Prečo otcovia nemajú otcovnicu?
http://komentare.sme.sk/c/20382931/preco-otcovia-nemaju-otcovnicu.html
Slováci v Maďarsku by mohli čoskoro písať svoje krstné mená i priezviská v maďarských dokladoch so slovenským pravopisom a na Prešovskej univerzite zriadia ústav maďarského jazyka a kultúry. To sú len dva hmatateľné príklady z dlhého radu odporúčaní, ktoré pre vlády Slovenskej republiky a Maďarska pripravila slovensko-maďarská zmiešaná komisia pre záležitosti menšín. V poradí 13. zasadnutie zmiešanej komisie sa uskutočnilo 3. novembra 2016 v Budapešti. O tom, aké odporúčania v slovensko-maďarskom dialógu prijala v rámci rozvoja vzťahov dvoch susedných krajín skrze podpory národnostných menšín, priblížil v spravodajstve Rádia Slovensko RTVS stály spravodajca v Budapešti Gregor Martin Papuček. - Stiahnuť audio súbor:
http://cdn.srv.rtvs.sk/a520/audio/00/0010/001052/00105296-1-I8Yc.mp3
Po úspešnom kole rokovania XIII. schôdze slovensko-maďarskej zmiešanej komisie pre národnostné menšiny podpísali 3. novembra 2016 v Budapešti zápisnicu, ktorá obsahuje množstvo dvojstranných dohôd. Podľa slovenského spolupredsedu komisie Miroslava Mojžitu dohody sa týkajú najmä zlepšenia podmienok života oboch menšín - slovenskej v Maďarsku i maďarskej na Slovensku. Mojžita vyjadril radosť zo skutočnosti, že slovenská menšina získala parlamentné zastúpenie, čím dokáže uplatniť svoje požiadavky. Rokujúce strany sa dohodli na tom, že Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku bude môcť prevziať zariadenia, v ktorých prebieha vzdelávanie v slovenskom jazyku, v prípade, že tak bude chcieť a dokáže ich prevádzkovať. Maďarský spolupredseda komisie a vládny splnomocnenec pre susedskú politiku Maďarska Ferenc Kalmár pripomenul, že komisia naposledy zasadala pred troma rokmi, vtedy ale strany nepodpísali zápisnicu. Teraz však rokovania boli úspešné, k čomu prispelo aj zlepšenie politickej atmosféry vzájomných vzťahov Maďarska a SR, podčiarkol maďarský spolupredseda. Členovia komisie sa podľa Kalmára dohodli okrem iného na spoločných krokoch v záujme zachovania univerzitného štatútu Univerzity J. Selyeho v Komárne či vytvorení pamätného miesta Rákócziovcov v obci Borša v Trebišovskom okrese. Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou bola podpísaná v Paríži 19. marca 1995. Platnosť nadobudla v apríli 1997. V parížskom Matignonskom paláci ju podpísali premiéri oboch krajín Vladimír Mečiar a Gyula Horn. Prvá schôdzka zmiešanej komisie sa konala v roku 1999.
http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/410131-budapest-blokuje-buducnost-mochoviec/
http://nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/410088-orban-a-mochovce/
http://www.teraz.sk/zahranicie/szijjarto-boj-proti-povinnym-utecen/227082-clanok.html
http://komentare.sme.sk/c/20379078/prehra-a-sused-pharaon.html
https://dennikn.sk/564116/orban-a-jobbik-ako-rozhadani-bratia/
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-poslanci-odmietli-orbanov-n/226961-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-o-moznom-dalsom-pokuse-noveli/226990-clanok.html
http://www.teraz.sk/krimi/v-madarsku-odsudili-pat-gardistov-za/226900-clanok.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/produkcia-madarskeho-priemyslu-v-septe/227018-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/po-naleze-vtacej-chripky-mnoho-kraj/226879-clanok.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/skupina-mol-vyclenila-do-roku-2021-na-s/226843-clanok.html
http://www.teraz.sk/ekonomika/m-sefcovic-dunajska-strategia-ma/226239-clanok.html
http://www.aktuality.sk/clanok/387727/rating-madarska-zvysila-uz-aj-agentura-moody-s/
http://www.teraz.sk/zahranicie/na-madarskej-farme-utratia-kvoli-vta/226308-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/juncker-eu-je-bezmocna-voci-sklznut/226561-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/dialog-medzi-madarskom-a-belgickom-je/226428-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-podporuje-euroatlanticke-inte/226218-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/szijjarto-stabilita-tuniska-je-zaujm/225992-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-parlament-uznesenim-odsudi/225938-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-sa-uchadza-o-institucie-kt/225900-clanok.html
8. ročník medzinárodnej prehliadky slovenských divadelných súborov z okolitých krajín Spolu na javisku (aj mimo neho!)
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/24420-spolu-na-javisku-i-v-zakulisi
http://www.24hod.sk/sucasne-slovenske-filmy-premietnu-v-budapesti-a-segedine-cl473683.html
www.oslovma.hu/XXX/SegFilmS.pdf
http://ptacek.blog.sme.sk/c/437381/lobing-u-panaboha-za-madarskeho-premiera.html
http://www.teraz.sk/sport/zivotny-uspech-cibulkova-vyhrala-tu/225504-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/nedela-posun-casu-vplyvy/225442-clanok.html
http://dianamarosz.blog.sme.sk/c/438630/ostrov-v-betonovom-mori-a-madarski-vlastenci.html
Hlavného vyšetrovateľa Národného úradu vyšetrovania (NNI) Pétera Pálvölgyiho, ktorého 26. októbra zastrelil vodca radikálne pravicovej organizácie Maďarský národný front István Györkös pri domovej prehliadke v severomaďarskej obci Böny, pochovali v obci Mlynky (Pilisszentkereszt). So 46-ročným policajtom, ktorý pochádzal z Mlynkov a mal slovenské korene, sa rozlúčili príbuzní, priatelia a kolegovia v rámci katolíckeho obradu a s vojenskou poctou. Prítomný bol aj šéf maďarskej polície Károly Papp. Sedemdesiatšesťročný Györkös pri domovej prehliadke strelil jedného policajta do hlavy, ten zomrel na mieste. Druhého policajta zranil. Páchateľa s poranením brucha operovali v nemocnici v Győri a previezli do väzenskej nemocnice v meste Tököl.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1071677232931252
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1063521607080148
Hlavný vyšetrovateľ Národného úradu vyšetrovania (NNI) Péter Pálvölgyi, ktorého 26. októbra pri domovej prehliadke v severomaďarskej obci Böny zastrelil vodca radikálne pravicovej organizácie Maďarský národný front István Györkös, pochádzal z obce Mlynky (Pilisszentkereszt) a mal slovenské korene. Pre TASR to uviedol Mlynčan Imrich Fuhl. Podľa jeho slov 46-ročného policajta, ktorého posmrtne povýšili do hodnosti podplukovníka, zrejme za účasti ministra vnútra pochovajú práve v tejto pilíšskej obci. Jeho rodina tam totiž stále býva. Správa o smrti policajta zasiahla celú obec, zdôraznil Fuhl. Sedemdesiatšesťročný Györkös pri domovej prehliadke strelil jedného policajta do hlavy, ten zomrel na mieste. Druhého policajta zranil. Páchateľa s poranením brucha operovali v nemocnici v Győri, potom ho previezli do väzenskej nemocnice v meste Tököl v Peštianskej župe.
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarskeho-policajta-pri-domovej-prehl/224825-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-razia-pri-ktorej-zastrelili/224992-clanok.html
http://www.teraz.sk/regiony/projekty-k-novemu-mostu-cez-ipel-budu/225075-clanok.html
http://www.etrend.sk/firmy/volkswagen-nema-ludi-pomozu-mu-zamestnanci-z-madarskeho-audi.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/pri-vyroci-potlacenia-revolucie-spu/226343-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/moskva-oznacila-revoluciu-1956-za-pogr/224697-clanok.html
http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/408858-nechybalo-vela-a-slovaci-tiahnu-na-budapest/
http://www.teraz.sk/zahranicie/interpol-hlada-saudskoarabskeho-milia/225263-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-na-orbanov-prejav-nepusta/224444-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-madari-sa-nikdy-nevzdaju-svoje/224322-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/polsky-prezident-duda-v-budapesti-ma/224311-clanok.html
http://svet.sme.sk/c/20364423/madari-oslavuju-60-vyrocie-protikomunistickej-revolucie.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/tisice-ludi-si-faklovym-sprievodom/224213-clanok.html
http://www.teraz.sk/magazin/revolucia-madarsko-1956-pamatnik-rozhovo/224174-clanok.html
https://dennikn.sk/589036/madarska-revolucia-1956-a-pstrosy/
http://www.teraz.sk/zahranicie/rada-europy-madarsko-nezaobchadzalo/226129-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarska-vlada-ulohou-europskej-po/226160-clanok.html
Silnie spolupráca Poľska a Maďarska
http://www.teraz.sk/slovensko/zveghova-okrem-postoja-k-migrantom-v/227800-clanok.html
Výstavou Za slobodu a nezávislosť s podtitulom Dva týždne slobody si Maďarsko pripomína revolučné udalosti spred 60 rokov. Inštalovaná je v období slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie a na jej dnešnom otvorení v Dvorane Ministerstva kultúry SR, kde potrvá do 30. októbra, sa zúčastnilo množstvo politikov, veľvyslancov a členov ambasád a ďalších hostí. Podľa ministra kultúry SR Mareka Maďariča revolúcia v roku 1956 je veľmi významnou udalosťou v moderných dejinách Maďarska. A týka sa všetkých štátov strednej a východnej Európy, ktoré boli súčasťou socialistického tábora. Osobitne štátov V4, pretože Maďari, Poliaci, Česi, Slováci prešli podobnou formou útlaku a všetci na svoj spôsob sa v nejakom momente pokúsili mu vzoprieť. „Žiaľ, ukázalo sa, že ani otvorený boj Maďarov, ani masové štrajky Poliakov, ani reformné úsilie Čechov a Slovákov nedokázali zmeniť pomery za železnou oponou. Napriek tomu mali tieto zdvihy svoj obrovský význam nielen symbolicky, ale aj prakticky. Postupne oslabovali a narúšali komunistický socialistický režim. V konečnom dôsledku aj iniciovali reformy v Sovietskom zväze v 80. rokoch, ktoré viedli k pádu týchto režimov. Chcem zdôrazniť, ak by nebol rok 1956, nebol by možno ani rok 1968, ani 1989,” povedal na slávnostnom otvorení Maďarič. Aj minister ľudských zdrojov Maďarska Zoltán Balogh vyzdvihol odvahu svojich rodákov v boji za slobodu. „Bolo to prvé ozbrojené povstanie proti okupantom v strednej Európe,” konštatoval. Návštevník panelovej výstavy sa dozvie podrobnejšie o histórii maďarskej revolúcie, ktorá trvala iba dva týždne, ale ohromila celý svet. Vypudila na povrch dlhé roky potláčané zúfalstvo a hnev obyvateľov. Vzdáva hold budapeštianskym študentom, ktorí svojou demonštráciou a pochodom 23.10. zneistili vládu. Tá nevedela, či to má podporiť, alebo zakázať. No na druhý deň ráno sovietske vojská na maďarskom území sa sústredili v Budapešti a rázne zasiahli. Expozícia Múzea Dom teroru okrem iných dokumentov uvádza počty usmrtených, ranených a odvlečených mladých ľudí do Sovietskeho zväzu ako vojnových zajatcov, aj že asi 200.000 osôb nútene opustilo vlasť. Jeden panel uvádza portréty a mená viac ako 60 mužov, ktorí boli zodpovední za nasadenie sovietskych vojsk. Výstava je súčasťou širšieho podujatia pod názvom Rok maďarskej slobody 1956-2016. 20. októbra 2016 sa v Maďarskom inštitúte konala konferencia (Dopad maďarskej revolúcie v roku 1956 na Československo) za účasti historikov z Maďarska, Slovenska a Česka. V rovnom priestore si v pondelok (24. 10.) záujemcovia môžu pozrieť film režiséra Pétra Fazekasa Mimoriadna linka slobody. Priaznivci vážnej hudby majú k dispozícii slávnostný koncert Filharmonického orchestra Győr vo veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu (25. 10). Bratislavské podujatia ukončia v uvedenej Dvorane diskusiou (27. 10.) o udalostiach v roku 1956 a jej následkoch, o prenasledovaní po potlačení revolúcie, emigrácii, komunistickom terore a ďalšom vplyve na maďarskú spoločnosť. Spoluorganizátorom diskusie je slovenský Ústav pamäti národa.
http://www.teraz.sk/zahranicie/schulz-pocas-komunizmu-utekali-madari/224810-clanok.html
Vyše 4-tisíc miest - Nemecký výrobca ložísk Schaeffler hľadá miesto pre svoj nový výrobný závod vo východnej Európe.
http://www.etrend.sk/firmy/vyse-4-tisic-miest-slovensko-bojuje-o-vyznamnu-investiciu.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-orban-chce-posilnit-armadu/223236-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-vraj-nepodporuje-trumpa-iba-anal/223396-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-otvorenie-hranic-v-roku-1989-a/223347-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/na-slavnosti-k-vyrociu-madarskej-rev/223283-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-z-verejnej-sfery-prepustia-2/223463-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/socialisti-chcu-pomoct-chudobnym-kt/222920-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/lmp-navrhuje-aby-parlament-diskutoval-o/222843-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-polovica-lekarov-bude-cosko/222689-clanok.html
„Je to mikrokozmos Maďarska“ - Izraelsko-holandský režisér Benny Brunner nakrútil film o maďarskej dedinke Érpatak...
http://svet.sme.sk/c/20355309/vitajte-erpataku-madarskej-dedinke-ktorej-vladne-fasista.html
Nielen v lete
http://cestovanie.sme.sk/c/20354204/balaton-oblubena-madarska-destinacia-laka-aj-slovakov.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/fidesz-sa-obava-narusenia-oslav-60-v/223594-clanok.html
Rozsudky smrti nad maďarskými revolucionármi z roku 1956 už neplatia
http://www.teraz.sk/magazin/rozsudky-smrti-nad-madarskymi-revoluci/222629-clanok.html
http://www.etrend.sk/ekonomika/rakusko-sa-nepripoji-k-vysehradskej-stvorke.html
http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2016/cislo-41/drahy-robert-mily-viktor.html
http://www.teraz.sk/slovensko/patri-vam-ucta-celej-krajiny-adresov/222241-clanok.html
Andrej Kiska: Máme sa veľa čo učiť v boji proti korupcii
http://www.teraz.sk/slovensko/kiska-prezident-rumunsko-korupcia/221984-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-opozicna-dk-i-mszp-bojkotuj/221912-clanok.html
Pre Maďarsko je bezprecedentný prípad zvaný Olaszliszka biľagom. Cez jeho umelecké spracovanie však otvorene hovorí o tom, s čím sa trápime všade.
http://komentare.sme.sk/c/20348862/dobre-rano-monarchia.html
Ľudia potrebujú mať vodcu / Niet nikoho, kto by ho mohol ohroziť
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-novy-majitel-nepszabadsag/226723-clanok.html
http://medialne.etrend.sk/tlac/zatvoreny-madarsky-dennik-nepszabadsag-kupuje-orbanov-priatel.html
http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/409168-umlcany-dennik-maju-v-hrsti-orbanovi-ludia/
http://svet.sme.sk/c/20368357/nepszabadsag-sa-moze-vratit-ako-nastroj-orbanovej-propagandy.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-novy-majitel-nepszabadsag/224816-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/v-bruseli-protestovali-proti-zruseniu-v/223621-clanok.html
http://www.etrend.sk/ekonomika/madarsko-ohrozuje-ludske-prava-upozornuje-nobelista.html
Neuveríte, ako sa rozhodli pokračovať!
http://medialne.etrend.sk/tlac/zruseny-nepszabadsag-predavaju-ako-prilohu-casopisu-bezdomovcov.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/majitel-nepszabadsagu-novinari-sa-o/223235-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/tisicky-madarov-protestuju-v-budapes/223044-clanok.html
http://komentare.sme.sk/c/20359546/preco-bol-uspesny-atentat-na-nepszabadsag.html
http://medialne.etrend.sk/tlac/madari-vysli-do-ulic-demonstrovali-za-slobodu-tlace.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/novinari-madarskeho-pozastaveneho-n/222848-clanok.html
Orbán plánovito rozoberá systém mocenských váh a protiváh na kúsky...
http://nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/407653-na-jednej-lodi/
http://komentare.sme.sk/c/20352286/orbanovia.html
Lož, že Népszabadság zanikol z ekonomických dôvodov, opakujú médiá živené z verejných peňazí. - Viac ako stovka maďarských novinárov a intelektuálov zo Slovenska podpísala vyhlásenie na podporu novinárov z denníka Népszabadság, ktorého vydávanie majiteľ zastavil zo dňa na deň za veľmi podozrivých okolností. Je to pomerne nezvyklý krok, väčšina tunajších maďarských činiteľov sa snaží vyhnúť verejnej kritike vlády Viktora Orbána a je fakt, že aj toto vyhlásenie formuluje pomerne opatrne - nepomenúva jasne, kto za koniec novín nesie zodpovednosť. Vďaka tomu ho však podpísali i takí, čo obvykle pre Orbánov režim nachádzajú len slová chvály. Prípad Népszabadság je asi takou brutálnou ukážkou mocenskej zvôle, že aj pre niektorých z nich je už za hranou. Ale nie pre všetkých. „Sloboda médií je pre mňa tiež dôležitá, ekonomický krach Népszabadságu podľa mňa nemá so slobodou médií nič spoločné, a preto sa nepripojím,” vysvetľovala hrdo vydavateľka internetových novín felvidek.ma Erzsébet Pogányová vo svojom médiu, prečo výzvu nepodpísala. Médiá SMK servilne prebrali oficiálne stanovisko maďarskej vlády, že zlikvidovať Népszabadság bolo zo strany vydavateľa čisto ekonomickým rozhodnutím, tak to proste v trhovej ekonomike funguje, nie je čo riešiť. Jedna vec je, že podľa medzitým zverejnených informácií nemusí byť pravda ani tvrdenie vydavateľa, že bol Népszabadság stratový. Denník prežil množstvo tvrdých úsporných opatrení a vyzerá to tak, že sa mu naopak začalo dariť - jeho zastavenie, vrátane online verzie, nemalo žiadnu ekonomickú logiku. Oveľa zábavnejšie je, že reči o ekonomických dôvodoch zániku Népszabadságu verklíkujú na oboch stranách Dunaja médiá, ktoré samy trhové prostredie vôbec nepoznajú. Existujú len vďaka tomu, že do nich Orbánova vláda leje verejné peniaze, a ony jej za to servilne slúžia. Médiá blízke SMK sú toho najlepším príkladom. Pogányová, sama politička SMK, signatárom vytkla, že oplakávajú Népszabadság, boli však ticho, keď zanikli noviny kultúrneho zväzu Csemadok alebo týždenník Szabad Újság. Posledne menovaný sa pritom po parlamentných voľbách otvorene sťažoval, že mu Fidesz zastavil financie, lebo sa SMK napriek všetkej snahe Szabad Újságu nedostala do parlamentu. Pri týchto médiách je skôr otázka, ako mohli skončiť napriek tomu, že na ne v minulosti vyplytvali toľko peňazí slovenských a najmä maďarských daňových poplatníkov. Jeden z dôvodov asi je, že boli neskutočne nudné, stranícke, utopené vo vlastnom ukrivdenom nacionalizme a národných mýtoch natoľko, že to bolo príliš aj na tunajšie menšinové publikum. A druhý možno ten, že sa časť peňazí oficiálne určených pre tieto médiá využila inak. So zánikom novín ako Népszabadság však osud týchto propagandistických plátkov nikdy nemal nič spoločné.
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-prebiehaju-rokovania-o-obnov/221865-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-prebiehaju-rokovania-o-obnov/221865-clanok.html
http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/407468-v-madarsku-dostala-demokracia-dalsiu-ranu/
http://komentare.sme.sk/c/20349160/ked-noviny-koncia.html
Pondelkové vydanie Denníka N vyjde s bielou titulkou na podporu zrušeného maďarského denníka Népszabadság.
https://dennikn.sk/579008/ako-sa-nepszabadsag-stal-obetou-vladnej-pomsty/
http://medialne.etrend.sk/tlac/dennik-n-titulkou-podporil-kolegov-z-madarskeho-nepszabadsag.html
Protestné zhromaždenie pri parlamente
http://svet.sme.sk/c/20348491/v-madarsku-prestal-vychadzat-dennik-nepszabadsag.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/prerusili-vydavanie-nepszabadsagu-dostal/221729-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/pittella-spochybnil-lojalitu-madarskeh/221638-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/a-danko-oplati-sa-byt-odvazny-dne/221577-clanok.html
http://www.teraz.sk/michal-kovac
http://www.teraz.sk/slovensko/prvy-slovensky-prezident-michal-kovac/221250-clanok.html
http://www.noviny.sk/slovensko/167670-zomrel-michal-kovac-86-prvy-slovensky-prezident
http://sport.sme.sk/c/20344416/vittek-odchadza-do-madarska-dohodol-sa-s-debrecinom.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-orban-si-pozrel-cvicenie-pr/221308-clanok.html
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1045434658888843
http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2016/cislo-40/madari-nepotesili-svojho-premiera.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-poradca-bakondi-v-srbsku-sa/222275-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/vladny-fidesz-a-opozicny-jobbik-dohoda/222198-clanok.html
http://www.aktuality.sk/clanok/383031/jobbik-v-otazke-novely-ustavy-nepritlacil-orbana-k-muru/
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-jobbik-dal-orbanovi-tvrdu-p/223471-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-vlada-zrusi-pristahovalec/225091-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-pri-zdovodneni-novely-ustavy/223163-clanok.html
http://komentare.sme.sk/c/20347964/figurant-fico-a-lider-odboja-orban.html
http://domov.sme.sk/c/20347296/fico-a-orban-doma-kvoty-nechcu-v-europe-za-ne-hlasovali.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-orban-oznamil-ze-ustavu/221019-clanok.html
- potvrdil Tusk maďarskej opozícii
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-hlasoval-za-kvoty-pre-opozicn/220971-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/nazory-slovenskych-europoslancov-na-ma/221000-clanok.html
https://dennikn.sk/572948/madarske-referendum-mozno-neprejde-opozicia-sa-obava-podvodov/
http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/406899-orban-oslavuje-neplatne-vitazstvo/
http://nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/406875-ked-sa-lidri-precenuju/
http://svet.sme.sk/c/20294876/orban-stratil-nepriatela-pre-populistov-je-to-lekcia.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/referendum-je-pre-nizku-ucast-neplat/220652-clanok.html
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-o-neplatnom-referende-ciel-bol/220722-clanok.html
http://www.teraz.sk/slovensko/kollarreferendum-v-madarsku-dopadlo-d/220717-clanok.html
https://dennikn.sk/573884/vitazom-madarskeho-referenda-su-recesisti-zo-strany-dvojchvosteho-psa/
http://www.aktuality.sk/clanok/378327/orban-prehral-a-oslabil-madarsko-pisu-europske-denniky/
http://www.aktuality.sk/clanok/378335/komentar-lukasa-krivosika-skutocne-problemy-madarska/
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-zacalo-sa-referendum-o-povin/220538-clanok.html
Reportáž z Budapešti / S hamburgerom proti migrantom
http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-zacalo-sa-referendum-o-povin/220538-clanok.html
Socialisti zoskartovali pozvánky / Zvíťazí demokratické Maďarsko? / Počet hlasov odmietajúcich kvóty bude vysoký
http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-nedelnajsie-referendum-o-kvo/220457-clanok.html
http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/406649-orban-si-prehru-v-referende-o-migrantoch-nepripusta/
http://komentare.sme.sk/c/20292389/sprava-o-stave-madarska-orban-prehrava.html
http://www.24hod.sk/spolocensky-a-kulturny-zvaz-csemadok-dostal-cenu-europskeho-obcana-cl466000.html
Naozaj takto zmenila strednú Európu utečenecká kríza? / Referendum a kvalita národa
http://komentare.sme.sk/c/20291792/bratia-slovaci-madari-a-cesi-co-sa-to-s-nami-stalo.html
Dobový sprievod / Historicko-kultúrny festival / G. Bethlen proti Habsburgovcom - Bratislava, 1. októbra 2016 (oSlovMa-video):
https://www.facebook.com/oslovma/videos/1041548085944167/
Bratislava sa 1. októbra vrátila do roku 1619. Mestom pochodovali muži v historických kostýmoch a nebyť moderných budov, mysleli by ste, že ste skutočne v minulosti. Bolo to obdobie nepokojov, plné bitiek medzi európskymi národmi. Vojny neobišli ani Uhorsko. V tom čase tu vládli Habsburgovci a ich vláde sa postavilo sedmohradské knieža Gabriel Bethlen. Že vám toto meno nič nehovorí? Pomôžeme. Bol to organizátor druhého povstania uhorských stavov proti katolíckym Habsburgovcom. Práve túto prešporskú bitku sa pokúsili zrekonštruovať nadšenci histórie. Breh Dunaja si zaspomínal na zvuk kanónov, ako ho poznali naši predkovia pár storočí dozadu. Bitka medzi aristokratmi sa v roku 1619 odohrala vo vtedajšom Prešporku 14. októbra 1619 v bratislavskom Sade Janka Kráľa. Bratislavčania a účastníci programu historicko-kultúrneho festivalu ju mohli bez zranení prežiť opäť 1. októbra 2016. Okrem bitky sa konal aj dobový sprievod Starým mestom.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1041593519272957
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1053061424792833
Orosláňska slovenská národnostná samospráva a miestna evanjelická cirkev 15. októbra usporiadali oslavy pri príležitosti 315. výročia znovuosídlenia Orosláňu slovenskými rodinami. V Kultúrnom dome F. Rákócziho II. sa stretli presídlené rodiny so svojimi miestnymi príbuznými, priateľmi a známymi. Evanjelický kostol bol dejiskom obnovenia a podpísania dohôd miestnej slovenskej národnostnej samosprávy a vedenia mesta Orosláň s vedúcimi predstaviteľmi miest Myjava, Šaľa a Kozárovce, po ktorom nasledovalo kladenie vencov pri pamätníku slovenských predkov dnešných Orosláňčanov. Na Starom evanjelickom cintoríne sa konalo vysvätenie nového kríža. V Kultúrnom dome na námestí sv. Borbály záujemcovia si mohli pozrieť výstavu s názvom Orosláňski Slováci v minulosti a dnes. Vyvrcholením osláv bol galaprogram v mestskom Osvetovom stredisku, v ktorom vystúpili: detská folklórna skupina Kopaničiarik z Myjavy, folklórna tanečná skupina Praslica z Kozároviec a populárny spevák Peter Šrámek zo Šale.
http://www.luno.hu/aktuality-podujatia/24188-spolupluno
Zo svojich skúsenosti s tvorbou portálu luno.hu (Imrich Fuhl v r. 2010)
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/blog/13/zo-svojich-skusenosti-s-tvorbou-portalu-lunohu
https://www.facebook.com/oslovma/posts/820312014734443
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1043539872411655
http://www.luno.hu/archiv-luno-portal/archiv-kaleidoskop/21922-dekada-portalu-www-luno-hu
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1043531375745838
www.oslovma.hu/XXX/SlTlVys4.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1043506079081701
Hľadanie stratených Slovákov v Maďarsku
Stála konferencia v zrkadle 10. výročia ÚSŽZ hodnotila kvalitu slovensko-slovenského dialógu a nastavila víziu štátnej politiky SR vo vzťahu ku krajanom v zmysle Koncepcie na roky 2016-2020
oSlovMa-Fotogaléria:
https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1066054266826882
Vystúpenie predsedu ÚSŽZ Jána Varša:
www.uszz.sk/data/2016/3_11_Vystupenie_predsedu_USZZ_na_Stalej_konferencii_2016.pdf
oSlovMa-Archív:
http://www.oslovma.hu/XXX/ZbZahSl4.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=668019729963673
Slováci z celého sveta
http://www.teraz.sk/slovensko/v-bratislave-na-konferencii-zisli-slov/225307-clanok.html
http://www.teraz.sk/regiony/v-bratislave-zradili-centrum-slovenskeh/225420-clanok.html
Čo na to Stála konferencia SR a Slováci žijúci v zahraničí?
http://www.uszz.sk/sk/stranka/4193/vyzva-na-predkladanie-ziadosti-o-dotaciu-na-rok-2017
Slovensko ako domov fujary - Pôvod tejto kráľovnej medzi ľudovými nástrojmi prináleží Slovensku.
Stretnutie zástupcov evanjelickej, rímskokatolíckej a gréckokatolíckej cirkvi zo Srbska, SR, Česka, Maďarska, Chorvátska a Rumunska v Selenči.
http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/9678-iv-ekumenicka-duchovna-rada
http://www.24hod.sk/milovnici-klobas-maju-aj-tento-rok-rande-na-klobfeste-cl472370.html
Jubilejný 20. festival čabianskej klobásy, ktorý sa konal od piatka do pondelka v juhomaďarskom meste Békešská Čaba, v centre dolnozemských Slovákov, navštívilo vyše 100.000 návštevníkov. Podľa regionálneho spravodajského servera Behir.hu to dnes oznámil riaditeľ festivalu Sándor Hégely. V priebehu festivalu súťažilo vo výrobe klobásy 1100 družstiev v rôznych vekových kategóriách. Spracovali celkovo 10 ton mäsa. V rámci ukážky zabíjačiek spracovali šesť ošípaných. Organizátori jubilejného ročníka festivalu, ktorý sa konal v areáli mestskej športovej haly na ploche 15.000 štvorcových metrov, pripravili vyše 100 programov, gastronomické produkty ponúkalo 300 vystavovateľov. Hviezdami večerných koncertov boli nemecký spevák Thomas Anders zo skupiny Modern Talking a švédsky hudobník nigérijského pôvodu Dr. Alban. Recept čabianskej klobásy rozširovali písomne v slovenskom jazyku farári, ktorí pokladali za dôležité, aby si ľudia vedeli zabezpečiť dobrú mäsitú stravu, ktorá je vyrobená z doma vyprodukovaných surovín. Klobása sa rozšírila najmä po tom, čo začali do Európy dovážať papriku z Turecka a Ameriky. Od roku 1997 sa stal festival čabianskej klobásy jedným z najznámejších gastronomických podujatí Maďarska a strednej Európy; je to najvýznamnejšia turistická udalosť a gastrokultúrne podujatie Békešskej Čaby. Čestným hosťom jubilejného ročníka podujatia bolo mesto Nové Zámky. „My zásadne a nikdy nedávame do klobás čierne korenie a údime ich trošku inak a robíme ich veľmi štipľavé. Čabianska klobása bola patentovaná ako hungarikum, teda ako chránený produkt,” povedal pre TASR predseda Čabianskej organizácie Slovákov Michal Lásik. Podľa jeho vyjadrenia si čabianski Slováci už po druhý raz urobili minifestival v Dome slovenskej kultúry, kam pozvali takmer všetky obce Békešskej župy. Prišli ale hostia aj z celého Slovenska.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1065270183571957
Na doterajších ročníkoch festivaloch vyrobili celkovo sto ton klobásy. - V centre dolnozemských Slovákov - v juhomaďarskom meste Békešská Čaba - sa 28. októbra začal jubilejný 20. festival čabianskej klobásy. Organizátori očakávajú v nadchádzajúcich štyroch dňoch 100.000 návštevníkov, kým uplynulé ročníky festivalu čabianskej klobásy, ktorej recept vytvorili tamojší Slováci, navštívilo už poldruha milióna ľudí. Na doterajších ročníkoch festivaloch vyrobili celkovo sto ton klobásy. Recept tejto pochutiny rozširovali písomne v slovenskom jazyku farári, ktorí pokladali za dôležité, aby si ľudia vedeli zabezpečiť dobrú mäsitú stravu, ktorá je vyrobená z doma vyprodukovaných surovín. Klobása sa rozšírila najmä po tom, čo začali dovážať papriku z Turecka a z Ameriky do Európy. Od roku 1997 sa stal festival čabianskej klobásy jedným z najznámejších gastronomických podujatí Maďarska a strednej Európy; je to najvýznamnejšia turistická udalosť a gastrokultúrne podujatie Békešskej Čaby. Čestným hosťom jubilejného ročníka podujatia je mesto Nové Zámky. „My považujeme čabiansku klobásu za produkt slovenský, pretože keď sa pozriete okolo nás, na ďalšie osady, maďarské osady, tam je to ochutenie, korenenie tých klobás iné. My zásadne a nikdy nedávame do klobás čierne korenie a údime ich trošku inak a robíme ich veľmi štipľavé. Čabianska klobása bola patentovaná ako hungarikum, teda ako chránený produkt, ale môžem vám povedať, že v Slovenskom Komlóši, Sarvaši, sa robia podobné klobásy, teda veľký rozdiel tam nenájdete. Takže vlastne podstatu tohto festivalu sme dali my Slováci, ktorí sme tento typ klobásy začali vyrábať,” povedal pre TASR predseda Čabianskej organizácie Slovákov Michal Lásik. Vyjadril radosť z toho, že sa koná už jubilejný 20. ročník festivalu. „Ja sa však úprimne priznám, pre mňa tie prvé dva-tri festivaly boli omnoho milšie, lebo oni mali omnoho rodinnejší charakter. Bolo tam síce menej ľudí, ale tam sa žartovalo, tam sa schádzali rodiny a porozprávali sme sa, ako to na zabíjačkách bývalo,” dodal. Na terajšom podujatí súťaží vo výrobe klobásy až 750 mužstiev. Podľa Michala Lásika sa však tento festival stal už veľmi komerčný, sú tam vysoké ceny a veľký dôraz sa kladie na sprievodné podujatia a koncerty, zatiaľ čo klobása sa stala druhoradou. „Rozhodli sme sa, že toho roku si my, Slováci už po druhý raz urobíme taký minifestival tu v Dome slovenskej kultúry. Pozvali sme sem takmer všetky obce našej župy, ktoré majú podobné klobásy, a my si chceme k tej klobáse dať tú našu tradičnú kultúru - teda nekomerčne sa tu zabaviť spoločne, rodinne,” poznamenal predseda Čabianskej organizácie Slovákov. Klobásy v dome Slovákov pripravovalo 15 družstiev, prišli stovky návštevníkov nielen zo slovenských obcí a miest Maďarska, ale aj z okolitých krajín, vrátane Slovenska. „Do budúcnosti z toho chceme urobiť medzinárodný festival Slovákov, pretože my sa stále hádame so Slovákmi v Petrovci vo Vojvodine a s Nadlačanmi v Rumunsku, že kto má tú klobásu najlepšiu. O rok by sme si chceli zmerať sily v tomto, aby sme konečne rozhodli, že ktorá je tá najlepšia,” uzavrel Michal Lásik.
Video:
http://www.teraz.sk/magazin/o-cabiansku-klobasu-za-20-rokov-prejav/225325-clanok.html
Slovenská národnostná samospráva XII. obvodu Budapešti usporiadala 21. októbra 2016 v Klube M. Jókaiho Hudobno-zábavné stretnutie za účasti kmotrovcov, ľudových rozprávačov Márie Kropáčovej z Príbeliec a Juraja Matiaša z Horných Plachtiniec. Účinkovala: Pilíšska rodinka z Mlynkov. - Foto: I. Fuhl
https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1059108620854780
oSlovMa-video:
https://www.facebook.com/oslovma/videos/1059411024157873/
https://www.facebook.com/oslovma/videos/1059450747487234/
Pochovávať-sadiť! / Pokračovať, kde iní skončili / Spoločný jazyk / Naši starí - / Dvakrát umierajú... - Úryvky z básní slovenských autorov v Maďarsku - Alexandra Kormoša, Gregora Papučka, Imricha Fuhla a Gabriela Hattingera
https://www.facebook.com/oslovma/posts/841505992615045
https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1053527851412857
www.oslovma.hu/XXX/2003-Apr-Pilisan.pdf
www.oslovma.hu/XXX/2004-Dec-Pilisan.pdf
www.oslovma.hu/XXX/2004Febr-Pilisan.pdf
www.oslovma.hu/XXX/2009-Dec-LitPrilo.pdf
www.oslovma.hu/XXX/2009-Dec-Pilisan.pdf
www.oslovma.hu/XXX/2009Febr-Pilisan.pdf
www.oslovma.hu/XXX/2009-Jul-Pilisan.pdf
www.oslovma.hu/XXX/2010-Dec-Pilisan.pdf
www.oslovma.hu/XXX/2010-Jun-Pilisan.pdf
www.oslovma.hu/XXX/2011-Dec-Pilisan.pdf
Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti usporiada 31. októbra o 11. hod. pietnu spomienku pri hrobe Juraja Bielika na cintoríne na Megyerskej ceste. Juraj Bielik bol podpredsedom obvodnej samosprávy. Dlhoročný tajomník Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku má zásluhu aj na založení Ľudových novín v roku 1957 a znovuvybudovaní celoštátnej občianskej organizácie v porevolučných rokoch. - Významná osobnosť Slovákov v Maďarsku, národnostný politik a diplomat / Z Békešskej Čaby do Budapešti, Bratislavy a Prahy / „Robili sme čo sa dalo, často aj napriek zákazom...”
4. novembra 2016 v Hronci / Čo nového v slovenskom národnostnom školstve? / 10 rokov Školy v prírode „Poznaj svoje korene“ / 70. výročie výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom / Náš kalendár a Ľudové noviny / „Učme sa jeden od druhého“ / J. Hollý: Kubo - Na divadelnom predstavení
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.1071929046239404.1073742022.147596498672668&;type=3
https://www.facebook.com/N%C3%A1%C5%A1-Ondri%C5%A1-874571986012794
https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1084892571609718
www.oslovma.hu/XXX/KonZSM16.pdf
Archív:
Hogyan tovább magyarországi szlovákok? - http://felvidek.ma/2015/03/hogyan-tovabb-magyarorszagi-szlovakok/
http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-politika/22224-po-konferencii-ako-alej
http://www.luno.hu/archiv-luno-portal/20812-konferencia-zsm-v-mlynkoch
http://www.luno.hu/archiv-luno-portal/15811-ako-alej-slovaci-v-ma-arsku
http://www.noveslovo.sk/node/54135
http://videoservis.tasr.sk/videos/EOYYdQwtjJCa/embed/high_1080p
Slovákov žijúcich v Maďarsku trápi nedostatok pedagógov a situácia sa bude ešte zhoršovať, povedala pre TASR predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková na dvojdňovej konferencii „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?” v Mlynkoch (Pilisszentkereszt). „Sú dve také oblasti, kde sme hádam najaktívnejší a ktoré sú z hľadiska prežitia našej komunity najdôležitejšie. Jednou z tých oblastí je, samozrejme, školstvo, ktoré je dôležité nielen pre národ, ale aj pre národnosť. Teraz CSSM za pomoci svojich odborníkov pracuje na školskej koncepcii, cieľom ktorej je, aby tento teraz neexistujúci systém fungoval ako jednotný systém, pod čím sa rozumie, aby na škôlku nadväzovala škola, na školu nadväzovalo gymnázium a na gymnázium nadväzovalo vysoké školstvo,” povedala predsedníčka. „Máme málo pedagógov, zápasia naše školy s nedostatkom učiteľov už aj teraz a o pár rokov to bude ešte horšie, lebo odchádza do dôchodku početná generácia pedagógov. Snažíme sa, samozrejme, tam, kde je to možné, vziať tieto inštitúcie do vlastných rúk,” konštatovala Alžbeta Hollerová Račková. Doteraz sa to podľa jej slov uskutočnilo v prípade piatich škôl, ktoré prebrala CSSM. Jedna škola pôsobí v prevádzke miestnej slovenskej samosprávy - škola v Alkári (Mátraszentimre) a od septembra tohto roka bude podobne fungovať aj škola v Níži (Nézsa).
http://videoservis.tasr.sk/videos/oOhwwndGyWom/embed/high_1080p
Slováci v Maďarsku sú v pokročilej fáze asimilácie, povedala 18. novembra 2016 pre TASR v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) na úvod ôsmeho ročníka dvojdňovej konferencie „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“ predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková. Hlavnou témou konferencie pripravenej Zväzom Slovákov v Maďarsku (ZSM) je zachovanie a zveľaďovanie slovenského jazyka prostredníctvom skúseností, postrehov a podnetov vedúcich predstaviteľov slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku. „Myslím si, že pre väčšinu ľudí je známe to, že Slováci v Maďarsku sú v pokročilej fáze asimilácie, čo znamená, že mladá generácia, na mnohých miestach už ani stredná generácia, jazyk neovláda,” konštatovala predsedníčka. „Preto naším cieľom okrem vyučovania jazyka na školách, okrem poskytovania kvalitnej výučby slovenského jazyka a modernizácie vyučovania so zameraním na komunikačné schopnosti je aj to, aby sme poskytovali možnosť osvojovania jazyka aj pre dospelých. To znamená, že CSSM napríklad z prostriedkov, ktoré v rámci svojich možností môže poskytnúť na tento účel, podporuje organizovanie jazykových kurzov, slovenských krúžkov v takých školách alebo v takých obciach, kde vyučovanie slovenského jazyka neexistuje,” dodala Alžbeta Hollerová Račková. „Ja si myslím, že sú veľmi cenné tie podnety, ktoré prichádzajú od ľudí, ako reakcie na všetko to, čo tu odznie. Budeme hovoriť veľa o školstve. Tie podnety, ktoré tu budú z kruhu ľudí, ktorých sa to najviac týka, určite budú zapracované do koncepcie slovenského národnostného školstva,” zhodnotila očakávania predsedníčka CSSM. Cieľom konferencie, ktorá sa venovala aj ďalším aktuálnym otázkam samosprávnej a občianskej sféry, je zhodnotenie súčasnosti a načrtnutie perspektívy života slovenskej menšiny, spoločné hľadanie odpovedí na najpálčivejšie otázky súčasnosti a budúcnosti Slovákov v Maďarsku. Účastníci podujatia si zároveň pripomenuli 70 rokov od výmeny obyvateľstva, ale aj desiate výročie prijatia zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Ďalšími témami konferencie boli o. i. postavenie Slovákov v Maďarsku v kontexte starostlivosti Maďarska o národnostné menšiny a starostlivosť Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí. Na konferencii zazneli aj skúsenosti príslušníkov iných národnostných menšín v Maďarsku, otázky revitalizácie národnostnej komunity a možnosti slovenskej inteligencie či slovenských aktivistov v Maďarsku.
http://www.vtedy.sk/zavazna-poruba-miestni-murari-pracovali-na-stavbach-v-budapesti
Dňa 12. októbra 1874 sa v Gbeloch narodil katolícky kňaz, národovec, politik a publicista ThDr. Ferdinand Juriga. Na začiatku 20. storočia patril medzi dôležité postavy slovenskej politiky. Ferdinand Juriga sa po prvýkrát v histórii uhorského snemu 19. októbra 1918 prihovoril jeho poslancom po slovensky. Hovoril o požiadavke priznať sebaurčovacie právo pre slovenský národ. V mene Slovenskej národnej rady odoprel uhorskému snemu právo rozhodovať o osudoch horného Uhorska (Felvidéku). Zákony ani vláda totiž neuznávali slovenský národ. Historici ho považujú za svojrázneho predstaviteľa slovenského národného hnutia v Uhorsku. Mal svojskú povahu a rád prezentoval svoje názory. V kostole namiesto sutany kázal občas v ľudovom kroji. Ferdinand Juriga patril k zakladateľom Slovenskej ľudovej strany (1905 - SĽS, 1925 - HSĽS), napriek tomu ho z nej v roku 1929 vylúčili. Často sa dostával do sporov s jej predsedom Andrejom Hlinkom. Na rozdiel od neho bol zástancom rozsiahlejších reforiem v cirkvi. F. Juriga sa usiloval zlepšiť sociálne pomery na Záhorí. Zakladal potravné a úverné družstvá, z ktorých najvýznamnejšie bolo Ústredné odpredavačstvo zeleniny v Zohore (1911). Vo Vajnoroch zriadil Spolok na kŕmenie ošípaných (1910), v Stupave dielňu na kvasenie kapusty a i. V roku 1909 sa stal správcom Ľudovej banky v Bratislave (vznikla v roku 1907). V snahe podporiť svoje družstevné aktivity založil v roku 1912 Záhorskú ľudovú banku v Zohore (s jej pomocou vybudoval mlyn), postupne mala filiálky v Šaštíne a Bratislave. S kňazom F. Tománkom založil ešte v roku 1911 Sereďskú ľudovú banku. Popri tom bol v rokoch 1922-1925 v správnej rade Lombardnej banky v Bratislave. Po získaní doktorátu teológie (1898) sa stal Juriga kaplánom vo Veľkej Mani. V tom istom roku bol i kaplánom v Budapešti, v roku 1900 v Leviciach, v roku 1901 v Palárikove. Tu založil spolok striedmosti, podnecoval mládež pre vec slovenského národa, čo sa nepáčilo miestnemu grófovi Károlyimu, a preto ho v septembri 1902 preložili do Bratislavy. Bol kaplánom v Blumentálskom kostole. Stal sa členom výboru Spolku sv. Vojtecha (1905). Inicioval preklad Svätého písma do spisovnej slovenčiny. V apríli 1905 ho vymenovali za administrátora, potom za farára vo Vajnoroch. V roku 1923 sa stal farárom v Dolnej Strede nad Váhom, v roku 1924 ho vymenovali za asesora v Trnave. Juriga začiatkom roku 1918 ako prvý oživil myšlienku SNR, ktorá by reprezentovala slovenské záujmy. Dňa 30. októbra 1918 sa aktívne zúčastnil na deklaračnom zhromaždení v Turčianskom sv. Martine, ktoré rozhodlo o začlenení Slovenska do československého štátu. Tu ho zvolili za člena SNR a jej výkonného výboru. O pár dní neskôr ho vymenovali za poslanca revolučného Národného zhromaždenia ČSR v Prahe. Ferdinand Juriga vypracoval prvý návrh autonómie Slovenska, ktorý klub slovenských poslancov odmietol. Bol spolutvorcom obrannej organizácie ľudovej strany Rodobrana. Od roku 1930 býval v Karlovej Vsi ako penzionovaný katolícky farár (suspendovali ho), stiahol sa z politického a verejného života. Naplno sa venoval činnosti v Slovenskej lige, ktorá sa starala o Slovákov na národnostne zmiešanom území. V rokoch 1922-1939 bol jej podpredsedom.
Oszkár Jászi o spolupráci národov „v dlhom 19. storočí”
http://madari.sk/publikacie/dunajsky-mikrokozmos-2-cast
Staršie čísla: http://www.luno.hu/archiv-luno-portal/starsie-cisla-novin/tlac-verz-pdf
http://www.luno.hu/images/pdf/2016/45-2016.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1087177311381244
Obsah (č.45/2016): Za Alžbetou Ančinovou / Zo stálej konferencie v Bratislave / Spolu na javisku i v zákulisí / Jubileum čívskej základnej školy / Národnostný deň vo Veľkej Tarči / Cantus Choralis Slovaca 2016 / Hudobno-zábavný večer v Jókaiho klube / Výlet do minulosti v Bánhide / Stretnutie materských škôl v Níži / Spoločné vyhlásenie katolíkov a luteránov / Čo by mala gazdinka vedieť pri kúpe vajec / Dušan Dušek: úryvky z knihy Pešo do neba / Na voľné chvíle: vtipy, osemsmerovka / III. Stretnutie slovenských klubov v Níži / Veľkotarčianske košele a pruslíky
http://www.luno.hu/images/pdf/2016/44-2016.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1081464801952495
Obsah (č.44/2016): Filmový seminár v Budapešti / Slovo má Csilla Cséffaiová / Slovenský škovránok v Sarvaši / O odbornom programe CSSM v Bratislave / Udelenie národnostných štipendií / Tradičná svadba v Legínde / Trojité okrúhle výročie M. Beňovského / Nová skupina škôlky v Békešskej Čabe / Svetový deň chôdze v Sarvaši / 305. výročie príchodu slovenských evanjelikov / Svätý Martin z Tours / Ako pripraviť záhradu na zimu / Peter Šulej: Saldek (dokončenie) / Na voľné chvíle: vtipy, detská krížovka / Potulky po západnom Slovensku / Petržalka z iného pohľadu
http://www.luno.hu/images/pdf/2016/43-2016.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1074239469341695
Obsah (č.43/2016): Editoriál: Digitálna pomoc / Pripravované podujatia, ponuka práce / Cena a Pamätný list Samuela Tešedíka / Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov / Vyšiel Národný kalendár 2017 / Slováci už 315 rokov v Orosláni / Príbeh Pitvarošanov už aj v Budapešti / Nad najnovšou publikáciou Ľuboša Kačírka / Slovenské literárne a kultúrne popoludnie / Spomienka na Jozefínu Hontiovú Klányiovú / Trinásty Tekvicový deň v Sarvaši / Na pamiatku reformácie / Päť bežných rastlín, ktoré prečistia vzduch / Peter Šulej: Saldek (z knihy Elektronik café) / Na voľné chvíle: krížovka, vtipy / Mozaika: Deň slovenských novinárov / Jeseň fotoobjektívom A. Orliczkého
http://www.luno.hu/images/pdf/2016/42-2016.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1066379076794401
Obsah (č.42/2016): Editoriál: Cestovanie v čase / Slovo má Ján Cservenák / Pamätná tabuľa barónovi Rudnyánszkemu / Duchovné cvičenie v Marianke / Jubileum čemerskej Furmičky / Výlet Dengelegčanov po Slovensku / Busta J. Straku opäť na svojom mieste / III. Deň tardošských Slovákov / Príloha pre deti - LuDo / Virtuálne putovanie po Dolnej zemi / Tri ocenenia našim žiakom v Nadlaku / Mariánske pútnické miesta na Ukrajine / Ako na jeseň posilniť imunitný systém / Lajos Grendel: Kampaň (dokončenie) / Linda Absolonová: Chameleón / Na voľné chvíle: vtipy, tajnička / Výstava Monodialógy v Budapešti / Tirpácka svadba so slovenskými koreňmi
http://www.luno.hu/images/pdf/2016/41-2016.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1060777054021270
Obsah (č.41/2016): Výzva ÚSŽZ na predkladanie žiadostí o dotáciu / 1 otázka - 1 odpoveď: Klára Fuferendová / Slovenský spoločenský dom v Poľnom Berinčoku / Oslava dvojitého jubilea v Kestúci / Oberačkové slávnosti v Jášči / Tradičná svadba a oberačkové slávnosti v Ečeri / Zasadnutie v Komárňansko-ostrihomskej župe / Budapeštianski dôchodcovia v Banskej Štiavnici / Šikovné ruky: Obrázky z listov / Cyklistický výlet k Bielemu jazeru / Čemerčania v Lutherovom dvore / Čo stihnú dobrí organizátori predpoludním? / Lajos Grendel: Kampaň (Prel. K. Wlachovský) / Na voľné chvíle: vtipy, osemsmerovka / Mozaika: Novohradské impresie / Naším fotoobjektívom: Čabianske podsteny
http://www.luno.hu/images/pdf/2016/40-2016.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1055999924498983
Obsah (č.40/2016): Slovo má Csilla Mezeiová / Valné zhromaždenie CSSM / Dni slovenského filmu v Budapešti / Výtvarné umenie spája Čabanov a Košičanov / Nové Dedinské múzeum v Irminčoku / Čriepky z čuvárskej minulosti / Slovenský haluškový deň v Kondoroši / Mladí Dolnozemci v Báčskom Petrovci / „Šamlíková zábava” v Slovenskom Komlóši / Liečiť rany sveta vo Vacove / Katarína Béliková oslávila 109. narodeniny / Pavel Vilikovský: Prvá veta spánku (úryvok) / Na voľné chvíle: vtipy, krížovka pre deti / Mozaika: Príťažlivá Vágašská Huta / Koncert v sále a na lodi v Budapešti
http://www.luno.hu/images/pdf/2016/39-2016.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1048644961901146
Obsah (č.39/2016): Slovo má Alžbeta Árgyelánová / Stretnutie národnostnej mládeže v Agárde / Slovenský škovránok v Tatabányi-Bánhide / Gerheňový festival v Malej Tarči / Gastronomické stretnutie v Santove / Haluškový festival vo Veňarci / Čabianski seniori navštívili berínske deti / Zlatý gaštan 2016 s Mlynčankou F. Pénzelikovou / Varenie slivkového lekváru v Sarvaši / Púť k Matke Božej v Mátraverebélyi-Szentkúte / Ako sa rozhodnúť pri zmene zamestnania / Eduard Petrák: Poďme sa báť / Na voľné chvíle: krížovka, vtipy / Mozaika: Slovenské dni v Čorváši / Národnostný deň v Išasegu
http://www.luno.hu/images/pdf/2016/38-2016.pdf
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1042813702484272
Obsah (č.38/2016): Podujatia, súbeh, výzvy / 700. výročie prvej zmienky o Liptovskom Hrádku / Zasadalo vedenie KSD v Budapešti / Život z troch pohľadov v Leviciach / Slovenské diela z Maďarska ocenené v Užhorode / Deň župy na Hlavnom námestí Békešskej Čaby / Slovenské národnostné dni v Malom Kereši / Príloha pre deti: LuDo / Slávnostné otvorenie školského roka v Sarvaši / Škôlka čabianskej školy sa rozrástla / Tichá omša za Michala Tótha / Moje dieťa „nezapadlo” do kolektívu. Čo s tým? / Mária Balgová: ON (úryvok) / Z básní Stipana Blažetina / Na voľné chvíle: tajnička, vtipy / Pozdrav z hlavného mesta Zemplína / Pod povrchom - výstava v Slovenskom inštitúte
http://www.oslovma.hu/XXX/InstPpSk.pdf
https://www.youtube.com/channel/UCyXlRO6ee9uTtOGehqlvXvA/videos
Sídlo inštitútu: 1088 Budapešť, Rákóczi út 15. - Otváracia doba: pond.-štvrtok 10-16, piatok: 10-14 - Telefón: (+36 1) 327 4000 - www.mzv.sk/web/sibudapest - Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.">Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Nevšedný automobilový a zároveň letecký projekt slovenskej firmy Aeromobil predstavil 24. októbra 2016 jeho zástupca Štefan Vadócz aj v Budapešti. Samotný projekt sa zrodil pred dvadsiatimi piatimi rokmi. Za ten čas prešiel Aeromobil nemalým vývojom. Zo sna niekoľkých mladých mužov sa stáva skutočnosť a podľa toho, čo v Budapešti v Slovenskom inštitúte predniesol Štefan Vadócz, projekt ráta s rýchlym vývojom dopravnej techniky a Aeromobilom ako s jeho živou súčasťou. Tím Aeromobilu predstavujú inžinieri, projektanti z ôsmich európskych krajín a stále je ešte medzi nimi miesto pre ďalších tvorcov, je teda dôkazom skutočnej európskej spolupráce. Po prednáške a vizuálnej prezentácii v Slovenskom inštitúte nasledovala živá diskusia o možnostiach využitia tohto dopravného prostriedku budúcnosti. Projekt Aeromobil reprezentuje Slovensko, ako predsednícku krajinu Rady Európskej únie aj v Bruseli.
Slovenský inštitút aktívne spolupracuje so slovenským gymnáziom v Budapešti a novou formou spolupráce sú povinné pamätné dni v Maďarsku, ktoré sa na netradičných hodinách dejepisu prepájajú so slovenskými dejinami a slovenským aspektom vnímania chodu dejín. Viac ako 40 slovenských gymnazistov si 21. októbra 2016, v predvečer 60. výročia revolúcie v roku 1956, vypočulo prednášku historika a prekladateľa Ladislava Kovácsa o protikomunistických vzburách v krajinách bývalého východného bloku, o oficiálnom postoji Československa k revolučným udalostiam v Maďarsku od 23. októbra do 11. novembra 1956. Dobové slovenské Filmové týždenníky z fondu Archívu Slovenského filmového ústavu priblížili študentom atmosféru komunistickej diktatúry a oboznámili ich aj s reportážami a komentármi o dianí v revolučnej Budapešti.
Tradičné hosťovanie bratislavského Mesiaca fotografie v Slovenskom inštitúte v Budapešti vzbudilo zaslúženú pozornosť odbornej i laickej verejnosti. Projekt mladého fotografa Martina Kleibla o Petržalke, najväčšom sídlisku v strednej Európe, na vernisáži 20. októbra 2016 spolu s autorom predstavil riaditeľ Slovenského inštitútu Gabriel Hushegyi. Ak by niekto očakával pochmúrne a deprimujúce zábery „kamennej džungle“, bol by sklamaný. Martin Kleibl sa programovo podujal na spracovanie histórie a premien Petržalky a poukazuje na zákutia, ktoré sú oázou aj v tejto štvrti Bratislavy. Za výnimočný sa dá považovať aj sociálno-kultúrny koncept Susedia (2010), v rámci ktorého sa fotograf podujal na spoznanie všetkých svojich spolubývajúcich v paneláku. Zo 107 bytov bola približne polovica obyvateľov ochotná aktívne sa zúčastniť konceptu, a tým prispieť k interaktívnemu objektu M. Kleibla. Výstava bude v priestoroch Slovenského inštitútu prístupná do 20. novembra 2016.
Jednou z najznámejších a najčítanejších maďarských poetiek súčasnosti je nesporne Virág Erdős. Výber z jej básnickej, ale aj poviedkovej tvorby, vyšiel nedávno v slovenskom vydavateľstve Aspekt v Bratislave. Jej tvorbe a novej knihe v slovenskom preklade sa venovala októbrová Literárna oáza (18. 10. 2016) v Slovenskom inštitúte. Prekladatelia Eva Andrejčáková a Vladimír Janček, ako aj redaktorka Gabriela Magová spolu s autorkou Virág Erdős, rozoberali možnosti, aké má prekladateľ a tvorca nového textu v cudzom jazyku, keď text originálu ponúka rébus mnohých významov, odkazov, alúzií a slovných hier. Pre básnika Vladimíra Jančeka bolo prvoradé, aby sa zrodil čo najlepší slovenský text, ktorý zachováva čo najviac z estetických a významových rovín predlohy. Že je možné dopracovať sa k vernosti a kráse, hravosti jazyka a významov zároveň mohli posúdiť všetci, čo si počas večera vypočuli básne v origináli, aj v slovenskom preklade. Jazyk Európy je preklad (U. Eco). A aktuálnosť veršov poetky Virág Erdős má teraz šancu, vďaka skvelému prekladu, osloviť čitateľov aj na Slovensku.
Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku pokračuje vo vydávaní úspešnej maďarsko-slovenskej Edície Kor/ridor. Po 23. Budapeštianskom medzinárodnom knižnom festivale, kde boli uvedené prekladové tituly Miroslava Michelu a autorskej dvojice Evy Kowalskej - Karola Kanteka, sa 13. októbra 2016 na pôde Slovenského inštitútu prezentovali ďalšie tri novinky edície. Zväzok č. 6. a č. 7., t. j. konferenčný zborník Neznámy Ľudovít Štúr - Maďarské štúdie o najväčšom Slovákovi, resp. Az ismeretlen Ľudovít Štúr - Magyar tanulmányok a legnagyobb szlovákról, ktoré obsahujú texty historikov z konferencie, ktorá sa konala v Roku Ľudovíta Štúra (24. septembra 2015) v Slovenskom inštitúte v Budapešti. Ako tretia bola uvedená monografia (zväzok č. 8.) Ľuboša Kačírka Národný život Slovákov v Pešťbudíne v rokoch 1850 - 1875. Dr. Árpád Tóth, historik z Univerzity Miskolc veľmi pozitívne hodnotil netradičný prístup autorov štúdií konferenčného zborníka o Ľ. Štúrovi, a historik Prof. Iván Halász vyzdvihol syntetizujúci charakter monografie Ľ. Kačírka, čím sa stáva najdôležitejšou publikáciou pojednávajúcou o slovenskom národnom živote v Pešti a Budíne v období od r. 1850 do 1875. Večer slovenských a maďarských historikov uviedla Dr. Anna Kováčová, riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, moderoval Gabriel Hushegyi, riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti.
CAFe Budapest je už štvrťstoročie najprestížnejším jesenným medzinárodným festivalom súčasnej kultúry a umenia v hlavnom meste Maďarska. Slovensko sa dostalo do programu po dlhých rokoch čakania, a pri príležitosti slovenského predsedníctva v Rade EU sa podarilo presadiť dve podujatia výnimočnej kvality: výstavu Jozefa Jankoviča a Pala Macha MONODIALÓGY a koncert PaCoRa Trio, hudobnej formácie svetovej hudby, ktorá sa minulý rok prezentovala s veľkým úspechom na Festivale WOMEX v Budapešti. Podujatie v priestoroch Zväzu výtvarných umelcov Maďarska otvoril Rastislav Káčer, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku a Teodóra Bán, riaditeľka Ústredia budapeštianskych festivalov. Tvorbu slovenských umelcov predstavil kurátor a estetik Prof. Peter Michalovič. Po vernisáži výstavy, ktorá vzbudila nevšedný záujem prítomných návštevníkov nasledoval koncert PaCoRa Trio, ktoré predstavilo svoje skladby z posledných rokov, napr. aj z CD Fugit Hora z r. 2012. Výstava Jozefa Jankoviča a Pala Macha je prístupná do 30. októbra 2016 v priestoroch Zväzu výtvarných umelcov v Maďarska (MKISZ) na Triede Andrássyho č. 6. v Budapešti.
Od septembra 2016 sa každé dva týždne budú premietať v Budapešti slovenské filmy. V kultúrnych priestoroch, ktoré sú obľúbené najmä medzi vysokoškolskými študentami a študentami zo zahraničia budú mať záujemci možnosť pozrieť si výber zo slovenskej filmovej klasiky. V priestoroch Auróra a Kék Ló budú premietania slovenských filmov ponúknuté pri príležitosti predsedníctva SR v Rade Európskej únie. Výber 10 filmov bol pripravený v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom a diváci v Budapešti si budú môcť pozrieť v pôvodnom jazyku s anglickými titulkami filmy ako Boxer a smrť, Vtáčkovia, siroty a blázni, Papierové hlavy, Slepé lásky a ďalšie. Popri festivaloch hraných i dokumentárnych filmov, na ktorých sa prezentujú najnovšie slovenské filmové tituly je vďaka tejto iniciatíve možné sledovať slovenské filmy v hlavnom meste Maďarska pravidelne až do konca roka.
Vedecké spracovanie dolnozemskej obce Pitvaroš prebieha už viac než desaťročie. Už v roku 2007 vyšla prvá monografia s názvom Pitvaroš a Pitvarošania. Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku a kolektív šiestich autorov sa postarali o pokračovanie s dvojjazyčnou publikáciou Pitvaroš na starých fotografiách / Pitvaros a régmúlt idők tükrében. Autori novej publikácie Michal Kožuch, Juraj Majo, Miroslav Kožuch a Sallainé Szuda Zsuzsanna predstavili 4. októbra 2016 publikáciu aj v Slovenskom inštitúte v Budapešti. Počas prezentácie boli uvedené pôsobivé multimediálne prílohy s interaktívnym plánom obce, s 3D zábermi súčasných pitvarošských ulíc, ako aj počítačové modely najvýznamnejších stavieb a domov a rodokmene pitvarošských rodín. Nová kniha vyšla pri príležitosti 200. výročia založenia obce a príchodu 175 zakladajúcich rodín do Pitvaroša. Podujatie moderovala Dr. Katarína Király, riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku.
Kultúrne centrum v Ostrihome pod názvom Kaleidoszkóp Ház od septembra 2016 spúšťa sériu prezentácií slovenských autorov a ich diel, ktoré vyšli pri príležitosti čestného hosťovania slovenskej literatúry na Medzinárodnom knižnom festivale v Budapešti v apríli tohto roku. Prvou prezentovanou knihou s účasťou autorky a ilustrátora Fera Jablonovského bol 30. septembra 2016 román Daniely Kapitáňovej, Samko Tále: Kniha o cintoríne (Könyv a temetőről) z vydavateľstva Magvető. Prezentácia vzbudila veľký záujem čitateľov nie len z Ostrihomu, ale aj neďalekého Štúrova. Kaleidoszkóp Ház sa podujal na vytváranie živých kultúrnych mostov a kontaktov medzi dvoma brehmi Dunaja na hranici Slovenska a Maďarska prostredníctvom literatúry. Ďalšou odprezentovanou knihou v poradí bude v októbri kniha Zusky Kepplovej Hotel Sza_adság, ktorá vyšla vo vydavateľstve L´Harmattan. Ešte na tento rok sa pripravujú aj stretnutia s Janou Beňovou a Veronikou Šikulovou. Hosťami rozhovorov s čitateľmi sú aj prekladatelia predmetných knižných titulov.
Skupina GUAPA, t.j. dizajnérky Alexandra Varšová a Eva Kočnárová, sa po úspešnej premiére na výstave dizajnu krajín V4 MeeD na jar 2016 sa vrátili do Budapešti na samostatnú výstavu All over - Guapa wallpapers. Galéria Evenetuell pozvala mladé slovenské dizajnérky so svojimi kolekciami tapiet a predmetov v rámci výstavno-prezentačného projektu Design Week. Výstava slovenských autoriek v koncepcii kurátorky Szilvie Szigeti bude verejnosti prístupná do 20. októbra 2016.
Po úspechoch na Medzinárodnom knižnom festivale v Budapešti pokračujú prekladatelia zo slovenskej literatúry do maďarčiny v práci v prekladateľskom salóne v Slovenskom inštitúte. Témou stretnutí je recepcia preložených diel ale aj príprava nových textov slovenských autorov. Pravidelné stretnutia sú inšpiráciou i tvorivou dielňou, do ktorej sa začínajú zapájať i mladší kolegovia, aby konzultovali so skúsenejšími prekladateľmi. Na stretnutia si prekladatelia pozývajú aj maďarských spisovateľov, aby spolu uvažovali nad možnosťami prekladateľských stratégií a ich uplatňovaní v literárnom texte.
Štátna Széchényiho knižnica na budínskom hrade bola 26. septembra 2016 miestom osláv Dňa Mórica Beňovského, v rámci ktorých sa konala vedecká konferencia aj vernisáž výstavy z dokumentov o živote a diele tejto významnej osobnosti 18. storočia, rodáka z Vrbového a kráľa Madagaskaru. V Maďarsku bol rok 2016 vyhlásený za Rok Mórica Beňovského, a pri tejto príležitosti bol ustanovený aj Pamätný výbor na čele s Gézom Szűcsom, splnomocnencom predsedu vlády, záštitu nad pamätným rokom prevzali Péter Hoppál, štátny tajomník za kultúru a István Íjgyártó, štátny tajomník Ministerstva zahraničného obchodu a zahraničných vecí Maďarska. Predsedom výboru sa stal György G. Németh, predseda Spolku M. Benyovského v Maďarsku. Na otvorení konferencie sa zúčastnili aj veľvyslanci krajín V4, za Slovensko mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Rastislav Káčer, za Česko Juraj Chmiel, za Poľsko Roman Kowalski. Prednášky konferencie poukázali na nové poznatky vo výskume o Beňovskom, za mesto Vrbové prehovoril dr. Gregor Papuček a Doc. Krisztián Benyovszky z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre prednášal o podobách literárneho stvárnenia tejto legendárnej postavy. Okrem slovenských vedcov a historikov poukázal na nezrovnalosť dátumu narodenia M. Beňovského aj popredný európsky etnológ Prof. Vilmos Voigt, keďže podľa záznamov v matrike sa Móric Beňovský narodil 20. 9. 1746, a nie v r. 1741. Deň Mórica Beňovského ukončil galavečer v budove peštianskej Reduty (Pesti Vigadó), ktorý spestrili ukážky z muzikálu Beňovský - milovník slobody (Benyovszky, a szabadság szerelmese). Dielo Tibora Nagya, Ivána Bradányiho a Zsolta Pozsgaya bude uvedené na jar 2017 v Pesti Magyar Színház. Výstava Štátnej Széchényiho knižnice o osobe M. Beňovského, ku ktorej prispel aj Štátny archív v Bratislave, je verejnosti prístupná do 15. decembra 2016.
Narodil sa významný maďarský básnik Endre Ady, tvorca literárnej moderny. - Zbierky: Verše, Nové verše, Krv a zlato, Bol by som rád, keby ma milovali, Verše všetajomstiev, Na čele mŕtvych. - Zomrel 27. januára 1919
Ady Endre a szlovák irodalomban:
http://epa.oszk.hu/00000/00001/00231/pdf/itk_EPA00001_1963_03_391-392.pdf
„...magyar, oláh, szláv bánat / mindigre egy bánat marad.“
„Tak, herolde ty svitajúcich časov: / nám v jednu vôľu načim túžby zliať...“
(Pavol Országh-Hviezdoslav)
http://zlatyfond.sme.sk/dielo/273/Orszagh-Hviezdoslav_Dozvuky-II/7
Narodil sa v Békešskej Čabe priekopník letectva Andrej Kvas, dolnozemský Slovák, ktorý lietal na strojoch vlastnej konštrukcie, pričom 1. augusta 1908 absolvoval prvý medzimestský let na území súčasného Slovenska medzi Bratislavou a Trnavou (45 km) za 58 minút vo výške 50-70 metrov. - Zomrel v Budapešti 27. januára 1974.
Koch a Kvas - Zakladatelia letectva v Uhorsku
Oral history z Békešskej Čaby
http://pavolzibrita.blog.sme.sk/c/313122/Oral-history-z-Bekesskej-Caby.html
V Nitre sa konalo zakladajúce valné zhromaždenie Hornouhorského maďarského vzdelávacieho spolku (FEMKE). Spolok mal dopomôcť k maďarizácii slovenského obyvateľstva horného Uhorska.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Ma%C4%8Fariz%C3%A1cia
Deň boja za slobodu a demokraciu - Štátny sviatok SR - Medzinárodný deň študentstva - vyhlásil ho Medzinárodný zväz študentstva ako spomienku na rozpútanie fašistického teroru proti českým vysokým školám a ich študentom (1939).
http://www.uszz.sk/sk/stranka/3950/den-boja-za-slobodu-a-demokraciu
Začiatok Nežnej revolúcie: Na Václavskom námestí v Prahe sa konala študentská demonštrácia. Proti pokojnému sprievodu mestom na Národnej triede brutálne zasiahli komunistické bezpečnostné sily. Asi 500 ľudí utrpelo zranenia.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Ne%C5%BEn%C3%A1_revol%C3%BAcia
https://www.facebook.com/oslovma/posts/850494661716178
Tublatanka: Pravda víťazí
http://www.youtube.com/watch?v=wuGC3VhPmgg
Zomrel v Bratislave historik Ladislav Deák, ktorý od roku 1962 pracoval ako vedecký pracovník v Ústave dejín socialistických krajín SAV. Hlavnou témou jeho bádania boli zahranično-politické problémy stredoeurópskych štátov a Juhoslávie v medzivojnovom období (1918-1939) a vzťahy medzi Československom a Maďarskom. Narodil sa 13. 1. 1931.
Ladislav Deák: Poznámky k demografii Slovákov v Maďarsku
v Slovenskom Komlóši sa narodil básnik a zberateľ hmotnej kultúry Slovákov v Maďarsku Juraj Dolnozemský (vlastným menom Juraj Antal). V rodisku pôsobil ako predseda miestnej organizácie Zväzu Slovákov v Maďarsku a ako významný spolupracovník mesačníka Komlóšsky hlásnik. Bol zakladajúcim členom Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku, je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov. Dielo - básnické zbierky: Večerný dážď (1988), Ťarcha páperia (1994), November (1995), Doma (1998), Vernosť (2002), V okovách času (2006), Živé korene (2013).
„Naše dejiny neodškriepiteľné zostávajú verné, / do spomienok pradávnych zakorenené, / po svete roztrúsené, spiace v cintorínoch, / zvučiace v tuhých rýmoch.” (Už aj preto) - „Veď vernosť dopredu nádeje ženie. / Ja pevne verím v novuzrodenie!“ (Budapeštianskym Slovákom) - „Úspechy si sami musíme vydobyť / v najhlbšom vnútri ochraňovať vernosti zlatú niť!“ (Zlatá niť)
Literárny večierok pri príležitosti 85. narodenín Juraja Antala Dolnozemského - Prezentácia zbierky Živé korene (fotogaléria):
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.499366810162300.1073741865.147596498672668&;type=3
sa narodil nemecký teológ, kazateľ a reformátor, zakladateľ protestantizmu Martin Luther. Zomrel 18. 2. 1546.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Martin_Luther
- Prvá viedenská arbitráž
https://sk.wikipedia.org/wiki/Prv%C3%A1_viedensk%C3%A1_arbitr%C3%A1%C5%BE
Slovensko prišlo o južné územie, Podkarpatskú Rus a časť severnej Oravy a Spiša...
http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/884626-pred-76-rokmi-doslo-k-viedenskej-arbitrazi/
https://www.facebook.com/oslovma/posts/844283872337257
Spomienka na všetkých verných zosnulých (Dušičky)
Halloween či Dušičky?
Vplyv amerikanizácie
https://www.facebook.com/oslovma/posts/841502439282067
Pochovávať - sadiť! / Pokračovať, kde iní skončili / Spoločný jazyk / Naši starí - / Dvakrát umierajú... - Úryvky z básní slovenských autorov v Maďarsku - Alexandra Kormoša, Gregora Papučka, Imricha Fuhla a Gabriela Hattingera
https://www.facebook.com/oslovma/posts/841505992615045
Zomrela učiteľka, krajanská pracovníčka, neúnavná organizátorka slovenských akcií v Békešskej Čabe Alžbeta Ančinová.
Sviatok všetkých svätých
Halloween či Dušičky?
http://www.magnificat.sk/sviatok-vsetkych-svatych-a-pamiatka-zosnulych/
Ako sviatok vznikol?
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1066990160066626
v Pitvaroši sa narodil učiteľ, zbormajster, rádioamatér a politik Ján Šutinský
Náš dolnozemský polyhistor
v Békešskej Čabe sa narodil Matej Šipický
Genetik, mikrobiológ, pedagóg a krajanský aktivista, vedúci Katedry genetiky a aplikovanej mikrobiológie na Debrecínskej univerzite a bývalý predseda Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku.
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/189/matej
Rozhovor s genetikom Matejom Šipickým:
M. Šipický Národnosti v štáte Maďarov - Kde je naše miesto?
sa narodil národnostný politik, trojjazyčný básnik Gabriel Hattinger-Klebaško
- Martinská deklarácia ukončila manželstvo Slovákov s Maďarmi / „Ak si chcú Slováci uchovať svoju identitu, je nemysliteľné, aby sa tak stalo v štáte, kde tvoria majoritu Maďari. Najlepšie to konečne ukazuje aj tragický osud násilne pomaďarčenej polmiliónovej slovenskej menšiny v Maďarsku...“
https://www.facebook.com/oslovma/posts/844274822338162
v Kovačici sa narodil insitný maliar Ján Glózik
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1065244856907823
- v Uhrovci sa narodil národný buditeľ Ľudovít Štúr, vedúca osobnosť slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/842637222501922
vznikol spoločný štát Čechov a Slovákov
http://www.vtedy.sk/pred-97-rokmi-vznikol-spolocny-stat-cechov-a-slovakov
https://sk.wikipedia.org/wiki/Vznik_%C4%8Cesko-Slovenska
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1063330930432549
v Kysáči sa narodil profesorom Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade a Fakulty humanitných vied UMB v Banskej Bystrici Michal Harpáň
http://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/7019
- v Černovej pri Ružomberku došlo k ozbrojenému stretu. Slovenskí obyvatelia obce chceli zabrániť vysväteniu nového kostola maďarským kňazom. / Roman Holec: Ospravedlnenie za tragédiu, ktorá si vyžiadala 15 mŕtvych a desiatky zranených, by nebolo produktívne.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1062930373805938
Zomrel v Berkeley (USA) popredný slovenský architekt svetového formátu Ladislav /Ladislaus Edward/ Hudec. Svoje najvýznamnejšie, architektonicky pôsobivé funkcionalistické diela vytvoril v Šanghaji, kde prežil, staval a tvoril takmer 30 rokov. - Narodil sa 8. 1. 1883 v Banskej Bystrici.
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/1/ladislaus-edward-hudec
L. Hudec má prvú monografiu v rodnom jazyku
Zomrel spisovateľ, publicista, scenárista a redaktor Vladimír Mináč, predseda Matice slovenskej. Medzi jeho najznámejšie diela patria napríklad romány Smrť chodí po horách, Dlhý čas čakania, Zvony zvonia na deň, Dúchanie do pahrieb. Narodil sa 10. 8. 1922.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Vladim%C3%ADr_Min%C3%A1%C4%8D
Prehradenie Dunaja, ktoré si vyžiadalo budovanie sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros
http://www.vtedy.sk/prehradenie-dunaja-oktober-1992
Dôvody odporu Maďarska k vodnému dielu
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1060748024024173
Maďarsko si v týchto dňoch pripomína 60. výročie povstania z roku 1956, ktoré bolo rozdrvené sovietskymi tankami a prišli v ňom o život tisíce ľudí. Protikomunistické povstanie sa začalo 23. októbra 1956 demonštráciou na podporu protestov v Poľsku. - Proti tyranii, chudobe, cudzej okupácii a poručníctvu...
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1059498934149082
(Z rozpomienok na októbrové udalosti roku 1956)
„Á, vy ste z tej dediny, kde v r. 1956 vyhlásili kestúcku republiku? Je to pravda?” / „Nie, to nie je pravda, v Kestúci nikdy nezaložili republiku.”
A kesztölci köztársaság legendája
http://index.hu/kultur/klassz/1023.1022/
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1059495467482762
100. výročie podpísania Clevelandskej dohody
Žiadali samostatnosť Čiech a Slovenska
https://sk.wikipedia.org/wiki/Clevelandsk%C3%A1_dohoda
Narodil sa v Svederníku maliar, grafik a ilustrátor Vincent Hložník, ktorého rozsiahle dielo sa stalo základom slovenského moderného výtvarného umenia. Zomrel 10. 12. 1997. - http://sk.wikipedia.org/wiki/Vincent_Hlo%C5%BEn%C3%ADk
Narodil sa slovenský filológ, prekladateľ, spisovateľ, novinár, redaktor a znalec vtedajšej slovenčiny a češtiny Štefan Leška. Zomrel v Malom Kereši (Kiskőrös) 25. februára 1818.
https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_Le%C5%A1ka
V Nových Zámkoch zomrel rodák z Békešskej Čaby, ľudový básnik a prozaik, autor divadelných hier Ján Gerči (nar.: 17. 02. 1909). - Po skončení základnej školy pracoval ako robotník. Patril k najplodnejším ľudovým autorom. - Písať začal v roku 1931, najskôr po maďarsky. Niet oblasti kultúrneho a osvetového života v B. Čabe, do ktorej by v 30. a 40. rokoch 20. storočia nezasiahol svojimi nápadmi a tvorivou prácou. S jeho menom sa stretávame vo všetkých časopisoch, ktoré v oblasti B. Čaby vychádzali. - V roku 1947 sa presťahoval na Slovensko. Aj tu pokračoval v osvetovej činnosti. Vydal divadelnú hru v čabianskom nárečí Vyslúžená žena (1935), ktorú bratislavskí herci uviedli v rozhlase (1938); samostatnú zbierku básní vlastným nákladom pod názvom Zornička (1939). V rukopise zostali jeho ďalšie divadelné hry, filmová poviedka a román.
Narodil sa v oblasti dnešného Žitného ostrova vojvodca, poľný maršal a hlavný veliteľ cisárskych vojsk bojujúcich proti Turkom Andrej Hadík, potomok slovenského zemianskeho rodu. Zomrel 12. 3. 1790.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Andrej_Hadik
Zomrel v americkom Clevelande básnik a prekladateľ Karol Strmeň (vl. menom Karol Bekéni), predstaviteľ katolíckej moderny. (Ako deň úmrtia sa uvádza aj 15. alebo 21. október.) - Narodil sa 9. apríla 1921 v Slovenskom Mederi (dnes Palárikovo). - http://sk.wikipedia.org/wiki/Karol_Strme%C5%88
sa narodil osvetár, folklorista, národopisec a spisovateľ Štefan Lami (1925-2010) - Snáď najvýznamnejšia bola jeho osvetová činnosť. Zapojil sa do nej už v útlom veku. Bol významnou osobnosťou maďarského ľudového tanečného hnutia, tancoval vo viacerých profesionálnych tanečných súboroch. Aktívne sa zapájal aj do zberateľskej práce a vedeckého spracovania údajov o kultúre Slovákov v Maďarsku.
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/126
Roky obetované kultúre
Štefan Lami: Dedinské príbehy (1995)
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/stefan_lami_dedinske_pribehy.doc
Štefan Lami: Ľudové rozprávky Slovákov v Maďarsku (1983)
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/stefan_lami_ludove_rozpravky.doc
Štefan Lami: Rozprávky spod Pilíša (1982)
www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/stefan_lami_rozpravky.doc
sa v Gbeloch narodil katolícky kňaz, národovec, politik a publicista ThDr. Ferdinand Juriga. Na začiatku 20. storočia patril medzi dôležité postavy slovenskej politiky.
Ako prvý rečnil v Uhorskom sneme po slovensky
http://www.vtedy.sk/ferdinand-juriga-narodenie
F. Juriga: Žiadame sebaurčovacie právo pre slovenský národ!
Ferdinand Juriga ako jediný slovenský poslanec v uhorskom sneme predniesol prejav, v ktorom deklaroval právo Slovákov na sebaurčenie ako slobodného a rovnoprávneho národa.
Zrekonštruovaný most Márie Valérie cez Dunaj spájajúci Ostrihom so Štúrovom slávnostne odovzdali opäť do užívania za účasti premiérov oboch krajín, Mikuláša Dzurindu (SR) a Viktora Orbána (MR), ako aj komisára Európskej únie pre rozšírenie Güntera Verheugena.
http://www.teraz.sk/magazin/historia-obnoveny-most-marie-valeri/221903-clanok.html
Narodil sa v Humennom slovenský spisovateľ a novinár žijúci v Maďarsku Oldřich Kníchal. - Prozaik, dramaturg, redaktor, zahraničný spravodajca, jazykový lektor, publicista, prekladateľ.
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/5/oldrich-knichal
Beszélgetés Oldřich Kníchal író, műfordítóval
www.oslovma.hu/XXX/KnichalO.pdf
7. októbra 1869 - Narodil sa v Kulpíne (Srbsko) architekt a staviteľ Milan Michal Harminc. Navrhol a naprojektoval také stavby ako napríklad stará a aj nová budova Slovenského národného múzea v Martine, evanjelické kostoly v Uhrovci a v Žiline, sanatóriá v Novom Smokovci či palác Tatra banky na námestí SNP v Bratislave. Zomrel 5. 7. 1964.
http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&;ID=58943
Maďarsko si dňom národného smútku pripomína aradských mučeníkov:
http://www.hlavnespravy.sk/madarsko-si-dnom-narodneho-smutku-pripomenulo-aradskych-mucenikov/153142/
Aradi vértanúk: http://hu.wikipedia.org/wiki/Aradi_vértanúk
Zomrel v Budapešti prírodovedec, ornitológ a ichtyológ Ján Šalamún Petian (Petényi). Narodil sa 30. 7. 1799 v Ábelovej.
https://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_%C5%A0alam%C3%BAn_Petian
Konferencia o Jánovi Šalamúnovi Petianovi
http://www.enviromagazin.sk/enviro2011/enviro2/13_konferencia.pdf
Zomrel v Dolnej Strehovej maďarský básnik a dramatik Imre Madách, autor svetoznámeho poeticko-dramatického diela Tragédia človeka. Narodil sa 21. 1. 1823.
https://www.facebook.com/oslovma/posts/833159130116398
Narodila sa v Báčskom Petrovci maliarka Zuzana Medveďová. Zomrela 11. 2. 1985.
http://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/1721
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1044262715672704
bol založený portál oslovma.hu
http://www.oslovma.hu/index.php/sk
https://www.facebook.com/oslovma
bol založený jediný týždenník Slovákov v Maďarsku
Ľudové noviny (1996-2006) - Úryvky z diplomovej práce Z. Papučka
Zo svojich skúsenosti s tvorbou portálu luno.hu (Imrich Fuhl v r. 2010)
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/blog/13/zo-svojich-skusenosti-s-tvorbou-portalu-lunohu
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1043531375745838
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1043539872411655
Narodil sa v Šuranoch spisovateľ a autor literatúry faktu Laco Zrubec.
Priateľ Slovákov v Maďarsku
Čitateľom približoval slovenské dejiny
http://www.teraz.sk/knihy/laco-zrubec-citatelom-priblizoval-slo/220700-clanok.html
Laco Zrubec v obraze regionálnej literatúry
http://skolskyservis.teraz.sk/stredne-skoly/laco-zrubec/10410-clanok.html
http://www.books.sk/writer_card.jsp?id=204
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1043465462419096
Narodil sa v Oradei (Rumunsko) ostrihomský arcibiskup, kardinál, náboženský spisovateľ a zakladateľ Trnavskej univerzity Peter Pázmaň (Pázmány), vedúca osobnosť rekatolizácie v Uhorsku. Zomrel 19. 3. 1637 v Bratislave.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Peter_Pázmaň
https://www.facebook.com/oslovma/posts/832745106824467
Narodil sa vo Svätom kríži nad Váhom (dnes Považany) kardinál, náboženský spisovateľ Alexander Rudnai (Rudnay), ktorý sa otvorene hlásil k svojmu slovenskému pôvodu a patril k najvýznamnejším predstaviteľom prvej fázy slovenského národného obrodenia. Bol patrónom a aktívnym členom bernolákovského hnutia, zapojil sa do činnosti Slovenského učeného tovarišstva a zaslúžil sa o vydanie Bernolákovho 5-zväzkového Slovára a slovenského prekladu Biblie. Zomrel 13. 9. 1831.
„Slovák som, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem.“
Ostrihomskú baziliku dal postaviť Slovák
https://www.facebook.com/oslovma/posts/832746160157695
Predsedovia vlád SR a Maďarska Robert Fico a Viktor Orbán v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) spolu odovzdali do užívania Stredisko pilíšskych Slovákov.
Orbán és Fico átadta a Pilisi Szlovákok Központját:
oSlovMa-Fotoalbum:
https://www.facebook.com/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=325012487597734
https://www.facebook.com/oslovma/posts/1042060212559621
Narodila sa v Polichne spisovateľka a dramatička Božena Slančíková-Timrava, popredná predstaviteľka kritického realizmu. Už svojou prvou novelou Skúsenosť vyvolala rozruch v národne orientovaných spoločenských kruhoch. Svoj kritický a realistický opis (bez pátosu) slovenskej reality predstavila aj vo svojich najznámejších dielach: Ťapákovci, Skon Paľa Ročku či Hrdinovia. Zomrela 27. 11. 1951.
Po stopách ságy rodu Slančíkovcov
https://www.facebook.com/oslovma/posts/832742843491360
S hlbokým zármutkom v srdci oznamujeme, že vo veku 83 rokov 2. novembra 2016 zomrela Alžbeta Ančinová - učiteľka, krajanská pracovníčka, neúnavná organizátorka slovenských akcií v Békešskej Čabe. Zakladajúca členka Čabianskej organizácie Slovákov pochádzala z békeščabianskej slovenskej rodiny. Chodila do evanjelickej základnej školy, stredoškolské vzdelanie získala na Gymnáziu Zsuzsanny Lórántffyovej a navštevovala Pedagogickú fakultu Gyulu Juhásza v Segedíne. Ako pedagogička v roku 1960 sa dostala do Základnej školy č. 6 v Jamine. Bola národnostnou referentkou Mestskej rady v Békešskej Čabe, v období 1980-1990 pracovala ako riaditeľka Základnej školy na Madáchovej ulici (ZŠ Lajosa Padraha). Pod jej vedením zaviedli v škole intenzívnu výučbu slovenčiny a zachovávanie slovenských tradícií. Alžbeta Ančinová má veľké zásluhy na skúmaní slovenských tradícií mesta, bola motorom a dušou slovenského života Békešskej Čaby, organizátorkou početných slovenských akcií a programov, ako aj zostavovateľkou niekoľkých publikácií. Česť jej pamiatke!
Pietna spomienka sa bude konať 17. novembra v Békešskej Čabe.