alt : header1.swf



Wed08212019

Posledná aktualizácia23:41:32

Hlásia sa k svojim „tirpáckym“ predkom

TirpJu01Stretnutie presídlených Slovákov z Maďarska v Jure nad Hronom Dôstojná oslava 65. výročia presídleniaPripomenuli voľakedajší každodenný veselý a ťažký život na dolnozemskej rovineVýstava insitného maliara Jozefa KanyukaOživená tirpácka kuchyňa: čavargóvy, cinke, čergáče, hájaše, lokše... Fotogaléria

Stretnutie presídlených Slovákov z Maďarska
v Jure nad Hronom

Dôstojná oslava 65. výročia presídlenia

Levice sú jedným z južnoslovenských okresov, kde sa v rokoch 1947-1948 z Maďarska vrátilo do TirpJu02vlasti svojich predkov takmer sedemtisíc Slovákov. Najviac, približne 3500 členov rodín ich sem prišlo z Níreďházy a približne 3100 členov rodín zo Sarvaša. Celkom sa z Níreďházy v rámci medzištátnej dohody o výmene obyvateľstva na Slovensko vrátilo približne 4500 Slovákov a zo Sarvaša 4000 Slovákov.

Terajšie župné mesto Níreďháza so 120 tisícami obyvateľmi založili roku 1753 Slováci, ktorí sa už predtým usadili v skôr nimi založených mestách Békešskej stolice (Békešská Čaba, Sarvaš, Slovenský Komlóš...). Repatrianti z Níreďházy a jej blízkeho okolia (skupinových samôt nazývaných bokry) sa usadili vo viacerých obciach dolného Pohronia, kde ešte okrem potomkov žijú mnohí najstarší z nich, ktorí sa pamätajú nielen na roky presídlenia, ale aj na dlhé roky prežité na Dolnej zemi.

Po založení Níreďházy prvými dolnozemskými Slovákmi postupne prichádzali medzi nich ich súkmeňovci priamo zo stredného a východného Slovenska a jazykovo, povahovo a zvyklosťami pomiešaných spôsobov života takto vytvorili etnickú skupinu tam žijúcich Slovákov, ktorá dostala podľa starého, nimi často opakovaného novohradsko-gemerského TirpJu03archaického slova „trpov“, pomenovanie „tirpák“. Teda nie podľa niektorých autorov uvádzaného slova „trpieť“. Pomenovanie „tirpák“ podľa etnológov patrí výlučne len Slovákom z Níreďházy. Nie je to hanlivé pomenovanie, ale označenie tejto etnickej skupiny Slovákov, ktorá žije v tejto oblasti izolovane od ostatných dolnozemských Slovákov.

O tom, že Slováci z Níreďházy a ich potomkovia žijúci v obciach od Levíc až po Želiezovce sa k svojim „tirpáckym“ predkom dodnes hlásia, svedčí aj ich pravidelné presídlenecké stretávanie. Už niekoľko rokov trvá zaužívaná tradícia, že slovenskí presídlenci z Maďarska (okrem Níreďházy aj z iných častí Maďarska) a ich potomkovia žijúci v obciach Dolná a Horná Seč, Starý Hrádok, Jur nad Hronom, Hontianska Vrbica, Šárovce, Zbrojníky, Mýtne Ludany, Hronovce, Kukučínov, Čata, TirpJu04TirpJu42Pohronský Ruskov a Želiezovce (Mikula) sa pravidelne - každý rok vždy v inej z uvedených obci - stretávajú pri spoločensko-kultúrnom posedení.

Organizátormi obec a Matica slovenská

V roku 65. výročia hromadného návratu Slovákov do starej vlasti pripadlo toto stretnutie na obec ležiacu v strede dolnopohronského úseku usadenia Slovákov z Maďarska - Jura nad Hronom. V obci s takmer tisíckou obyvateľov žijú až na jednu slovenskú rodinu, pochádzajúcu z Békešskej Čaby a tri rodiny z Mlynkov (Pilisszentkereszt), v prevažnom počte slovenské rodiny z Níreďházy. Slováci v obci majú 68 % zastúpenie, Maďari a ostatné národnosti zvyšok. Dlhšiu dobu je úspešnou starostkou obce Helena Valentová, ktorá je potomkom tirpáckych rodičov a jej manžel pilíšskych rodičov (Mlynky). Svedčí o tom aj vzhľad obce s plnou občianskou vybavenosťou, materskou a základnou školou, čo je tiež vizitkou jej dlhoročnej práce na čele obce. Potvrdila to aj príprava a priebeh tohtoročného stretnutia presídlencov, ktoré sa uskutočnilo 23. novembra v miestnom kultúrnom dome. V obci vyvíja svoju činnosť osemnásť TirpJu05spoločenských organizácií a z nich medzi najaktívnejšie patrí práve miestny odbor Matice slovenskej, ktorý bol aj v tomto prípade spoločne s obcou hlavným organizátorom tohto vydareného podujatia.

Tradičné stretnutie otvorili a prítomných v preplnenej sále privítali starostka obce Helena Valentová a predsedníčka MO Matice slovenskej Helena Vojteková. Na podujatí sa podieľal aj evanjelický cirkevný zbor, ktorého spevokol otvoril kultúrny program spevom zhudobnenej básne Andreja Sládkoviča „Hojže, Bože, jak to bolí...“, pokračoval piesňami z Tranoscia a ďalšími od známych autorov národnej hudby. Dramaturgia programu, v rámci ktorej vystupovali domáci, bola pripravená tak, aby adekvátne odrážala život obyvateľov v minulosti a v prítomnosti. Minulosť ako spomienku TirpJu06na život a prácu „tirpákov“ na skupinových „sálašoch“ predvádzali humornými scénkami Mara (Mária Behulová) a Jula (Helena Valentová), ktoré svojimi vtipnými dialógmi v tirpáckom dolnozemskom nárečí na „pľaci“ a „burse“ verne pripomenuli nielen tým najstarším pamätníkom, ale i mladším, voľakedajší každodenný veselý a ťažký život na dolnozemskej rovine. Zvučný potlesk bol najväčšou odmenou pre účinkujúcu dvojicu. Po tomto predvedenom dialógu „ňaňičiek“ nedali sa zahanbiť ani tí, čo reprezentujú súčasnosť. Svoje umenie rezkými tancami ukázali hosťom zo štrnástich obcí aj miestni mladí maďarskí folkloristi. O tom, že o budúcnosť kultúry v obci sa netreba báť, bolo vystúpenie mladých spevákov v podaní Jadranky Repkovej a Mareka Prišťáka. Hrou na mandolíne dala o sebe zase vedieť Anna Prišťáková. Prítomných účastníkov stretnutia pozdravili viacerí hostia, medzi nimi aj riaditeľ Domu MS v Leviciach Vincent Mozdík, evanjelický farár Ľubomír Trnavský, publicista Ján Jančovic, bývalý jurský učiteľ, rodák zo Sarvaša Michal Medveď a ďalší. Najstarším účastníkom bol 89-ročný rodák z Békešu, presídlenec zo Sarvaša, Michal Michalec z Kukučínova.

Aj v sprievodnom programe dominovala kultúra

TirpJu07Súčasťou stretnutia bol aj hodnotný sprievodný program. Priamo v centre diania, v priestoroch kultúrneho domu boli inštalované dve výstavy výtvarných diel. Insitný maliar Jozef Kanyuk, rodák z Níreďházy (1946), ktorý mladé roky prežil v Juri na Hronom, predstavil kolekciu olejomalieb, ktorých jednotlivé námety vychádzali práve z prostredia života jeho rodičov. Na vystavených obrazoch mali možnosť účastníci vidieť zobrazený život na vidieku, portrét kosca, drevorubača, povozníka, jazdu na talige, kone pred zájazdovým hostincom, život na ulici, prácu v kuchyni... Tvorbu mladých talentov z Jura nad Hronom priblížili záujemcom obrázky žiakov miestnej ZDŠ Nikolasa Panču, Aleny Valentovej a Ladislava Nékyho. Najstarší sa zase hľadali na fotografiách výstavky záberov z minulosti.

Na výstavke s názvom „Gastronómia našich predkov“ bola ukážka ľudovej stravy, ktorá bola v minulosti typická pre tirpácku kuchyňu. Nielen vidieť, ale aj ochutnať tu bolo možné čavargóvy (osie hniezda), cinke (fučka), čergáče (fánky), hájaše, lokše a iné tradičné jedlá. Tie boli aj súčasťou štedrého a pestrého pohostenia účastníkov na bohato prestretých stoloch kultúrneho domu. Záujemcovia si v centre obce mohli prezrieť Ľudový dom rodiny Dubovej. Tento zachovaný roľnícky dom zo začiatku minulého storočia predstavuje zariadená predná izba, kuchyňa, zadná izba, malá kuchyňa, komora, stajňa, kurín, dvor a šopa. Sprievodkyňou tohto etnodomu bola samotná vlastníčka Gizela Dubová.

Text a foto: Eva Jančovicová

F o t o g a l é r i a
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.343163319115984.75564.147596498672668&;type=1

TirpJu08TirpJu09TirpJu10