alt : header1.swf



Wed08212019

Posledná aktualizácia23:14:17

Dobrodružná cesta - Malokarpatské putovanie

VinoJa01Prevažne mladí návštevníci, ktorých každým rokom pribúda, sa správajú vysoko kultivovane a chcú ochutnávkou vín rovno na mieste zrodu vín na vysokej kultúrnej úrovni spoznávať čaro, vôňu a chuť slovenských vín a týmto aj vzdať hold ich výrobcom. ● Fotogaléria ● Dobrodružstvo vínnej turistiky

Slovenské vinohradníctvo
a vinárstvo rastie na kvalite

Na základe archeologických vykopávok môžeme uviesť, že vinič na terajšom území Slovenska sa začal pestovať už pred viac ako päťtisícimi rokmi. To ďalej potvrdzuje, že už v tom období bola známa aj výroba vína. Kým tento dobový primát tu patrí voľakedajšiemu keltskému obyvateľstvu, neskôr, približne pred dvetisíc rokmi zásluhou sem prichádzajúcich rímskych légií sa na úpätí Malých Karpát začína pestovať vinič hroznorodý vo väčšej miere. Jeho pestovanie sa vzhľadom na vhodné pôdnoklimatické podmienky postupne rozšírilo takmer po celom Slovensku.

Kým podľa mestských výsad mali tam žijúce rodiny možnosť pestovať vinič a vyrábať víno už v 15. storočí, v rurálnom prostredí žijúci poddaní dostali túto príležitosť zväčša ku koncu 18. storočia, o čom svedčia najmä tereziánske urbáre vtedajších obcí a osád. Ku koncu 19. a začiatku 20. storočia dobre sa rozvíjajúce vinohradníctvo postihli slovenských vinohradníkov skazonosné choroby a škodcovia viniča (peronospóra, fyloxéra). Na Slovensku sa v 19. storočí narodili významní priekopníci šľachtenia viniča v Uhorsku. Boli nimi bardejovský rodák Adolf Štark a mošurovský rodák Ján Matis-Mathiasz, ktorí svoje šľachtiteľské úspechy realizovali v dolnozemskom prostredí Uhorska.

Nebývalý plošný rozvoj vinohradníckej a vinárskej výroby na Slovensku začal od druhej polovice 20. storočia do začiatku jeho deväťdesiatych rokov, kedy sa vinič pestoval na ploche viac ako tridsaťtisíc hektároch. Po tomto období transformáciou poľnohospodárstva, najmä zánikom veľkých poľnohospodárskych, vinohradníckych a vinárskych podnikov, rapídne sa znížila pestovateľská plocha vinohradov a z pôvodných predprevratových viac ako tridsaťtisíc hektárov zostala dnes približne iba tretina zberovej plochy. Na Slovensku je šesť vinohradníckych oblastí, rozdelených do štyridsiatych rajónov a niečo vyše šesťsto vinohradníckych obcí. Kvalita slovenských vín je rozdelená do troch kategórií.

VinoJa02

Malokarpatská vinohradnícka oblasť je najznámejšia a keď sa aj z jej pôvodnej päťtisíchektárovej plochy obrába už iba polovica, stále je najväčšou a najvyhľadávanejšou. Rozprestiera sa na hranici od toku riek Morava a Dunaj po Čachtice a od Váhu pri Hlohovci až po Skalicu na Záhorí. Patria do nej najmä historické vinohradnícke mestá a obce, akými sú prímestské časti Bratislavy (Rača, Devín, Vinohrady, Vajnory), Svätý Jur, Limbach, Pezinok, Modra, Dubové, Šenkvice, Častá, Doľany, Dolné a Horné Orešany...

Aj napriek tomu, že došlo v najznámejších vinohradníckych strediskách k drastickému zníženiu vinohradníckych plôch, a to najmä v dôsledku nepremyslenej výstavby, kvalita a známka malokarpatských vín sa neznížila, ale naopak zásluhou odvahy a fortieľa strednej a nastupujúcej mladej generácie vinohradníkov a vinárov, ktorí hospodária súkromne, každým rokom rastie. V roku 2000 spomenutí a ambiciózni lokálpatrioti si založili Združenie Malokarpatská vínna cesta so sídlom v Modre a odvtedy každoročne v druhej polovici novembra organizujú podujatie, dnes už nielen na Slovensku dobre známe ako Deň otvorených pivníc. Tento rok v piatok 16. novembra a v sobotu 17. novembra táto slávnosť vína vstúpila do svojho trinásteho a ako som sa mal možnosť osobnou účasťou presvedčiť, úspešného ročníka. Okrem toho, že bolo doteraz otvorených najviac pivníc, zúčastnilo sa ho aj najviac, 197 vinárov, aj preto sa vzhľadom na veľký záujem hostí rozhodli zvýšiť počet vstupeniek na sedemtisíc.

Predsedom Združenia Malokarpatskej vínnej cesty je inžinier Milan Pavelka, ktorý je sám úspešným vinohradníkom a vinárom. V úvode Cestovného pasu, vydanom k tejto príležitosti, ktorý mal vreckový formát, vytlačený vo vysokej polygrafickej kvalite, bol sprievodcom po 149 pivniciach s uvedením nielen mien vinárov, ale aj encyklopedickými údajmi o ich spoločnosti, v ňom okrem iného napísal - „Myslím, že zvýšený záujem o podujatie svedčí o tom, že dlhoročné cieľavedomé úsilie prináša svoje ovocie. Malokarpatské vína sa dnes vo svete nestratia, vyrástla celá generácia mladých vinárov, takže aj my, ktorí sme súkromné podnikanie vo vinohradníctve a vinárstva začínali ako naši otcovia, ktorí udržiavali rodinné vinohrady, sa nebudeme musieť o kvalitu malokarpatských vín obávať .“

VinoJa03

Deň otvorených pivníc sa konal v dvoch popoludniach a návštevu všetkých pivníc na stokilometrovej malokarpatskej ceste za poznaním slovenských vín nebolo možné absolvovať celú. Návštevu som začal v historických priestoroch Fuggerovho domu v Častej, postaveného v roku 1540. Tento celý objekt v roku 1995 odkúpila spoločnosť JM Vinárstvo Doľany, kde z pivnice rozdelenej na tri časti dve slúžia na sedenie so 120 stoličkami a jedna časť na predajný archív vín. V hornej časti sú salóniky na rokovania. Priestory sa využívajú na degustácie vybraných druhov vín spojené s teplým a studeným bufetom. Vinotéka ponúka široký výber domácich a zahraničných vín. Zaujali tu aj ponúkané oddelené kolekcie z Francúzska, USA a Kanady, Austrálie, Maďarska, Balkánu... a výber francúzskych syrov.

Ďalšia zastávka na ceste smerom na Modru, v ktorej chotári bol moderný, novovybudovaný vinársky komplex Elesko, zaoberajúcim sa pestovaním viniča a výrobou vína, ktoré spoločnosť realizuje okrem objektu aj v nových viniciach v Modre, Dubovej a vo Vištuku. Významné je aj to, že sa prihlásili do integrovanej ochrany s využívaním prírodných prvkov, a tak predstavili modernu vo vinohradníctve a vinárstve na Slovensku. Je chvályhodné, že spájajú tradíciu s novými technológiami. Dominantné odrody, ktoré bolo možné u nich ochutnávať boli Chardonay, Rizling rýnsky, Pálava, Rulandské šedé a modré, Sauvignon, Merlot, Frankovka modrá, Dunaj, Alibernet. Súčasťou moderného vinárskeho komplexu Elesko je aj priestranná galéria, kde svoju tvorbu predstavujú významní slovenskí umelci.

Vinohradnícke mesto Modra s bohatou históriou nezostalo dlžné svojej povesti. V samotnom meste spolu s miestnou časťou Kráľová bolo otvorených až 31 pivníc a ulice, staršie vinohradnícke domy a dvory v ňom pripomínali pravú vinársku atmosféru. Množstvo degustujúcich, v preplnených pivniciach s patričnou reklamou, dávalo najavo svoju spokojnosť nielen s kvalitou vín ale aj kultúrou ponuky a samotnej ochutnávky. Žiada sa pripomenúť, že v 45 pivniciach vinári ponúkali aj tradičné gastronomické špeciality, hodiace sa k ochutnávke toho ktorého vínneho moku. Tak to bolo aj u Vladimíra Sodomu v jeho dvoch pivniciach. Jeho spoločnosť Sodoma víno je dlhoročným výrobcom vysokokvalitných bielych a červených vín v priestoroch dobovej vinárne v centre mesta. Potešilo ma, že odbornú prezentáciu som dostal od neho ako dlhoročného odborníka s domácimi a zahraničnými skúsenosťami a rovnako tiež aj od riaditeľa spoločnosti Juraja Hutára, ktorý tiež na inom mieste osobne prezentoval vína, z ktorých dominoval Rizling rýnsky, Veltlínske zelené, Rulandské biele, Frankovka modra.

VinoJa04

Vinárstvo Chateau Modra, prezentujúce sa neďaleko, vzniklo v roku 1998 a jeho začiatky sú spojené s Eduardom Šebom (na obrázku pri genealógii rodu), ktorý nadviazal na viacstoročnú tradíciu pestovania hrozna a výroby vína svojich predkov. Raritou je tu vyobrazená genealógiu rodu, na z modranskej majoliky vyrobených obkladačkách a umiestnených na stene dvora. Menovite sa tu od roku 1592 do roku 2004 uvádza 374 mužských pokolení Šebovcov. Teraz spoločnosť vedie syn Karol a ten prezrádza, že ponúkané vína pochádzajú výlučne z vlastných viníc nachádzajúcich sa v troch oblastiach Slovenska. Bolo ich možné nájsť v dvoch kolekciách - v prívlastkovej kolekcii Premium a v akostnej kolekcii Terroir. Vďaka 10 umiestneniam sa modranskí Šebovci stali najúspešnejším vinárstvom Národného salónu vín Slovenskej republiky 2011. Vinárstvo vlastní takmer 800 hektárov viníc a z nich dominantnými odrodami, okrem tradičných pre malokarpatskú oblasť, sú Rizling vlašský, Dunaj, Nitria, Hron, Devín, Neronet a Dornfelder.

Hneď oproti historickej dominante mesta - Severnej mestskej bráne, sídli obohnaná vysokými hradbami a pod nimi majúca pivnice, vinárska spoločnosť Pereg. Jej názov pochádza od mena viničného (hôrneho) richtára, ktorý mal v čase feudalizmu v oblasti dôležité postavenie. Aj vstup do pivnice spoločnosti a obsluha oblečená v historických kostýmoch naznačovala, že si váži hostí, ktorým záleží na kultúre aká vládla u šľachticov. Spoločnosť zaznamenala aj zahraničné ocenenia a okrem dominantných odrôd Devín, Tramín, Rizling rýnsky, Cabertent Souvignon, návštevníkom chutili aj ich vysokokvalitné ovocné vína vyrábané z čiernych ríbezlí a Arónie.

VinoJa05

V Modre som navštívil aj iné pivnice, medzi nimi aj pivnicu u Richtára, kde v tejto obrovskej pivnici svoje vína ponúkala desiatka vinárov. Tam som sa stretol a zotrval v rozhovore s najväčším znalcom slovenských vín Fedorom Malíkom, ktorý má svoj vinohrad, pivnicu a kvalitné vína, ale sem si prišiel vychutnať atmosféru a kolorit malých vinárov. Moju pozornosť si zaslúžili aj vinári zo Šenkvíc. V tejto Chorvátmi založenej obci sa prezentovalo moderne vybudované a najnovšou technológiou zariadené vinárstvo, ktoré založili Margita a Ladislav Šebovci a jeho názov je Karpatská perla. V minulom roku im Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku udelil za kvalitu vín, úroveň vinárstva a jeho prínos pre sektor vinohradníctva, prestížne ocenenie Vinárstvo roka. V Národnom salóne vín majú deväť vín a ich prezentácia v šenkvickom areáli len potvrdila dosiahnuté ocenenia. Ich dominantnými vínami sú Veltlínske zelené, Rizling rýnsky, Devín, Muškát moravský, Pinot Gris, Alibernet, Pinot noir. Pre Spolok Svätého Vojtecha vyrábajú omšové vína na liturgické účely. Pri návšteve tohto vinárstva a ochutnávke vín v degustačných priestoroch nezaškodí pre návštevníkov vinárstva zdolanie 99 schodov na rozhľadňu s pekným výhľadom na Malé Karpaty.

V Šenkviciach som navštívil aj vinársky dvor Šarmírovcov a vinárov zo Spolku vinohradníkov a vinárov v Šenkviciach, ktorého členmi sú 26 vinári, a tak ukončil tohtoročnú Malokarpatskú vínnu cestu.

Ak by som mal zhrnúť dojmy, núti ma napísať, že putovanie za poznaním kvalitných vín ma utvrdilo, že bolo pre mňa príjemným prekvapením, že prevažne mladí návštevníci, ktorých každým rokom pribúda sa správajú vysoko kultivovane a chcú ochutnávkou vín rovno na mieste zrodu vín na vysokej kultúrnej úrovni spoznávať čaro, vôňu a chuť slovenských vín a týmto aj vzdať hold ich výrobcom. Popritom zažiť aj dobrodružstvo vínnej turistiky, ktoré ako som mal možnosť od niektorých počuť, býva každý rok neopakovateľné. Súčasťou tohto vydareného podujatia bol aj bohatý sprievodný program.

Text a foto: Ján Jančovic

Fotogaléria