alt : header1.swf



Thu12052019

Posledná aktualizácia22:43:46

Slovenská gazdinka 2014 na Veľvyslanectve SR

gazdiz01FotogalériaVeľvyslanectvo SR spolu so Zväzom Slovákov v Maďarsku už po pätnásty raz usporiadali na pôde ambasády tradičné stretnutie žien slovenskej národnosti.Súťažná výstava a ochutnávka domácich koláčov.Neformálne diskusné fórumVystúpenie Folklórneho súboru Hont z Krupiny. 

Gurmánske pochúťky
vo folklórnom rytme i vážnej nôte

Na pôde Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti 24. mája 2014 v bezprostrednej atmosfére stretnutia Slovákov žijúcich v Maďarsku počas tradičnej súťažnej prehliadky gazdiz02kulinárskych výtvorov našich krajaniek z rôznych oblastí Maďarska, sa odvíjal v poradí už pätnásty - ľudsky, obsahovo i emotívne príťažlivý - príbeh Slovenskej gazdinky. Stretnutie slovenských žien, ktoré okrem spoločensko-gurmánskeho posolstva obsahuje aj dôležitý kultúrno-komunikatívny a inšpiratívny krajansko-názorový aspekt, po prvý raz na svojom novom pôsobisku vítala Jeho Excelencia Rastislav Káčer, veľvyslanec SR v Maďarsku. Na podujatí sa zúčastnil aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík.

Ruženka Egyedová Baráneková, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku, ktorý je tradičným spoluorganizátorom milého podujatia, otvárajúceho priestor neformálnym debatám a lepšiemu vzájomnému spoznávaniu sa slovenských žien z rôznych žúp, miest a obcí krajiny, ocenila doterajšiu ústretovosť a veľkorysosť Veľvyslanectva SR v Budapešti, prejavivšiu sa v pestrosti uplynulých ročníkov. Týkala sa nielen lákavých chutí, vôní a farebnosti sladkých gurmánskych výtvorov gazdiniek - zákuskov, tort, rezov, koláčov, závinov, buchiet, makovníkov či orechovníkov, tradičných rejtešov, sadlových kiflí, alebo slaných múčnych jedál - kapustníkov, oškvarkových pagáčov - „bagáňov“, syrových a bryndzových tyčiniek, posúchov... (Veď gazdiz03napokon porota, rýdzo mužská - Rastislav Káčer, Metod Spaček, Igor Furdík, Anton Paulik, Imrich Fuhl, Gabriel Hushegyi a Zoltán Bárkányi, aj mala z čoho vyberať, keď do súťaže bolo prihlásených až 37 rôznych druhov maškŕt, a tie veru riadne potrápili ich jazykové „čipy“ a chuťové poháriky...)

Prínosom, ako sa zhodli účastníci tohtoročnej Gazdinky, sú v diskusii nastoľované závažné spoločenské témy, ktorými žije v rôznych regiónoch Maďarska slovenská menšina. A tak účastníci neformálneho podujatia priamo na slovenskej pôde Zastupiteľského úradu SR v Budapešti - a potvrdila to aj debata Rastislava Káčera a Igora Furdíka s predstaviteľkami slovenských žien z Budapešti, obcí spod Pilíša vrátane Mlynkov, tradičných dolnozemských bášt Slovákov - Békešskej Čaby a Slovenského Komlóša, ale aj Čívu, Veňarca a ďalších miest gazdiz04a obcí užitočne využili priestor i čas na výmenu skúseností a pozitívnu konfrontáciu názorov na stav, najmä však hľadanie východísk, podnetov a spôsobov ako napomôcť utužovaniu slovenskosti, najmä v osvojovaní si slovenského jazyka v školách medzi najmladšou generáciou Slovákov v Maďarsku. Napokon, nie vždy je to jednoduché v krajine, v ktorej najmä v minulom, dvadsiatom storočí, boli Slováci vystavení sprvu nevyberavému tlaku maďarizácie, ktorú následne nahradila sofistikovaná asimilácia. Nuž nie div, že - ako ktosi počas tohtoročnej debaty ostroumne vystihol situáciu Slovákov v Maďarsku replikou, poznamenajúc, že „už pomaly dvadsať rokov hovoríme o tom, ako svoju slovenskosť zachraňujeme o päť minút dvanásť či rovno v hodine dvanástej, a, chvála Bohu, ešte stále sme tu a byť tu aj chceme a budeme“, ovplyvnené podobným krajanským nepokojom za budúce osudy našich Slovákov v Maďarsku, apelovali najmä dlhoročné aktivistky a pedagogičky, ale aj duchovní, novinári či kultúrni pracovníci na podporu - morálnu i finančno-materiálnu - zo strany Slovenska.

Oceňujúc mieru a význam tej, ktorá sa Slovákom v Maďarsku dostáva aj prostredníctvom grantov z Úradu pre gazdiz05Slovákov žijúcich v zahraničí, sa viaceré účastníčky - vrátane Zuzany Hollósyovej, predsedníčky Slovenskej samosprávy Budapešti, Alžbety Hollerovej Račkovej, bývalej šéfredaktorky Ľudových novín, Hildy Gulácsiovej Fabuľovej, slovenskej farárky budapeštianskeho zboru Evanjelickej cirkvi v Maďarsku, ako aj ďalších účastníčok otvorenej a bezprostrednej debaty - vyslovili za tesnejšiu previazanosť ich aktivít s materskou krajinou - so Slovenskom. Zdôraznili, že priam živou vodou je pre najmladšiu generáciu Slovákov v Maďarsku, pre deti a žiakov škôl, kde sa vyučuje v slovenčine, alebo, žiaľ, slovenčina pretrváva skôr iba v podobe fakultatívneho predmetu, prítomnosť učiteľa zo Slovenska. Bez pedagógov zo Slovenska nemožno vedomostnú a znalostnú úroveň slovenského jazyka detí a žiakov z rodín hlásiacich sa k slovenskosti zlepšiť, ustáliť, dať jej gazdiz06nový rozmer. K tomu by - aj ako určitá pridaná emotívna hodnota, mohol i naďalej napomôcť - a doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že tomu tak je, pravidelný dotyk Slovákov v Maďarsku s domovinou ich predkov. Rôzne letné tábory s jazykovým a vlastenecko-poznávacím aspektom Slovenska sú pre deti a žiakov našich krajanov v Maďarsku povzbudením, jazykovou mobilizáciou, ale aj inšpiráciou v pohnútke vedome si ctiť jazyk, zvyky i odkaz svojich slovenských predkov. Pre mnohých z nich sa hoci i týždenný pobyt v slovenskom prostredí stáva impulzom pre sebauvedomenie sa v stave pocitovosti duše a poznania, ktoré zovšeobecnene označujeme ako národné povedomie...

Práve v tomto i jemu príbuznom kontexte vynárajúcich sa a samotným životom už aj potvrdených a overených skúseností predchádzajúcich motívov a podnetov, sa obrátili k publiku Rastislav Káčer a Igor Furdík. Obaja unisono vyslovili optimizmus i nádej do ďalších rokov a krokov morálnej i materiálnej podpory slovenskej národnostnej menšiny zo strany domoviny ich predkov - Slovenska. Akcentovali pritom nielen odkazy na hrdú minulosť a osobnosti Slovákov v historických obdobiach na kedysi spoločnom území Slovákov a Maďarov v časoch monarchie (pričom R. Káčer podčiarkol význam slovenskej inteligencie a vzdelancov - napríklad gazdiz07architektov, staviteľov, ale aj pedagógov a ľudí v oblasti kultúry a iných odborníkov, svojho času aj priamo v Budapešti) nech už by táto mala akékoľvek príchute vrátane nevábnych, ale zároveň upriamovali pozornosť na spoločnú súčasnosť a koexistenciu Slovenska a Maďarska v Európskej únii. A práve jej zákony, smernice a pravidlá hry aj v otázke podpory národnostných menšín - vrátane vzdelávacieho systému - sú nastavené tak, aby z nich mali stále významnejší osoh aj Slováci v Maďarsku.

V tomto duchu vyslovil Igor Furdík aj apel smerom k Slovenkám - a to nielen prítomným v sále, ale v celom Maďarsku: keďže od nich - žien a matiek v rodinách sa odvíja kľúčový a určujúci vzťah detí k slovenskosti a slovenčine, je najmä na nich a na ich prístupe a gazdiz08schopnosti preniesť tento cit a príklon k všetkému slovenskému tak, aby najmä v domácnostiach v Maďarsku so slovenskou prítomnosťou neutíchla slovenská reč, vrava, jazyk. Tu sa štepí návyk, cit a túžba rozvíjať svoje duchovno-kultúrne i osobnostno-ľudské vlastnosti a dispozície v láske a emotívnej priľnavosti ku všetkému slovenskému. Aj preto sa k tejto téme načim neustále vracať, pretože rodiny a škola sú tými najprirodzenejšími fundamentálnymi inštitútmi, ktoré sú schopné pre Slovákov v Maďarsku aj najnádejnejšie resuscitovať, vzklíčiť, zakoreniť a natrvalo ukotviť všetky slovenské snahy tak, aby bolo aj v Maďarsku pre novú generáciu našich krajanov hrdosťou a pyšnosťou hlásiť sa k svojej slovenskosti, úspešnému príbehu samostatného Slovenska a k domovine svojich predkov, ktorá im s úprimnosťou nielen načúva, ale kde sa len dá, aj pomáha a dodáva im odhodlanie a vzpruhu v tomto ich úsilí naďalej vytrvať.

Akoby predĺženou rukou diskusného oscilovania boli rozochvené hlasivky v piesňach, oduševňujúcich prítomných v žičlivom časopriestore. Skôr, kým zaznela pre našich krajanov vari v celom zahraničí textom, melódiou i samotným posolstvom najpriľnavejšia - Po nábreží koník beží... - nadchlo prítomné publikum gazdiz09vystúpenie Folklórneho súboru Hont z Krupiny. Hoci v stiesnenom priestore, tak tanečná, spevácka ako aj muzikantská zložka súboru, spontánne nadchla dramaturgicky pôsobivým programom. Vskutku nádherné sekvencie slovensko-slovenskej soboty s už neodmysliteľnou pridanou hodnotou ódy na ženy - Slovenky v Maďarsku...

Text: Ľudo Pomichal (uszz.sk)
Foto: Imrich Fuhl (oslovma.hu)

Výherkyne súťaže domácich koláčov a zákuskov:

Alžbeta Monoštoriová (Békešská Čaba), Mária Nagyová (Čív), Alžbeta Gömöriová gazdiz14(Čabačud), Mariana Feketeová (Dabaš), Margita Ficzerová (Elek), Etelka Adamiková (Irminčok), Žofia Štrbiková (Kétšoproň), Katarína Jánska (Mlynky), Magdaléna Molnárová a Anna Tóthová (Orosláň), Anna Bartová (Poľný Berinčok), Anna Süvegesová (Šárišáp), Ruženka Egyedová Baráneková (Šalgótarján), Zuzana Pipíšová (Slovenský Komlóš), Anna Crnečká a Veronika Árendášová (Tardoš), Alžbeta Dobraová a Jolana Pepová (Veľký Bánhedeš). - Cena Slovenského inštitútu: Helena Somogyiová (Békešská Čaba).

Fotogaléria:
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.589638391135141.1073741894.147596498672668&;type=3

Archív - Slovenská gazdinka 2013: http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/185-archiv-nazory-archiv-nazory/1022-s-prvou-damou-sr-slovenska-gazdinka-2013

S prvou dámou SR na veľvyslanectve (2012): http://sk.fotoalbum.eu/fuhl/a692633/slideshow

Stretnutie Sloveniek so Slovenkou (2011): http://www.zsm.hu/content/view/98/

GazdZZZ