alt : header1.swf



Sun05202018

Posledná aktualizácia20:43:19

XI. Pilíšska kavalkáda a šiškový festival v Mlynkoch

mlysis01FotogalériaZ doterajších ročníkov zaznamenali najvyššiu účasť vlani na jubilejnom ročníku, keď prišlo vyše 3000 ľudí. Tento rok prišlo do Mlynkov menej návštevníkov, dôvodom okrem horšieho počasia mohla byť aj skutočnosť, že v rovnakom čase boli v Budapešti a v celom Maďarsku viaceré iné podujatia.

Slováci v Maďarsku pokračovali v tradícii festivalu šišiek a v rámci tohtoročného fašiangového obdobia 10. februára usporiadala Slovenská samospráva v Mlynkoch (SSvM) už XI. ročník Pilíšskej kavalkády a šiškového festivalu. „Nie je to špecifická krajanská záležitosť, fašiangy sa oslavujú všade na celom Slovensku v každej dedine, a rovnako tak aj v slovenskom prostredí na Dolnej zemi,” reagoval v severomaďarskej obci Mlynky (Pilisszentkereszt) pre TASR podpredseda Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Peter Prochácka. „Ale ona je skrátka významná tým, že táto tradícia prežila v tom väčšinovom mlysis02neslovenskom období, a je naďalej udržiavaná. Je veľmi populárna a stretávajú sa tí krajania Slováci tu, interagujú medzi sebou, rozprávajú sa, a toto samo o sebe má taký ten posilňujúci účinok na to národné povedomie,” dodal Prochácka.
„V susedných dedinách žijú aj Nemci, tam býva aj nemecká národnosť (národnostná menšina). To je pre mňa zaujímavé, že tu na tomto podujatí sa stretnú aj z inej národnosti, nielen Slováci, ale aj Nemci. Ale prišli napríklad v niektorom roku aj zo Srbska, aj z Rumunska, často prídu aj zo Slovenska. Toto je také podujatie, kde sa stretnú národnosti, kde sa stretnú ľudia, ktorí sa dobre vedia spolu zabaviť, a je to veľmi dobrý pocit,” mlysis03povedala Szilvia Glücková Šalgaiová z organizačného tímu festivalu.
Z doterajších ročníkov zaznamenali podľa jej slov najvyššiu účasť vlani na jubilejnom ročníku, keď prišlo vyše 3000 ľudí. Tento rok prišlo do Mlynkov menej návštevníkov, dôvodom okrem horšieho počasia mohla byť mlysis04aj skutočnosť, že v rovnakom čase boli v Budapešti a v celom Maďarsku viaceré iné podujatia, dodala Szilvia Glücková Šalgaiová.
„Ja mám veľmi rada šišky, už som aj kúpila, čo si odnesiem domov. Zvykla som ich doma pripravovať, keď som mala doma rodinu, síce vnučky a rodinu mám teraz v Taliansku, pravda tam žijú,” povedala Anna Fúziková Csörgölová, bývalá riaditeľka Slovenskej školy v Budapešti, ktorá je na festivale už tretíkrát.
„Veľmi chutné, tešíme sa. Chodievame sem už niekoľko rokov pravidelne zo Štúrova. My sme miestny odbor Matice slovenskej, taká partia pravidelne tu v Mlynkoch u našich priateľov Slovákov a partia zo Slovenska. Keď sa podarí, aj pri iných príležitostiach sa stretávame. Som rád, že sme tu, verím, že budeme tu, aj keď budú ďalšie programy. Hlavne výstup na Piliš v máji, a v lete stretnutia, keď sa urobia programy spoločne,” mlysis05konštatoval predseda Jaroslav Janok.
Festival sa začal slávnostnou omšou v miestom rímskokatolíckom kostole a pokračoval fašiangovým mlysis06sprievodom obcou od kostola až do Strediska pilíšskych Slovákov, kde pripravili organizátori množstvo programov pre celé rodiny. Hosťami tohtoročného festivalu bol folklórny súbor Partizán z Banskej Bystrice.

Text: Ladislav Vallach  (TASR)  Foto: Imrich Fuhl

F o t o g a l é r i a :
https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1522683804497257

Video: https://videoservis.tasr.sk/videos/hDPBrlRLTnag/embed/high_1080p

oSlovMa-Archív:

2017 - 2016 - http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1335-ikov-festival-piliska-kavalkada-v-mlynkoch

mlysis072015 - http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1279-viii-piliska-kavalkada-a-ikov-festival

2014 - http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1141-vii-piliska-kavalkada-a-ikov-festival

2013 - http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/184-archiv-kultura-archiv-kultura/938-kavalkada-v-mlynkoch-rozvoniavaju-ikykavalkada-v-mlynkoch-rozvoniavali-iky

2011 - http://www.luno.hu/archiv-luno-portal/archiv-kultura/11133-5-pilisska-kavalkada-a-siskovy-festival-v-mlynkoch

2010 - http://www.luno.hu/archiv-luno-portal/archiv-kultura/9549-iv-pilisska-kavalkada-a-siskovy-festival-v-mlynkoch-1

mlysis08Od Troch kráľov po Škaredú stredu - Fašiangy v Mlynkoch pred rokmi

Fašiangy zahŕňajú obdobie od Troch kráľov až po Škaredú stredu. Vznik fašiangov ovplyvnili rímske slávnosti. Po rôznych zmenách sa zachovali dodnes. V Mlynkoch sa dosiaľ zachováva fašiangová nálada, ku ktorej patria tanečné zábavy alebo maškarné plesy, tradičné zvyky a fašiangové šišky...
Hoci v minulosti boli zábavy pestrejšie ako teraz! Pred šestnástimi rokmi autorka týchto riadkov písala o tom vo svojej diplomovej práci na základe rozhovorov s takými ľuďmi, ktorí boli očitými svedkami opisovaných mlysis09udalostí, resp. uvádzané obdobie a zvyky poznali zo spomienok svojich rodičov. Akože to bolo?
Fašiangové zábavy organizovala zvyčajne dospelá mládež, ktorá sa schádzala najčastejšie „f šenku”, čiže v krčme. „Pár chlapcov zjennalo muziku, tí viplatili bandu.“ Ples sa začal v nedeľu „po letánii“ a tancovali až do pondelka rána. Potom zábava pokračovala aj v utorok. Na fašiangových zábavách sa zúčastnilo veľa ľudí, lebo v zime nikto nepracoval, ľudia odpočívali. „Do na fašiangy robí, že v žatvách leží nezdraví, sa hovorívalo.” Znakom fašiangového obdobia bolo tzv. „fašangové péro”, čo nosievali mlysis10mládenci na klobúkoch, „za širákom.” Bol to „krušpánek” s ozdobenými lístkami.
Zaujímavým zvykom bolo vozenie Šimona a Judy. Bábky vozievali vo sviatočné dni po dedine na voze alebo na saniach. Na jedno koleso pripevnili dve figúrky - ženskú a mužskú - tak, aby stáli oproti sebe a obliekli ich do pilíšskeho kroja. Koleso bolo pripevnené ojom k vozu alebo k saniam. Kraj kolesa sa dotýkal zeme, preto keď sa kone pohli, Šimon a Juda sa začali točiť, tancovať. Na voze vyhrávali muzikanti. Šimona a Judu povozili po blízkych dedinách, po Santove, po Verešvári, po Huti, po Senváclave. Vozením týchto dvoch figúr chceli zrýchliť zakončenie zimného obdobia. O tomto nás presvedčí aj nasledujúce príslovie: „Jozef z Mariju aj Šimon mlysis11z Judu zabiju zimu.”
Rozlúčku so zimou simulovali aj tým, že ženskú masku, ktorá sa nazývala „Kiselica” a ktorá bola symbolom zimy, hodili do potoka:

„Kiselica kiselá, štiri roky visela
a na páti odvisla,
šeckích chlapcof odrisla.”

V utorok po obede začal v krčme „tanec za úrodu”, t. j. tanec pre dostatočné množstvo úrody. Obyčajne ženy stredného veku vyhlasovali, za zabezpečenie akej úrody sa bude tancovať. Tancovalo sa za úrodu zemiakov, cibule, maku, obilnín atď. Pri týchto tancoch si ženy vyberali partnerov podľa svojej vôle. Tí muži, ktorých si nikto nevyvolil, museli opustiť miestnosť, lebo keď išlo o budúcu úrodu, muži nesmeli stáť. Tak sa zabávali až do deviatej večer. Zábava sa mlysis12skončila, keď zazvonili zvony. Ako poslednú zaspievali pieseň:

„Fašangi sa kráťá,
už sa nenavráťá.
Staré dífki plačú,
že sa neviskáču.“

... A viac sa už netancovalo.
Na druhý deň bola Škaredá streda, nazývaná aj „Popelná”, „Pósná” alebo „Popelec”. Ale zábava sa ešte neskončila ani napriek tomu, že už nastúpil pôst. Na Škaredú stredu ráno chodievali po dedine „mačkari”, „maškari” - prestrojení mládenci, so začiernenou tvárou. Mali oblečené roztrhané kabáty a nohavice naruby. Chodili z domu do domu a „...líčili sčetku, ťahali za sebu klát na reťazi.” „Mačkarám” dávali ľudia vajcia alebo slaninu, z čoho si v krčme urobili praženicu. Kde im nedali nič, tam gazdinej niečo ukradli.
Ďalším zvykom bolo stínanie kohúta, „zrážaní kokaša” pred krčmou. Do jamy zahrabali živého kohúta až po krk. Mládenci sa stavili, komu sa podarí so zaviazanými očami sťať kohútovi hlavu kosou. Každý mal len jednu možnosť a komu sa to podarilo, ten musel platiť víno. Podľa niektorých informátorov kto sťal kohúta, ten sa stal „paholským richtárom”. V súčasnosti už mnohí nevedia, aké výsady a povinnosti mal paholský richtár, alebo čo znamenal tanec „za úrodu”, ba stínanie kohúta sa nám môže zdať dosť krutým spôsobom zábavy. Vozenie Šimona a Judy - vďaka niekoľkým oduševneným aktivistom - sa dodnes zachovalo. Našou povinnosťou je, aby sme si zachovali niekdajšie tradície a zvyky, ako i jazyk svojich predkov.

Text: Júlia Marloková  Foto: Imrich Fuhl