premiér heslo Slovensko Slovákom. Myslím si, že sme v tomto oveľa ďalej, že cítime, že v historickom multikulturalizme bola sila. Že slovensko-maďarskonemecko-židovská konjunktúra patrila všetkým a z toho spolužitia sme boli bohatší. To dnes v Maďarsku zaniká.

- Odráža sa silnejúci nacionalizmus aj na nacionalizme bežných ľudí? Absorbujú ho?

- Áno. Rezonuje to, ale u časti to zároveň vyvoláva protitlak. Nemyslím si, že všetci Maďari sú zmagorení hlupáci. Dochádza však k jednej veci - tí, ktorých to irituje, sa boja hovoriť. Vidím tam podobnú atmosféru ako v socialistickom Československu v 80. rokoch, keď už mali ľudia dosť niektorých vecí, ale keď sa o tom rozprávali, radšej stíšili hlas a obzerali sa okolo seba.

- Minulý rok si štát v Maďarsku zaplatil kampaň, pri ktorej dali na bilbordy fotku Georgea Sorosa s textom „Nedopusťme, aby sa Soros smial ako posledný”. Kampaň sa týkala konšpirácie, že migrácia je riadená a je za ňou práve Soros. Je tam George Soros vnímaný ako hlavný nepriateľ štátu?

- Keď niečo dookola opakujete, väčšina ľudí tomu v istej fáze, keď už neuverí, tak aspoň začína byť nahlodaná a povie si - bohvie, ako to všetko je. S mojimi dlhoročnými skúsenosťami z medzinárodnej politiky môžem povedať, že ak si niekto myslí, že nejaký vyše 90-ročný dedko, aj keby bol akokoľvek bohatý, mal nejaký geniálny plán, ako chce rozložiť svet, skôr to považujem za psychiatrickú diagnózu ako za niečo, čo je blízke realite. Ale v propagande to fungovalo.

- Ako je možné, že Orbánovej konšpirácii o Sorosovi ľudia uverili?

- Maďarsko funguje na taktike zjednocovania strachom. Znamená to, že keď spoločnosť vystavím vnútornej hystérii, vyvolám pocit ohrozenia, potom je ochotná nakúpiť riešenia, nad ktorými by normálne nerozmýšľala. Ten pocit ohrozenia bol budovaný na migračnej kríze. Pre Maďarsko to bol na rozdiel od Slovenska reálny zážitok. V Budapešti boli zrazu desaťtisíce utečencov, ktorí kráčali po diaľnici. Sú to obrázky, ktoré obyčajného človeka vystrašia, a toto vystrašenie bolo dlho udržiavané. A tak ako problém postupne opadáva, strach musíte živiť niečím iným. V Maďarsku sa to, žiaľ, začalo pretavovať do protibruselskej kampane. Zlá je Komisia, Brusel, úradníci, EÚ chce zničiť národy, okyptiť to, čo je drahé, národné.

- Sú silné vzťahy Orbána s Ruskom skutočnosťou, alebo ďalším mýtom?

- Nie je to mýtus. Ide o pragmatický vzťah. Orbánova vláda je kritizovaná EÚ, Spojenými štátmi, Moskva vás kritizovať nebude a z tohto pohľadu je dobrý partner. Rusi sú v Maďarsku silne ekonomicky prítomní. Spoluvlastnia niektoré kľúčové podniky, podpísali kontrakt na výstavbu nových blokov v jadrovej elektrárni v Paksi a je tu aj spriaznenosť cez tematiku menšiny. Presadzovanie dvojakého občianstva a „ochrany svojej menšiny” vo svojom historickom okolí, Maďarsko a Rusko spája. V prípade Ruska ide o problém ruských menšín na Ukrajine a to, ako bol zneužitý. V rétorike Maďarska ide o Karpatskú kotlinu, jej reintegráciu, oživenie maďarstva v nej.

- Kam má Orbán mentálne bližšie? Do Bruselu alebo do Moskvy?

- To je ťažká otázka. Maďarsko má mentálne oveľa bližšie do Bruselu. Aj Orbán tam má mentálne bližšie. Maďarsko vnímam dedične skôr ako protirusky zameranú krajinu. To, o čom sme hovorili pred chvíľou, je tak trochu nelogické, ahistorické.

- Maďari mali s Ruskou okupáciou v roku 1956 oveľa otrasnejšie skúsenosti ako my v roku 1968.

- Áno. Navyše Slovensko, Česko, Maďarsko, Rakúsko sú tisíc rokov súčasťou politického a kultúrneho západu. To je náš rodný list. Problém je inde. Brusel sa zaujíma, ako míňate eurofondy, ako uplatňujete slobodu tlače, ako sa uplatňujú hodnoty, ktoré viažu Európsku úniu dohromady, lebo Únia už nie je len Úniou o uhlí, oceli a jadre. A keď hodnoty začnú erodovať, Brusel sa o to zaujíma, ale Moskva nie.

- Pôsobí Orbán vedome politicky na Maďarov žijúcich na Slovensku?

- Áno. Výrazne a investuje do toho veľa prostriedkov. Je to citlivé, takže to nechcem rozoberať. Otázku môžeme otočiť tak, že Maďarsko na jednej strane kritizuje zahraničné mimovládky a tie, do ktorých dáva peniaze Soros. Maďarsko na druhej strane samo netransparentným spôsobom rozdáva v susedných krajinách veľké zdroje, a myslím, že oveľa väčšie ako OSF.

- Orbán sa snaží stať nielen maďarským, ale regionálnym lídrom.

- Áno, rozhodne.

- Máte pocit, že mu Slovensko veľmi prikyvuje? Nemali by sme si ho držať viac od tela?

- Slovensko by sa malo v prvom rade pozerať na to, čo je pre nás výhodné. Orbán hovorí, že je stredná Európa lepšia, špecifická, progresívnejšia, že sme tí, ktorí zachránia Západ od morálneho úpadku, že sme tí čistejší, máme národné hodnoty, že Západ už je priveľmi kozmopolitný a stráca to národné, čisté. Často stavia vec tak, že Európa buď pochopí naše unikátne hodnoty a bude taká ako my, alebo stredná Európa môže byť aj samostatnou alternatívou voči užšiemu zjednocovaniu sa EÚ. Myslím, že nie sme v ničom lepší ani morálne vyspelejší ako zvyšok západnej Európy. Západ nie je ideálny, ale my nie sme v ničom lepší ani morálnejší. Neviem nájsť nič, v čom by sme sa od Západu odlišovali tak, že by sme sa mali stavať do morálne nadradenejšej pozície, ktorá vyučuje a poučuje. Pre Slovensko je absolútne kľúčové, aby EÚ bola jednotná a nebol do nej vrážaný klin. Nepáčilo sa mi, že V4 v poslednom období vystupovala veľmi tvrdohlavo a s prílišnou neochotou hľadať konsenzus. Pre Slovensko je absolútne nevýhodné stavať bariéru medzi Západom a strednou Európou. Únia nemôže byť postavená tak, že je V4 a zvyšok.

- Malo by teda Slovensko ako proeurópskejšia krajina zaujať jasnejší postoj k Orbánovi a jeho politike?

- Myslím si, že nie. Ako veľvyslanec som vždy tlmil akúkoľvek kritiku. Nechcem, aby sme boli sudcom Maďarska. Nemáme na to dostatočné morálne právo, lebo ani my nie sme dokonalí. Naša historická záťaž nás navyše nerobí objektívnymi. A navyše by nám to ani voči zahraničiu nepomohlo. Maďari a Slováci si už vybudovali reputáciu dvoch zlých žiakov, ktorí v triede radi vyrušujú, učiteľ nad nimi stráca trpezlivosť a nevie, kto z nich je dobrý a kto zlý, pretože ani jeden výrazne taký nie je. Pre nás ani pre Maďarov nie je vonkajší konflikt výhodný a som veľmi rád, že sa nám za posledných päť rokov podarilo udržať veľmi kultivované vzťahy.

- Počas svojho veľvyslancovania ste mali konflikt s predsedom SNS Dankom. Váš úrad vyvesil spolu s ďalšími ambasádami počas pochodu LGBT ľudí dúhovú zástavu. Danko vtedy povedal, že pokiaľ by mal také kompetencie, odvolal by vás. Máte pocit, že ste konali na sto percent správne?

- Samozrejme. Konal som konzistentne s postojom slovenskej vlády. V roku 2016, v roku slovenského predsedníctva v EÚ, sa aj v Bratislave uskutočnil Dúhový pride, ktorý bol pod záštitou slovenského predsedníctva. Ak veľvyslanec podporil pochod v Budapešti, konal len konzistentne s postojom slovenskej vlády. V Budapešti sme sa pridali ku spoločnému memorandu vyše 30 veľvyslanectiev, ktoré podporili pride, a keďže išlo o rok slovenského predsedníctva, záležalo mi, aby sa Slovensko konštruktívne odlíšilo od tých, čo to nepodporili. Ako občan aj ako diplomat chcem patriť k tým, čo to podporili - k Švédom, Britom, Rakúšanom, Španielom, Talianom, ku Spojeným štátom, k Izraelu, Austrálii. Keď sa pozriem na tých, čo to nepodporili, nepovažujem ich za svoj kultúrny a hodnotový svet. Nevnímam to navyše ako svoj spor s niekým. Urobil som rozhodnutie veľvyslanca, ktoré bolo konzistentné s naším oficiálnym postojom.

- Danko potom Budapešť navštívil, odkázal, že nestojí o to, aby ste ho sprevádzali.

- Áno, pri všetkých návštevách predsedu parlamentu sme boli požiadaní, aby sme ho nesprevádzali. To je fakt, rešpektujem to a vôbec sa tým nezaoberám. Poskytli sme štandardnú logistickú podporu, kde bolo treba, a keď si pán predseda neprial, aby sme ho sprevádzali, tak sme ho nesprevádzali.

- Ako je to s Dankovými aktivitami v Maďarsku? Viackrát tam bol a má veľmi dobré vzťahy s predsedom parlamentu Lászlóom Kövérom, čo je jeden z najbližších Orbánových spolupracovníkov a aj najväčší „hardliner” Fideszu. Má za sebou viaceré aféry, napríklad sa zastával profašistického a antisemitského spisovateľa Józsefa Nyirőa. Sú aktivity predsedu Národnej rady v Maďarsku vhodné?

- Nebudem komentovať aktivity žiadneho z našich ústavných činiteľov. To nie je moja úloha a navyše som bol veľvyslancom, čo si vyžaduje určitú diskrétnosť. Môžem povedať, že predseda parlamentu Kövér je podľa môjho názoru extrémistický politik, je to človek otvorene hlásajúci revizionizmus. Keby sme si zobrali fakt len to, že na budove maďarského parlamentu sú zavesené dve zástavy - maďarská a sikulská - čím dáva najavo svoju ambíciu voči rumunskej Transylvánii, to je pre mňa absolútne neprijateľné. Neviem si predstaviť, že by na nemeckom Bundestagu visela sudetská alebo alsaská vlajka. Toto je pre mňa neprijateľný postoj a keby som bol oficiálnym predstaviteľom Slovenska, vyhýbal by som sa stretnutiam s predsedom parlamentu. Neznamená to, že by som ho totálne ignoroval, ale určite by som nevyhľadával jeho blízkosť. A keby som ho stretol, otvorene by som mu povedal, čo mi na jeho silne nacionalistiských a revizionistických vyjadreniach prekáža.

- Keď ste vyvesili dúhovú zástavu, kritizoval vás aj Fico. Aký stupeň dôvery máte k nemu?

- S Robertom Ficom som mal dobrý vzťah a fungoval. Nemám dôvod sa k nemu vyjadrovať kriticky. Dobre vie, že nie som jeho voličom. K jeho kreditu patrí aj to, že napriek tomu, že vie, že máme na mnohé otázky odlišný názor, vždy ma rešpektoval. V mnohých strategických veciach bol ochotný počúvať, diskutovať, jeho téza ťahu, aby Slovensko bolo v hlavnom prúde integrácie, mi bola absolútne sympatická a bola správna. V dnešnom Poľsku ani v Maďarsku by taký veľvyslanec, ako som bol ja, nebol tolerovaný a bol by okamžite odvolaný. Fico ma mal ako jedného z kľúčových veľvyslancov. S mnohými mojimi postojmi sympatizovať nemusel, ale profesionálne ma rešpektoval, správal sa ku mne mimoriadne korektne a ja som mu to oplácal profesionálnou lojalitou a korektnosťou. Tak to má fungovať v zrelej krajine.

- Máte pocit, že sa vás váš doterajší šéf Lajčák zastával?

- V kľúčových veciach ma vždy podržal a aj ja jeho.

- Chcete sa ešte niekedy vrátiť do diplomacie?

- Myslím si, že áno. Hoci teraz, na nejaký čas, túto chuť a ambíciu nemám. Je to práca, ktorú mám rád a teší ma. Celý aktívny dospelý život robím medzinárodnú a bezpečnostnú politiku. V tejto fáze života potrebujem istý odstup, prestávku a potrebujem sa tomu venovať inou platformou. Táto niekedy podceňovaná neformálna platforma na mimovládnej, expertnej úrovni, dokáže mať svoj vplyv a výtlak. A veľmi sa teším, že sa budem môcť venovať aktivitám Globsecu.

Rastislav Káčer (1965)

Po piatich rokoch práve skončil ako slovenský veľvyslanec v Maďarsku. Založil mimovládnu organizáciu Globsec, ktorá od roku 2005 v Bratislave organizuje bezpečnostné fórum svetového významu. Od roku 1994 do roku 1998 pôsobil v centrále NATO, po návrate pracoval na ministerstve zahraničia a od roku 2001 bol štátnym tajomníkom na ministerstve obrany, ktorý mal na starosti vyjednávanie vstupu Slovenska do NATO. V rokoch 2003 až 2008 bol veľvyslancom v USA. Maďarsko funguje na taktike zjednocovania strachom. Znamená to, že keď spoločnosť vystavím vnútornej hystérii, vyvolám pocit ohrozenia, potom je ochotná nakúpiť riešenia, nad ktorými by normálne nerozmýšľala.

Úradné pojmy v národnostnom jazyku

Bilingválny mediátor / Zabezpečiť používanie jazyka národnostných menšín

http://www.teraz.sk/slovensko/l-bukovszky-rastie-pocet-ludi-ovladajuci/336784-clanok.html

Ako dostať Slovákov zo zahraničia?

81-tisíc voľných pracovných miest na Slovensku a 150-tisíc Slovákov pracujúcich v zahraničí

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/476589-vlada-hlada-navod-ako-dostat-slovakov-zo-zahranicia/

Anton Paulik v parlamente o sv. Cyrilovi a Metodovi

2. júla 2018 - (tasr)

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/politika/153-politika1-politika1/1430-anton-paulik-v-parlamente-o-sv-cyrilovi-a-metodovi

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1672523792846590

Najväčší sviatok Slovákov v Maďarsku, ktorý je spojený s pamätným dňom sv. Cyrila a Metoda, pripomenul 2. júla 2018 v maďarskom Národnom zhromaždení v Budapešti parlamentný hovorca Slovákov Anton Paulik. Úvod prejavu predniesol v slovenskom jazyku. Takzvaných parlamentných hovorcov, ktorí disponujú v zákonodarnom zbore viacerými právami, s výnimkou hlasovacieho práva v pléne, má všetkých 13 národnostných menšín registrovaných v Maďarsku. Anton Paulik v prejave vyjadril svoju radosť z toho, že v Dolnej snemovni maďarského parlamentu môže znovu zaznieť slovenské slovo. Pripomenul dvoch spolupatrónov Európy, sv. Cyrila a Metoda. „Dnes, keď často spomíname kresťanské korene Európy, národov Karpatského oblúka, myslím si, že je potrebné pripomenúť si, že na území našej vlasti sa šírenie a inštitucionalizácia kresťanskej viery nezačali pokrstením svätého Štefana,” zdôraznil Anton Paulik a pripomenul, že obaja misionári spolu so svojim sprievodom prišli na územie Veľkomoravskej ríše v roku 863. „Podľa zhodného názoru historikov slovanské národy žijúce vo východnej a juhovýchodnej časti Európy síce nehovorili úplne rovnakým jazykom, avšak sa zhodujú aj v tom, že slovanské kmene žijúce v rôznych regiónoch si bez problémov rozumeli vo vzájomnej komunikácii. V podstate tomu možno ďakovať, že slovanské národnosti žijúce na území našej vlasti - ako aj susediace slovanské národy - spájajú prítomnosť slovanského písomníctva v Panónii, respektíve vo svojich materských štátoch, práve s pôsobením dvoch misionárov,” povedal hovorca Slovákov. Úcta k sv. Cyrilovi a Metodovi v kruhu slovanských národov Uhorska podľa jeho slov prežila zmätok sťahovania národov, ako aj znovuzorganizovanie katolíckej cirkvi svätým Štefanom a dodnes je žijúcou tradíciou. „Od nich odvodzujeme svoje kresťanské korene a z hlaholiky vývoj písomníctva v našom materinskom jazyku. Práve preto sa rozhodlo - krátko po svojom vzniku - valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy ustanoviť za najväčší sviatok slovenskej menšiny v Maďarsku pamätný deň dvoch solúnskych bratov,” podčiarkol. Hovorca podotkol, že Slováci v Maďarsku od roku 1996 oslavujú v prvú júlovú sobotu Deň Slovákov v Maďarsku - tento rok práve v Békešskej Čabe, ktorá si pripomína 300. výročie svojho znovuosídlenia. V rámci sviatku si každý rok pripomenú dvoch svätcov, ktorých pápež Ján Pavol II. vyhlásil v decembri roku 1980 za spolupatrónov Európy. Podľa jeho slov v pamätnom parku sv. Cyrila a Metoda pri Zalavári (niekdajší Blatnohrad) v Zalianskej župe, kde si aj iné slovanské národnosti, Bulhari a Slovinci, postavili svoj pamätný stĺp, Slovenská samospráva Budapešti postavila bronzovú sochu oboch svätcov. Poľné biskupstvo Domobrany Maďarska a Ozbrojených síl SR tam už ôsmy rok organizujú spomienkovú slávnosť v súvislosti s pamätným dňom sv. Cyrila a Metoda. „Spolupatróni Európy teda dodnes napomáhajú pestovanie duchu porozumenia medzi dvoma národmi, medzi Slovákmi a Maďarmi, či v širšom zmysle - medzi Maďarmi a okolitými slovanskými národmi,” uzavrel Anton Paulik.

Pamätník sv. Cyrila a Metoda v Blatnohrade

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/952-pamatnik-sv-cyrila-a-metoda-v-blatnohrade

Kapitoly zo súčasnosti Slovákov v Békešskej Čabe

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/26512-kapitoly-zo-su-asnosti-slovakov-v-beke-skej-abe

Banka (Bánk) 2018 - Celoštátny folklórny festival Slovákov v Maďarsku a Novohradské národnostné stretnutie

2018 - FotoGaléria:

https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1715796775185958

Pozvánka: https://www.facebook.com/oslovma/posts/1672829289482707

+oSlovMa-Archív:

2016 - https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=995857153846594

2015 - https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=804667696298875

2014 - https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=620708814694765

2013 - https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=449368291828819

2012 - https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=303668526398797

Z vystúpenia Slovenského pávieho krúžku v Mlynkoch

na Celoštátnom folklórnom festivale Slovákov v Maďarsku / Novohradská obec Banka (Bánk) 29. júla 2018 - oSlovMa-video:

https://www.facebook.com/oslovma/videos/277228196423112/

15. ročník Haluškového festivalu vo Veňarci

8. septembra 2018 - (Spravodajca TASR Ladislav Vallach)

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/149-aktuality1-aktuality1/1437-15-ronik-halukoveho-festivalu-vo-vearci

Milovníci halušiek, slovenského národného jedla, sa stretli 8. septembra 2018 v obci Veňarec v Novohradskej župe, kde Združenie novohradských a hevešských Slovákov pripravilo už 15. ročník Haluškového festivalu. Na súťaži vo varení halušiek a strapačiek zo surových zemiakov sa zúčastnili trojčlenné družstvá z Maďarska i zo Slovenska. Súčasťou festivalu bol aj folklórny program, v rámci ktorého vystúpili členovia folklórnych súborov z regiónu. „Tu je dosť veľa slovenských dedín, kde ešte žijú tradície, kde starší ľudia ešte nosia kroj a rozprávajú po slovensky, takže snažíme sa takýmto spôsobom dávať možnosť týmto dedinám, aby sa ukázali. Hostia chodia ale aj z Budapešti a z celého Maďarska,” povedala pre TASR členka organizačného výboru a učiteľka slovenčiny vo Veňarci Ruženka Komjáthiová. Poznamenala, že organizátori sú prekvapení, koľkým ľuďom chutia halušky. „Minulý rok tu bolo približne 3000 ľudí, takže na naše pomery je to celkom dobré” - dodala s poznámkou, že obec má 1100 obyvateľov, z ktorých väčšina má slovenské korene, prípadne sa hlási k slovenskej národnosti. Do Veňarcu prichádzajú na festival obyvatelia okolitých obcí, ale aj Slováci zo širšieho regiónu Novohradskej i Hevešskej župy. Do súťaže varenia sa podľa jej slov prihlásilo tento rok 17 skupín, okrem nich varí aj skupina domácich, ktorá halušky ponúka návštevníkom festivalu. Skupiny súťažia v kategóriách: bryndzové halušky, kapustové halušky (vrátane sladkých), tvarohové halušky, a vo voľnej kategórii. Pri poslednej menovanej musí byť zachovaný zemiakový základ halušiek, no zvyšok je ponechaný na fantázii súťažiaceho, a je teda na ňom, s čím halušky skombinuje. „Ja zvyknem variť väčšinou - tu som sa naučila vo Veňarci a rodina si ich obľúbila - halušky kapustové, najmä deti ich majú radi. Stále viac mám ale rada už aj bryndzové halušky,” uzavrela Ruženka Komjáthiová. „Bryndzové halušky máme, prišli sme z Guty, a tajný recept je, že strúhame zemiaky, a potom toľko múky dáme do toho, koľko zoberie, aby sme ich mohli neskôr vytrhávať. Máme dosť silnú bryndzu, a potom položíme aj smotanu na to. Bryndzu máme každý rok zo Sedmohradska. Vlani sme vyhrali prvú cenu. A máme ešte aj bryndzové halušky, do ktorých dáme kôpor,” povedala Zuzana Bánová z Guty. „Z mlieka spravíme tvaroh, z kravského mlieka, a potom vytrháme strapačky. Do toho nič nedáme, len zemiaky, troška vody, múky, soľ, a hotovo. Navrch dáme slaninku troška upraženú, aj smotanu,” priblížila členka ďalšieho súťažného tímu - Anna Ivaničová. Návštevníkom tohto už tradičného podujatia pripravili organizátori aj súťaž v jedení halušiek, prehliadku ľudových krojov prítomných obcí, jarmok s ľudovoumeleckými výrobkami, domáce pochúťky či kreatívnu dielňu umeleckých remesiel.

Fotogaléria:

https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1775990615833240

Video: https://videoservis.tasr.sk/videos/hOlppDQqfqNK/embed/high_1080p

Veňarec - XV. Haluškový festival (8. sept. 2018)

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/149-aktuality1-aktuality1/1437-15-ronik-halukoveho-festivalu-vo-vearci

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1754276641337971

https://www.facebook.com/events/2069682709978462

oSlovMa+ĽuNo-Archív:

2018 - https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1775990615833240

2017 - http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/25368-rekordne-mno-stvo-halu-iek-na-festivale-vo-ve-arci

2016 - https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1026995604066082

2015 - https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=823892667709711

2014 - https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=644624658969847

2013 - https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=469818339783814

2012 - https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=316232205142429

Maďarskí návštevníci na juhu BBSK vyhľadávajú z jedál hlavne halušky

http://www.teraz.sk/regiony/madarski-navstevnici-na-juhu-bbsk-v/317053-clanok.html

Pätnásť rokov príkladného partnerstva Čemera a Mojmíroviec

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/kultura/157-kultura3-kultura3/1432-z-emerskej-slovenskej-historie-a-tradicii

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1693458284086474

Pellegrini v Budapešti prevzal od Orbána predsedníctvo vo V4

http://www.teraz.sk/zahranicie/pellegrini-v-budapesti-oficialne-prevzal/332596-clanok.html

Nedokážeme sa poučiť z dejín

Ako vzniká genocída, a kde je Maďarsko...

21. júna 2018 - (Tomáš Prokopčák - komentare.sme.sk)

Človeku zostáva rozum stáť, keď sa na to pozerá. Akoby boli dejiny len bezcenným zdrapom anekdot, akoby sme boli nútení dookola opakovať tie isté chyby: znovu a znovu sa stávať vlkmi. Človek človeku svorkou. Nijako inak sa nedá opísať to, o čo sa pokúša Viktor Orbán (a jemu podobní) u našich južných susedov. Alebo, presnejšie, inak sa to opísať dá, ale bontón a nejaká vnútorná zábrana publikovať hrubé vulgarizmy tomu bránia. Pretože orbánizmus v Maďarsku je na zostupnej trajektórii, ktorá v najhoršom z možných scenárov môže zahŕňať až občiansku vojnu alebo genocídu. Funguje to nasledujúco: cesta k rozsiahlemu násiliu medzi ľuďmi v spoločnosti je priam definovaná postupnosťou krokov. Vývojom, ktorý bol už mnohokrát opísaný a ktorý má rôzne a zakaždým horšie fázy. Pri miernom zjednodušení je prvou nástup tvrdého populizmu a následne zhrubnutie slovníka. To postupne zahŕňa aj vstup extrémistických nápadov do stredného prúdu, keď populisti začínajú zápasiť o svoje preferencie - čím sa extrémizmus stáva normálnou a akceptovanou súčasťou spoločnosti. V špirále narastajúcich nezmyslov potom zistíte, že na udržanie si moci potrebujete čoraz viac. Napríklad vytvoriť v spoločnosti trebárs aj objektívne nejestvujúceho nepriateľa a šíriť strach. Niekde v tomto okamihu sa to zvykne vymknúť spod kontroly. Ak by sme pokračovali v myšlienkovom experimente: nasleduje verbálna i zákonná dehumanizácia istej časti spoločnosti. Tá buď týmto nepriateľom priamo je, alebo podľa mocných týmto nepriateľom pomáha. Zakazuje sa následne činnosť, ľudia sú zbavovaní postavenia, často majetku a niekedy aj základných ľudských práv a slobôd. Potom už potrebujete málo, iba zámienku alebo banálnu rozbušku, aby vypuklo násilie. Pretože tí druhí už predsa nemyslia ako my, nevyznávajú hodnoty ako my, nie sú ako my... a keď nie sú nami, prečo ich tu vôbec máme. Treba ich vykopať tam, odkiaľ prišli. A ak náhodou prišli odtiaľ, odkiaľ sme prišli aj my, treba sa ich jednoducho zbaviť. Teraz netvrdíme, že Maďarsko bude ďalšou Rwandou, ani náhodou nie. Ale už fakt, že Viktor Orbán je vo svojom pohone na mimovládky čosi podobné (i keď nepravdepodobné) ochotný riskovať, že je ochotný zahrávať sa s najhlúpejšími pudmi a osudom vlastnej krajiny, vyvoláva obavy. Nevraviac, že u nás sa kopa politikov naprieč politickým spektrom so záujmom pozerá, čo všetko mu v Európe ešte prejde. A človeku tak zostáva až rozum stáť.

Maďarská opozícia kritizovala návrhy o údajnej ochrany kresťanstva

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarska-opozicia-kritizovala-navrhy/331953-clanok.html

Ľudskoprávny komisár OSN: Balík Zastavme Sorosa je hanebný a xenofóbny

http://www.teraz.sk/zahranicie/ludskopravny-komisar-osn-balik-zastavme-/332650-clanok.html

Maďarský parlament prijal nové zákony proti imigrácii

http://www.teraz.sk/zahranicie/ek-skuma-najnovsie-zakony-prijate-ma/332654-clanok.html

Maďarský parlament schválil siedmu novelu ústavy

http://www.teraz.sk/zahranicie/brief-madarsky-parlament-schvalil-siedmu/332352-clanok.html

Maďarský parlament schválil protimigračný balík zákonov

http://www.teraz.sk/zahranicie/brief-madarsky-parlament-schvalil-protim/332355-clanok.html

Poslanci Rady Európy sú zhrození

Balík zákonov Zastavme Sorosa bol prijatý na Deň utečencov

https://www.cas.sk/clanok/709067/poslanci-rady-europy-su-zhrozeni-balik-zakonov-zastavme-sorosa-bol-prijaty-na-den-utecencov/

Šéf OSN pre ľudské práva v prejave kritizoval USA a Maďarsko

http://www.teraz.sk/zahranicie/sef-osn-pre-ludske-prava-v-rozluc/331847-clanok.html

Za pomoc migrantom väzenie

Zákon proti mimovládkam - Umlčiavanie kritiky či ochrana tradičných hodnôt?

21. júna 2018 - (Lukáš Onderčanin - Sme)

Nadácia So silou ľudskosti (Az Emberség Erejével Alapítvány) v juhomaďarskom Pécsi roky organizovala tábory aj vzdelávacie programy pre rómske deti, aj učila v školách o demokracii a ľudských právach. Problém však nastal, keď sa starosta Pécsu dozvedel, že táto mimovládka dostáva časť peňazí od Nadácie otvorenej spoločnosti (OSF), ktorú založil americký finančník George Soros. Vyzval preto firmy aj občanov, aby odmietli organizáciám podporovaným Sorosom poskytnúť svoje priestory. Nadácii tak zrušili nájomnú zmluvu tesne predtým, ako sa mala sťahovať do novej budovy. Toto sa dialo ešte minulý rok, keď maďarský parlament schválil prvý balíček zákonov namierený proti mimovládnym organizáciám. Dlhodobá kampaň maďarskej vlády proti aktivitám organizácií prepojených na Georgea Sorosa však v stredu postúpila do ďalšej fázy. V parlamente schválili zákon, ktorý aj samotní politici označovali ako „Stop Sorosovi”.

POVOLENIE A TRESTY - Nie maďarský premiér Viktor Orbán, ale americký finančník George Soros bol tvárou, ktorú bolo za posledné dva roky v uliciach Budapešti vidieť najviac. Viac ako dva mesiace po aprílových voľbách, ktoré výrazne vyhrala Orbánova strana Fidesz, vláda plní jeden z predvolebných sľubov. „Voliči jasne ukázali, že nechcú, aby bolo Maďarsko imigračnou krajinou a že bezpečnosť krajiny má prednosť,” napísal po voľbách na blogu hovorca vlády Zoltán Kovács. Maďarsko chce bezpečnosť dosiahnuť aj tým, že bude novým zákonom kriminalizovať organizácie, ktoré pomáhajú ilegálnym migrantom. Výklad zákona je však podľa mnohých veľmi široký a slúži najmä na zastrašovanie. Todor Gardos z východoeurópskej sekcie organizácie Human Rights Watch (HRW) hovorí, že zákon je namierený najmä na ľudí, ktorí pre mimovládky pracujú. „Ľudia, ktorí robia jadro našej práce, teda výskum, právny servis či komunikáciu, a ktorí kritizujú Maďarsko za porušovanie práv migrantov a utečencov, môžu byť kriminalizovaní,” hovorí pre SME. Mimovládne organizácie podľa nového ústavného zákona musia získať povolenie na fungovanie od ministerstva vnútra. Za zákon hlasovalo 160 poslancov, 18 bolo proti. Problematická je však najmä časť týkajúca sa migrácie. Každý, kto bude nejakým spôsobom „napomáhať” vstupu a pobytu nelegálnych migrantov na území Maďarska, môže skončiť vo väzení. Zahraničným pracovníkom zas môže hroziť vyhostenie z krajiny. Týka sa to však aj rôznych kampaní pre migrantov, organizovania dobrovoľníkov či rozdávania letákov o právach migrantov. Gardos tvrdí, že zákon je namierený najmä proti tým, ktorí podporujú utečencov, aby si uplatnili svoje práva. „Skutočným cieľom tohto zákona je však umlčať kritikov a znížiť kontrolu nad zneužívaním práv,” dodáva.

SOROSOVU NADÁCIU VYHNALI - Ešte predtým, ako zákon parlament schválil, si legislatíva vyžiadala prvé obete. Z Budapešti sa rozhodla odísť práve Nadácia otvorenej spoločnosti, centrálu presunie do Berlína. „Presťahovať by sme sa mali do konca leta. Náš krok však motivoval najmä fakt, že chceme, aby poskytovanie grantov zostalo na takej úrovni ako za posledných tridsať rokov,” povedal pre SME hovorca OSF Daniel Makonnen. Organizácie, ktoré podporujú migráciu, podľa ministerstva vnútra predstavujú „riziko pre národnú bezpečnosť”. Niektoré z nich tak ministerstvo môže v krajine úplne zakázať. Hovorca vlády Zoltán Kovács v apríli upozornil, že organizácie by nemali zasahovať do maďarskej politiky. Práve George Soros, ktorý je maďarským rodákom, to podľa Orbána robí. Minuloročný balík zákonov prikázal mimovládkam, aby zverejňovali detaily svojich zahraničných príjmov. Organizácie, ktoré majú peniaze od OSF, tak často hľadajú nové zdroje financií. Ministerstvo financií takisto plánuje vysoko zdaniť príjmy organizácií zo zahraničia mimovládky pracujúce s migrantmi by mali z dotácií platiť 25-percentnú špeciálnu daň. Pracovníci mimovládok už teraz podľa Gardosa pociťujú veľký tlak a problémy. Nemôžu sa napríklad dostať do hraničnej zóny. Gardos však upozorňuje na to, že na obmedzenia môžu v konečnom dôsledku doplatiť aj samotní občania Maďarska. „Väčšina aktivít miestnych organizácií sa týka práv všetkých v Maďarsku, nielen menšín. No vláda sa to snaží zakryť kampaňou, ktorá je zameraná výhradne na migrantov,” dodáva.

Novým predsedom socialistov v Maďarsku sa stal B. Tóth

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-toth-predseda-socialisti/331699-clanok.html

V Maďarsku sa začínajú sa letné školské prázdniny

http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-zacinaju-sa-letne-skolske/331313-clanok.html

Pri Komárome osadili prvé nosné konštrukcie budúceho mosta cez Dunaj

http://www.teraz.sk/regiony/pri-komarome-osadili-prve-nosne-kons/330468-clanok.html

Z Jobbiku vylúčili Toroczkaiho, ktorý chcel radikálnu platfformu

http://www.teraz.sk/zahranicie/z-jobbiku-vylucili-toroczkaiho-ktory/329996-clanok.html

Pri Balatone je nedostatok pracovnej sily

http://www.teraz.sk/ekonomika/pri-madarskom-balatone-je-nedostatok-pra/329462-clanok.html

V Maďarsku si pripomenuli výročie Trianonskej mierovej zmluvy

http://www.teraz.sk/zahranicie/kover-trianon-zbavil-tri-miliony-lu/329106-clanok.html

Malokerašania si nectia veľkého pastora

Pred dvesto rokmi umrel jazykovedec a novinár Štefan Leška

3. marca 2018 - (Ján Jančovic - Slovenské národné noviny)

Medzi významné slovenské osobnosti, ktoré okrem Slovenska v minulosti pôsobili aj v Česku a medzi Slovákmi na Dolnej zemi, patrí predstaviteľ slovenského osvietenstva, literárny pracovník, jazykovedec, publicista, jeden z prvých slovenských novinárov Štefan Leška. V týchto dňoch si pripomíname dvojsté výročie jeho úmrtia. Zomrel 25. februára 1818 v Malom Kereši v Maďarsku, kde medzi tunajšími Slovákmi pôsobil plných dvadsať rokov ako evanjelický farár. Narodil sa 21. októbra 1757 vo Vrbovciach pri Myjave v rodine krajčíra. Základné vzdelanie získal v rodisku a v Prietrži. Pred nástupom do bratislavského lýcea v roku 1779 sa učil v Modre, neskôr v Ivančinej v Turci a v rokoch 1776 - 1779 v Gemeri. Po ukončení štúdia na lýceu bol štyri roky učiteľom a kantorom v Bratislave. Počas tých rokov bol navyše prvým redaktorom Tállayových Prešporských novín (1783 - 1784) a korektorom českých kníh. Z Bratislavy odišiel do Česka, kde najprv pôsobil ako farár v Lhote pod Libčany, Bukovine, Černilove, Křížliciach a Křabčiciach a potom v rokoch 1794 - 1798 stál v Prahe na čele hlačeských evanjelikov ako superintendent (biskup). Potom sa vrátil do Uhorska medzi dolnozemských Slovákov, ako farár pôsobil v Dunaegyháze a odtiaľ odišiel v roku 1810 do Malého Kereša (Kiskőrös), kde vykonával duchovnú službu až do svojej smrti v roku 1818.

BÁSNE A ČLÁNKY / Prvé básne zverejňoval hneď po skončení štúdia, keď bol učiteľom a kantorom v Bratislave. V Prešporských novinách a Palkovičovom Týdenníku písal poučné články. V Prahe od roku 1786 uverejňoval príležitostné básne vo viacerých almanachoch. Ako nadšený osvietenec venoval sa už v Bratislave aj prekladom, keď v roku 1782 preložil oslavné dielo na Jozefa II., z nemčiny preložil aj ďalšie diela z prózy a poézie. V jazykovednej oblasti sa zameriaval na porovnávanie lexiky slovanských jazykov s maďarčinou. Jazykovedný materiál, ktorý so zanietením zbieral, ochotne dal k dispozícii J. Dobrovskému, J. Jungmanovi, J. Palkovičovi na ich jazykovedné slovníky. S ám bol autorom etymologického slovníka a v rukopise zanechal aj významné latinsky písané jazykovedné dielo Výber európskych, najmä slovanských slov v maďarčine. Tlačou ich vydal jeho syn v roku 1825 v Budíne. Veľkú časť jeho diela tvorí náboženská literatúra, kde patria piesne, samostatné spevníky a školské príručky.

MEDZI KRAJANMI / Samostatne treba hodnotiť Leškovu činnosť medzi Slovákmi na Dolnej zemi, kde popri cirkevnej službe sa tiež intenzívne venoval tvorbe. V Malom Kereši vydal v bibličtine zbierku Písničky duchovní a dejiny mestečka s názvom Kratičká histórie městečka Kiškírešu. Štefan Leška tu uvádza, že v roku 1785 v meste už stálo päťsto domov a bývalo v nich do päťtisíc Slovákov. Hneď po príchode do tohto mestečka v roku 1810 sa stal zakladajúcich členom vznikajúceho Tablicovho literárneho ústavu Slovenskej učenej spoločnosti. Literárne činnou bola aj jeho druhá manželka Rebeka, ktorá bola jednou z prvých slovenských poetiek. Okrem básní zostavila aj zbierky ľudových piesní, ktoré využil Ján Kollár pri zostavovaní zbierky Národné zpievanky. Štefan Leška zomrel pred dvesto rokmi 25. februára 1818 v Malom Kereši, kde je aj pochovaný.

V Blatnohrade si uctili pamiatku sv. Cyrila a Metoda

16. júna 2018 - (tasr)

Minister obrany SR Peter Gajdoš (SNS) sa zúčastnil 16. júna 2018 vojensko-cirkevného spomienkového stretnutia pri pamätníku sv. Cyrila a Metoda v Blatnohrade (Zalavári). Podujatie vojenských ordinariátov Slovenska a Maďarska sa uskutočnilo pri príležitosti 1155. výročia príchodu svätcov na územie Veľkej Moravy. Spolu s ministrom P. Gajdošom položil veniec k pamätníku aj maďarský minister obrany Tibor Benkő. V rámci slávnosti sa po piaty raz stretli vojenské ordinariáty na čele s ich biskupmi a tiež čestné stráže oboch krajín. Minister Gajdoš ocenil tradíciu, jej úlohu vidí v spájaní duchovných, vojakov, ale už i politikov. „Od príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu uplynulo už 1155 rokov. Aj na tomto mieste presadzovali spájanie národov, či už z Východu alebo Západu. V súčasnej dobe platí aj pre politikov, že by sa mali spájať v politickom myslení a rozhodovaní, a nie rozdeľovať. Samozrejme, to platí aj pre naše oba národy - Slovákov a Maďarov,” uviedol Gajdoš. Maďarský rezortný šéf v prejave uviedol, že by sa nemalo len spomínať na svätého Cyrila a Metoda, ale je potrebné nasledovať ich učenie. „Buďme úprimný, otázkou v Európe je, či Európa ostane pre Európanov, či Európe ostanú jej hodnoty a kultúry, za ktoré naši predkovia bojovali a obetovali svoje životy,” povedal Benkő, podľa ktorého si nielen Maďarsko a Slovensko, ale aj krajiny V4 a ostatné krajiny Európy chcú chrániť svoje kresťanské korene. Minister Gajdoš absolvoval i bilaterálne rokovanie s rezortným kolegom Benkőm - prvé od vymenovania tohto maďarského ministra do funkcie. Hovorili o vzájomnej spolupráci v oblasti bezpečnosti a obrany, Gajdoš tiež predstavil priority nadchádzajúceho slovenského predsedníctva vo Vyšehradskej skupine, ktoré prevezme Slovensko po Maďarsku o mesiac. Predmetom schôdzky však bolo aj pripravované memorandum o porozumení v súvislosti so spoločným pôsobením v mierovej misii UNFYCIP na Cypre. Súčasťou slávnosti bola aj omša v ruinách Baziliky sv. Hadriána za účasti niekoľko desiatok pútnikov. Predsedníčka Slovenská samospráva Budapešti Edita Hortiová vysvetlila, že Zalavár sa od odhalenia pamätníka vierozvestcov v roku 2003 stal pútnickým miestom nielen ordinariátov ozbrojených síl Maďarska a Slovenska, ale aj Slovákov žijúcich v Maďarsku a tiež mnohých návštevníkov zo Slovenska. Súsošie solúnskych bratov dala postaviť budapeštianska slovenská samospráva za podpory oboch štátov. Návrh súsošia samospráva darovala slovenskej škole v Budapešti - je umiestnený pri vstupe do školy. „Je to dôležité, lebo nasledujúca generácia je takto oboznámená so životom a dielom sv. Cyrila a Metoda, ktorých pápež Ján Pavol II. vyhlásil za spolupatrónov Európy. Výnimočné poslanie týchto vzdelaných mníchov hovoriacich viacerými jazykmi je pre nich príkladom,” dodala Edita Hortiová. Na území maďarskej obce Zalavár, vtedajšieho Blatnohradu, sa Cyril a Metod zdržali tri mesiace počas cesty do Ríma. Pôsobili tu na dvore Koceľa, syna nitrianskeho kniežaťa Pribinu. Pri obci sa nachádza rozsiahle archeologické nálezisko z obdobia Veľkej Moravy, základy Pribinovho hradu a Baziliky sv. Hadriána. V roku 2013 bolo v Zalavári slávnostne odhalené súsošie sv. Cyrila a Metoda.

Pamätník sv. Cyrila a Metoda v Blatnohrade

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/952-pamatnik-sv-cyrila-a-metoda-v-blatnohrade

Za Valériou Petőfiovou

Vo veku 61 rokov nás navždy opustila učiteľka slovenčiny, vedúca členskej inštitúcie Bukovskej slovenskej národnostnej základnej školy v Répašskej Hute Valéria Petőfiová (1957-2018).

http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/26565-za-valeriou-petofiovou

Bola dlhoročnou predsedníčkou miestneho Slovenského klubu a Slovenskej samosprávy v Répašskej Hute, bývalou podpredsedníčkou župnej slovenskej samosprávy, členkou Valného zhromaždenia CSSM a predsedníctva Zväzu Slovákov v Maďarsku.

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/1704624476303188/?type=3&;theater

Výber z básnickej tvorby Sándora Kányádiho (1929-2018)

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1653975871368049

Celoštátna súťaž ZSM Slovenský škovránok 2018

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/kultura/157-kultura3-kultura3/738-celotatna-sua-zsm-slovensk-kovranok-2018

Pocta krajanom v Sade Janka Kráľa, kultúrny zážitok na Hlavnom námestí v Bratislave

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4549/pocta-krajanom-v-sade-janka-krala-kulturny-zazitok-na-hlavnom-namesti-v-bratislave

Slováci v Rumunsku pozývajú na prehliadku Cez Nadlak je...

Slovenskí sólisti nielen z Rumunska, ale aj Maďarska, Srbska či Chorvátska

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4567/slovaci-v-rumunsku-pozyvaju-na-prehliadku-cez-nadlak-je

Dulovce v znamení mladých folkloristov na Južnoslovenských slávnostiach

Účasť krajanských súborov: Nadlak / Kovačica / Čemer / Jakšić / Vojlovica

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4540/dulovce-v-znameni-mladych-folkloristov-na-juznoslovenskych-slavnostiach

Literárne talenty z krajanských prostredí ocenili v Nových Zámkoch

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4532/literarne-talenty-z-krajanskych-prostredi-ocenili-v-novych-zamkoch

57. SNS v Báčskom Petrovci

Galaprogram: Chráňme si korene nášho bytia

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4570/chranme-si-korene-nasho-bytia---hlasal-galaprogram-57-sns-v-bacskom-petrovci

Naša kolíska povzbudila nádej a umocnila city

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4569/nasa-koliska-na-57-sns-v-bacskom-petrovci-povzbudila-nadej-a-umocnila-city

Cena NRSNM pre ÚSŽZ

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4568/uvodny-den-57-sns-v-bacskom-petrovci-obstarali-slavnostne-i-pracovne-udalosti-jan-varso-prevzal-poctu-pre-uszz--cenu-nrsnm-za-rok-2018

Za Otom Filipom, skvelým publicistom a fotografom, vzácnym človekom

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/2685/za-otom-filipom-skvelym-publicistom-a-fotografom-vzacnym-clovekom

17. júna 2018 v Starej Pazove zomrel redaktor týždenníka vojvodinských Slovákov Hlas ľudu Oto Filip. Ako novinár začal pôsobiť v týždenníku Glas Podrinja v Šabci, po štúdiách kratší čas pobudol v Dnevniku - Nový Sad, skadiaľ onedlho prestúpil do Hlasu ľudu. V októbri 1979 začínal ako praktikant, aby sa o pár rokov stal redaktorom zahraničnej rubriky, potom zástupcom šéfredaktora, a v poslednom desaťročí 20. storočia i šéfredaktorom Hlasu ľudu. V rokoch 1992-1993 bol aj úradujúcim riaditeľom NVU Hlas ľudu. Nakoniec pôsobil ako redaktor, venujúci sa vojvodinským a celoštátnym spoločenským, politickým, hospodárskym, ekologickým, poľnohospodárskym a iným témam. Bol aj redaktorom magazínovej prílohy Mozaika. Česť jeho pamiatke! (hl.rs)

Oto Filip v našich spomienkach / http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/2687/oto-vdaka-ti-ze-si-bol-oto-filip-v-nasich-spomienkach-na-fotografiach

http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/10277-in-memoriam-za-otom-filipom

Odborné podujatie venované problematike vzťahov Slovenskej republiky a slovenskej diaspóry vo svete

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4537/o-slovenskej-diaspore-a-migracii-slovakov-v-bratislave

Deň zahraničných Slovákov v Bratislave

Krajania 5. júla v Sade Janka Kráľa a na Hlavnom námestí

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4543/den-zahranicnych-slovakov-v-bratislave-vitajte-krajania-5-jula-v-sade-janka-krala-a-na-hlavnom-namesti

Krajanský dvor v Detve v malom jubileu

prichutil krajanskú ozvenu pod Poľanou, žatvu 45. Krajanskej nedele pokropil dážď

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4552/krajansky-dvor-v-detve-v-malom-jubileu-prichutil-krajansku-ozvenu-pod-polanou-zatvu-45-krajanskej-nedele-pokropil-dazd

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1692571427508493

oSlovMa-Archív:

2014 - https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=614679098631070

2015 - https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=795352333897078

2017 - https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1321855347913438

45. Krajanská nedeľa a 5. Krajanský dvor v Detve

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1664780336954269

6.-8. júla 2018 / Čas plných komôr v tancoch a spevoch, aj veselie s gurmánskymi chuťami

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4544/45-krajanska-nedela-a-5-krajansky-dvor-v-detve-cas-plnych-komor-v-tancoch-a-spevoch-aj-veselie-s-gurmanskymi-chutami-vitajte-pod-polanou

Audio (rsi.rtvs.sk): http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0016/001619/00161942-1.mp3

Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2018

na tému „Generačné výzvy pri posilňovaní národného povedomia Slovákov žijúcich v zahraničí“

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4496/stala-konferencia-slovenska-republika-a-slovaci-zijuci--v-zahranici-2018

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1693273437438292

Deň Slovákov v Maďarsku 2018

https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1682036305228672

„Matka miest slovenskej Dolnej zeme“

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4551/slovaci-v-madarsku-slavili-v-bekesskej-cabe-svoj-narodnostny-den-aj-300-rokov-znovu-zalozenia-matky-miest-slovenskej-dolnej-zeme

V 300-ROČNEJ BÉKEŠSKEJ ČABE

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/26519-de-slovakov-v-ma-arsku-v-300-ro-nej-beke-skej-abe

V Békešskej Čabe slávia 300. výročie znovuzaloženia mesta - symbolu slovenskosti na celej Dolnej zemi

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4545/den-slovakov-v-madarsku-v-bekesskej-cabe-slavia-300-vyrocie-znovu-zalozenia-mesta---symbolu-slovenskosti-na-celej-dolnej-zemi

Tri storočia Slovákov v Békešskej Čabe

Ján Kollár pomenoval Čabu slovenskou Palestínou / Z veľkodediny mesto / Ukážky z najstarších čabianskych zápisníc / O Čabe zo zažltnutých slovenských novín / Čabianske školstvo / Povojnové presídlenie

http://www.oslovma.hu/index.php/hu/historia/164-historia1-historia1/1348-tri-storoia-slovakov-v-bekeskej-abe

„KAŽDÝ, KTO JE ČABÄNOM!“

http://www.slovak.hu/prog_slov.pdf

Národnostný deň v Senváclave

https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1671149209650715

Slováci z Dolnej zeme v premiére na 18. ročníku Nezabudnutých remesiel v Banskej Štiavnici

http://www.uszz.sk/sk/stranka/4556/slovaci-z-dolnej-zeme-v-premiere-na-18-rocniku-nezabudnutych-remesiel-v-banskej-stiavnici

Štiavnické divy spoznávali krajanské literárne talenty

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/2690/stiavnicke-divy-spoznavali-krajanske-literarne-talenty

CNN - 11 best places to visit in Slovakia

https://edition.cnn.com/travel/article/slovakia-best-places/index.html

Ľudové noviny - Týždenník a portál Slovákov v Maďarsku / Domovina - Slovenský magazín televízie Duna / V materinskom jazyku - Slovenské vysielanie maďarského rozhlasu / oslovma.hu - Slovenský portál v Maďarsku

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1652404514858518

Výstava fotografa, komlóšskeho rodáka Jána Roszkosa v Budapešti

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-vytvarne-umenie/26467-v-stava-jana-roszkosa-v-budape-ti

Staňte sa spolutvorcami Nášho kalendára na rok 2019!

Ročenka Náš kalendár je už dlhé desaťročia obľúbeným čítaním Slovákov v Maďarsku. Vydavateľom publikácie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) je Nezisková verejnoprospešná spoločnosť SlovakUm, s. r. o., jej hlavnými tvorcami sú redaktori týždenníka a internetového portálu Ľudové noviny. Naším cieľom je, aby Náš kalendár na rok 2019 umožnil čitateľom nazrieť do rozmanitého života slovenskej národnosti v Maďarsku - prezentujúc tohtoročné udalosti zachytené objektívom fotoaparátu, sériu politicko-spoločenských a kultúrnych podujatí, ako aj činnosť našich školákov a mládeže. / Podľa našich predstáv aj budúcoročný Náš kalendár bude mať tradičnú klasickú štruktúru, čo však neznamená, že nechce byť niečím viac než „iba“ kronikou našej Slovače. Snažíme sa o to, aby naša ročenka bola obsahovo, tematicky a žánrovo pestrým, praktickým, zároveň hodnotným a podnetným čítaním. Na stránkach Nášho kalendára na rok 2019, samozrejme, predstavíme aj činnosť inštitúcií CSSM, prácu našich miestnych a regionálnych slovenských volených zborov a občianskych organizácií, ako aj ďalších slovenských kolektívov. Pri zostavovaní ročenky nechceme zabudnúť na významné osobností Slovákov v Maďarsku a na dôležité výročia našich, dodnes aj Slovákmi obývaných lokalít. Pochopiteľne, necháme pritom primeraný priestor aj pre literatúru, umenie, zábavné čítanie, rôzne zaujímavosti, krížovky, recepty a humor. / Milí priaznivci slovenského slova v Maďarsku, obraciame sa na vás s prosbou o spoluprácu: staňte sa spolutvorcami Nášho kalendára na rok 2019! Vítané sú všetky vaše návrhy, podnety, pripomienky, no a najmä články, fotografie a iné príspevky na uverejnenie. Ponúkame vám možnosť publikovať svoje názory, zviditeľniť sa, informovať širokú verejnosť o úspechoch, ale aj o ťažkostiach, s ktorými sa stretávate pri práci na našom národnostnom poli. Svoje články, resp. podnety a pripomienky pošlite v elektronickej podobe čím skôr na emailovú adresu spoločnosti SlovakUm. / Za spoluprácu vám vopred ďakujeme! / S pozdravom: Imrich Fuhl / konateľ SlovakUm, s. r. o. / e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. / mobil: +36 30 423 8033

CykloTour-2018-Cz-3UmV-pkfExtra

https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1768944629871172

Program Slovenského inštitútu v Budapešti

http://www.oslovma.hu/XXX/InstPpSk.pdf

Osvojujme si vedome „slávu Slávov slávnych“: Cezhranične aj bezhranične!

Pohľad zo Slovenska

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-publicistika/26724-poh-ad-zo-slovenska-osvojujme-si-vedome-slavu-slavov-slavnych-cezhrani-ne-aj-bezhrani-ne

Modernizácia učebných pomôcok

pre slovenské národnostné školy v Maďarsku / Pomoc národnostnej výučbe a výchove / Stiahnite si zadarmo desiatky učebných pomôcok!

http://www.slovaci.hu/index.php/sk/projekty/57-tamop/b-tamop-3-4-1-11-1-2012-0001/436-rozvoj-u-ebn-ch-pom-cok-pre-slovenske-kolstvo-ii-etapa

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1776695045762797

Ľudové noviny / Týždenník Slovákov v Maďarsku

35/2018

http://www.luno.hu/images/pdf/2018/35-2018.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1780554898710145

34/2018

http://www.luno.hu/images/pdf/2018/34-2018.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1772702159495419

33/2018

http://www.luno.hu/images/pdf/2018/33-2018.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1768232836609018

32/2018

http://www.luno.hu/images/pdf/2018/32-2018.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1755385987893703

31/2018

http://www.luno.hu/images/pdf/2018/31-2018.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1744003562365279

30/2018

http://www.luno.hu/images/pdf/2018/30-2018.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1731901086908860

29/2018

http://www.luno.hu/images/pdf/2018/29-2018.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1720249974740638

28/2018

http://www.luno.hu/images/pdf/2018/28-2018.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1711352295630406

27/2018

http://www.luno.hu/images/pdf/2018/27-2018.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1697005263731776

26/2018

http://www.luno.hu/images/pdf/2018/26-2018.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1686671221431847

25/2018

http://www.luno.hu/images/pdf/2018/25-2018.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1681034811995488

Lúč - Príloha Ľudových novín (2/2018)

http://www.luno.hu/images/pdf/2018/25-2018-priloha.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1681054541993515

24/2018

http://www.luno.hu/images/pdf/2018/24-2018.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1664735510292085

23/2018

http://www.luno.hu/images/pdf/2018/23-2018.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1654161854682784

O čom písali Ľudové noviny pred 50, 25, 20 a 10 rokmi? (26)

Kádár: Chápeme, boj československých súdruhov je zložitý / 71. pobočku Zväzu Slovákov v Maďarsku založili Dunaeďházania / Multikultúrne priateľstvo a umenie ako príklad pre politikov / Listy Štefana Markuša rodákom na Dolnú zem vyšli aj knižne

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kaleidoskop/26460-o-om-sme-pisali-2018-26

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1659477930817843

O čom písali Ľudové noviny pred 20, 25, 45 a 52 rokmi? (27)

O vytvorení najvyššieho voleného zboru Slovákov v Maďarsku (1998) / Stretli sa bývalí učitelia a žiaci slovenskej školy v Budapešti (1993) / Tradičný kurz pre slovenských pedagógov splnil svoje poslanie (1973) / Santovskí Slováci, skadiaľ ste, ako hovoríte a čo spievate (1966)

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kaleidoskop/26484-o-om-sme-pisali-2018-27

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1669401069825529

O čom písali Ľudové noviny pred 15, 20, 45 a 59 rokmi? (30)

Praje dnešná doba ľudovej kultúre a tradíciám? (2003) / O predkoch a potomkoch v novom pamätnom parku pod Pilíšom (1998) / V Tardoši chcú „zvýrazniť slovenský ráz v ľudovýchove” (1973) / Mladých robotníkov aj do dolnozemských speváckych zborov (1959)

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kaleidoskop/26558-o-om-sme-pisali-2018-30

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1702286383203664

O čom písali Ľudové noviny pred 15, 21, 51 a 59 rokmi? (32)

„Vzorová” národnostná politika Maďarska a jej dôsledky (2003) / Z dolnozemského zápisníka - Naši Slováci očami Štefana Hudáka (1997) / Prvý národnostný deň v novohradskej obci Banka mal úspech (1967) / Ľudový kroj v ohrození - V Asóde na jarmoku ešte po slovensky (1959)

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kaleidoskop/26600-o-om-sme-pisali-2018-32

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1725915497507419

O čom písali Ľudové noviny pred 50, 35, 25 a 10 rokmi? (34)

Aj Slováci z Maďarska museli poskytnúť „bratskú pomoc“ / Nie zachovávať, ale oživotvoriť slovenskú jazykovú komunikáciu / Naše nedocenené nárečia a zbytočné komplexy z „nespisovnosti“ / Prvé tvorivé stretnutie národnostných umelcov vo Vacove

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kaleidoskop/26644-o-om-sme-pisali-2018-34

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1752231461542489

O čom písali Ľudové noviny pred 10, 25, 45 a 52 rokmi? (36)

Ružena Komjáthiová z Veňarcu o svojom vzťahu k slovenčine / „Aké máme šťastie, že žijeme tu, kde sú práva menšín prvoradé“ / Veľký záujem o patentnú Slovenskú piváreň v Budapešti / Akcia súkromnej bytovej výstavby pedagógov aj v Pilíši

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kaleidoskop/26703-o-om-sme-pisali-2018-36

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1768242069941428

Oprášené fotografie z archívu Ľudových novín -Júl / August / September 2018

Senváclavská idyla v nedeľu popoludní s dobrými pajtášmi (1966) / Mužský tanečný súbor z Dunaeďházu v župe medzi najlepšími (1973) / V Detve nás zastupoval Zelený veniec s Ečerskou svadbou (2003)

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kaleidoskop/26564-opra-ene-fotografie-2018-31

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1713637008735268

Čívske ľudové speváčky spomínali na folkloristu Bélu Kálmánfiho (2008) / Byt’ všade DOMA - Juraj Dolnozemský s novou knižkou v Bratislave (2003) / Známa insitná maliarka Júlia Dudášová-Vanková z údolia Galgy (1973)

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kaleidoskop/26515-opra-ene-fotografie-2018-28

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1681014415330861

Mládežníci po stopách predkov 600-kilometrov na bicykloch (1993) / Nové ihrisko a park pionierov v Mlynkoch verejnoprospešne (1968) / Mládež a dospelí v Jači ani v uhorkovej sezóne sa nenudia (1963)

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kaleidoskop/26669-opra-ene-fotografie-2018-35

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1760253870740248

Čo sa písalo v novinách pred 100 rokmi?

http://dikda.eu/category/100-rocne-noviny/

Prvá paľba kritiky na rodiacu sa česko-slovenskú samostatnosť / Akú hodnotu má počas vojny kilo masti? / Situácia v školstve je biedna nielen v Uhorsku / Rozdávajú nadbytok nití

http://dikda.eu/co-sa-pisalo-v-novinach-pred-100-rokmi-22-jula-25-augusta-1918/

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1774220936010208

Domovina (2018-09-03)

Gregor Papuček oslávil 80. narodeniny / V Sarvaši odovzdali obnovený slovenský oblastný dom

https://www.mediaklikk.hu/video/domovina-2018-09-03-i-adas/

Historický kalendár

17. júna 2018

v Starej Pazove zomrel redaktor týždenníka vojvodinských Slovákov Hlas ľudu Oto Filip.

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/2685/za-otom-filipom-skvelym-publicistom-a-fotografom-vzacnym-clovekom

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1647977261967910

18. júna 1942

Zomrel v Prahe (zastrelil sa pri prestrelke posledným nábojom) vojak, účastník protifašistického odboja, spoluúčastník atentátu na Reinharda Heydricha Jozef Gabčík. Narodil sa 8. 4. 1912 v Poluvsí pri Žiline.

Atentát - Spomienka na Jozefa Gabčíka

http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/779-atentat-spomienka-na-jozefa-gabika

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/600960903336223/?type=1&;theater

18. júna 1840

Narodil sa v Ratkovej evanjelický kňaz, spisovateľ a prekladateľ Daniel Bachát - V kruhu slovenských evanjelikov v Pešti pôsobil tridsaťtri rokov - Zomrel 13. 4. 1906 v Budapešti

http://zlatyfond.sme.sk/autor/230/Daniel-Bachat

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/836-slovenski-evanjelici-v-budapeti-vera-a-dnes

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/432009596898022/?type=3&;theater

19. júna 1871

sa narodil v Hronci športovec Alojz Sokol (Szokolyi) - Zúčastnil sa na prvých olympijských hrách nového veku 1896 v gréckych Aténach. / Významná osobnosť uhorskej a slovenskej atletiky:

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/17/alojz-sokol

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/1650429651722671/?type=3&;theater

24. júna 1938

Narodil sa v Mlynkoch básnik, publicista, prekladateľ, organizátor slovenského literárneho života v Maďarsku Gregor Papuček

O pevných koreňoch, živých výhonkoch a umieraní slov

http://www.oslovma.hu/index.php/hu/kultura/155-kultura1-kultura1/1042-o-pevnch-koreoch-ivch-vhonkoch-a-umierani-slov

https://www.facebook.com/oslovma/posts/970993026333007

Tretia júnová nedeľa

Deň otcov - https://sk.wikipedia.org/wiki/De%C5%88_otcov

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/431218750310440/?type=3&;theater

25. júna 1855

sa narodil v Skalici matematik a pedagóg Ladislav Fodor (pôv. Majerhofer), autor celého radu stredoškolských a vysokoškolských učebníc geometrie. Zomrel 17. augusta 1924 v Šoprone.

https://sk.wikipedia.org/wiki/Ladislav_Fodor

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/787041928061452/?type=3&;theater

3. júla 1864

Narodil sa národný pracovník, publicista a popularizátor prírodných vied Ján Alojz Wagner / V slovenských novinách a kalendároch uverejňoval články hlavne z astronómie a meteorológie. Vydával prvý slovenský populárno-vedecký časopis Svet s cieľom „otvoriť aj národu tatranskému svet vedecký“.

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/1129-k-150-vroiu-narodenia-jana-alojza-wagnera

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/1672449876187315/?type=3

4. júla 1845

v Chminianskej Novej Vsi sa narodil svetový maliar zo Šariša Pál Szinyei Merse. Maliarstvo študoval na Akadémii v Mníchove, patril k priekopníkom impresionizmu v Uhorsku. Angažoval sa aj politicky, bol zvolený do parlamentu, kde sa usiloval o modernizáciu vzdelávania.

www.oslovma.hu/XXX/szinyeip.jpg

Priekopník impresionizmu tvoril v Jarovniciach

https://presov.korzar.sme.sk/c/7703286/priekopnik-impresionizmu-szinyei-merse-pal-tvoril-v-jarovniciach.html

Jediný portrét svetového maliara, šľachtica Pavla Szinyei Merse v kaštieli Fričovce:

http://linwillauthentictravel.blogspot.hu/2010/10/jediny-portret-svetoveho-maliara.html

Szinyei Merse Pál - http://hu.wikipedia.org/wiki/Szinyei_Merse_Pál

https://www.facebook.com/oslovma/posts/742848725814106

5. júla 1853

Narodil sa v Sabinove maliar a lekárnik Csontváry Kosztka Tivadar (Teodor Kostka).

Patrí (aj) Slovensku

http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1315-csontvary-kosztka-tivadar-patri-aj-slovensku

Nepopieral svoj slovenský pôvod, Slováci by sa mali k nemu hlásiť oveľa viac. Otec ho v detstve viackrát poslal k vzdialeným príbuzným na Dolnú Zem, aby sa naučil poriadne po maďarsky.

http://madari.sk/magazin/tema-mesiaca/sialenec-alebo-genius

Bol jedným z najoriginálnejších maliarov slávnej epochy prelomu 19. a 20. storočia. Zvykne sa označovať aj za priekopníka expresionizmu, či post expresionizmu. Jeho obraz Jazdci na morskom pobreží sa dostal na svetovej výstave EXPO 1958 v Bruseli medzi 50 veľdiel svetovej výtvarnej moderny. Zomrel 20. 6. 1919.

https://www.facebook.com/oslovma/posts/836788346420143

5. júla

Sviatok sv. Cyrila a sv. Metoda

https://sk.wikipedia.org/wiki/Cyril_a_Metod

Vierozvestovia Cyril a Metod prišli v lete v roku 863 na pozvanie kniežaťa Rastislava na územie Veľkej Moravy.

http://www.zivotopisysvatych.sk/cyril-a-metod/

Pamätník sv. Cyrila a Metoda v Blatnohrade

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/nazory/158-nazory1-nazory1/952-pamatnik-sv-cyrila-a-metoda-v-blatnohrade

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/977435905688719/?type=3&;theater

10. júla 2014

Zomrel významný slovenský aktivista v Maďarsku, dlhoročný starosta obce Mlynky (Pilisszentkereszt) a zakladajúci predseda Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov Jozef Havelka (1948-2014). Bol aj poslancom Slovenskej samosprávy v Mlynkoch a Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku.

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1203-nahle-nas-navdy-opustil-jozef-havelka-1948-2014

In memoriam Jozef Havelka (Fotogaléria):

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.612406262191687.1073741905.147596498672668&;type=3

https://www.facebook.com/oslovma/posts/794101860688792

13. júla 1960

Zomrel popredný slovenský spisovateľ, autor kníh pre deti a redaktor Jozef Cíger-Hronský, správca Matice slovenskej a jeden zo zakladateľov Zahraničnej Matice slovenskej. Bol prenasledovaný za národné postoje a hneď po 2. svetovej vojne emigroval do Argentíny. Medzi jeho najznámejšie diela patria román Jozef Mak a knihy pre deti Smelý zajko alebo Budkáčik a Dubkáčik. Narodil sa 23. februára 1896 vo Zvolene.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Jozef_C%C3%ADger-Hronsk%C3%BD

Jozef Mak / Egy milliók közül

http://www.magyarulbabelben.net/works/sk/Hronsk%C3%BD,_Jozef_C%C3%ADger_/Jozef_Mak/hu/4130-Egy_milli%C3%B3k_k%C3%B6z%C3%BCl

https://www.facebook.com/oslovma/posts/982822241816752

27. júla 1775

Narodila sa v Bratislave zakladateľka materských a dievčenských škôl, grófka Mária Terézia Brunšviková (Brunswicková), ktorá otvorila v Budíne prvú detskú opatrovňu v monarchii a jej zásluhou vznikla aj prvá dievčenská priemyselná škola v Uhorsku. Často sa zdržiavala v Dolnej Krupej a priatelila sa napríklad s nemeckým hudobným skladateľom Ludwigom van Beethovenom. Zomrela 17. 9. 1861.

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/801636379935340/?type=1

26. júla 2016

zomrel národnostný politik, trojjazyčný básnik Gabriel Hattinger-Klebaško (1958-2016)

https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1005296709569305

Ruszin üstökös - Hattinger-Klebaško Gáborra emlékezünk

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/190-archiv-magyarul-archiv-magyarul/1364-in-memoriam-hattinger-klebasko-gabor

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1005389249560051

28. júla 1849

Uhorský parlament v Segedíne prijal národnostný zákon, ktorý zaručoval jazykové práva nemaďarským národom v nižších úradoch, na súdoch a na školách. Prijal aj zákon o emancipácii Židov.

1849. július 28. - A magyar nemzetgyűlés Szegeden elfogadja a nemzetiségi törvényt

http://www.rubicon.hu/magyar/oldalak/1849_julius_28_a_magyar_nemzetgyules_szegeden_elfogadja_a_nemzetisegi_torvenyt/

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/1342683689163937/?type=3&;theater

28. júla 1914

Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku, čím sa začala prvá svetová vojna. Vojna sa skončila 7. 11. 1918, keď bola nariadená všeobecná demobilizácia rakúsko-uhorských armád.

https://sk.wikipedia.org/wiki/Prv%C3%A1_svetov%C3%A1_vojna

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/1342673219164984/?type=3&;theater

29. júla 1793

Narodil sa evanjelický farár, národný buditeľ, slavista, obrodenecký básnik, filozof, filológ a etnograf Ján Kollár, ideológ slovanskej vzájomnosti, ktorého básnická tvorba predstavuje zásadný prelom vo vývine českej a slovenskej poézie prekonávaním klasicistických tendencií a novým vzťahom k citovému životu jednotlivca a spoločenskej problematike. Z jeho rozsiahleho diela sú napríklad známe veršovaný epos Slávy dcéra, alebo dvojzväzkové dielo Národnie zpiewanky. - Ján Kollár zomrel 24. januára 1852 vo Viedni.

Jánovi Kollárovi v Budapešti po dvesto rokoch

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/524-janovi-kollarovi-v-budapeti-po-dvesto-rokoch

https://www.facebook.com/oslovma/posts/994580987307544

30. júla 1799

Narodil sa v Ábelovej evanjelický kňaz, zoológ, ornitológ a ichtyológ Ján Šalamún Petian (Petényi), zakladateľ vedeckej faunistiky a ornitológie v Uhorsku. Zomrel 5. 10. 1855 v Budapešti.

https://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_%C5%A0alam%C3%BAn_Petian

Otec vrchov novohradských

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/960-juraj-natan-petian-otec-vrchov-novohradskch

1. augusta 2001

Zomrela svetoznáma insitná maliarka Zuzana Chalupová. Narodila sa 5. februára 1925 v Kovačici. - Teta sveta

http://www.slovackizavod.org.rs/izmogugla/pregled/5407

Výnimočná predstaviteľka fenoménu kovačickej insity

http://www.uszz.sk/sk/stranka/3527/maliarsky-svet-zuzany-chalupovej-spristupnili-v-kovacici-verejnosti

Veľká energia mamy Zuzany

http://www.uszz.sk/sk/stranka/3557/o-maliarke-zuzane-chalupovej-v-srbskom-denniku-politika-velka-energia-mamy-zuzany

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1718497451582557

4. augusta

Deň Matice slovenskej - pamätný deň SR. V roku 1863 sa v tento deň konalo zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej v Martine - celonárodnej slovenskej kultúrnej organizácie, ktorá mala spájať milovníkov slovenského národa, v mene vzdelanosti povzbudzovať slovenskú literárnu tvorbu, umenie, vedu a rozvíjať slovenský jazyk.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Matica_slovensk%C3%A1

https://www.facebook.com/oslovma/posts/804867289612249

7. augusta 1819

Narodil sa vo Veľkom Krtíši pedagóg, spisovateľ, folklorista a štúrovec August Horislav Škultéty. - Z Dolnej Lehoty do Luciny / Prvý riaditeľ slovenského gymnázia / Veľký Krtíš je rodiskom a pôsobiskom významných osobností slovenského národného života. Ozdobou mesta je rod Škultétyovcov...

http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/770-kultety-slovak-vekeho-srdca-a-vekch-inov

https://www.facebook.com/oslovma/posts/998580453574264

9. augusta 1867

Narodil sa v Liskovej politik, lekár, verejný činiteľ, publicista a vysokoškolský pedagóg Vavro Šrobár, ktorý sa do slovenského politického života zapojil na začiatku 20. storočia.

https://sk.wikipedia.org/wiki/Vavro_%C5%A0rob%C3%A1r

Jeden z kľúčových československých politikov

http://www.vtedy.sk/pripominame-si-vyrocie-narodenia-v.srobara-

Muž, ktorý získal pre Slovensko Petržalku

https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/437685-muz-ktory-ziskal-pre-slovensko-petrzalku/

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/1730721343693501/?type=3

10. augusta 1922

Narodil sa v Klenovci spisovateľ, literárny kritik, redaktor, filmový scenárista, esejista a publicista Vladimír Mináč.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Vladim%C3%ADr_Min%C3%A1%C4%8D

Vladimír Mináč o Slovákoch v Maďarsku (r. 1988)

„To, že ste Slováci, vám dodáva zvláštnu príchuť; ste do istej miery korením, soľou tejto krajiny.“

Jeho tvorba dodávala impulzy vývinu nielen slovenskej literatúre, ale aj spoločnosti a kultúre.

http://www.teraz.sk/kultura/slovensky-spisovatel-a-politik-vladimir-/274446-clanok.html

Koniec ilúzií o rovnosti

https://zurnal.pravda.sk/esej/clanok/439296-koniec-iluzii-o-rovnosti/

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/627267720705541/?type=1

17. augusta 1916

Zomrel slovenský spisovateľ, publicista a politik Svetozár Hurban Vajanský

http://zurnal.pravda.sk/portret/clanok/402266-svetozar-hurban-vajansky-narodovec-trikrat-sudne-trestany/

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1005885696177073

20. augusta 1879

Narodil sa škótsky spisovateľ, novinár a historik Robert William Seton-Watson, ktorý okrem iného informoval európsku verejnosť aj o útlaku Slovákov v Uhorsku. - https://sk.wikipedia.org/wiki/Robert_William_Seton-Watson / Bojovník za národné práva Slovákov - http://www.oslovma.hu/XXX/WatsonVD.pdf

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698/1748684408563861/?type=3&;theater

20. augusta

Štátny sviatok Maďarska - Deň sv. Štefana, zakladateľa uhorského štátu, ktorého korunovali v roku 1000

http://madari.sk/magazin/historiasucasnost/20-august-den-svateho-stefana

Slovanské / slovenské korene vzniku Uhorska

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/514-slovanske-slovenske-korene-vzniku-uhorska

21. augusta 1968

Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska, komunistickou stranou označovaný za vstup spojeneckých vojsk, krycí názov: operácia Dunaj, bol vojenský vpád vojsk piatich socialistických krajín Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom (ZSSR, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko).

https://tema.aktuality.sk/21-august-1968-vpad-vojsk-varsavskej-zmluvy/

Čo malo zostať utajené

https://www.noviny.sk/slovensko/106763-fotogaleria-21-august-1968-co-malo-zostat-utajene

Anton Pižurný: 1. = prvý kolaborant mestečka

http://anton.blog.pravda.sk/2017/08/21/1-prvy-kolaborant-mestecka/

August '68: Ako to, že k nám nevtrhli aj Rumuni?

https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/439099-august-68-ako-to-ze-k-nam-nevtrhli-aj-rumuni/

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1007902212642088

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1365269883571984

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1007909332641376

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1724401797658789

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1744262372339398

27. augusta 1936

sa narodila bývalá poslankyňa a podpredsedníčka maďarského parlamentu, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku a riaditeľka budapeštianskej slovenskej školy Mária Jakabová-Šingeľová - autorka devätnástich slovenských učebníc pre základné a stredné školy a mnohých štúdií v oblasti pedagogiky. Jej kniha, v ktorej sa venuje postaveniu slovenskej národnosti, vyšla v roku 1995 pod názvom Slová za nás a o nás. - Rozsiahlejší rozhovor s Máriou Jakabovou-Šingeľovou prináša Náš kalendár na rok 2016. K jej narodeninám aj v mene našich čitateľov blahoželáme!

www.oslovma.hu/XXX/MarJaSin.rtf

„My sme tu doma“ / „Nepoužiť tradície na sebaklam“ - https://www.facebook.com/oslovma/posts/804533602978951

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1012866228812353

27. augusta 1999

Dohodu v otázke výstavby mosta cez Dunaj medzi Štúrovom a Ostrihomom dosiahli na stretnutí v Blahovej pri Dunajskej Strede slovenský premiér Mikuláš Dzurinda a jeho maďarský partner Viktor Orbán.

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/462248507207464/?type=3&;theater

27. augusta 1999

Dohodu v otázke výstavby mosta cez Dunaj medzi Štúrovom a Ostrihomom dosiahli na stretnutí v Blahovej pri Dunajskej Strede slovenský premiér Mikuláš Dzurinda a jeho maďarský partner Viktor Orbán.

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/462248507207464/?type=3&;theater

29. augusta 1749

Zomrel v Bratislave polyhistor, organizátor vedeckého výskumu v Uhorsku, autor učebníc a encyklopedického diela o historicko-zemepisných poznatkoch celého Uhorska, rektor evanjelického gymnázia a kňaz evanjelickej cirkvi Matej Bel. Narodil sa 22. 3. 1684.

Veľká ozdoba Uhorska z Očovej

http://www.oslovma.hu/index.php/hu/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/1152-veka-ozdoba-uhorska-z-oovej-matej-bel

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/1014182505347392/?type=3&;theater

29. augusta 1992

Poslanci SNR prijali verejným hlasovaním Ústavu SR

https://sk.wikipedia.org/wiki/%C3%9Astava_Slovenskej_republiky_(1992)

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/1014167555348887/?type=3&;theater

29. augusta

Štátny sviatok SR - Výročie Slovenského národného povstania (1944)

https://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A9_n%C3%A1rodn%C3%A9_povstanie

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1372444882854484

1. septembra

Štátny sviatok Slovenskej republiky - Deň Ústavy SR

http://sk.wikipedia.org/wiki/%C3%9Astava_Slovenskej_republiky_%281992%29

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/1016817045083938/?type=3&;theater

2. septembra 1926

sa narodil národnostný politik a diplomat Juraj Bielik - Z Békešskej Čaby do Budapešti, Bratislavy a Prahy - Antifašistický front Slovanov / Zväz Slovanov v Maďarsku / Zväz demokratických Slovákov v Maďarsku - „Robili sme čo sa dalo, často aj napriek zákazom...”

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1365-pred-90-rokmi-sa-narodil-juraj-bielik-1926-2008

https://www.facebook.com/oslovma/posts/1009744329124543

6. septembra 1828

Zomrel v Príbelciach evanjelický kňaz, historik, národovec a prírodovedec Daniel Petian.

Otec vrchov novohradských

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/960-juraj-natan-petian-otec-vrchov-novohradskch

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/1020650244700618/?type=3&;theater

12. septembra 1855

v Békešskej Čabe zomrel Ján Haan, popularizátor prírodných vied a nových metód v poľnohospodárstve

Vyorali hlboké dolnozemské brázdy

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/187-archiv-historia-archiv-historia/1127-haanovci-vyorali-hlboke-dolnozemske-brazdy

https://www.facebook.com/oslovma/photos/a.165789530186698.33779.147596498672668/1025966714168971/?type=3&;theater

13. septembra 1831

Zomrel v Ostrihome kardinál Alexander Rudnay, uhorský prímas a veľký podporovateľ slovenských emancipačných (jazykových a kultúrnych) snáh. Narodil sa 4. 10. 1760.

„Slovák som, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem.“

Ostrihomskú baziliku dal postaviť Slovák

http://www.cas.sk/clanok/284286/arcibiskup-a-kardinal-alexander-rudnay-ostrihomsku-baziliku-dal-postavit-slovak.html

https://www.facebook.com/oslovma/posts/824223831009928

www.oslovma.hu - facebook.com/oslovma