alt : header1.swf



Sat08242019

Posledná aktualizácia19:08:26

Z úcty ku koreňom a pre ďalšie generácie

komlos01Členovia Spolku Slovákov z Maďarska na komlóšskych oslavách Nazreli sme do duše tu žijúcej vetvy nášho slovenského národa, do sŕdc potomkov tých, ktorí sa tu kedysi usadili a zo znivočeného kraja vytvorili kvitnúcu záhradu. Apóvkovia, mamóvke, báťovia a ňaničke Komlóšske dobroty, bohoslužby a nádej

Z úcty ku koreňom - pod touto ústrednou myšlienkou pripravil Spolok Slovákov z Maďarska, ktorý pôsobí na Slovensku pod vedením jej predsedníčky PaedDr. Anny Pilárikovej už 18 rokov, trojdňovú tematickú exkurziu na Dolnú zem. Spolok pod svojou strieškou združuje rodákov, ktorí takmer pred 70-timi rokmi našli svoj nový domov v bývalom Československu. K rodákom sa pripájajú aj ich potomkovia, ktorí sa rovnako radi vracajú na miesta svojich predkov.
Nebolo tomu inak ani v piatkové ráno 22. apríla 2016. Povieval čerstvý vetrík, keď sa komlos02účastníci zájazdu na Dolnú zem zhromažďovali pred budovou Domu Matice slovenskej v Galante. Už z prvých vzájomných zvítaní a pozdravov vyžarovala radosť zo stretnutia, ale aj zážitkov, ktoré na nich čakali v najbližších dňoch. Dobrou predzvesťou atmosféry boli už v autobuse sediaci mladí ľudia - členovia Mládežníckeho ľudového orchestra Igrici z obce Igram, ktorý účinkuje pod vedením umeleckého vedúceho PaedDr. Miroslava Brnu, ktorý aj ako v minulosti hosťujúci učiteľ v Slovenskom Komlóši má bytostný vzťah k Dolnej zemi.
Slnečné lúče sľubovali príjemný deň a rovnako optimistická bola aj predpoveď na sobotu, ktorá bola ťažiskom slávnostných podujatí, organizovaných a pripravovaných v jednom z najslovenskejších miest južného Maďarska - v Slovenskom Komlóši. Aprílové dni už tradične znamenajú pre Komlóšanov príležitosť zaspomínať a pripomenúť si dávne časy osídľovania Komlóša. V ten povestný deň „na Juraja“ (24. apríla) pred 270-timi rokmi Slováci osídľovali Turkami opustené, kuruckými vojnami devastované, močiarmi, tŕstím a rákosím pokryté a iba divou zverou obývané pustatiny na Dolnej zemi. Túžba Slovákov z hornouhorských preľudnených stolíc - z Gemera, Malohontu, Oravy, Turca, Liptova, Zvolena, ale najmä z Novohradu - po komlos03lepšom, slobodnejšom živote, po pôde, po väčšom krajci chleba, po slobodnom vyznávaní evanjelickej viery ich pohla k tomuto neľahkému osudovému rozhodnutiu, ktoré potom obdivuhodnou odvahou aj uskutočnili. Svojou pracovitosťou a húževnatosťou pretvárali pôvodný ráz krajiny a prekonávali ťažkosti, ktoré im nové prostredie nadelilo.
Početná časť tohto obyvateľstva našla svoj nový domov vo vlasti svojich predkov na Slovensku po presídlení pred takmer 70-timi rokmi, no putá a úcta k minulosti - k svojim predkom - nestrácajú ani dnes na svojej intenzite. Spolok Slovákov z Maďarska na Slovensku už takmer 20 rokov napĺňa hlavnú myšlienku prepojenia na vlastné korene, na udržiavanie a rozvoj kultúrneho dedičstva, zvykov a tradícií, ktoré sú stále prítomné a pevné na Dolnej komlos04zemi. Partnerské a medzimestské vzťahy medzi mestami Galanta a Slovenský Komlóš vytvárajú široký priestor pre napĺňanie hlavného predmetu činnosti spolku, ktorý sídli v Galante a kde je koncentrácia rodákov a potomkov značná. Účasť primátora mesta Galanta Petra Pašku a poslanca Fridricha Psotu na tohtoročných slávnostiach iba potvrdzuje spätosť a záujem o ďalší rozvoj úspešných vzťahov medzi mestami.
V prvý deň trojdňového slávnostného maratónu prechádzal mestom pestrý sprievod so slávnostne naladenými obyvateľmi, ktorý smeroval k Mestskému domu a Evanjelickému kostolu, kde sa zhromaždili občania mesta, apóvkovia, mamóvke, báťovia a ňaničke, dôstojní otcovia a matky so svojimi ratolesťami, mládež, ba našli sa aj návštevníci z okolitých sálašov. Boli sme tam aj my, rodáci, potomkovia a zástupcovia zo Slovenska. Po slávnostných prejavoch v slovenskej a maďarskej reči sme položili vence k pamätníku osídlenia, autorom ktorého je rodák z Galanty - sochár Ladislav Sabo, ako aj k pamätníku na ulici Martina Luthera. Delegácia mesta Galanta sa spolu so zástupcami spolku zúčastnila na slávnostnom zasadnutí mestského zastupiteľstva, v rámci ktorého pozdravila a odovzdala pozdravný list a spomienkový dar mestu Slovenský Komlóš.
komlos05Druhý deň patril v dopoludňajších hodinách sympóziu pod názvom „Došli sme“, na ktorom sa prezentovali výskumní pracovníci a predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková. Okrem toho prebiehalo množstvo sprievodných podujatí. Zlatým klincom Dní mesta a programu slávností 270. výročia založenia osady Komlóš bol kultúrny program, ktorý prebiehal na nádvorí slovenskej školy. V programe vystúpili žiaci slovenskej materskej a základnej školy, Tanečný súbor Komlóš a mládežnícka dychovka mesta. Domácich podporili aj účinkujúci zo Slovenska: Mládežnícky ľudový orchester Igrici z Igramu, Folklórna skupina Stromíš z Vlachova, Dychová hudba Opatovanka a Folklórny súbor Dubkáčik z Buzitky pri Fiľakove. komlos06Všetky súbory sa vyznačovali vysokou odbornou a umeleckou úrovňou, výpoveďou bohatej klenotnice slovenského národopisu. Iba prísne vymedzený čas bránil ešte väčšiemu rozvinutiu bohatej škály tanečných a speváckych kreácií na dobre založenom a mocnom pódiu. Len ťažko bolo vyberať z množstva ďalších sprievodných podujatí. Predstavitelia spolku a primátor mesta Galanta odovzdali zástupcom Slovenskej národnostnej samosprávy v Slovenskom Komlóši a Organizácii komlóšskych Slovákov pozdravné listy a spomienkové dary. Svojimi darmi a pozdravom prispel aj priateľ dolnozemských Slovákov, riaditeľ termálneho kúpaliska v Podhájskej Jozef Barcaj.
Podujatie obohacovali aj rôzne dobroty dolnozemskej gastronómie. Svoj zástoj v tomto mala tradičná pečená komlóšska klobása, barania kapustnica, kvasienky s makom, orechmi, syrom a škoricou, špricky, ktorých pôvod a stáročné skúsenosti s ich prípravou, ochucovaním a podávaním nesporne svedčia o šikovnosti, vynaliezavosti a umení slovenského umu a slovenských rúk aj v tomto odvetví života.
Dôstojným vyvrcholením trojdňovej slávnosti na počesť 270. výročia osídlenia Komlóša boli nedeľné evanjelické bohoslužby, na ktorých sa okrem domácich zúčastnili aj hostia zo Slovenska a na ktorých z rúk komlos07predsedníčky spolku prevzal pán farár pozdravný list k výročiu a spomienkový darček. Po ukončení bohoslužieb sa účastníci poklonili a položili vence v starom cintoríne Komlóšanom, ktorí padli v I. svetovej vojne. To už bola bodka za
trojdňovým pobudnutím a zaspomínaním na časy minulé, ale aj nazretím do duše tu žijúcej komlos08vetvy nášho slovenského národa. Do duše a sŕdc potomkov tých, ktorí kedysi sem prišli, tu sa usadili a z tohto pôvodne znivočeného kraja vytvorili kvitnúcu záhradu.
Kráčajúc po jednej z prvých, najstarších ulíc Komlóša sa nevdojak tlačili do mysle slová Kollárových hexametrov, najmä prvé riadky jeho „Slávy dcéry“. Kráčajúc po posvätnej pôde svojich predkov, pozerajúc sa do tvárí, do očí ich súčasných potomkov sme nachádzali v nich črty starých Oravcov, Liptákov, Novohradčanov či Gemerčanov a vyslovujeme nádej, že slovenčina na Dolnej zemi bude zachovaná aj pre ďalšie generácie.

Text: Ing. Pavol Bada
tajomník Spolku Slovákov z Maďarska
qmbada@stonline.sk

Foto: Anna Bednárová, Galanta - anna.bednarova@centrum.sk

komlos09komlos10