alt : header1.swf



Fri12142018

Posledná aktualizácia22:24:28

Ján Radoslav Kvačala - zakladateľ komeniológie

kvacal01V júni 2014 sme si pripomenuli 80. výročie úmrtia slovenského pedagóga, kultúrneho historika, zakladateľa komeniológie Jána Radoslava Kvačalu. Jeho plodný život a dielo sú spojené aj so začiatkami štúdia, ktoré absolvoval v Sarvaši. Narodil sa 5. 2. 1862 v rodine evanjelického učiteľa v Báčskom Petrovci.

Otec Ján pochádzal z Beckova a matka z významnej evanjelickej rodiny Godrovcov. Evanjelickú výchovu dostal v rodine, kde aj jeho starší brat Karol Drahotín bol evanjelickým farárom v Binguli (Sriem) a v USA. Ján Radomil Kvačala šesť ročníkov ľudovej školy a jeden ročník židovskej školy - z dôvodu osvojenia si nemčiny - vychodil v rodisku.

Základy dostal na gymnáziu v Sarvaši

kvacal02V rokoch 1872-1880 študoval na gymnáziu v Sarvaši, kde bol obľúbeným žiakom Š. Koreňa a D. Kičku, profesorov slovenčiny. S národne uvedomelým domoňským rodákom, Štefanom Koreňom, udržiaval písomný styk aj v čase, keď profesora prenasledovali a obviňovali z panslavizmu. V rokoch 1880-1883 pokračoval v štúdiu na Teologickej evanjelickej akadémii v Bratislave a súčasne na filologickom odbore Kráľovskej akadémie v Budapešti. Teológiu a filozofiu doštudoval na univerzite v Lipsku. Medzi tým bol roku 1884 vysvätený za farára a dva roky bol kaplánom pri novosadskom farárovi a seniorovi Gabrielovi Belohorskom.

V rokoch 1886-1888 bol v Bratislave kaplánom a výpomocným učiteľom. Hneď na to sa stal riadnym profesorom na katedre klasických jazykov lýcea v Bratislave. Vtedy (1886) získal aj titul PhDr., 1888 diplom stredoškolského profesora klasickej filozofie, 1892 ThDr. a roku 1893 univerzitný profesor. Roku 1893 prijal Ján Kvačala pozvanie za profesora Evanjelickej teologickej fakulty v estónskom Tartu (Jurjev), v rokoch kvacal031916-1918 bol jej dekanom. Stadiaľ veľa cestoval, navštívil aj USA, všade si dopĺňal údaje o Komenskom. V Tartu prednášal po nemecky, ale od roku 1916 aj po rusky. Po boľševickej revolúcii a nemeckej okupácii Pobaltia odišiel do Voroneže, kde pracoval v gubernskom múzeu a ako zastupujúci farár. Tam prežil hrôzy revolúcie a občianskej vojny. Koncom roku 1920 sa vrátil na Slovensko. Bol schopný písať vo viacerých jazykoch, za čo bol obviňovaný, že sa spreneveruje slovenskému pôvodu, ako aj preto, že svoje meno si písal aj maďarským pravopisom (Kvacsala). Polyglot Ján Radomil Kvačala ovládajúci niekoľko jazykov, za účelom štúdia v archívoch a v knižniciach, navštívil kvacal04desiatky svetových miest.

O literárnu tvorbu sa pokúšal už počas gymnaziálnych štúdií. Postupne si získal meno významného vedeckého pracovníka, najmä v oblasti komeniológie, ktorej výsledky bádania uverejňoval v Slovenských pohľadoch a knižne. Bádateľskú pozornosť venoval aj problematike prvej reformácie. Dejiny reformácie na Slovensku je jeho komplexné dielo s pohľadom na históriu slovenskej reformácie od jej začiatkov do roku 1711. Jeho cirkevno-historická práca, venovaná dejinám reformácie na Slovensku, vyšla až po jeho smrti. Zo zachovanej rukopisnej pozostalosti ju na vydanie pripravil hlavne jeho žiak P. Horniak, farár v Levároch. Kvačala dielo nedokončil (1912 - 1918), zomrel vo Viedni, kde pripravoval materiály pre pokračovanie Dejín reformácie na Slovensku. Do vývinu slovenskej literatúry a kultúry zasahoval ako polemik so zmyslom pre dobové spoločenské, kultúrne a literárne problémy, ktoré posudzoval ako široko rozhľadený teológ.

Z dolnozemského hľadiska sú spomienkovo orientované jeho články o postavách slovenskej literatúry, ktoré ho v mladosti na Dolnej zemi ovplyvňovali. Medzi nimi to bol hlavne Michal Godra, Ondrej Bella a Štefan Koreň. Po návrate z Ruska bol v rokoch 1920-1921 pracovníkom Slovenského národného múzea a súčasne rukopisného oddelenia knižnice Matice slovenskej v Martine. V rokoch 1921-1934 bol profesorom cirkevných dejín a patristiky na Teologickej vysokej škole evanjelickej cirkvi a.v. v Bratislave, v rokoch 1926-1927 jej dekanom. V nasledujúcich rokoch 1930-33 bol redaktorom teologického časopisu Viera a veda. Bol členom Kráľovskej českej spoločnosti náuk v Prahe, Comenius Gesellschaft v Berlíne a Akadémie náuk v Petrohrade. Roku 1904 vyznamenaný prémiou A. A. Kotľarevského Ruskej akadémie vied v Petrohrade za vydanie korešpondencie J. A. Komenského. Ján Radomil Kvačala zomrel 9. 6. 1934 vo Viedni, pochovaný je v Bratislave. V jeho rodisku nachádzame jeho pamätnú tabuľu a po ňom je pomenovaná aj jedna petrovská ulica.

Ján Jančovic

Ján Kvačala (wikipedia)
http://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Kva%C4%8Dala

Ján Kvačala predstihol myšlienky o európanstve
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/219/jan-kvacala

Kvačala a Turčiansky Svätý Martin
www.snk.sk/swift_data/source/casopis_kniznica/2004/november_december/568.pdfkvacal05