Hudobný skladateľ Viliam Figuš-Bystrý začínal v Pilíši
Hudobný skladateľ a pedagóg Viliam Figuš-Bystrý sa narodil 28. februára 1875 v Banskej Bystrici v rodine remeselníka - remenára. Prvé štyri ročníky základnej školy v rokoch 1881-84 a gymnázium v rokoch 1885-89 študoval v rodisku. Po predčasnej smrti otca (1888) na odporúčanie matky, ktorá ho v učení povzbudzovala, pokračoval v rokoch 1889-93 v štúdiu na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Po ukončení štúdia na tomto významnom pedagogickom ústave svoje učiteľské pôsobenie začal ako cirkevný učiteľ v Slovákmi osídlenej obci Pilíš na juhovýchode od Budapešti. V tom istom roku 1893 nastúpil za učiteľa v Ostrej Lúke a v tomto povolaní pokračoval 
v rokoch 1895-1902 vo Zvolenskej Slatine.
V roku 1903 odchádza na Dolnú zem, do Slovákmi obývanej obci Padina, ležiacej v srbskej časti Banátu. Za učiteľa bol prijatý na odporučenie tunajšej evanjelickej cirkvi, u ktorej bol zároveň kantorom-organistom. V Padine pôsobil do roku 1907 a v tom istom roku sa vrátil ako 32-ročný do svojho rodiska - Banskej Bystrice. Počas pôsobenia v Padine sa stretával v neďalekom Zreňanine (vtedy Veľký Bečkerek) s Mikulášom Schneiderom-Trnavským, ktorý tam bol zbormajstrom a Viliamovi Figušovi odovzdával cenné rady z hudobnej oblasti. Aj keď si Viliam Figuš hudobné vzdelanie prehĺbil už počas štúdia v Banskej Štiavnici, kde vystupoval na verejných koncertoch a dirigoval študentský spevácky zbor, definitívne odbornú skúšku absolvoval roku 1914 na Hudobnej akadémii v Budapešti.
Kým na začiatku v pomaturitnom období sa venoval salónnej hudobnej tvorbe a upravoval maďarské ľudové piesne, na všetkých učiteľských pôsobiskách zbieral slovenské ľudové piesne. Viackrát sa stretol aj s Bélom Bartókom, zberateľom slovenských ľudových piesní. Po príchode do rodiska zaktivizoval tam hudobnú činnosť, založil spevokol 
evanjelického spolku a hudobný krúžok. Pôsobil ako dirigent, interpret, korepetítor a komponoval komornú hudbu. Vo svojej tvorbe sa inšpiroval stredoslovenskými ľudovými piesňami, medzi ktorými vyrástol a pôsobil. Ako skladateľ vychádzal najviac z nich, upravoval ich pre klavír, spev a klavír, pre zbory a zborové skladby aj na slová slovenských básnikov. Napísal veľa diel, ale jeho najväčším útvorom je opera Detvan - podľa lyricko-epickej básne Andreja Sládkoviča. Pracoval na nej v rokoch 1922-24, ale jej prvá premiéra bola 1. apríla 1928 v SND v Bratislave. Napísal aj viaceré chrámové evanjelické a katolícke diela. Evanjelické sa nachádzajú aj v prídavku Tranoscia. Hneď po vzniku Československej republiky bol v roku 1919 zakladajúcim členom a členom výboru, od roku 1925 predsedom Spolku slovenských umelcov. Viliam Figuš-Bystrý patrí medzi zakladateľov slovanskej národnej hudby a predstaviteľov romantizmu u nás.
S manželkou Elenou rodenou Bernáthovou mal tri dcéry a syna Viliama. Priekopník národnej hudby umrel 11. mája 1937 v Banskej Bystrici. Na jeho počesť vďační rodáci organizujú už vyše tri desaťročia Festival zborového spevu Viliama Figuša-Bystrého a pri Evanjelickom a.v. cirkevnom zbore účinkuje Miešaný zbor V. F. Bystrého. Významnou slovenskou osobnosťou bol aj jeho syn Viliam Figuš, ktorý sa narodil 16. septembra 1905 v Padine. Po základnom a stredoškolskom štúdiu v Banskej Bystrici a Kežmarku, vysokoškolské technické štúdium absolvoval v rokoch 1923-28 na ČVUT v Prahe a VUT v Brne. Popri inžinierskom titule z roku 1929, doktorský technický titul dostal v roku 1946. V roku 1957 stal sa zastupujúcim a roku 1963 riadnym vysokoškolským profesorom. Od skončenia štúdia ako chemik pracoval na Slovensku v najvyšších riadiacich technických funkciách v podnikoch cementárskeho, keramického a sklárskeho priemyslu a tiež výskumných ústavov. V rokoch 1957-1970 prednášal na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Je autorom 10 knižných prác a približne 100 štúdií a článkov v domácich a zahraničných časopisoch, 6 vysokoškolských skrípt a celoštátnych vysokoškolských učebníc. Vyriešil dôležité výskumné úlohy - nehasené vápno, hydraulické vápno, ľahčené betóny. Vyvíjal rozsiahlu expertíznu a poradenskú činnosť pre podniky a závody, pomáhal zavádzať novú výrobu v Poľsku. V roku 1970 sa vysťahoval do Holandska, kde v roku 1979 umrel.
